Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/322/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206285
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816206285.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne Z. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. O. XXX,
Š., zastúpenej advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ s.r.o., Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves,
IČO: 51 284 731, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom

Kubániho 16, Bratislava, o určenie bezúročnosti zmluvy o revolvingovom úvere a zaplatení sumy
2.410,14 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.septembra 2018
č.k. 5Csp/14/2016-198

r o z h o d o l :

Z r u š u j e I. a II. vyhovujúci výrok rozsudku a IV. výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania a
v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom uvedeným v
záhlaví I. výrokom určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2013 uzavretej stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov, II. výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 € a sumu 1.000 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, III. výrokom zamietol žalobu v ostatnej časti a IV. výrokom uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou žalobkyňa žiadala o určenie neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2013 (ďalej aj „zmluva“) alebo o určenie, že zmluva
je bezúročná a bez poplatkov, vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok o ročnej úrokovej sadzbe
úveru 70 % a RPMN 68,86 %, neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 13.2. zmluvy upravujúceho
oprávnenie veriteľa predložiť platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa

uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy, v bode 14. 1. zmluvy o nároku na zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania s jej úhradou. Žalobkyňa sa tiež domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo veriteľovi v súvislosti s uzavretou zmluvou prijatím plnenia bez
právneho dôvodu vo výške 1.410,14 € a sumy 1.000 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia
spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie z potvrdenia o realizovaní finančných transakcií zistil, že aj keď podľa zmluvy
mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500 €, v skutočnosti jej žalovaný poukázal finančné
prostriedky v rozsahu 1.132,51 €, keď dohodnutú sumu úveru znížil o hodnotu poplatku 367,49 € z tzv.
dohody o poskytnutí služby. Právne vec hodnotil podľa § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ) o
spotrebiteľských zmluvách a neprijateľnosti zmluvných podmienok posudzujúc tiež obsahové náležitosti
zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách

(zákon č. 129/10 Z.z.). Bez akýchkoľvek súvislosti, ktoré by vyplývali z obsahu listinných dôkazov v
bode 34. odôvodnenia uviedol, „že odkaz na všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konciformulára zmluvy o pripojení nápadne menším písmom“, a „že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute
do všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať
zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo i len upozornil“, čo má za následok, že mu nie je možné nárok priznať

pre rozpor s dobrými mravmi. Následne v bode 38. odôvodnenia konštatoval, že zmluva o úvere nemá
požadované náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f/, j/ zák. č. 129/2010 Z.z., lebo „neobsahuje dobu trvania
úveru a nie je v nej uvedené, z čoho pozostáva celková suma splatnej sumy okrem úveru vo výške
1.500 € a z čoho pozostáva suma za odplatu“. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyni bol
poskytnutý úver 1.132,51 €, ktorý mala vrátiť v hodnote o polovicu väčšej ako jej bol poskytnutý, a to

v sume 3.698,73 €, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení prijal
záver, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, preto je zmluva bez úrokov a poplatkov. „Dohodu o
poskytnutí služieb“, podľa ktorej mala žalobkyňa uhradiť žalovanému poplatok 367,49 € za možnosť
odkladu splatnosti splátok, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, lebo žalovaný nemohol požadovať
plnenie za to, čo prípadne malo nastať v budúcnosti, preto ani nemohol započítať poplatok na sumu
dohodnutého úveru. Právne vyhodnotiac zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, súd prvej inštancie

priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.410,14 €, ako rozdiel medzi
sumou finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa poukázala žalovanému 2.542,65 €, a sumou 1.132,51
€, ktorá jej bola žalovaným poskytnutá, a len na vrátenie, ktorej vznikol žalovanému nárok. Súd prvej
inštancie považoval za opodstatnené aj právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie 1.000 €,
čo odôvodnil tým, že bolo určené, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Zamietavý výrok rozhodnutia

(o určení neplatnosti zmluvy resp. neprijateľnosti zmluvných podmienok) založil na názore, že žalobkyňa
nemá na požadovanom rozhodnutí súdu naliehavý právny záujem, lebo bolo rozhodnuté o tom, že
zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods.1 CSP vychádzajúc
z názoru, že žalobkyňa bola v konaní plne procesne úspešná, preto jej patrí nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

4. Proti vyhovujúcim výrokom rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania (v rozsahu I. II. a
súvisiaceho IV. výroku) podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/,
f/, h/ CSP a navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobca
považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, v podstatnej časti za arbitrárny, lebo nedostatky

zmluvy tvrdené súdom prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nezodpovedajú skutočnosti, rozsudok
je založený aj na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určovaciemu
výroku a absolútne sa nevyjadril, akými dôkazmi bol preukázaný nárok žalobkyne na primerané finančné
zadosťučinenie.

5. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že v zmluve nie je uvedené
„z čoho pozostáva celková suma splatnej sumy okrem úveru vo výške 1.500 € a z čoho pozostáva
suma za odplatu“ nie je zrejmé, o akú náležitosť zmluvy sa jedná, keďže takúto nevyžaduje zákonná
úprava, nevyplýva ani zo súdom citovaných ustanovení § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o dobu

trvania zmluvy, táto je jednoznačne uvedená v čl. 9 ods.9 bod 1 zmluvných ustanovení o tom, že zmluva
o revolvingovom úvere sa uzatvára na dobu neurčitú. Tvrdenia súdu o tom, že suma 3.698,78 € je
skoro o polovicu viac ako úver, čo je v rozpore s dobrými mravmi, nezodpovedá skutočnosti, keďže
uvedená čiastka zahrňuje odplatu aj sumu úveru, teda porovnávanie zo strany súdu je skresľujúce a
zavádzajúce neberúce do úvahy dobu splácania úveru, a konštatovanie o rozpore s dobrými mravmi

nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené. Odkaz súdu prvej inštancie na ustanovenia všeobecných
obchodnýchpodmienokvodôvodneníjehorozhodnutiajebezakéhokoľvekvzťahukprejednávanejveci.
Z rozsudku nemožno zistiť, na základe akých úvah okresný súd dospel k záveru o bezúročnosti zmluvy,
preto nie je možné zistiť, na základe čoho bola priznaná suma bezdôvodného obohatenia 1.410,14 €.
Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie neposkytol žiadne dôvody, pre ktoré bola

priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi, nemá ani možnosť sa k riešeniu
tejto otázky a primeranosti poskytnutej sumy vyjadriť.

6.Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniuzotrvalanastanoviskuuvedenom vžalobe,žezmluvaneobsahuje
členenie splátok úveru na jednotlivé zložky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a absentuje v nej

termín konečnej splatnosti úveru, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. K otázke
naliehavého právneho záujmu odkázala na § 137 CSP, ktorý pripúšťa možnosť uplatniť žalobou právo
na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Jej žaloba je odôvodnená
podľa § 11 ods.4 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania súdu, v zmysle ktoréhoustanoveniaspotrebiteľ máprávodomáhaťsaurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne žiadala potvrdiť.

7. Žalobca v odvolacej replike dôvodil, že pokiaľ ide o termín splatnosti, z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
voveciC-42/15HomeCreditSlovakiac/aKláraBíróová(SDEÚC-42/15)vyplýva,žetentoúdajmôžebyť
uvedený nielen presným dátumom, ale akýmkoľvek iným nepochybným spôsobom umožňujúcim určiť
termín splatnosti splátok a dlhu, a po veriteľovi sa nevyžaduje, aby v zmluve uvádzal členenie splátky

na jednotlivé zložky. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti úveru
dátumom splatnosti splátok, počtom mesačných splátok, ako aj spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods.4,
5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky, je zároveň termínom
konečnej splatnosti. Zdôraznil, že pri uzatváraní zmluvy bola posudzovaná bonita dlžníka, v rámci ktorej
boli zisťované skutočnosti týkajúce sa mesačného príjmu žalobkyne, výšky výdavkov i voľných zdrojov,
na základe čoho bola určená suma schváleného úveru.

8. Žalobkyňa v odvolacej duplike k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 uviedla, že
pri konflikte Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), a vnútroštátneho práva členského štátu, musia vnútroštátne
súdy skúmať, či môžu Smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy

účinok vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu Smernici priznať účinok nepriamy a vykladať
zákon eurokonformne. Takýto výklad zákona však nie je absolútny a nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre
potvrdenej aj Najvyšším súdom SR vyjadrili, že výklad zákona je taký, že podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
sa vyžaduje členenie splátok na jednotlivé zložky. Žalobkyňa tiež zastávala názor, že v zmluve absentuje

uvedenie doby trvania zmluvy a konkrétne určenie dátumu splatnosti splátok, keď podmienky zmluvy
neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a konečnej
splatnosti úveru.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani
na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ktorý
výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP).

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách

konania je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení veci
a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť dôvodov, na ktorých bolo založené, ktorým procesným
postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom. Svojím postupom súd prvej zadal dôvody pre zrušenie rozsudku v jeho

napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Žalovaným namietané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP boli naplnené.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,

zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z pohľadu odvolacích
dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia založená na absencii dôvodov, či rozpornosti argumentácie,
predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jejprocesné práva v zmysle § 365 ods. 1 písm. b). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov
súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než

ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne
interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku dospel k záveru,

že odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti nezodpovedá vyššie citovanému ustanoveniu a právu
sporovej strany na spravodlivé súdne konanie.

14. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nereagoval na podstatné tvrdenia žalobkyne o
nedostatkoch zmluvy uvedené v žalobe (napr. neplatnosť dojednaných úrokov podľa § 39 OZ pre ich

zjavné a niekoľkonásobné vybočenie z hodnoty priemerných úrokových sadzieb, neplatnosť zmluvných
dojednaní pre absenciu písomnosti právneho úkonu), nevysporiadal sa s existenciou právneho záujmu
na rozhodnutí (stroho konštatoval, že v časti nároku nie je daný), nevysporiadal sa s námietkami
žalovaného (procesná neprípustnosť žaloby, neexistencia nedostatkov zmluvy, neexistencia nároku
žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie), z rozhodnutia nemožno vyvodiť, na základe akých

skutkových zistení dospel v bode 38. odôvodnenia k záveru o absencii náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.
2, písm. f/,j/ zákona č. 129/10 Z.z, pre ktoré považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, ani nie
je zrejmé, na základe akých kritérií priznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1000 €. Pre nemožnosť preskúmania rozhodnutia súdu prvej inštancie, neostávala odvolaciemu
súdu iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť.

15. Odvolací súd k otázke procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je bezúročná a bez poplatkov alebo žaloby o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná,
uvádza:

16. Podľa § 137 písm. c/ CSP možno požadovať, aby sa žalobou rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo podľa § 137 písm. d/ CSP možno žalobou požadovať, aby
sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S účinnosťou od
1.1.2018 sa spotrebitelia môžu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. domáhať žalobou určenia

neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V zmysle
podzákonného odkazu k uvedenému ustanoveniu, zákonodarca za takú žalobu považuje žalobu podľa
§ 137 písm. c/ a d/ CSP. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vyhlásenia preskúmavaného rozsudku
(6. 9. 2018) boli splnené predpoklady vyžadované procesnoprávnou úpravou na konanie o určenie, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keď priamo z osobitného právneho predpisu vyplýva oprávnenie

žalobkyne na podanie takej žaloby. Táto úprava nemá povahu priavej retroaktivity, ktorá je v právnom
štáte neprípustná, ale má povahu nepravej spätnej účinnosti (retroaktivity) právnych predpisov Za
prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa
skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv
alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej

právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti.
Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase
účinnosti novej právnej úpravy. Nová právna úprava § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. nezasahuje
do právneho postavenia strán sporu, ktoré vzniklo za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, iba tentostav rieši v časti týkajúcej sa ochrany práv zo zmluvy vyplývajúcich bez toho, aby menila ich obsah.
Potrebné je tiež prihliadnuť na to, že úprava § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. má tiež procesnoprávne
účinky, keď vymedzuje ktoré ďalšie nároky sú s účinnosťou od 1. 1.2018 uplatniteľné v súdnom konaní

žalobou podľa § 137 písm. c/, d/ CSP. Súdne rozhodnutie však len konštatuje skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy, nemení spätne obsah zmluvy, nepredstavuje preto nedovolený retroaktívny zásah do platne
nadobudnutých práv ani zásah do práv veriteľa na súdnu ochranu.

17. V opätovnom konaní bude súd prvej inštancie preto vychádzať zo záveru, že priamo z § 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva právo žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
resp. v danom spore určenia, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, preto sa podľa § 137 CSP
nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu.

18. Pokiaľ ide o absenciu podstatných náležitostí zmluvy, podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o potrebe členenia splátok na jednotlivé zložky,

rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít, od ktorých niet dôvodu odchýliť sa ani v tomto
konaní boli ustálené zásady eurokonformnému výkladu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
súlade s rozhodnutím SDEÚ C-42/15.

19. Rozsudok SDEÚ C-42/15 konštatuje, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má vykladať v tom

zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a
istotou identifikovať dátumy splátok. Zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom. Z čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa veriteľ je povinný

jej bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky,
nestanovuje sa však povinnosť zahrnúť do zmlúv o úvere takýto výpis. Rozsudok SDEÚ C -42/15 v
bode 55, uzatvára, že pokiaľ zmluvy spadajú do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať
zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje, a ak táto Smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti.

21. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, ako aj sp.zn.
3 Cdo 56/2018 zo dňa 17. 4. 2018, prijal záver, že vnútroštátna úprava nie je v rozpore s úpravou
Smernice a je prípustný aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej úpravy priamo zodpovedajúci aj
výslovnému zneniu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Najvyšší súd konštatoval,

že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli
cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Úmyslom
zákonodarcu vyjadrenú v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu do zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol dosiahnutý rozpor s čl. 10 ods.
2 Smernice. Najvyšší súd vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,

Smernice,rozsudkuSDEÚC-42/15ustálil,žeustanovenie §9ods.2písm.k/zákonaospotrebiteľských
úveroch neobsahuje v sebe požiadavku „členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet
splátok, termín splatnosti a sumu splátky. Predmetom splátky môže byť istina, úroky, poplatky uvádzané
samostatne alebo súhrnne. Pre perfektnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda nemožno považovať
za nevyhnutný údaj o členení splátky na jednotlivé zložky. Na uvedenom základe sa preto nemožno

dovolávať bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy.

22. V súlade so zásadami eurokonformného výkladu sa súd prvej inštancie vysporiada aj s tvrdením
žalobkyne o tom, že v zmluve absentuje uvedenie termínu splatnosti úveru a splátok, teda náležitosti
vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. K

podmienkam vymedzenia splatnosti splátok a splatnosti úveru, odvolací súd poukazuje na body 46. až
50. rozsudku SDEÚ C- 42/15, v ktorých Súdny dvor konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky zmluvy umožňovali
spotrebiteľovi s istotou identifikovať dátumy splátok bez akýchkoľvek ťažkostí, aby sa tak zaručilo, že
spotrebiteľ poznal deň, v ktorom je splatná každá splátka úveru. Súdny dvor vo vzťahu k náležitostiam

spotrebiteľských zmlúv uviedol, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku
10 ods. 2 Smernice, bude sa považovať za zmluvu bez úrokov a poplatkov, ak ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.23. Vychádzajúc z obsahu zmluvy súd prvej inštancie ustáli, či táto obsahuje dostatočne určité a
zrozumiteľné údaje umožňujúce bez problémov určiť termín splatnosti úveru i splatnosti jednotlivých
splátok úveru. Vezme pritom na zreteľ, že sa jedná o podstatné náležitosti zmluvy, ktoré musia byť

dohodnuté písomne už v základných ustanoveniach zmluvy (§ 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.).
Podmienky, za ktorých sa považuje dodržanie písomnej formy za splnené, vyplýva z § 40 OZ.

24. Okresný súd sa tiež neopomenie vysporiadať s faktom, že podľa obsahu zmluvných dojednaní
povinnosťou žalovanej bolo uhradiť úroky z úveru v rozsahu cca 70% ročne. Napriek námietkam

žalobkyne, že v čase poskytnutia úveru sa úrokové miery pohybovali na úrovni 11% ročne, súd prvej
inštancie sa nevyjadril, či dohoda o úrokoch nie je neplatná podľa § 39 OZ v spojení s § 3 OZ, z
dôvodov rozporu s dobrými mravmi. Neexistujú žiadne zákonné prekážky, ktoré by bránili súdu na návrh
alebo aj bez takého návrhu, prihliadať ex offo na absolútnu neplatnosť právneho úkonu vyplývajúceho
z konania obchádzajúceho alebo porušujúceho zákon a dobré mravy. Odvolací súd zdôrazňuje, že
pokiaľ je dohoda o úrokoch neplatná, je táto dohoda neplatná v celom rozsahu, nielen v časti úrokov,

ako to v konaní zmieňoval žalovaný, preto nemožno vychádzať z názoru, že žalovanému potom patria
úroky v rozsahu úrokových mier, aké sa obvykle poskytovali v obdobných právnych vzťahoch. Na účely
konštatovania neplatnosti výšky úrokov, dohoda o úrokoch nepredstavuje právny úkon, ktorý by bol
deliteľný na samostatné zložky v zmysle § 41 OZ, lebo z povahy úkonu-dohody o úrokoch- vyplýva, že
žiadne samostatné čiastkové dohody o úrokoch neobsahuje.

25. Konštatovanie, že zmluva uzavretá stranami je bezúročná a bez poplatkov, môže byť založené na
rozličných skutkových okolnostiach, ktoré si je povinný ustáliť súd prvej inštancie. Bez zreteľa na to,
či obsahom výroku rozhodnutia je (bude) takýto určujúci výrok, tak v spore, v ktorom si žalobca ako
pôvodný dlžník uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vždy povinnosťou súdu ako

predbežnú otázku vyriešiť, či taký nárok žalobcovi patrí, a na akom právnom základe. Peňažné plnenie
môže byť priznané tak z dôvodov, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, ako aj z dôvodov neplatnosti
právneho úkonu, alebo iných dôvodov vymedzených zákonom (§ 451 OZ).

26. Pretože súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z názoru, že oproti dohodnutej sume úveru 1.500 € v

skutočnosti žalobkyni boli poskytnuté len finančné prostriedky 1.132,51 €, keď nemožno prihliadať na
sumu 367,49 ako poplatku za službu „odloženie splatnosti splátok“ je nevyhnutné, aby sa dôsledne
vysporiadal s podmienkami platnosti tejto dohody, pretože jeho odôvodnenie v bode 39. rozsudku
„že táto dohoda je neplatná, lebo žalovaný nemohol požadovať plnenie za to, čo prípadne malo
nastať v budúcnosti“, je nezrozumiteľné a nepodložené žiadnou právnou úvahou. Žalobkyňa tvrdila, že

dohoda bola súčasťou formulárového textu zmluvy, a nebolo jej zrejmé, že dôjde k zníženiu dohodnutej
sumy úveru o uvedenú platbu. Je potrebné, aby súd prvej inštancie preskúmal platnosť tejto časti
zmluvy, či už skrz všeobecné zásady platnosti právnych úkonov alebo zásady ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, prihliadajúc na vyjadrenia žalobkyne (nevedomosť o obsahu),
ako i na spôsob, akým bol formulár textu zmluvy upravený (neoddeliteľná časť zmluvy), hodnotiac, či

žalobkyni bola reálne poskytovaná služba, ktorú dodávateľ žiadal uhradiť. Pri posudzovaní platnosti
dohody vezme na zreteľ aj ustanovenia zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ukladajú
dodávateľom zákaz použitia nekalých obchodných praktík.

27. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o nároku žalobkyne na primerané

finančné zadosťučinenie tak, aby bolo zrejmé, že boli splnené podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 5
posledná veta zákona č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré skutočnosti musí tvrdiť a preukázať
žalobkyňa. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie totiž nevyplýva, na hodnotení akých
porušení práv spotrebiteľa či povinnosti dodávateľa založil svoje rozhodnutie. Výrok rozhodnutia je v
zásade odôvodnený len citáciou zákona. To by bolo prípustné len v prípade, ak by zákon vymedzoval

sumu finančného zadosťučinenia jednou paušálnou sumou bez ohľadu na individuálnosť každej veci.
Takúto koncepciu priznávania finančného zadosťučinenia však zákonná úprava nepozná.

28. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.29. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného treba
rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti určenej na
ochranu spotrebiteľov ako napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Priznaná výška zadosťučinenia tak zjavne
musí odrážať význam povinnosti porušenej zodpovedným subjektom, rozsah porušených povinností,
konkrétne okolnosti prípadu spočívajúce v správaní zmluvných strán, a aj keď vznik ujmy nie je
predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia, pre objektívnosť stanovenia odškodnenia je

potrebné prihliadnuť tiež na ujmu, ktorá spotrebiteľovi porušením vznikla, či vzniknúť mohla. Pri
rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je totiž významné aj to, či v dôsledku
konania dodávateľa, ktorý porušil ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa, došlo k zásahu do
práva na bývanie spotrebiteľa, alebo k menej závažnému ovplyvneniu jeho osobných pomerov. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, čo bolo predmetom jeho posudzovania a
úvah, na základe ktorých sumu 1.000 € považoval za primeranú. Všetky vyššie zmienené skutočnosti

musiabyťpredmetomprávnehozhodnoteniavrozhodnutísúduoprimeranomfinančnomzadosťučinení,
lebo len také rozhodnutie môže byť preskúmateľné v opravnom konaní. Iba na základe komplexného
vyhodnotenia okolností, ktoré viedli k vzniku sporného zmluvného vzťahu, pri ktorom malo dôjsť
k porušeniu práv spotrebiteľa resp. povinností dodávateľa, možno ustáliť primeranosť finančného
zadosťučinenia a naplniť tak zásadu spravodlivého súdneho procesu, napomínajúceho spotrebiteľa k

obozretnosti a dodávateľa k dodržiavaniu zásad poctivého obchodného styku.

30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania v zhode s § 396 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Pri posudzovaní procesnej úspešnosti
žalobkynemusísúdprvejinštancievziaťnazreteľrozsah,vakomvyhovelnárokomuplatnenýmžalobou.

Pokiaľ došlo k zamietnutiu žaloby v časti určovacích výrokov, nemožno považovať žalobkyňu za plne
procesne úspešnú, ako to uviedol súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí. V opätovnom
konaní musí prihliadnuť na pomer úspechu a neúspechu strán sporu s prihliadnutím na rozsah nárokov,
ktorým bolo v konaní vyhovené v porovnaní s nárokmi, ktoré boli žalobu uplatnené. Úspešnej strane
sporu súd náhradu trov konania môže nepriznať len výnimočne podľa zásad § 257 CSP. Použitie

uvedeného ustanovenia je však možné len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré je potrebné
v rozhodnutí náležite odôvodniť.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).