Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117211429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117211429.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v spore
navrhovateľky: D. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. X. XXXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpená JUDr.
Andreou Vladárovou, advokátkou, s miestom výkonu činnosti Veľká Okružná 17, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: J. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T.Y. XXXX/XXA, XXX XX Ž., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvomanželovD.D.Y.,rod.Y.,nar.XX.XX.XXXXaJ.J.D.,nar.XX.XX.XXXX,uzavretédňa

XX.XX.XXXX v meste T., v štáte L. V. K. O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Osobitná
matrika Bratislava, vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XX, po poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 24.03.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.03.2017,

domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, ktoré uzavreli účastníci dňa XX.XX.XXXX
vmesteT.vštáteL.V.K.O..Navrhovateľkauviedla,žezmanželstvanepochádzajúžiadnedeti.Niekoľko
dní po svadbe odcestovala na Slovensko, nakoľko v L. bolo v tom čase zemetrasenie a odporca zostal
tam. Po návrate na Slovensko si navrhovateľka začala vybavovať doklady, aby odporca mohol prísť za
ňou na Slovensko. To však trvalo niekoľko mesiacov, až v januári 2016 mohol odporca prísť za ňou na
Slovensko. Navrhovateľka už v tom čase pracovala vo svojom súčasnom zamestnaní. Odporca si vďaka

jej bratovi našiel prácu za pomerne krátky čas, a to do jedného mesiaca po jeho príchode. V tom čase
bolo vo vzťahu navrhovateľky a odporcu všetko v poriadku, tešili sa, že sú po dlhom čase opäť spolu.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca začal mať zdravotné problémy, bol práceneschopný, preto mu
navrhla, že by mu mohla zabezpečiť prácu v spoločnosti, kde je zamestnaná ona, a ktorá by nebola
tak fyzicky namáhavá. Odporca s jej návrhom súhlasil a v apríli roku 2016 nastúpil do zamestnania.
Avšak už po niekoľkých týždňoch začali v ich vzťahu prvé problémy, kedy navrhovateľke odporca začal

vyčítať, že ju z práce vozí kolega domov. Navrhovateľka uvádza, že z dôvodu, že odporca mal iný
pracovný čas ako ona. Odporcove výčitky sa stále stupňovali, nakoniec odporca zakázal navrhovateľke,
aby ju z práce domov vozil kolega. Odporcovi v tom čase vadilo aj to, že s kolegom trávi príliš veľa
pracovného času. Keďže obsahom pracovnej náplne navrhovateľky je aj starostlivosť o vozový park,
často musí spolu s kolegom vozidlami opustiť priestory zamestnávateľa. V týchto situáciách, kedy
priestory zamestnávateľa musela opustiť, jej odporca neustále písal SMS správy, obsahom ktorých bolo,

aby si užila apod.. Okrem toho mal odporca problém aj vtedy, keď mal poobednú zmenu a nemal ju pod
dohľadom. Navrhovateľka sa v tom čase snažila, aby sa odporca stretával s jej priateľmi, ktorí hovoria
po anglicky, aby sa socializoval, avšak odporca to odmietal, pričom za celý čas jeho pobytu na Slovenku
bol v spoločnosti asi iba trikrát s bratom navrhovateľky a jedenkrát na návšteve priateľky navrhovateľky.
Inak sa separoval od okolia. Vzťah s odporcom postupne len zhoršoval, takmer denne jej niečo vyčítal,
podozrieval ju, že ho podvádza so svojím kolegom, neustále jej písal SMS správy a telefonoval jej.

Navrhovateľka uviedla, že v januári roku 2017 jej tiež odporca zakázal chodiť na cvičenie po tom, ako sa
dopočul, že jej tréner mal už niekoľko vzťahov so svojimi zákazníčkami. Už v tom čase navrhovateľkazačala premýšľať o rozvode ich manželstva, keďže sa vždy s odporcom snažila o všetkom rozprávať,
no on bol po celý čas ticho a vôbec na jej slová nereagoval. Nemal záujem sa s navrhovateľkou o danej
situácií rozprávať, nemal snahu nájsť si novú prácu, stretávať sa s ľuďmi, v podstate nemal záujem o nič.

Približnevjanuári2017sanavrhovateľkapokúsilasodporcomporozprávať,atopojehoďalšejscéne,no
on bol len ticho, k ničomu sa nevyjadril. Navrhovateľka mu navrhla, že by mohli nejaký čas žiť oddelene,
on by odišiel z krajiny, kde by sa jazykovo dorozumel a zistili by, či chcú zotrvať spolu v manželstve alebo
nie. Zo začiatku bol odporca tomuto návrhu otvorený, no o pár minút, keď mala ísť na nočnú zmenu,
si do tašky zobral nôž a začal sa vyhrážať, že sa zabije. To sa opakovalo asi 3-4 dni. Navrhovateľka

situáciu konzultovala so psychiatričkou, ktorá jej poradila niekoľko vecí, ktoré by mu mohli pomôcť. Tie
sa mu v deň, keď mu ich navrhla páčili, no na druhý deň už nie. Vo februári 2017 mala navrhovateľka
pracovné sústredenie v Českej republike, zo začiatku bolo odporovo správanie v poriadku, no na druhý
deň, keď sa mala vrátiť domov, jej začal približne o siedmej hodine ráno telefonovať, pričom ju obviňoval
z nevery a vyhrážal sa, že jej kolegu zabije, povedal jej, že má odkázať jeho manželke, že má začať
chystať pohreb. Uvedené sa opakovalo približne v polovici marca 2017, kedy doniesol do práce nôž.

Kvôli správaniu odporcu, jeho žiarlivosti, nedôvere, neustálej kontrole sa pre ňu spolužitie s ním stalo
neznesiteľné, nedokáže si s ním preto predstaviť ďalšie spolužitie a zotrvanie v manželskom zväzku.
Odporcu o svojom úmysle podať návrh na rozvod odporcu informovala,a ten s rozvodom súhlasil.

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 predložila navrhovateľka úradne preložený dokument, v

ktorom odporca vyjadril súhlas s rozvodom manželstva s navrhovateľkou.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.12.2018, na ktoré sa dostavili navrhovateľka a jej právna
zástupkyňa. Odporca sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 106 ods.
32 Civilného sporového poriadku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením

sa s celým obsahom spisu.

4. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 28.12.2018
uviedla, že od podania návrhu nedošlo k žiadnej zmene. Dodala, že manžel navrhovateľky bol vyhostený
zoSlovenskejrepubliky,navrhovateľkunapadol,čonavrhovateľkulenutvrdilovtom,žejejrozhodnutieje

nemenné. Na otázku súdu, akým spôsobom sa k nej dostalo vyhlásenie odporcu, že súhlasí s rozvodom,
navrhovateľka uviedla, že odporca toto vyhlásenie podpísal ešte v čase, keď bol na Slovensku, keďže
musel dať výpoveď v práci a mohol tu zotrvať ešte vyše mesiaca, kým uplynie výpovedná lehota.
Poprosil navrhovateľku, aby mu pomohla zrušiť v banke účet a zároveň jej povedal, že podpíše súhlas
s rozvodom, ale s tým, že on sa na pojednávaní nezúčastní, lebo tu nebude. K okolnostiam ohľadne

spísania súhlasu odporcu s rozvodom uviedla, že odporca ju poprosil, aby to napísala, on to prečítal a
potom podpísal. Z výpovede navrhovateľky ďalej vyplynulo, že po uzavretí manželstva v rodnej krajine
odporcu v Nepále žili spolu v Anglicku viac ako tri roky, potom v Žiline v byte jej rodičov približne rok,
odporca bol zamestnaný v spoločnosti Glovis Slovakia, pričom prvé dva mesiace bolo všetko v poriadku
a po dvoch mesiacoch začali problémy. Ako hlavný dôvod podania návrhu na rozvod uviedla, že sa

jednalo o dlhšie časové obdobie, počas ktorého sa odporca začal postupne izolovať od okolia a začal
byť žiarlivý, nechcel chodiť von a keď šla von navrhovateľka, tak je neustále vyvolával, že kde je, s
kým je, pričom jeho negatívne a až agresívne správanie voči nej, príp. jej kolegom sa stupňovalo.
Ich spolužitie sa skončilo tým, že odporca navrhovateľku napadol a bol vzatý do vyšetrovacej väzby
a potom premiestnený cudzineckou políciou do Medveďova, kde sa zdržiaval približne dva mesiace.

Nezhody sa zo začiatku snažila navrhovateľka riešiť návrhmi, aby sa odsťahovali niekam, kde bude
odporca spokojný, s čím však súhlasil vždy iba v daný deň, z jeho strany však neboli žiadne návrhy na
riešenie situácie. Od momentu, keď bol v Medveďove, sa nesnažila s ním skontaktovať a ani odporca ju
nekontaktoval. Odporca v manželstve zmenil správanie a vedela, že ona sama manželstvo už nechce
zachrániť.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v meste T., v štáte L.B. V. K. O., ktoré manželstvo
trvá. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti.

7. Vo vzťahu neboli spočiatku vážnejšie nezhody alebo konflikty. Časom sa medzi nimi začali prejavovať
vzťahové problémy, odporca začal byť veľmi žiarlivý. Neskôr navrhovateľku odporca fyzicky napadol, na
základe ktorej skutočnosti bol následne vyhostený z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicudňa 27.06.2017, o čom svedčí zápisnica cudzineckej polície Policajného zboru Žilina zo dňa 27.06.2017.
Odporca s rozvodom súhlasí, čo vyplýva z jeho písomného vyhlásenia.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o
rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov

medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 Zákona č. 150/2016 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 CSP, podľa ktorého súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
tohto zákona.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené
hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci
spoločne v jednej domácnosti nežijú, každý z nich žije v rozličnej krajine. Odporca bol vyhostený zo
Slovenskej republiky na základe fyzického napadnutia navrhovateľky. Nekomunikujú spolu. Odporca
svoj súhlas s rozvodom vyjadril v písomnom vyhlásení, napísanom v anglickom jazyku, pravosť jeho

podpisu na tomto vyhlásení bola overená pracovníčkou notárskeho úradu v Žiline.

15. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké
postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie,
súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a tiež neplní žiadnu zo svojich

funkcií, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto
manželstva.

16. Súd je preto toho názoru, že za vyššie uvedeného pretrvávajúceho stavu nie je možné hovoriť o
fungujúcom a stabilnom manželstve.

17. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že manželstvo
účastníkov je rozvrátené, podľa názoru súdu manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, ktorý
neplní svoje funkcie ani účel. Rozvrat manželstva je trvalý, nezmeniteľný a je nepochybné, že vzťahy
medzi účastníkmi sú narušené tak vážne, že už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského

spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.