Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kleimanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 15C/122/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516205772
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kleimanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516205772.8

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou, v spore žalobcu: BLAHO-BYT, spol.
s r.o. Bratislava, Šustekova 51, IČO: 35 729 899, zast. Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Budatínska 16, proti žalovaným: 1. R. S., nar. 17.X.XXXX, bytom F., S. XX a 2. D. J. J. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XX, o zaplatenie 560,00 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej v 1. rade súd p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 28.4.2016 žalobca ako zástupca vlastníkov bytov
a nebytových priestorov bytového domu v Bratislave na F. ul. XX sa voči žalovaným domáhal
zaplatenia sumy 360,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 28.1.2014

do zaplatenia titulom náhrady škody a zaplatenia sumy 200,00 EUR z titulu sankcií podľa bodu 5
Sankčného sadzobníka k domovému poriadku, za spôsobené škody a ich odstránenie. Dôvodil tým,
že žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového
domu v F., F. ul. č. XX, súpisné č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu, žalobca na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa X.XX.XXXX
vykonáva správu uvedeného bytového domu a plní ďalšie úlohy vymedzené v zmluve. Dňa X.XX.XXXX

podnájomníčka žalovaných vykopla spodnú výplň vchodových dverí spôsobom vypáčenia plechovej
výplne a týmto konaním spôsobila škodu vo výške 260,- EUR. Dňa XX.X.XXXX, v nedeľu predpoludním,
na medzipodeste nad 8. poschodím tá istá nájomníčka žalovaných vykonala malú potrebu v spoločných
priestoroch, čím tieto priestory hrubo znečistila. Za odstránenie tohto znečistenia a dezinfekcie
znečisteného priestoru žalobca zaplatil sumu 100,- EUR na základe faktúry dodávateľa služieb T. C..
Žalovaní, ako vlastníci bytu, ktorí poskytli do nájmu svoj byt odmietli spôsobenú škodu a sankcie uhradiť.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.5.2018 žalobca prostredníctvom svojho advokáta
vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Žiadal, aby súd vo veci samej nerozhodoval,
ale aby konanie zastavil.

3. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 31.5.2018 uvádzala, že nesúhlasí so

späťvzatím žaloby a zastavením konania, pretože žalobca podal na ňu žalobu bezdôvodne, jeho nárok
bol od začiatku premlčaný, žalobu považuje za šikanóznu s tým, aby jej žalobca spôsobil čo najväčšiu
škodu. V prípade, že súd konanie zastaví, uplatňovala si nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP - účinný od
01.07.2016) - Žalobca môže vziať žalobu späť.

5 .Podľa § 145 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.6. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde

k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa ods. 2 Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s

postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho
autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
V danej veci nejde o konanie, v ktorom sa vyžaduje súhlas žalovaných so späťvzatím podľa § 146 ods.
2 CSP. Dôvody nesúhlasu žalovanej súd nepovažoval za vážne v tom zmysle, že by zastavenie konania
mohlo mať dopad na postavenie žalovanej a na ohrozenie jej práv a právom chránených záujmov. Súd
preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu, ktorým prejavil záujem nepokračovať v konaní a teda

nevydať meritórne rozhodnutie, konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. l CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

11. O náhrade trov konania v danej veci súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP
s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 CSP. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 256 CSP . Žalobca procesným úkonom späťvzatia žaloby zavinil zastavenie konania (nie z
dôvodu, že by žalovaní dlh splnili po podaní žaloby), súd preto priznal žalovanej v 1. rade nárok na plnú
náhradu trov konania. Žalovanému v 2. rade žiadne trovy nevznikli a žiadne ani neuplatňoval.

12. V zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom
znení, sa vracia súdny poplatok, ak žaloba bola vzatá späť pred prvým pojednávaním. V danom prípade
žalobabolavzatáspäťpootvorenípojednávania(preddruhýmpojednávaním),pretosažalobcovi súdny
poplatok za žalobu nevracia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia
na Okresnom súde Bratislava V písomne v dvoch vyhoveniach (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.