Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010543
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316010543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného W. O. pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
23.10.2018 sp. zn. 21T/131/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.5.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný W. O.,

nar. XX.XX.XXXX, povinný titulom náhrady škody zaplatiť:
- sumu vo výške 2.430,26 eur poškodenej spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. so sídlom Hodžova
11, Žilina, IČO: 31 575 951,
- sumu vo výške 5.995,30 eur poškodenej spoločnosti GENERALI poisťovňa a.s. so sídlom Lamačská
cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332.
- sumu vo výške 10.900,- eur poškodenému Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. X. XXXX/X.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 23.10.2018 Okresný súd Galanta pod sp. zn. 21T/131/2016 uznal
obžalovaného W. O. vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona

(v bode 1) a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (v bode 2) na tom skutkovom základe, že
1) dňa 24.10.2014 v čase od 03.00 hod. do 07.00 hod. v obci Horné Saliby, v budove súpisného čísla
874, neznámym spôsobom rozbil výplň plastového okna, odstránil sieťku, otvoril okno, dostal sa do
priestorov budovy, pristúpil k trezoru bankomatu, lepiacou páskou prelepil senzor zabezpečovacieho
zariadenia, následne nezisteným predmetom zarezal do vonkajšieho plášťa trezoru bankomatu, čím ho
poškodil a spoločnosti Sberbank Slovensko so sídlom Bratislava, Vysoká č. 9 spôsobil škodu vo výške

2.430,26 Eur,
2) v čase od 20.00 hod. dňa 29.01.2015 do 05.00 hod. dňa 30.01.2015 v meste Sereď poškodil kovové
dvere v oblasti zámku v zadnej časti prevádzky stávkovej kancelárie Pluto na ulici M.R. Štefánika 2158/7,
dostal sa do objektu prevádzky, kde v chodbe poškodil drevené dvere v oblasti zámku, takto sa dostal do
samotnej prevádzky, odkiaľ zo steny odcudzil bezpečnostnú schránku obsahujúcu finančnú hotovosť vo
výške 9.315,- Eur, z regálov v prevádzke odcudzil 260 krabičiek tabakových výrobkov rôznych značiek
v hodnote 839,20 Eur a rôzne žreby spoločnosti TIPOS v hodnote 6.660,- Eur, čím poškodenému Z. B.,

bytom M., O. XXXX/XX , spôsobil škodu v celkovej výške 10.900,- Eur a spoločnosti Generali poisťovňa
a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A Bratislava, škodu vo výške 5.995,30 Eur.
Za to okresný súd u obžalovaného za skutok v bode 1 podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na jeho odsúdenia trestnými rozkazmi Okresného súdu Galanta sp. zn.3T/91/2015zodňa04.08.2015,právoplatnýdňa13.11.2015aOkresnéhosúduNitrasp.zn.33T/36/2016
zo dňa 02.12.2016, právoplatný dňa 05.01.2017, nakoľko uložené trestu považuje za dostatočné na
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Za skutok v bode 2 okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím §
37 písm. h, písm. m), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace za súčasného zrušenia (podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona) výroku o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/61/2015 zo dňa 30.04.2015 ako aj
všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo týmto zrušením, stratili podklad, pričom na výkon uloženého trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkuprvostupňovýsúduložilobžalovanémupovinnosťtitulomnáhrady
škody zaplatiť sumu vo výške 2.430,26 eur spoločnosti SBERBANK Slovensko a. s. so sídlom vysoká
9, Bratislava, IČO: 17321123 a sumu vo výške 5.995,30 eur spoločnosti GENERALI Poisťovňa a. s. so

sídlom lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., O. XXXX/XX
s nárokom na náhradu škody odkázal prvostupňový súd na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný voči všetkým výrokom rozsudku,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Petra Magdálika dňa 18.1.2019 ( č. l. 378 - 191)

ako i poškodený Z. B., ktoré odôvodnil na č. l. 375 - 377.
Obhajoba v odôvodnení odvolania uviedla, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo
vyvrátené, že by sa obžalovaný dopustil žalovaných trestných činov. Na podporu svojho tvrdenia
poukázala na časti výpovedí svedkov Z., N., L. O. a V. O. (ku skutku 2) ako i svedkyne X. (ku skutku
1). Obhajoba tiež poukázala na znalecké posudky, podľa ktorých nebol potvrdený záver o tom, že by

obžalovaný mal vykonať skutky kladené mu za vinu. Prvostupňový súd teda podľa obhajoby rozhodol
napadnutým rozsudkom bez toho, aby mal náležité ustálené, kto spáchal stíhané skutky, t. j. nebol
náležite zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností.
Ku skutku 1 obhajoba uviedla, že prvostupňový súd obžalovaného odsúdil len na základe prítomnosti
jeho DNA profilu na lepiacej páske, pričom prvostupňový súd uvádza, že jeho prítomnosť je nemožná

beztoho,abybolobžalovanýnamiestečinu,kčomuvšakobhajobauvádza,žeDNAprofilobžalovaného
mohol byť na lepiacej páske už v čase, keď ju tam páchatelia priniesli a zo záverov znaleckého
dokazovania vyplýva, že na tejto páske bol biologický materiál od 3 osôb, a teda keď sv. X. na mieste
činu videla len 2 osoby, tak minimálne biologický materiál od jednej osoby musel byť na tejto páske už
predtým ako osoby prišli na miesto činu, a teda samotný znalecký posudok vylučuje tvrdenie súdu, že

je nemožné, aby sa DNA obžalovaného dostala na miesto bez jeho fyzickej prítomnosti.
Kuskutku2obhajobauviedla,žeprvostupňovýsúdbezďalšiehohodnotilvýpovedesvedkovakoúčelové
atovsnahepomôcťobžalovanému,pričomtentosvojzávernijakneodôvodnilaneobjasnil,prečobymali
byť tieto výpovede účelové, akú motiváciu by mali títo svedkovia vypovedať v prospech obžalovaného.
Záver súdu o účelovosti a nevierohodnosti výpovedí musí byť tiež v konaní preukázaný a nemôže byť

len výsledkom arbitrárneho a ničím nepodloženého hodnotenia súdu, a to navyše v situácii, keď sa tieto
výpovede v podstatnej časti (predaj žrebov, cigariet a obuvi jemu ako obžalovanému zo strany tretej
osoby) zhodujú a vzájomne dopĺňajú, čo práve dokazuje ich vierohodnosť. Účelovosť a nevierohodnosť
predmetných výpovedí, tak ako ich hodnotil konajúci súd, nebola v konaní preukázaná a nevyplýva zo
žiadneho z vykonaných dôkazov, a to aj za situácie, keď sv. J. O. už v prípravnom konaní vypovedal

tak, že dotknuté veci boli zakúpené od chlapa so špinavo blond vlasmi, a teda v podstate zhodne
ako to vypovedali aj iní svedkovia na hlavnom pojednávaní. V danom smere ani výsledky znaleckého
dokazovania nie sú jednoznačné, keď trasologická stopa sa mala nájsť na papieri položenom na zemi,
pričom nie je zrejmé, ako sa tento papier na miesto činu dostal, kedy bola stopa na ňom zanechaná,
tiež akou (individuálne určenou) obuvou bola stopa urobená (znalci určili obuv len druhovo) a to aj za

situácie, keď je zo záverov znalcov preukázané, že obuv, ktorú obžalovaný vydal, nosili najmenej dve
osoby, keďže sa na tejto topánke našiel ich biologický materiál, a teda ani tu nie je nijak preukázané,
že by sa obžalovaný nachádzal na mieste krádeže v stávkovej kancelárii Pluto, ako to tvrdí na str. 7
odôvodnenia napádaného rozsudku prvostupňový súd. Tiež úvaha súdu o tom, prečo by niekto ponúkal
na predaj nepoužité losy, ktoré môžu ukrývať výhry a môže ich zužitkovať sám, je bezpredmetná, keďže

motivácia osoby, ktorá ich predávala, nebola v konaní nijak zisťovaná a v smere výhier na stieracích
losoch je profit na nich otázny a je vecou šťastia a náhody, pričom peniaze za predaj nezotretých žrebov
sú peniazmi istými a nezávisia na tom, či nezotreté žreby skutočne ukrývajú výhry alebo nie.Zároveň obhajoba poukázala na to, že prvostupňový súd nevykonal potrebné dôkazy - napr. výsluch
znalcov, ktorí podali znalecké posudky, ktoré by mohli prispieť k zisteniu páchateľov predmetných
skutkov, za ktoré bol obžalovaný stíhaný.

Vo vzťahu k náhrade škody obhajoba poukázala na to, že prvostupňový súd priznal náhradu škody aj
spoločnosti SBERBANK Slovensko a. s., avšak predmetná spoločnosť už od 31.7.2017 neexistovala v
dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a. s., a teda náhrada škody bola priznaná
neexistujúcemu subjektu.
Obhajoba v odôvodnení odvolania poukázala taktiež podľa jej názoru na nesprávnu právnu kvalifikáciu

skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, nakoľko je takáto právna
kvalifikácia podľa jej názoru v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Zároveň obhajoba poukázala na to, že všetky znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, ktoré boli v konaní použité, môžu byť nezákonnými dôkazmi, a to z dôvodu, že
neeviduje, že by uznesenia o pribratí znalcov boli obžalovanému (ako ani jeho obhajcovi) v súlade s

ustanovením § 179 ods. l, ods. 2 Trestného poriadku doručené (a to ani dodatočné), a teda pri ich
vypracovaní nemusel byť dodržaný zákonný postup, keďže tieto uznesenia mu mali byť doručené skôr,
ako boli podané znalecké posudky, a teda mohlo byť porušené právo obžalovaného na obhajobu.
Rozsudok trpí podľa obhajoby vadami v tom smere, že nie je náležite v súlade so zákonom odôvodnený.
Obhajoba na záver odôvodnenia uviedla, že uložený trest je pre obžalovaného neprimeraný, nakoľko

mu nemal byť uložený žiaden trest, ale mal byť spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.
Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby Krajský sud v Trnave rozhodol tak, že v zmysle § 321 ods.
l písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) a písm. f) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného
sudu Galanta č. k 2T/131/2016 - 368 zo dňa 23.10.2018 vo všetkých jeho výrokoch a v zmysle § 322 ods.
3 Trestného poriadku, aby po doplnení dokazovania, sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod

obžaloby v celom rozsahu oslobodí podľa ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku, lebo nebolo
dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, prípadne podľa ustanovenia § 285 písm.
c) Trestného poriadku, lebo nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný, prípadne aby rozhodol v
zmysle § 322 ods. l Trestného poriadku tak, že vec vracia Okresnému sudu Galanta, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený Z. B. v odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie vo výroku o náhrade škody, ktorým bol
odkázaný na civilný proces, nepovažuje za správne a zákonné, nakoľko ním predložené dôkazy riadne
preukazovali spôsobenú škodu odsúdeným W. O..
Túto škodu si uplatnil už v prípravnom konaní a teda bola uplatnená riadne a včas, bola podložená
relevantnými podkladmi a nepredstavovala preto pre okresný súd ani žiadne ďalšie zaťaženie v podobe

potreby vykonať ďalšie dokazovanie.
Celková hodnota spôsobenej škody bola vyčíslená na 16.914,20 eur. S ohľadom na uzatvorenie poistky
prevádzky, ktorá bola objektom spáchania trestného činu, so spoločnosťou Generali poisťovňa, a. s.,
mu bola z dôvodu poistného plnenia uhradená len čiastka vo výške 5.995,30 €. Preto odôvodnenie
prvostupňového súdu v tom smere, že mu bola škoda uhradená poistným plnením, nie je možné

považovať za správne.
Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o náhrade škody vo vzťahu k nemu ako
poškodenému a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného zaplatiť riadne a včas uplatnenú škodu vo
výške 10.900,- eur.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené,
pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone , preto preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku
a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné (čo do výroku o náhrade škody) a odvolanie
poškodeného je dôvodné.Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby, vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v
ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k

správnemu rozhodnutiu čo do výroku o vine a treste.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, aj o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel. Rovnako tak uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd

vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, nakoľko vychádza
zo skutkového stavu ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné výhrady
a odôvodnenie napadnutého rozsudku si osvojuje a v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.
Vo vzťahu ku skutku v bode 1 má aj odvolací súd za to, že zhoda DNA profilu obžalovaného s DNA

profilom zaisteným z biologickej stopy označenej č. 5-2, teda zo žltej lepiacej pásky, ktorá bola zaistená
na mieste skutku z pohybového senzoru nad bankomatom, je jednoznačným dôkazom o spáchaní
žalovaného skutku obžalovaným. Skutočnosť, na ktorú poukazuje obhajoba, že svedkyňa X. videla z
miesta činu unikať iba dve osoby (pričom na lepiacej páske bol podľa znaleckého posudku zaistený
biologický materiál od 3 osôb), ešte automaticky neznamená, že na mieste činu sa nenachádzali viac

ako dve osoby, pričom tieto mohli odísť v inom čase alebo iným smerom a preto ich menovaná svedkyňa
nemusela vidieť.
Vo vzťahu ku skutku v bode 2 sa odvolací súd rovnako stotožnil s argumentáciou prvostupňového súd o
nevierohodnosti a účelovosti výpovedí svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného ( o tom, že veci,
ktoré mali byť obžalovaným ukradnuté mal kúpiť od neznámeho chalana) a to poukazujúc najmä na

rozpory medzi ich výpoveďami, ktoré popísal vo svojom odôvodnení prvostupňový súd.
Aj odvolací súd má za to, že nepriame dôkazy svedčiace o vine obžalovaného zo spáchania skutku,
opísané v prvostupňovom rozhodnutí (najmä výpovede svedkýň Y. a K., trasologická stopa a DNA
profil obžalovaného zaistený zo zimnej obuvi obžalovaného), vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov a preto je možné o ne oprieť výrok o vine

obžalovaného zo žalovaného skutku.
Vo vzťahu k obhajobou v odvolaní namietanému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu z dôvodu,
že obhajoba neeviduje, že by uznesenia o pribratí znalcov boli obžalovanému (ako ani jeho obhajcovi)
v súlade s ustanovením § 179 ods. l, ods. 2 Trestného poriadku doručené, odvolací súd uvádza, že hoci
z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, či uznesenia o pribratí znalcov boli obžalovanému a jeho obhajcovi

doručované, tak obžalovaný ako i jeho obhajca mali možnosť sa s uzneseniami o pribratí znalcov
oboznámiť minimálne pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu a teda namietať pribratie znalcov či už pre
vecné dôvody alebo pre osoby znalcov, avšak obžalovaný ani obhajoba tak ani v prípravnom konaní ani
v konaní na hlavnom pojednávaní neurobili. Nemožno teda konštatovať, že v danom prípade by bolo
činnosťou orgánov činných v trestnom konaní či prvostupňovým súdom zásadným spôsobom porušené

právo obžalovaného na jeho obhajobu.
K odvolacej námietke obhajoby, že prvostupňový súd nevykonal potrebné dôkazy - napr. výsluch
znalcov, ktorí podali znalecké posudky, odvolací súd uvádza, že obhajoba, rovnako ako prokuratúra,
nenavrhovala vypočuť znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky a pred vyhlásením dokazovania
za skončené nemala obhajoba v tomto smere žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Obhajoba v odôvodnení odvolania poukázala taktiež podľa jej názoru na nesprávnu právnu kvalifikáciu
skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, nakoľko je takáto právna
kvalifikácia podľa jej názoru v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona v spojení s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Vo vzťahu k namietanej právnej kvalifikácii skutku uvedeného pod bodom 2 ako zločinu krádeže podľa §

212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona poukazuje odvolací súd na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. Tpj 78/2011 prijaté 12. decembra 2011, podľa ktorého ak si páchateľ prisvojí cudziu vec
tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pri použití § 138 písm. e) Trestného

zákona. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere
špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy,
ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Odvolacísúd sa preto stotožnil aj s právnou kvalifikáciou žalovaných skutkov tak, ako ich právne kvalifikoval
prvostupňový súd.
Výrok o treste vo vzťahu k obom skutkom odvolací súd považuje za primeraný a spravodlivý a v tomto

smere poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
Pre úplnosť odvolací súd iba dodáva, že pri ukladaní súhrnného trestu za skutok v bode 2 prvostupňový
súd opomenul použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (ak súd ukladá úhrnný
(resp. súhrnný - viď § 42 ods. 1) trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z
ktorýchaspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranica

trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu), čo však
odvolací súd nemohol reparovať, nakoľko by to bolo v neprospech obžalovaného, pričom odvolanie vo
vzťahu k vine a trestu bolo podané iba v prospech obžalovaného.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby vo vzťahu k výroku o náhrade škody v tom zmysle,
že prvostupňový súd priznal náhradu škody už neexistujúcej spoločnosti SBERBANK Slovensko a. s.,
ktorázaniklavdôsledkujejzlúčeniasospoločnosťouPrimabankaSlovensko,a.s.akoisargumentáciou

poškodeného Z. B. uvedenou v odôvodnení jeho odvolania (ktorý si náhradu škody uplatnil i vyčíslil
riadne a včas už v prípravnom konaní a poisťovňou mu bola uhradená iba časť z uplatnenej škody)
a preto po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí oboznámením výpisu z obchodného registra
spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s. zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku
napadnutý rozsudok vo výroku o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody a o uplatnených

nárokoch na náhradu škody rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.