Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cb/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217771
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1314217771.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, vo veci navrhovateľa: LUXIS, s. r. o., so sídlom Račianska 77,
Bratislava, IČO: 46 274 880, v konaní zast. JUDr. Martinom Kovácsom, advokátom, Ružová dolina 17,
Bratislava, proti odporcovi: Sendy Nábytok s.r.o., so sídlom 010 01 Mojš 190, IČO: 47 646 233, v konaní
zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, Bratislava, o vykonanie súpisu hnuteľných
vecí zadržaných žalobcom v nebytovom priestore o výmere 344 m2, na druhom nadzemnom podlaží

administratívno-prevádzkovej budovy na Račianskej ul. 77/B v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 29.7.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd prostredníctvom súdneho vykonávateľa

zabezpečil súpis zadržaných hnuteľných vecí v nebytovom priestore na 2. podlaží budovy na Račianskej
ul. 77/B v Bratislave, a aby tieto boli pojaté do zápisnice o súpise hnuteľných vecí na zabezpečenie
záložného práva. Svoj návrh odôvodnil tým, že v pozícii prenajímateľa uzatvoril s odporcom ako
nájomcom dňa 27.1.2014 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa prenechať odporcovi do nájmu nebytové priestory a záväzok odporcu platiť nájomné.
Odporca však navrhovateľovi dlží z titulu nájomného sumu 18.307,20 eura. Odporca sa snaží

podnikať na inom mieste a trvá reálne nebezpečenstvo, že odporca vykoná úkony smerujúce k
znemožneniu možnosti vyrovnania nárokov navrhovateľa. Napriek nesúhlasu navrhovateľa si odporca
z priestorov predmetu nájmu pripravuje odnesenie zariadení, strojov a najmä hnuteľných vecí, ktoré
predáva. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ ako prenajímateľ realizoval dňa 29.7.2014 podľa
§ 672 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v prenajatej
nehnuteľnosti na zabezpečenie dlžného nájomného.

2.Uznesenímč.k.24Cb134/2014-39zodňa27.11.2014súdpoverilsúdnehoexekútoraJUDr.Jaroslava
Straku, Račianska ul. 66, Bratislava, na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu
nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti - nebytovom priestore na Račianskej ul. 77/B, Bratislava.

3. Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.5.2016, č. k.

4Cob/59/2015-91, zrušil napadnuté uznesenie zo dňa 27.11.2014. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom
na obranu odporcu bude potrebné ustáliť, či hnuteľné veci, o ktorých súpis požiadal navrhovateľ, sú
vo vlastníctve odporcu. Ak by veci nachádzajúce sa v predmete nájmu boli poskytnuté odporcovi na
komisionálny predaj na základe predložených zmlúv o komisionálnom predaji, nebol by daný dôvod
na poverenie súdneho exekútora. Pritom podotkol, že nie je vylúčené, že v prenajatej nehnuteľnosti
sa nachádzajú aj iné veci, ktoré môžu patriť odporcovi. Ďalej odvolací súd uviedol, že vyhoveniu

návrhu na vykonanie súpisu by bránila tiež skutočnosť, že nájomné je zabezpečené napríklad ručením
tretej osoby. Súhlasil tak s názorom odporcu, že ak je nájomné zabezpečené ručením tretej osoby vzmysle predloženého dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, nie je splnená hmotnoprávna podmienka vzniku
zádržného práva podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu z dôvodu, že skutočnosti
namietané odporcom neboli predmetom skúmania na súde prvého stupňa a je potrebné dodržať zásadu
dvojinštančnosti konania, ktorá patrí medzi základné zásady civilného procesu. Uviedol, že úlohou súdu
prvého stupňa bude opätovne posúdiť návrh na vykonanie súpisu vecí exekútorom. V tej súvislosti
konštatoval, že odporcovi nebol doručovaný návrh na začatie konania, teda nebol ani poučený o

procesnýchprávachapovinnostiachsúvisiacichspredkladanímdôkazov.Odporcoviboladanámožnosť
vyjadriť sa k veci až doručením rozhodnutia. Tým však nebolo odporcovi odňaté právo konať pred
súdom, lebo ide o obdobnú situáciu ako pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Čo sa týka
námietky navrhovateľa, že odporca v danej veci nemal právo podať odvolanie, pretože nejde o postup
podľa OSP, odvolací súd zdôraznil, že je nepochybné, že v danej veci ide o civilné súdne konanie, ktoré
sa riadi OSP a ten v § 202 taxatívne vymedzuje prípady, kedy odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa nie je prípustné. Na prípad prejednávanej veci sa tento výpočet nevzťahuje.

5. Podaniami zo dňa 30.6.2016, 27.10.2016 a 2.11.2016, ktoré došli súdu v dňoch 11.7.2016,
2.11.2016 a 8.11.2016, navrhovateľ pre prípad, že podľa súdu nebude splnená niektorá z podmienok
pre súpis hnuteľných vecí, alternatívne navrhol, aby súd rozhodol o vykonaní preventívneho súpisu

hnuteľných vecí a pristúpil k realizácii preventívneho súpisu a zadržané veci pojal do zápisnice o súpise
hnuteľných vecí na zabezpečenie budúceho výkonu záložného práva. Poukázal na to, že podmienky na
vykonanie preventívneho súpisu judikatúra slovenských súdov nerieši, ale táto otázka bola v minulosti
riešená súdmi v Českej republike, ktoré vychádzali z totožného znenia § 672 zákona č. 40/1964
Zb. Podľa rozhodnutí českých odvolacích súdov sa pri súpise jedná o zvláštny druh postupu súdu,

podobný konaniu o predbežných opatreniach v tom, že rozhodné skutočnosti nemusia byť spoľahlivo
preukázané, ale postačí, ak sú aspoň osvedčené v prípadoch, kedy prístup k veciam nájomcu nebude
spojený s prekonaním prekážok a súdu bude táto situácia známa, je možné pripustiť, aby v takom
konkrétnom prípade súd nevydával formálne žiadne rozhodnutie a aby pristúpil priamo k vykonaniu
súpisu hnuteľných vecí. Ak je totiž návrh dôvodný, t.j. právny názor navrhovateľa je v zhode s právnym

názorom súdu, a ak je možný priamy prístup k veciam nájomcu, nie je potrebné o návrhu formálne
rozhodovať a možno súpis vykonať neformálnym postupom.

6. Navrhovateľ v týchto podaniach poukázal tiež na to, že otázka zabezpečenia nájomného ručiteľským
vyhlásením G. C. je spornou otázkou. V konaní sp. zn. 38Cb/263/2014 vedenom na Okresnom

súde v Žiline o zaplatenie nájomného proti odporcovi v 1. rade a ručiteľovi v 2. rade, je ručenie zo
strany právneho zástupcu odporcov spochybňované a vyhlasované za neplatné. Platnosťou, resp.
neplatnosťou ručiteľského vyhlásenia sa konajúci súd zaoberá ako predbežnou otázkou a táto otázka je
dôležitá pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre realizáciu zádržného práva. Ak by Okresný
súd Žilina akceptoval námietky odporcu a ručenie by vyhlásil za neplatné, vznikol by stav, kedy by

pohľadávka navrhovateľa nebola zabezpečená a navrhovateľ by stratil právo uspokojenia z hnuteľných
vecí v predmete nájmu, ku ktorým má záložné právo. Existujúca právna úprava však faktické a nesporné
„zabezpečenie inak“ vyžaduje len v rozsahu uplatnenia zádržného práva. Zabezpečenie nie je potrebné
v prípade tzv. preventívneho súpisu, ako predpokladu na výkon zákonného záložného práva. Podľa
judikatúry českých súdov sa zisťovanie súdu na účely preventívneho súpisu obmedzuje len na zistenie

právneho vzťahu medzi účastníkmi a existencie dlhu na nájomnom. S prihliadnutím na to otázka, či je
alebo nie je ručenie platné, nebráni súpisu vecí, nakoľko „zabezpečenie inak“ sa pri preventívnom súpise
nevyžaduje a lehota je zachovaná.

7. Odporca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016 uviedol, že veci zadržiavané bez právneho dôvodu

pozostávajú jednak z vecí vo vlastníctve odporcu, ako aj z vecí vo vlastníctve komitentov - obchodných
spoločností P. Slovakia s.r.o. a L., s.r.o. Právo zadržať veci vo vlastníctve odporcu navrhovateľovi
nevzniklo,lebododatokkzmluveonájmeobsahujeajručiteľskýzáväzok,tedazáväzokzaplatiťnájomné
je záväzkom zabezpečeným ručením. K námietke navrhovateľa ohľadne spochybňovania platnosti
ručenia v konaní na Okresnom súde v Žiline uviedol, že ide o procesnú obranu odporcu v 2. rade, ktorá je

jeho právom a nemožno mu ho uprieť, ale nie je dôkazom o opaku, teda že ručenie absentuje. Poukázal
aj na právny názor odvolacieho súdu o civilnom súdnom konaní a na prechodné ustanovenia § 470
ods. 1 CPS, podľa ktorých pre konania začaté predo dňom účinnosti CSP podľa OSP platí tento nový
civilný sporový predpis. K vyjadreniu navrhovateľa, že v súčasnosti neexistuje právna úprava upravujúcapostup súdu pri súpise hnuteľných vecí, a teda postup súdu v tejto veci je nezákonný, uviedol, že potom
by mal žalobca stiahnuť predmetnú žalobu, nakoľko na podanie danej žaloby niet zákonného dôvodu
a právny poriadok tento inštitút nepozná.

8.Rozsudkomzodňa16.12.2016,č.k.24Cb134/2014-165,súdnávrhnavykonaniesúpisuvecísúdnym
vykonávateľom alebo súdnym exekútorom, ako aj návrh na vykonanie preventívneho súpisu zadržaných
vecí súdom, zamietol.

9. Pri opätovnom rozhodnutí o pôvodnom návrhu, ako aj o alternatívnom návrhu na vykonanie
preventívneho súpisu, súd vychádzal zo skutočnosti, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný
sporový poriadok (CSP) a Civilný mimosporový poriadok (CMP). Vzhľadom na závery odvolacieho súdu,
súd v ďalšom konaní postupoval ako v sporovom konaní. Okrem právneho názoru odvolacieho súdu
bolo potrebné prihliadať aj na to, že oproti stavu v čase podania návrhu, tu už medzi stranami zjavne
existoval spor o existenciu zádržného a záložného práva, s ktorým navrhovaný súpis vecí súvisí.

10. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že zrušené rozhodnutie zo dňa 27.11.2014 bolo vydané za
účinnosti OSP. Vychádzalo z v tom čase ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá reagovala na zmeny OSP,
Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy a Občianskeho zákonníka prijaté v rokoch 2005 až
2008, ktorými súdny výkon prešiel na súdnych exekútorov. Jedinou relevantnou právnou úpravou zostal

§ 672 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého osobou poverenou súdom mohol byť aj súdny exekútor.
Ďalšou relevantnou právnou úpravou je aj § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa
ktorých exekútor môže vykonávať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
PonadobudnutíúčinnostiCSPžiadnaustálenározhodovaciapraxzatiaľneexistuje.KonaniepodľaCMP
neprichádzalo do úvahy, keďže podľa § 391 ods. 2 CSP bol súd ako súd prvej inštancie viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutia českých súdov sa podľa súdu nedali v danej veci použiť. Bránil
tomu odlišný skutkový stav, a najmä záväzný právny názor odvolacieho súdu o charaktere konania a o
zabezpečení nájomného ručením, ktoré bráni vykonaniu súpisu. Na základe uvedeného mal súd za to,
že zákonné podmienky pre zadržanie veci a ich následný súpis nie sú splnené, preto návrh zamietol.

11. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 13.3.2018, č. k.
2Cob76/2017-343, zrušil rozsudok v časti, v ktorej bol návrh na vykonanie súpisu zamietnutý, a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12.Vodôvodneníodvolacísúduviedol,ženapriekpredchádzajúcemunázoru,vyjadrenémuvrozhodnutí

odvolacieho súdu pod č. k. 4Cob/59/2015-91, nejde v predmetnej veci o sporové konanie. Poukázal na
to, že ide o nesporové konanie a podľa článku 3 ods. 1 Civilného mimo-sporového poriadku (CMP), ak
sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšie posudzovanej vec. Podľa ods. 3, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a

rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princíp všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax. Ďalej odvolací súd poukázal na § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na §
2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade

je potrebné postupovať podľa § 671 Občianskeho zákonníka, pričom je potrebné predbežne posúdiť
otázku ručiteľského záväzku podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, či ručenie P.J. je platným
úkonom, teda posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na zadržanie hnuteľných vecí podľa § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd tiež poukázal na skutočnosť, že po rozhodnutí odvolacieho
súdu už nadobudli právoplatnosť rozsudky tunajšieho súdu č. k. 24Cb 200/2014-89 zo dňa 19.2.2016

a č. k. 24Cb 199/2014-77 zo dňa 10.11.2015, ktorými bol navrhovateľ zaviazaný vydať veci vlastníkom
- spoločnostiam L., s.r.o. s P. Slovakia s.r.o. Z toho je zrejmé, že sa zmenil okruh vecí, ktoré majú byť
predmetom súpisu tak, ako boli uvedené v žalobe, resp. nemožno spísať veci za predpokladu, že tieto
veci už boli vydané fasciklom týchto vecí, ako to vyplýva aj zo stanoviska navrhovateľa, doručeného
odvolaciemu súdu dňa 12.3.2018.

13. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že boli naplnené dôvody na zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, vyslovil právny záver, že v danom prípade nejde o sporové konanie, že je potrebnépri podanom návrhu zo strany navrhovateľa na súpis hnuteľných vecí postupovať podľa príslušných
ustanovení § 672 Občianskeho zákonníka a opätovne vo veci rozhodnúť.

14. V súlade so závermi odvolacieho súdu sa súd znovu zaoberal ako predbežnou otázkou, či ručenie
P.J. je platným úkonom. V dodatku č. 1 zo dňa 27.1.2014 k zmluve o nájme nebytových priestorov G.
C. vyhlásil, „že pristupuje k zmluve ako ručiteľ a vyhlasuje, že prípadnú pohľadávku prenajímateľa voči
nájomcovi, vzniknutú z titulu nezaplatenia mesačnej splátky nájomného alebo jeho časti, náhrady škody
alebo porušením zmluvnej povinnosti, uspokojí na základe výzvy, pokiaľ tak neurobí sám nájomca“.

Podľa súdu ide o platné ručiteľské vyhlásenie, v dôsledku čoho sú pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi zo zmluvy o nájme zabezpečené ručením tretej osoby. Na základe tohto dôkazu súd znovu
dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na zadržanie hnuteľných vecí v zmysle ust. §
672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z titulu nájomného
je zabezpečená. Keďže podľa odvolacieho súdu bolo dôležité uvedené predbežné posúdenie (body 36
a 38 jeho rozhodnutia), súd mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zadržanie vecí, hoci

na druhej strane odvolací súd ustálil, že ide o nesporové konanie. Na základe toho bolo podľa súdu
potom potrebné, v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, návrh na vykonanie súpisu zamietnuť.

15. Bez ohľadu na uvedené nesplnenie podmienok na zadržanie veci je však potrebné uviesť, že
navrhovateľ má v súčasnosti voči odporcovi právoplatné súdne rozhodnutie na zaplatenie dlžného

nájomného vo výške istiny 11.986,17 eur a príslušenstva vo výške 2.013,93 eur. V súčasnosti platné
procesné predpisy (CSP, CMP) nemajú úpravu týkajúcu sa postupu súdu pri súpise hnuteľných, ani
úpravu o výkone rozhodnutia, s výnimkou výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Výkon rozhodnutia
v ostatných veciach je upravený Exekučným poriadkom, na ktorý vo svojom rozhodnutí poukazoval aj
odvolací súd. Podľa Exekučného poriadku môže navrhovateľ na základe rozsudku navrhnúť vykonanie

exekúcie. Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonáva
potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému
nároku. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie
majetkupovinnéhopotrebnéaaksiichuskutočnenienevyžadujenákladyvovýškeneprimeranejkvýške
vymáhanej povinnosti. Ak postup podľa odseku 1 nepostačuje na ukončenie exekúcie, exekútor vyhotoví

zoznam majetku povinného (§ 59 Exekučného zákona).

16. S prihliadnutím na uvedené mal súd za to, že navrhovateľ sa môže účinnejšie domáhať ochrany
svojich práv postupom podľa Exekučného poriadku. Po štyroch rokoch od zadržania vecí nie je podľa
súdu namieste poverovať súdneho exekútora spísaním vecí v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 195 písm. d) Exekučného poriadku, pretože existuje jednoznačná právna úprava
týkajúca sa súpisu hnuteľných vecí za účelom uspokojenia pohľadávky priznanej právoplatným
súdnym rozhodnutím. Veci patriace spoločnostiam L., s.r.o. a P. Slovakia s.r.o. je navrhovateľ podľa
právoplatných rozsudkov povinný vydať. Aké ďalšie veci, ktoré sú vlastníctvom odporcu, navrhovateľ
stále ešte zadržiava, neuviedol. Poverovať súdneho exekútora spísaním zadržaných vecí súdom, alebo

vykonávať zo strany súdu akýsi predbežný súpis vecí je za tejto situácie neúčelné a nehospodárne.

17. Zamietavé rozhodnutie neporušuje princípy CSP a CMP. Princíp právnej istoty je podľa súdu
zachovaný, keďže nebol splnený predpoklad vyjadrený v názore odvolacieho súdu a navrhovateľ má
navyše účinnejšie právne nástroje na dosiahnutie toho účelu, ktorý sledoval navrhovaným súpisom.

Takisto je zachovaný princíp hospodárnosti a neprimeraného nezaťažovania iných osôb, ako aj
požiadavka rozumného usporiadania procesných vzťahov, na ktorú poukazoval odvolací súd.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil žiadne spravodlivé okolnosti, pre

ktoré by podľa § 55 CMP bolo odôvodnené priznať niektorej strane náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ a m/ CSP), v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.