Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114235557
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114235557.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcu: Z. O., bytom R. XXX,

XXX XX R.-Y. zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Nitra, Bottova 34 proti žalovanému: Y. B.,
bytom XXX XX G., M. XX zast.: JUDr. Beáta Polyáková, advokátka so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o
zaplatenie sumy 6.509 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
1.1.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 6.509 eur s

príslušenstvom a to z titulu poskytnutej pôžičky na základe zmlúv o pôžičkách, ktoré žalovaný v lehote
splatnosti nevrátil.

2. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a poukázal na to, že z dokazovania vyplýva, že
žalovaný uzavrel predmetné zmluvy o pôžičke vrátane dodatku a na zadnej strane podpísal zvýšenie
poskytnutej pôžičky, je teda nespochybniteľné, že finančné prostriedky v uvedených výškach prevzal a
aj z dodatku, ktorý podpísal vyplýva, že uznal výšku záväzku a túto sa zaviazal vrátiť do 31.12.2011. Mal

za to, že v danom prípade boli splnené podmienky uznania dlhu a preto žiadal žalobe vyhovieť. Ďalej
uviedol, že strany sporu sa poznajú od roku 1998 a okrem prostriedkov, ktoré sú predmetom sporu,
poskytoval žalobca žalovanému viackrát pôžičku, finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané a
žalovaným prevzaté tak, ako vyplýva z jednotlivých zmlúv o pôžičkách a dodatkov k zmluvám vrátane
súm, o ktoré sa pôžičky navýšili a tieto boli dopísané na zadnú stranu zmluvy, pričom prostriedky boli
odovzdané v kancelárii v Nitre a skutočnosť, že dlžník potvrdzuje svojim podpisom prevzatie finančných
prostriedkov vyplýva ich prevzatie, pričom na zadnej strane zmluvy o pôžičke zo dňa 6.6.2010 podľa

druhej vety článku 2 vyplýva vôľa zmluvných strán navýšiť v prípade potreby poskytnutú pôžičku, teda
so súhlasom žalovaného a nie je podstatné, kto tieto zápisy na zadnú stranu vykonával, ale podstatný
je podpis žalovaného. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nepopieral existenciu zmluvy o pôžičke, iba
uplatnil námietku premlčania, nepreukázal splnenie záväzku. Poukázal na to, že dodatok z 28.11.2011 je
uznaním dlhu čo dôvodu a výšky zo strany žalovaného, ktorý ho podpísal, teda išlo o záväzky v zmysle
oboch zmlúv o pôžičke. Vyjadril sa, že nejde o vadu, ak v uvedenom dodatku nie je slovné spojenie, že
uznáva záväzok, pretože to vyplýva z obsahu listiny a žalovaný tento dodatok nemusel uzavrieť v danom

znení, pričom mohol podpísať požičanie iba sumy 500 eur tak, ako to bolo v zmysle predchádzajúcich
zmlúv. Nakoľko v zmysle uvedeného dodatku sa zaviazal poskytnutú hotovosť vrátiť do 31.12.2011, nie
je záväzok premlčaný, nakoľko v dodatku žalovaný uvádza výšku dlhu v sume 6509 eur. Na preukázanie
dôkazu o prevzatí dlhu sú predmetné zmluvy.3.Žalovanýuviedol,žesapoznásožalobcom20rokov,nakoľkoistýčasspolupodnikaliaboliajpriatelia,
preto mali 100 % dôveru, popieral, že si požičal od žalobcu peniaze, nekontoval ho o vrátenie pôžičky,

nakoľko prenechal podnikanie na manželku. Vyjadril sa, že na zmluvách a dodatku k zmluve o pôžičke
sa javí jeho podpis, avšak zápisy na druhej strane zmluvy nevykonával. Ďalej uviedol, že žalobca chcel,
aby vstúpil do jeho firmy a preto mu navrhol finančné prostriedky, ktoré mu nikdy neboli odovzdané
a ani do firmy nevstúpil, nepopieral, že zmluvy nepodpísal, avšak dodatok si nepamätal. Poukázal na
to, že žalobca bol v minulosti jeho klient a chcel, aby on vstúpil do jeho firmy, pričom peniaze napriek

tomu neprevzal. Popieral, že by dlh uznal, nepamätal si podpisy listín. Ďalej sa vyjadril, že žalobca jeho
hodnotu cenil na 5, 6 euro a preto mu ponúkal nepeňažný vklad do firmy, ktorú skutočnosť podcenil,
keďže bola uvedená namiesto toho, že ide o pôžičku, pričom prevzal prostriedky od spoločnosti, v ktorej
bol žalobca spoločníkom, avšak táto bola na manželku žalobcu, keďže žalobca v nej nevystupoval, iba
akofyzickáosoba,žalobcachceljemuzaplatiťzaskúsenosti,podpiskdodatkunespochybnil.Vpriebehu
konania uviedol, že si pamätá dva podpisy na dvoch zmluvách a aj na zadnej strane, avšak spochybnil

následne podpis dodatku.

4. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v dokazovaní je nesporné, že medzi žalobcom a
žalovaným nevznikol právny vzťah k o pôžičke, nakoľko žalovaný na pojednávaní neprejavil vôľu požičať
si finančné prostriedky od žalobcu a ani ich neprevzal, neboli mu reálne odovzdané žalobcom, vzhľadom

na reálnu povahu zmlúv nepostačuje skutočnosť, že strany zmluvy uzavreli, ale vyžaduje sa aj reálne
odovzdaniepeňažnýchprostriedkov,pričomvtomtosmerejedôkaznébremenonažalobcovi.Poukázala
na námietku premlčania, pričom dodatok k zmluvám nemožno považovať za uznanie dlhu, ani za zmenu
obsahu pôvodných záväzkov, pretože pre uznanie dlhu a jeho účinnosť je potrebné, aby dlžník uznal,
že dlh zaplatí a nieže vráti peňažnú hotovosť, tak ako je to uvedené, preto je potrebné uznanie čo do

dôvodu a výšky, avšak dlh môže vzniknúť len na základe právnej skutočnosti medzi dlžníkom a veriteľom
a právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom právnom úkone, inak je uznanie neplatné.
Poukázala na judikatúru súdov stým, že danú listinu nemožno považovať za uznanie dlhu a žiadala
žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalovaný popiera prevzatie sumy 2000 eur od žalobcu dňa 29.1.2010,
pričom ani článok 2 ods. 1 danej zmluvy nepreukazuje splnenie veriteľovej povinnosti odovzdať požičané

veci, článok je neurčitý a nezrozumiteľný a nemožno z neho vyvodiť kedy malo dôjsť k odovzdaniu
predmetu pôžičky, akým spôsobom, za prítomnosti koho, v akých nominálnych hodnotách a ani pravosť
podpisu dlžníka na zmluve nezakladá unesenie dôkazného bremena o uskutočnenom odovzdaní
peňažných prostriedkov, nakoľko notár osvedčoval pravosť podpisu. Ďalej poukázala na to, žalobca
nepreukázal ani to, že v danom čase disponoval predmetnou sumou 2000 eur a podľa ustanovení

predmetnej zmluvy je daný len záväzok, že dlžník sa zaväzuje peňažnú hotovosť vrátiť v lehote do
30.5.2010, teda súdnou cestou mohol uplatniť žalobca splatnú pohľadávku dňa 31.5.2010, čo neučinil,
a preto sa jeho právo premlčalo. Rovnakú procesnú obranu uplatnila aj ohľadne zmluvy o pôžičke zo
dňa 6.6.2010, teda že nedošlo k vzniku záväzkového vzťahu o pôžičke, ani k reálnemu odovzdaniu
peňazí 1000 eur a navýšenie tejto sumy uvedené na zadnej strane zmluvy nespĺňa podstatné náležitosti

zmluvy o pôžičke pre absenciu označenia strán povinnosti vrátiť dlh, odovzdanie pôžičky a podpis
veriteľa. Takisto to nepreukazuje ústne uzavretie právneho úkonu. Namietala premlčanie aj ohľadne
druhej zmluvy o pôžičke a k dodatku uzavretého dňa 28.11.2011 uviedla, že je neurčitý, nezrozumiteľný,
absolútne neplatný právny úkon, nie je nad pochybnosti zrejmé, o akú pohľadávku ide, je neurčitý aj
jeho vecný obsah, nemožno ho považovať za uznanie dlhu. Ďalej sa vyjadrila, že absolútna neplatnosť

daného dodatku spôsobuje, že nejde o kumulatívnu nováciu, ktorú by zmluvné strany zmenili svoje
vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa splnenia záväzku. Vyjadrila sa, že podpisy na oboch zmluvách
o pôžičke a dodatku patria žalovanému a zrejme aj na zadnej strane listiny zo dňa 6.6.2010. Žiadala
žalobu zamietnuť.

5. Súd okrem výsluchu právnych zástupcov a žalovaného doplnil dokazovanie oboznámením sa so
zmluvami o pôžičke, s dodatkom k zmluvám o pôžičke a dospel k tomuto skutkovému a právnemu
záveru:

6. Žalobca podal predmetnú žalobu o zaplatenie žalovanej sumy spolu 6509 eur dňa 10.12.2014. dňa

29.1.2010 uzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke, na ktorej bol aj overený podpis žalovaného a podľa
ktorej požičal žalobca žalovanému sumu 2000 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť s 0 % úrokom v lehote do
30.5.2010. Ďalšia zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 6.6.2010, v zmysle ktorej
požičal žalobca žalovanému sumu 1000 eur, ktorú podľa článku 2 zmluvy prevzal podpisom na zmluvev hotovosti od veriteľa a zaviazal sa ho vrátiť do 31.12.2010. Na zadnej strane tejto zmluvy o pôžičke
sa nachádzajú dopísané údaje o dátumoch a ďalších sumách s tým, že jednotlivé položky sú podpísané
žalovaným. Išlo o sumy 348 eur dňa 17.9.2010, 500 eur dňa 19.8.2010, 700 eur dňa 24.8.2010, 261

eur dňa 21.9.2010, 2 x 600 eur a to 26.10.2010 a 28.10.2010. Dňa 28.11.2011 bol uzavretý dodatok k
zmluvám o pôžičke zo dňa 29.1. a 6.6.2010 medzi stranami sporu, v ktorom sa konštatuje, že uzavreli
v minulosti dve zmluvy o pôžičke a že sa požičaná suma navyšuje o sumu 3900 eur, teda ku dňu
28.10.2010 bola celková požičaná suma 6009 eur.

7. V bode 1 predmetného dodatku veriteľ požičiava dlžníkovi ďalšie prostriedky v sume 500 eur a tie
sa zaviazal dlžník vrátiť v lehote do 31.12.2011. Ďalej dodatok obsahuje ustanovenie, že všetky ostatné
ustanovenia pôvodnej zmluvy zostávajú nezmenené. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania
a popieral prevzatie finančných prostriedkov.

8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( len OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9.Podľa§558OZakniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčenýčododôvoduajvýšky,predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke

prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu,
pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú
formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme.
Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené

veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/
doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou
zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet
pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným
spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu,

je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky.

12. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu
pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke
nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je

absolútne neplatná. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia
zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve
a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ nedochádza len na základe dohody
strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby

mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1
OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o
pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze
dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou
bezhotovostného platobného styku.

13. K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej
republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe
zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že

so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný
dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke
a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom
veriteľ uniesol dôkazné bremeno.14. Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je treba ešte ďalší úkon,
ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že nielen samotným

zmluvným dojednaním, ale i prenechaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi,
čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Ak však nedošlo k
prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy peňazí, potom nevznikol medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

15. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný
záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie
dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu
uznania. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník,
ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka
však bude mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto

uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou,
že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania

( R 13/1988: Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní
námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa).

16. Podanou žalobou sa žalobca domáhal nároku a to z titulu poskytnutých pôžičiek žalovaného a
následne k dodatku k týmto zmluvám v zmysle ktorého teda vyplýva požičanie sumy 500 eur, ako už súd

uviedol aj v rámci predbežného právneho posúdenia vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sú
predchádzajúce pôžičky premlčané. To, či došlo k reálnemu odovzdaniu súm, vyplýva to z predmetných
zmlúv, kde podpisom potvrdzuje prevzatie, v tomto smere žalobca mal dôkazné bremeno unesené,
pretože ako inak mal tento reálny kontrakt preukázať, keď to bolo výslovne takto stanovené a žalovaný
neuviedol na svoju obranu žiadny dôkaz preukazujúci, že nedošlo k prevzatiu, ani nepriamy. Tieto

pôžičky mali stanovenú lehotu splatnosti a tá sa podľa názoru súdu nezmenila ani dodatkom k týmto
zmluvám z novembra 2011, pretože daný dodatok len konštatuje sumu, ale nemení ich splatnosť a
uvádza novú pôžičku 500 eur, ktorá mala svoju splatnosť. Skutkové tvrdenia ohľadne podpisov boli v
konaní podľa názoru súdu ustálené, že podpis patrí žalovanému, tie tvrdenia, čo uvádzal žalovaný vôbec
neobstoja z hľadiska osobnostného, že nevedel, čo podpisuje, má vysokoškolské vzdelanie a tiež s

poukazom na § 35 Občianskeho zákonníka, vôľová dĺžka uznania nevyplýva z predmetného dodatku,
že by išlo o uznanie vo vzťahu k tým dvom pôžičkám, ale že došlo k poskytnutiu sumy 500 eur je
jednoznačne uvedené. Za tohto stavu teda súd má za to, že je preukázaná a nepremlčaná iba pôžička
500 eur, ale nie sú uznané predchádzajúce pôžičky, ale podľa názoru súdu boli prevzaté, nakoľko to bolo
v tých zmluvách takto uvedené. Pokiaľ ide o sumy uvedené na zadnej strane zmluvy o pôžičke zo dňa

29.1.2010,kde sanachádzajúdopísanéúdajeodátumochaďalšíchsumáchstým,žejednotlivépoložky
sú podpísané žalovaným, pričom išlo o sumy 348 eur dňa 17.9.2010, 500 eur dňa 19.8.2010, 700 eur
dňa 24.8.2010, 261 eur dňa 21.9.2010, 2 x 600 eur a to 26.10.2010 a 28.10.2010, súd tieto považoval za
premlčané, nakoľko nebolo dojednané, že ide o pôžičky, ani ich splatnosť, preto tieto sumy súd posúdil
ako bezdôvodné obohatenie, pričom ich splatnosť nastala deň po ich poskytnutí a od uvedenej doby

plynula premlčacia lehota, pričom uplynula nielen subjektívny, ale aj objektívna premlčacia lehota.

17. Preto súd rozhodol tak, že vyhovel podanej žalobe len v časti.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu podľa § 255 ods. 2 CSP,
pričom žalovaný mal v prevažnej miere úspech a to 80 %.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.