Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-15C/156/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213239
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1208213239.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu: E.. H. D., Ď. Č.. X, L., občan R., zastúpený JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, Ul. 29.
augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému: E.. G. Z., Š. Č.. X, L., občan R., zastúpený spoločnosťou
JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Doležalova 7, Bratislava, o ochranu osobnosti,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 27.6.2008 a zmenenou so súhlasom súdu na pojednávaniach dňa

20.5.2009 a dňa 12.9.2011, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi písomne, formou
doporučeného listu za tvrdenia, ktoré uviedol dňa 04. mája 2006 v diskusnej relácii R. v televízii H. a
dňa 28. mája 2006 v diskusnej relácii R. v televízii E., v tomto znení:

"Vážený pán E.. H. D.,
ospravedlňujem sa Vám za svoje verejné nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré som uviedol dňa 04.

mája 2006 v diskusnej relácii R. na televíznej stanici V. H. v tomto znení: "Y. V. H. R. H. D. J. R. K. S.,
C. R. C. R. R. X. J. L. J. E. R.. ... X. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R. H.?" a dňa 28. mája 2006 na televíznej
stanici V. E. v diskusnej relácii R. v tomto znení: "R. X., Ž. A. V. H. R. H. D. R. R. R. J. J.." R. V. R. Y. X.
S.Č. za S., F. R. R. R. H. C. J. L. J. C. V. R. R. F. X. B. G. Y. S. J.. Podpísaný E.. G. Z., Z..H.."

2. Ďalej sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby mu súd priznal právo na náklady žalovaného
uverejniť právoplatný rozsudok s jeho presným označením, označením účastníkov konania a úplným

obsahom výroku právoplatného rozsudku vo veci samej týkajúceho sa ospravedlnenia takto:

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: E.. H. D. proti žalovanému: E.. G. Z., Z..H.. o ochranu
osobnosti rozhodol takto:

Žalovaný je povinný v lehote do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku ospravedlniť sa
žalobcovi písomne, formou doporučeného listu, za tvrdenia, ktoré uviedol dňa 04. mája 2006 v diskusnej
relácii R. v V. H. a dňa 28. mája 2006 v diskusnej relácii R. v V. E., v tomto znení ospravedlnenia:"Vážený pán E.. H. D.,
ospravedlňujem sa Vám za svoje verejné nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré som uviedol dňa 04.

mája 2006 v diskusnej relácii R. na televíznej stanici V. H. v tomto znení: "Y. V. H. R. H. D. J. R. K. S.,
C. R. C. R. R. X. J.Ľ. L. J. E. R.. ... X. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R. H.?" a dňa 28. mája 2006 na televíznej
stanici V. E. v diskusnej relácii R. v tomto znení: "R. X., Ž. A. V. H. R. H. D. R. R. R. J.Ľ. J..". R. V. R. Y.
X. S. za S., F. R. R. R. H. C. J. L. J. C. V. R. R. F. X. B. G. Y. S.M. J.. Podpísaný E.. G. Z., Z..H..".

a to formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania relácie
"X. V. E." na televíznej stanici V. E., relácie "Na V." na televíznej stanici V. H., ako aj formou písaného
textu v denníkoch X. Č., J. a R. uverejneného na titulnej strane alebo na strane určenej vydavateľom
pre účely uverejnenia platenej inzercie a to textom s typom a veľkosťou písma, ktorý je totožný s textom
článku s najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma uverejneným na tejto strane, spôsobom
plateného čítaného oznamu a platenej inzercie a to do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku,

uloženiapovinnostižalovanémunanákladyspojenésuverejnenímrozsudku,zložiťžalobcovipreddavok
vo výške 1.659,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že suma nákladov je 36.000,- eur a
nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Ako dôvody podanej žaloby žalobca uviedol, že sporné vyjadrenia žalovaný tvrdil ako priamy účastník

politickej diskusie v rámci diskusnej relácie R. odvysielanej naživo V. H. a počas diskusnej relácie R.
odvysielanej V. E., v ktorých reláciách bol diskusným partnerom žalovaného E.. K. F., v tom čase J. J.
R. R. - R.Z. G. a súčasne H. Y. R.. V čase zverejnenia sporných vyjadrení žalovaným, bol žalobca Č.
J. R. R. - R. G., F. J. Y. L. F. a V.H. H. R. R. R. - R. G. a zároveň K. Ú. L. R.Y. F.. Žalovaný bol v čase
jeho účasti v uvedených diskusných reláciách J. X. K. R. a predsedom J. R. F. pre vnútornú politiku.

Do 07.02.2006 bol žalovaný H. R. R.. Žalobca mal za to, že žalovaný uvedením týchto nepravdivých
informácií ohrozil povesť žalobcu, jeho občiansku česť a vážnosť a súčasne mu spôsobil vážnu ujmu
v postavení v strane R. - R.Z. G., ako aj mimo pôsobnosti uvedenej politickej strany. Žalobca v žalobe
konštatoval, že v rámci rozhovoru, poskytnutého redaktorovi týždenníka "J. X G." povedal, že p. R. (ak
mal žalovaný na mysli E. R., F. Y. Č. V. Y. Ž. L. N. H.) poznal a nehanbí sa za to, ale p. R. J. C. J., R.

F. Y., F. R.Ú. L. C. Ž. C. H. R., S. J. J. P. O. C. R. F. R. Y. C. Y. S. Š., keďže A. S. J. R. B. B. C. O.Á. Š.
R. L.. Podľa vedomostí žalobcu proti osobe p. R. nebolo v SR vedené žiadne trestné stíhanie, a teda ak
uvedenú osobu žalovaný označil za J. L. J., t. j. podľa Krátkeho slovníka Slovenského jazyka za preG.
J. G. L. Ž., a mal vedomosť o tom, že menovaný pácha trestnú činnosť alebo inú nekalú činnosť, mal
túto skutočnosť riadne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní.

4. Zároveň žalovaný v uvedených diskusných politických reláciách uviedol, že sa žalobca stretáva
s mafiánmi, čiže použil prítomný čas a množné číslo, ale svoje tvrdenie v ďalších vyjadreniach
nekonkretizoval ani nevysvetľoval.

5. Podľa žalobcu, zásah do jeho osobnostných práv žalovaným nebol kritikou ani hodnotiacim úsudkom,
ale (nepravdivým) faktografickým tvrdením s cieľom žalovaného výlučne poškodiť osobu žalobcu
v očiach verejnosti. Zverejnené tvrdenia žalovaného vybočili z medzí demokratickej spoločnosti,
všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti, nemajú charakter úsudku či správy a ocitajú sa tak mimo
ústavnej ochrany slobody prejavu a práva na informácie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe túto navrhol v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Podľažalovanéhovýrok,ktorývyslovilvtelevíznejdiskusnejrelácii"R.",predstavujevčasti"Y.V.H.R.H.
D.Á. J. R. K. S., C. R. C. R. R. X. J. L. J. E. R. ..." skutkové tvrdenie, tvoriace dostatočný skutkový základ
pre kritiku vyslovenú v druhej časti výroku č. 1. "... X.N. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R. H.?". Vyššie uvedené

skutkové tvrdenie nemalo povahu protiprávneho zásahu do práva na ochranu osobnosti z dôvodu, že
je pravdivé, čo dokazuje aj samotné konštatovanie žalobcu v žalobe, kde výslovne uvádza, že E.. R.
poznal a nehanbí sa za to. Z uvedeného tvrdenia žalobcu má žalovaný za to, že poznal a stretával sa
s nebohým E.. R., a preto uvedené skutkové tvrdenie je pravdivé a predstavuje dostatočný podklad pre
hodnotiaci úsudok (kritiku) vyslovený v druhej časti výroku.

7. Tvrdenie žalovaného, že zosnulý E.. R. bol predstaviteľom L. J. nezasahuje v žiadnej miere do
osobnostných práv žalobcu a ani ich neohrozuje. V tomto čase boli širokej verejnosti, vrátane divákov
uvedených televíznych relácií, známe a k dispozícii všetky informácie o osobe zosnulého E.. R. nielen ztlače ale aj z iných médií, v ktorých bol nebohý E.. R. označovaný za J. L. J. - napr. článok publikovaný v
denníku F. dňa XX.X.XXXX "Štyridsaťosemročný R. patril k vedúcim postavám L. J.. Ešte za socializmu
emigrovaldoŠvédska,kdehoneskôrodsúdilizapašovaniedrog.Trestsiodsedelvošvédskomväzení.",

článok publikovaný v denníku R. dňa X.X.XXXX "R. za socializmu emigroval do Švédska, kde bol
odsúdený za pašovanie drog a trest si aj odsedel. Po revolúcii sa vrátil na Slovensko, založil F. C. B.
F. Y. J.." Rovnakú informáciu o zosnulom R. obsahuje kniha D. H. ". Y. L. - XXXX-XXXX G. B. C. V. (Y.
C.. H., XXXX, R.. XXX a nasl.).

8. Za predstaviteľa podsvetia bol E.. R. označený aj J. X. K. R. a J. F. R. Ľ.-P. Y. H., ktorý vykonával v
deväťdesiatych rokoch minulého storočia funkciu J. Y. R. (rozhovor v denníku R. zo dňa XX.XX.XXXX,
rozhovor v týždenníku Plus 7 dní zo dňa X.X.XXXX).

9. Výrok, ktorý žalovaný vyslovil v televíznej diskusnej relácii "R." "... R. X., Ž. A. V. H. R. H. D. R. R.
R. J. J. ...". predstavuje hodnotiaci úsudok, pravdivosť ktorého nie je verifikovateľná, a ktorý vychádza

z dostatočne objasneného skutkového základu.

10. Žalovaný vo svojich výrokoch, ktoré odzneli v predmetných reláciách neuviedol, že žalobca je
mafiánom alebo predstaviteľom podsvetia. Objektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy ako
jeden zo základných princípov ochrany osobnosti vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či konkrétny výrok,

ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo v ohrození
integrity osobnosti fyzickej osoby, stali rozhodujúce iba subjektívne pocity dotknutej osoby, tzn. jej
negatívna individuálna psychická reakcia. Subjektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 OZ je neprijateľné. Žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca "zosobňuje" voči sebe akýkoľvek výrok
vyrieknutý na adresu zosnulého E.. R., ide práve o uvedený prípad individuálnej psychickej reakcie,

ktorej nemožno priznať právnu ochranu. Žalobcom napadnuté výroky žalovaného v plnom rozsahu
spĺňajú kritériá prípustnej kritiky, nakoľko vychádzajú z pravdivého skutkového základu, t. j. ide o vecnú
a konkrétnu kritiku a spĺňajú aj kritérium primeranosti. Žalovaný tieto výroky vyslovil ako J. (J. F. C. J. X.
K. R.) v rámci diskusie o J. S. a predmetom jeho kritiky bol žalobca ako Y. Č., konkrétne ako V. H. R.
R. R. - R. G., a nie žalobca ako súkromná osoba. Predmetné výroky nemali charakter neoprávneného

zásahu do osobnostných práv žalobcu, keďže išlo zo strany žalovaného o oprávnenú kritiku (t. j. je daný
dôvod vylučujúci neoprávnenosť zásahu).
11. Na základe konštantnej judikatúry súdov pokiaľ ide o kritiku verejných činiteľov, žalobca v postavení
verejného činiteľa, ktorým sa stal z vlastnej vôle (F. za J. X. K. R. v blížiacich sa parlamentných voľbách
XXXX, člen predsedníctva strany R.-R. G., V. H. R. R. R.-R.Z. G. a zároveň riaditeľ Ú. L. R. F.) si musel

byť vedomý toho, že verejnosť má legitímny a oprávnený záujem na všetky informácie súvisiace s jeho
osobou ako verejného činiteľa, s čím úzko súvisí aj právo verejnosti a ostatných politicky činných osôb na
oprávnenú kritiku. Žalobca v postavení verejného činiteľa musel počítať so skutočnosťou, že v prípade
jeho kandidatúry za J. X. K. R. v období predvolebnej kampane, bude o jeho osobu zvýšený záujem, v
dôsledkučohosarozsahjehoosobnostnýchprávznížidomieryvýkonuprávanainformovanieverejnosti

a práva slobodne šíriť vlastné názory a myšlienky, ktoré súvisia s jeho kandidatúrou na post poslanca
Národnej rady SR v blížiacich sa parlamentných voľbách. Žalobca ako verejný činiteľ mal omnoho väčšiu
možnosť a prístup k médiám, prostredníctvom ktorých mohol jednoduchšie ako bežný občan vyvrátiť
tvrdenia, ktoré nepokladal za pravdu.

12. Žalovaný má za to, že svojimi vyjadreniami plne v súlade s čl. 10 Dohovoru uplatnil svoje právo
na slobodu prejavu, pričom týmito svojimi vyhláseniami neoprávnene nezasiahol do osobnostných práv
žalobcu a preto nie je ani dôvod, aby sa voči žalovanému v dôsledku napadnutého výroku uplatnil
niektorý z právnych prostriedkov ochrany podľa § 13 OZ.

13. Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu, žalovaného, výsluchom svedkov E.. E. R., K.. Y. J., E..
G. V., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom,
zistil súd tento skutkový stav veci:

14. Všeobecne známou skutočnosťou (§ 121 O.s.p.), ktorú nebolo treba v konaní dokazovať, bolo

konanie J. J. Y. (Y. G. X. K. R.), ktoré sa konali dňa 17.6.2006.

15. Z prepisu publicistickej relácie R., odvysielanej dňa 04.5.2006 Televíznou R. H., ktorú moderoval
moderátor G. F. a jej účastníkmi boli E.. G. Z. a E.. K. F., súd zistil, že témou tejto relácie bola, okreminého, aj J. F., Š. Y. R., Y. X. a ďalšie témy a problémy. Jedným z problémov, o ktorom účastníci
tejto publicistickej relácie diskutovali, bol aj problém bezpečnostných rizík. V nadväznosti na túto tému
diskutovali účastníci relácie nasledovne:

G.. Z.:
"Hovorili sme o probléme bezpečnostných rizík. Váš V. H. R. H. D. podnikal s rôznymi osobami, ale
sa aj stretával s nebohým J. L. J. E. R.. My sme urobili strašne veľa preto, aby sme prísnejšie trestali
organizovaný zločin a mafiu. Zaviedli sme možnosť využívania spolupracujúcich svedkov, čo sa ukázalo
byť F. Y. F. F.. Je Špeciálny súd a Špeciálna prokuratúra. Pán kolega, nepovažujete za problém, Ž. R.

Y. V. H. R. R. H.?".
K.. F.:
"Iba jednou ... J. H., vy ste boli na fotke v J. R. s pánom R.. Ja neviem, čo sa ma to pýtate, ďakujem."
G.. Z.:
"Ja som bol v hľadisku a som hneď reagoval. Pán kolega, ja som pána R., musím zareagovať, ja som
s ním na hokeji nebol. Ja som bol v hľadisku ..."

K.. F.:
"Je to koláž tá fotka?"
G.. Z.:
"Kde on bol tiež prítomný, ako náhle som sa dozvedel od ochranky, že tam prítomný je, som okamžite
písal nášmu veľvyslancovi, ako je možné, že osoba z J. bola v rovnakom sektore, kde boli Ú. Č.. Ja som

veľmi jasne reagoval. Nevymýšľajte si."

16. Z prepisu publicistickej relácie R., odvysielanej dňa 28.5.2006 Televíznou R. E., ktorú moderovala
moderátorka C. Y. a jej účastníkmi boli E.. G. Z. a E.. K. F. súd zistil, že témou tejto relácie bola J. F.
(ktorá oficiálne začala 27.5.2006) a v rámci tejto predvolebnej kampane možná spolupráca J. R. F. C.

R. - R. G., v súvislosti s programami týchto strán, po J. J. Y.. V tejto diskusnej politickej relácii diskutovali
G. Z. ako J. R. F. a K. F. ako J. R. R. - R. G., čo moderátorka uviedla. Okrem iného, v tejto diskusnej
relácii odznelo aj nasledovné:

G. Z.:

"Ja si myslím, že programy sú konkrétne a spomeniem možno také tri základné rozdiely medzi
programom R. G. a F. P.. Prvá oblasť je oblasť ekonomická, kde R. chce trestať úspešných, chce
sankcionovať zamestnávateľov, tých čo dávajú zamestnanie ostatným, chce zrušiť rovnú daň, posilniť
práva odborárskych bossov, znepružniť trh práce. V oblasti rodinnej politiky, bol to práve R. a jeho J. Y.
U. J., ktorí mimoriadne podporovali vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev, teda niečo čo je v

rozpore s konceptom tradičnej rodiny, ktorú podporuje F. a v oblasti poriadku a spravodlivosti a práva
R. neprekáža, čo by malo slušnej strane prekážať. Neprekáža R., že ich V. H. R. H. D. R. R. R. J. J..
G. V. Y. R. Y., Ž. R. za V. C. X..".
C.. Y.:
"To sú ale, J. Z., vážne vyjadrenia. Máte na to aj dôkazy, že sa stýka s J.?"

G.. Z.:
"No ja to len odcitujem, kontaktmi so R. sa netají ani D., teraz citát: "J. R. R. C. X. R. za V..". Ďalší V. Č.
Y., dokonca pre ľudské práva A. V., ktorý bol členom F. R. na svoju obhajobu tvrdí tiež: "X. R. za V., Ž.
R. L. F. C. R. J. na V., Ž. R. C. V. J.Ú. Š..". To je človek, ktorý by sa mal zodpovedať za ľudské práva,
ktorý sa nehanbí za to, že bol v strane, ktorá ľudské práva pošliapavala. Takže z týchto vecí mi vychádza

dosť výrazný rozdiel medzi R. a F.. Pokiaľ R. nezmení svoj program veľmi radikálne, alebo osoby, ktoré
ponúka pre budúcu vládu, ja si osobne neviem predstaviť našu spoluprácu na Y. Ú.."

17. E. R., ktorý bol B. dňa XX.X.XXXX v Bratislave, bol označovaný za J. L. J. Y. H. v reakcii na jeho B.,
o čom svedčí článok publikovaný v denníku F. dňa XX.X.XXXX, v denníku R. dňa 03.7.2004. Rovnakú

informáciu o E. R. obsahuje aj kniha D. H. ". Y. L. XXXX-XXXX G. B. C. V. (Y. C.. H., XXXX, R.. XXX C.
X..). Za predstaviteľa - Š. L. J. označil E. R. aj J. C. L. J. Y. R. Y. H. v rozhovore uverejnenom v denníku
R. dňa XX.XX.XXXX a v týždenníku J. X G. dňa XX.X.XXXX.

18. Z trestných registrov bývalého Mestského súdu v Bratislave a rozsudku bývalého Obvodného súdu

Bratislava 1 v Bratislave je preukázané, že E. R. bol v rokoch 1973, 1974, 1975 a 1979 v konaniach
vedených pod sp. zn. XT XX/XX, sp. zn. XT XX/XX, sp. zn. XT XXX/XX, sp. zn. XT XXX/XX právoplatne
odsúdený za R. X. V. Č..19. Svedok E.. E. R. k osobe E. R. vypovedal, že je mu táto osoba známa z výkonu O. Y. J. B. R.
ako osoba označovaná za člena L. J. a ako H. na základe analýzy informácií a hlásení, ktoré svedok
z výkonu tejto funkcie obdržiaval. Podľa informácií svedka, E. R. bol odsúdený za R.C. G. V. Č. Y. B..

Svedok mal vedomosť, že osoba E. R. bola širšou verejnosťou aj médiami spájaná s J. C. J. Č. V. J. Y.
L. aj počas života E. R., aj po jeho smrti. Osoba E. R. bola vnímaná a označovaná ako H. C. Č. J. na
základe jeho kontaktov, začlenenia do určitej hierarchie, v ktorej mal on osobne určité kompetencie o
rozhodovaní a určovaní správania ľudí, ako aj iných okolností, ktoré boli predmetom záujmu a činnosti
J. B. pri odhaľovaní S. V. Č.. V týchto informáciách bol E. R. označovaný ako člen B. R., tento pojem sa

nachádza v trestnom zákone a podľa názoru svedka sa rovná pojmu S. H. V..

20. Svedok K.. Y. J., ktorý bol v rokoch XXXX C. XXXX H. Y. R. a z titulu tejto funkcie riadil aj J. B.,
vypovedal, že v tejto funkcii od J. vedel, že v S. R. J. je E. R. evidovaný ako člen L. J.. V jeho hierarchii bol
E. R. ako jedna z najvýznamnejších postáv, čo bolo v J.Í. notoricky známe. Svedka aj J. skôr zaujímala
V. Č., z ktorej bol E. R. podozrivý, že ju J. a nie tá, za ktorú bol v minulosti odsúdený.

21. Svedok E.. G. V., v čase jeho výpovede D. J. R. S. XX. XX. XXXX, vypovedal, že z titulu jeho
funkcie bol oboznamovaný s viacerými operatívnymi informáciami od J.. Osoby, ktoré sa nachádzajú v
týchto informáciách sa pohybujú v B. F. J. a operatívne sa rozpracúvajú na nejakú V. Č. H. C. X. M..
V takýchto informáciách v rokoch 2005, 2006 figurovalo aj meno E. R. s prezývkou N. alebo N.. Tieto

informácie dostal svedok z titulu J. J. B. X. J. P. O.. Podľa operatívnych informácií sa E. R. pohyboval
v prostredí, ktoré bolo aj podľa názoru Generálnej prokuratúry SR závadové. Svedok vedel, že E. R.
bol v minulosti trestne stíhaný a odsúdený. Podľa svedka operatívne informácie v súlade s trestným
poriadkom a predpismi upravujúcimi činnosť J. sú relevantnými materiálmi, ktoré môžu viesť k začatiu
trestného stíhania a vzneseniu obvinenia, pričom v niektorých prípadoch môžu byť vyhodnotené ako

ďalej nepoužiteľné a pre daný čas a danú vec neupotrebiteľné.

22. Žalovaný, ako J. Y. R. C. H. R. R., listom zo dňa 13.5.2004, adresovaným H. C. R. Y. R. Y. Č. K.,
požiadal o vysvetlenie, z akých dôvodov dňa 09.5.2004 na H. R. Y. Ľ. P. Y. J., ktoré žalovaný sledoval
vo V.I.P. priestore, boli do tohto priestoru pozvané a aj sa tam nachádzali osoby podozrivé zo spáchania

závažnej trestnej činnosti na území SR. V súvislosti so zodpovednosťou žalovaného vo Y. R.R a snahou
H. R. R. bojovať proti organizovanému zločinu a korupcii, žalovaný v liste uviedol, že považuje túto
vzniknutú situáciu za nepríjemnú a neprijateľnú.

23. Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol v podstate zhodné tvrdenia ako v písomnej

žalobe. Žalobca potvrdil, že o E. R. hovoril v rámci rozhovoru poskytnutého redaktorovi týždenníka "J.
X G.", Ž. P. J. C. X. R. za V.. Žalobca bral a považoval E. R. za J. B. B., J. U. B. B., sponzora rôznych
športových akcií, člena S. G. na S. za R.. O inej činnosti E. R. nemal žalobca vedomosť. Podľa žalobcu,
tvrdenie žalovaného, že bolo všeobecne známe, že E. R. bol člen H. C. J., nezodpovedá skutočnosti, o
čom svedčia reakcie viacerých J. X. R., ktorým meno tejto osoby nič nehovorilo. Žalobca uviedol, že v

priebehu roka 2005 strane R.-R. G. mapoval rezort H. R. R. Y. X. S. V. H. R.. Po odvysielaní predmetných
politických diskusií v V. H. a v V. E. v máji 2006 bol žalobca po J. Y. G. X. K. R. B. za J. X. R. za R.
R.-R.Z. G., B. Č. J. C. J. F. S. V. R.. V čase odvysielania týchto relácií mal žalobca osobný pohovor s
predsedom strany R.-R. G., ktorému musel vysvetliť všetky vyjadrenia, ktoré odzneli na adresu žalobcu.
Podľa žalobcu trpeli aj dve jeho maloleté deti v škole, pretože sa ich spolužiaci vypytovali, či je ich otec

H.. Syn žalobcu sedel celý rok v lavici v škole sám a odvysielané príspevky prispeli k tomu, že dcéra
žalobcu musela zmeniť školu.

24.Žalovanýakoúčastníkkonaniavosvojejvýpovediuviedolzhodnétvrdeniaakovpísomnomvyjadrení
k žalobe. Podľa žalovaného, aj pred smrťou E. R. existovala všeobecná vedomosť o tejto osobe v rámci

jeho postavenia alebo aktivitách v J., keďže incident, ktorý sa odohral na H. R. Y. Ľ.C. P. Y. J. Y. H. XXXX,
keď bol vo V.I.P. sektore prítomný aj E. R. a na ktorý zaslal žalovaný písomný protest veľvyslancovi,
bol medializovaný.

25. V článku s titulom R. V., ktorý bol uverejnený v časopise V. Č.. XX/XXXX zo dňa 24.10.2005, redaktor

uviedol (okrem iného) k osobe žalobcu: V. H. R. R. X. C. F. R. E. R. - B. "., F. R. J. R. L. J.. ". R. R., X.Ľ.
R. P. Y. Y. C. (reštaurácia, ktorá sa spájala so R. - pozn. red.). C. X. R. za V.", zdôraznil.26. Tunajší súd o veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.9.2011 tak, že žalobu zamietol. Rozhodnutie
odôvodnil nasledovne:

27. Sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziťzákonom,akideoopatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (Čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).

28. Citované Články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej

republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre
ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických,
preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej
debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov. Sloboda
prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené
právami iných, najmä právami uvedenými v Čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve pri

aplikácii§11anasl.Obč.zákonníkavsúvislostisuplatňovanímobčianskoprávnejochranyosobnosti.Pri
streteslobodyprejavusprávomnaochranuosobnostitrebadbaťnato,abysprihliadnutímkokolnostiam
konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného
práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a

so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy,
ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v
demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

29. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k
takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade
odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na

prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.

30. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou
dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť,

či nie je nakoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska
pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby
celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť
tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými
skutkovýmitvrdeniami,ktorésúobjektívnespôsobiléprivodiťujmunacti,resp.dobrejpovestidotknutého

subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce,
treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.

31. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora,

ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,
je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi

kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia
práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná
(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z
pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž
záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,

že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy
a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k
dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).32. Práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatne verejne činné osoby,
no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie
v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu

musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma
o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí.

33. Tieto všeobecne tézy zostávajú platné aj v novom konaní, vykonanom po zrušení pôvodného
rozsudku tunajšieho súdu. Vo vlastnej hodnotiacej časti prvotného rozsudku súd ďalej uviedol

nasledovné:

34. Z kontextu obidvoch predmetných politických diskusií je zrejmé, že sporné výroky žalovaného boli
súčasťou rozsiahlej diskusie v televíznych reláciách dvoch J. K. J. R., ktorých podstatnou témou bola v
tom čase aktuálna a verejnosťou sledovaná J. F. C. L. R. J. J. Y. v roku 2006. Išlo teda o J. G. s prvkami
kritiky, v ktorej sa žalovaný vyjadroval k niektorým kandidátom strany R.-R. G.. Žalovaný predmetné

výroky vyslovil v kontexte témy o bezpečnostných rizikách a možnej J. R. J. R. F. C. R.-R. G. s ohľadom
na osobu žalobcu ako jedného z kandidátov J. R. R.-R. G. na post J. X. K. R. a v tom čase V. H. R. V. R..

35. Výrok č. 1, ktorý žalovaný vyslovil v televíznej diskusnej relácii "R.", je v časti "Y. V. H. R. H. D. J.
R. K. S., C. R. C. R. R. X. J. L.P. J. E. R...." skutkové tvrdenie. Vyššie uvedené skutkové tvrdenie nemá

povahu protiprávneho zásahu do práva na ochranu osobnosti, z dôvodu, že je pravdivé, čo dokazuje
aj samotné konštatovanie žalobcu v žalobe a v jeho výpovedi účastníka konania, kde výslovne uvádza,
že E.. R. J. C. X. R. za V.. Označením neb. E. R. žalovaným za predstaviteľa L. J., žalovaný realizoval
svoje ústavné právo prijímať a rozširovať informácie, ktoré mal o osobe neb. E. R. z rôznych zdrojov,
pričom toto tvrdenie žalovaného o osobe neb. E. R. sa netýkalo žalobcu a teda v žiadnej miere nemohlo

zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Vedomosť alebo nevedomosť žalobcu o tom, že neb. E. R.
bol určitou časťou spoločnosti vnímaný (verejná mienka) za predstaviteľa L. J. C. H., je v kontexte
uvedeného skutkového tvrdenia žalovaným irelevantná. Druhá časť výroku č. 1 žalovaného "X. za J.,
Ž. R. Y. V. H. R. R. H.?". je kritikou strany R. - R. G., ktorú žalovaný založil na predchádzajúcom
pravdivom skutkovom tvrdení s použitím zovšeobecňujúcich výrazových prostriedkov. Aj keď v tejto

kritike (hodnotiacom úsudku) žalovaný použil prítomný čas ("stretáva sa") a množné číslo ("R. H."), urobil
tak v kontexte so skutkovým tvrdením, teda v kontexte s osobou neb. E. R.. Formuláciu tejto kritiky
(hodnotiaceho úsudku) nie je preto možné vytrhnúť z kontextu výroku žalovaného, ako to urobil žalobca,
ale bolo treba prihliadnuť na jeho celkový slovný prejav, pri ktorom poskytol informácie o žalobcovi (aj
keď tohto výslovne nemenoval) a jeho stykoch ako J. a Y. Č. S. s osobou verejne známou ako člen J.

C. H.. Aj z reakcie druhého diskutujúceho K. F. na túto kritiku je nesporné, že aj keď žalovaný použil
prítomný čas a množné číslo, K.L. F. mal vedomosť, že táto kritika sa týka iba jednej konkrétnej osoby
vo vzťahu s nemenovaným tieňoY. H. R. R. - R. G., a to osoby pána R., s menom ktorej sám spojil kritiku
vyslovenú žalovaným a aj to v diskusii uviedol.

36. Výrok č. 2, ktorý žalovaný vyslovil v televíznej relácii "R.", ktorá relácia bola odvysielaná neskôr, ako
relácia "R.", je v časti "X. R., Ž. A. V. H. R. H. D. R. R. R. J. J.. Dokonca tvrdí vo svojom vyjadrení, že
sa za to X.", kritikou vychádzajúcou z pravdivého skutkového tvrdenia, ktoré žalovaný konkretizoval na
otázku redaktorky v tom, že sa kontaktami so R. netají ani D., ktorý povedal, že sa poznali a nehanbí
sa za to. Rovnako ako v prípadoch prvého výroku, žalobca vytrhol z kontextu celého výroku žalovaného

na túto tému použitie výrazových prostriedkov v časti hodnotiaceho úsudku (kritike), v ktorom žalovaný
použil prítomný čas ("stýka sa") a množné číslo ("predstaviteľmi podsvetia"), keď kritiku strany R. - R.
G. s použitím zovšeobecňujúcich výrazových prostriedkov žalovaný jednoznačne urobil v kontexte s
pravdivým skutkovým tvrdením o stykoch žalobcu s E. R., vnímaným a označeným žalovaným a určitou
časťou verejnosti ako Č. J..

37. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd vo svojom
rozhodnutí k záveru, že žalobcom napadnuté výroky žalovaného v plnom rozsahu spĺňajú kritériá
prípustnej kritiky, nakoľko vychádzajú z pravdivého skutkového základu, t. j. ide o vecnú a konkrétnu
kritiku a spĺňajú aj kritérium primeranosti. Žalovaný tieto výroky vyslovil ako J. (J. F. C. J. X. K. R.) v

rámci diskusie o J. S. a predmetom jeho kritiky bol žalobca ako Y. Č., konkrétne ako V. H. R. R. R.-R.
G., a nie žalobca ako súkromná osoba. Predmetné výroky nemali charakter neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobcu, keďže išlo zo strany žalovaného o oprávnenú kritiku, ktorá bola primeraná
čo do obsahu, formy a miesta a išlo aj o kritiku spoločensky žiaducu. Žalobca v postavení Y. Č., ktorýmsa stal z vlastnej vôle (F. za J. X. K. R. Y. L. R. J. Y. XXXX, Č. J. R. R.-R. G., V. H. R. R. R.-R. G. C.
B. K. Ú. L. R. F.) si musel byť vedomý toho, že verejnosť má legitímny a oprávnený záujem na všetky
informácie súvisiace s jeho osobou ako Y. Č., s čím úzko súvisí aj právo verejnosti a ostatných J. Č.

osôb na oprávnenú kritiku. Žalobca v postavení Y. Č. musel počítať so skutočnosťou, že v prípade jeho
F. za J. X. K. R. v období J. F., bude o jeho osobu zvýšený záujem, v dôsledku čoho sa rozsah jeho
osobnostných práv zníži do miery výkonu práva na informovanie verejnosti a práva slobodne šíriť vlastné
názory a myšlienky, ktoré súvisia s jeho F. na J. J. X. K. R. Y. L. R. J. Y..

38. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, ktorej sa domáha žalobca satisfakčnou
žalobou, musia byť podľa § 13 Obč. zák. splnené súčasne tieto hmotnoprávne podmienky:

a. existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v
porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
b. neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,

c. príčinná súvislosť medzi a) a b).

39. O neoprávnený zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu sa v danom prípade nejedná
z dôvodu výkonu práva žalovaným na slobodu prejavu vo verejnom záujme a z dôvodu pravdivosti
skutkového tvrdenia žalovaným v predmetných politických televíznych diskusiách. Nesplnenie čo i len

jednej z hmotnoprávnych podmienok na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu znamená
nedôvodnosť tohto nároku uplatneného žalobcom.

40. Súd nemôže, okrem vyššie uvedeného, opomenúť ani to, že od žalovaných udalostí uplynuli vyše
dva roky, než sa žalobca obrátil na súd žalobou na ochranu osobnosti. Tvrdenie žalobcu o spôsobilosti

sporom dotknutých výrokov privodiť ujmu na právach žalobcu chránených § 11 a nasl. Obč. zákonníka,
nie je preto presvedčivé.

41. Súd uzavrel, že nevykonal doplnenie dokazovania navrhnuté žalobcom a to opakovaným výsluchom
svedka E.. G. V. na ozrejmenie, či sa svedok stretol s menom E.. H. D. v rámci S. A. B. J. z dôvodu, že

vykonanie takéhoto dôkazu je nadbytočné a irelevantné pre rozhodnutie o veci, vzhľadom na predmet
sporu (žalovaný sa v žiadnej z predmetných J. K. nevyjadroval o osobe žalobcu ako o osobe pohybujúcej
sa v B. J., ktorá by sa z tohto dôvodu nachádzala v S. A. J.).

42. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 29.mája 2015 pod č.k.

3Co/491/2011-341 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 12.9.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

43. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o výrok č. 1, stotožňuje sa so záverom súdu prvého
stupňa len vo vzťahu k prvej časti tohto výroku:" Y. V. H. R. H. D. J. R. K. S., C. R. C. R. R. X. J. L. J. E.
R.." Odvolací súd mal zhodne s tunajším súdom za to, že v tejto časti ide o skutkové tvrdenie, ktorého

pravdivosť bola v priebehu konania preukázaná. Vo vzťahu k druhej časti výroku č. 1: "X. za J., Ž. R. Y.
V. H. R. R. H.?". mal odvolací súd za to, že tu síce ide o kritiku strany R.-R. G., táto kritika však v sebe
v časti týkajúcej sa žalobcu obsahuje aj skutkové tvrdenie, že sa stýka s H..

44. Obdobne pokiaľ ide o výrok č. 2: "R. X., Ž. A. V. H. R. H. D. R. R. R. J.H. J.", odvolací súd uviedol,

že je kritikou (hodnotiacim úsudkom) strany R.-R. G., ale zároveň aj skutkovým tvrdením podávajúcim
informáciu, že žalobca sa stýka s predstaviteľmi J..

45. V ďalšom súd druhej inštancie rozviedol, že bolo potrebné posudzovať aj pravdivosť výrokov
žalovaného, že žalobca sa stretáva s H., resp. že sa stýka s J. J., čo súd prvej inštancie neurobil.

Nestotožnil sa ani s názorom tunajšieho súdu, že z kontextu vyjadrení žalovaného v obidvoch J. K.M.
vyplýva, že napadnuté výroky žalovaného sa viažu len k osobe nebohého E. R. a teda stretávaniu
sa žalobcu s ním. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z toho, že vzhľadom na reakciu druhého
diskutujúceho v týchto reláciách E.. K. F. na výrok žalovaného, tento mal vedomosť, že predmetný výrok
sa týka iba jednej konkrétnej osoby, a to neb. E. R., odvolací súd nepoprel, že z reakcie E.. K. F. možno

takýto záver vyvodiť, to však neznamená, že predmetné výroky takto vnímali aj diváci relácií R. a R., a
teda široká verejnosť, najmä keď žalovaný použil prítomný čas a množné číslo (stretáva sa s H., stýka
sa s J. J.), hoci E. R. bol v čase vyslovenia oboch výrokov už takmer G. K. H..46. V ďalšom konaní sa podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zaoberať posúdením
pravdivosti vyššie uvedených skutkových tvrdení, prípadne v tomto smere vykonať aj ďalšie
dokazovanie. Dodal, že z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej

presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí,
aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia. V prípade že sa preukáže, že predmetné skutkové tvrdenia
žalovaného na adresu žalobcu nie sú pravdivé, bude úlohou súdu prvého stupňa posúdiť, či boli
objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu pred inými subjektmi, teda či mohli v rozumne zmýšľajúcom
divákovivyvolaťznevažujúcidojemožalobcoviavykresľovaťhovnepriaznivomsvetleavakomrozsahu

mu prípadnú ujmu spôsobili.

47. Žalovaný v písomnej reakcii na rozhodnutie odvolacieho súdu, doručenej 5.10.2015 uviedol, že
sa nebráni tomu, aby predmetné výroky boli posudzované ako skutkové tvrdenia, podstatné je však
to, že sú pravdivé a vychádzajú z informácie, ku ktorej sa žalobca opakovane aj verejne priznal a
to, že sa pozná s pánom R. a X. R. za V.. Použitie prítomného času či plurálu považuje za situácie,

keď išlo o politickú diskusiu, za nepodstatné a na veci nič nemeniace. Striktné trvanie na jazykovej
správnosti každej časti prejavu o to viac, ak nie je vopred presne pripravený, ale vyplynie zo vzájomnej
diskusie, by bolo takým oklieštením slobody prejavu, že by toto právo bolo degradované na podružnú
úroveň. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale
je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá

bola podstatná časť tvrdenia. Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len
takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti
dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb a teda pôsobiť difamačne. Z hľadiska toho, či je
v danom prípade potrebné dať prednosť právu na slobodu prejavu, alebo právu na ochranu osobnosti,
je nevyhnutné posúdiť nasledovné:

KTO - žalovaný ako J. vystupujúci v J. J. G., vyjadrujúci sa k J. témam
O KOM - žalobca ako J. s najvyššou prípustnou mierou kritiky, člen X. J. R., V. H. R. C. B. F. na J. X. R.
ČO - výroky poukazovali na konanie žalobcu, ktorý sa verejne pýšil tým, že sa pozná s Č. J.
KDE - výroky odzneli v J. G.
KEDY- výroky odzneli v diskusii pred J. Y., pričom žalobca v nich F. za J. X. R.

AKO - výroky odzneli v relácii, v ktorej diváci očakávali informácie podstatné pre ich voľbu

48. V danom prípade treba dať prednosť právu na slobodu prejavu pred právom na ochranu
osobnosti, pretože išlo o informácie týkajúce sa verejného záujmu, prednesené v rámci politického
prejavu, primeraným spôsobom a týkali sa politika, ktorý by ich mal zniesť, o to viac, keď išlo o kritiku

jeho konania, ktoré vopred verejne prezentoval.

49. Predmetné výroky nepriniesli žiadnu novú skutočnosť, ktorú by verejnosť nepoznala už z výrokov
samotného žalobcu, preto nemohli byť spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Žalobca nimi
vôbec neutrpel, pretože bol vo Y. X. B. za J. X. R., C. Y. C. O. Š. V. C. H., pričom na súd sa obrátil

až po viac ako dvoch rokoch od odznenia predmetných výrokov zo strany žalovaného. Žalovaný žiadal
žalobu opätovne zamietnuť.

50. Žalobca dňa 16.3.2016 doručil súdu písomné vyjadrenie s návrhom na zmenu petitu. V ňom
poukázal na to, že žalovaný nepreukázal pravdivosť druhej časti výroku č. 1 a ani pravdivosť výroku č.2

v čase odvysielania predmetných relácií. Z tohto hľadiska je bezpredmetné, že sa žalobca v minulosti
vyjadril pre médiá tak, že poznal E. R., pretože z tohto vyjadrenia nevyplýva, že by sa s ním stretával.
Žalovaný neoznačil žiadne iné osoby, okrem neb. E. R., ktoré by mali byť vnímané ako H., resp. J. J., s
ktorými by sa mal žalobca stretávať v čase odvysielania televíznych relácií. Žalovaný predniesol svoje
výroky s cieľom žalobcu znevážiť a dehonestovať. Na preukázanie ich pravdivosti nemôže postačovať

tvrdenie, že žalobca poznal E. R. (ako predsedu B. B.B., J. U. B. B., R. K. Š. C. a o iných jeho
činnostiach nemal vedomosť), nakoľko v čase vyslovenia týchto výrokov E. R. už nežil, a teda žalobca
sa s ním nemohol stretávať. Je rozdiel, ak sa niekto v minulosti poznal s jednou osobou, ktorá mala zlú
povesť a medzi tým, ak sa niekto v aktuálnom čase stretáva s viacerými osobami so zlou povesťou,
pretože v očiach verejnosti je tak oveľa viac negatívne vnímaný. Žalovaný pod pojmom H. mal na mysli

F. Ž. R. R. G. V. Č. a X. V. Č.. Je nepochybné, že tento pojem je verejnosťou vnímaný negatívne.
Stretávanie sa s H. je spoločnosťou odcudzované a netolerované. Ak teda niekto o inom nepravdivo
tvrdí, že sa stretáva s H., bez ďalšieho možno mať za to, že takéto tvrdenie má difamačnú povahu a
teda je objektívne spôsobilé privodiť tejto osobe ujmu, či ohroziť jej morálnu integritu. V danom prípadek zásahu došlo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, teda zásah bol značný. Je tiež
potrebné prihliadnuť aj na dĺžku trvania zásahu. Objektívna spôsobilosť narušiť alebo ohroziť právo
chránené § 11 Občianskeho zákonníka znamená, že sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ani povinnosť

ich preukazovať. Bez právneho významu je skutočnosť, z akého zdroja žalovaný svoje poznatky získal.
Právo na šírenie informácií v sebe nezahŕňa aj právo na šírenie nepravdivých informácií poškodzujúcich
dobré meno fyzickej osoby. Zverejnené tvrdenia žalovaného vybočili z medzí všeobecne uznávaných
pravidiel slušnosti , sú nepravdivé a teda sa ocitajú mimo rámec ústavnej ochrany. Žalovaný zneužil
informáciu žalobcu o tom, že poznal E. R. a bez racionálneho základu z neho urobil osobu, o ktorej nie je

dôvod sa nedomnievať, že by sa mohla stretávať s H., resp. J. J.. Jediným cieľom difamačných tvrdení
tak bolo zdiskreditovať J. R..

51. Vzhľadom na odstup času žalobca žiadal súd, aby pripustil zmenu petitu takto:

Žalovaný je povinný v lehote do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi

písomne, formou doporučeného listu, za tvrdenia, ktoré uviedol dňa 04.mája 2006 v diskusnej relácii R.
v V. H. a dňa 28.mája 2006 v diskusnej relácii R. v V. E., v tomto znení ospravedlnenia:

"Vážený pán, E.. H. D.,
ospravedlňujem sa Vám za svoje verejné nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré som uviedol dňa

04.mája 2006 v diskusnej relácii R. na televíznej R. V. H. v tomto znení: "X. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R.
H.?". a dňa 28.mája 2006 na televíznej stanici V. E. v diskusnej relácii R. v tomto znení: R. X., Ž. A. V. H.
R. H. D. R. R. R. J.H. J..". Svojimi tvrdeniami som Vás nepravdivo označil za osobu, ktorá sa stretáva s
H. a J. L. J. a tým som svojim konaním neoprávnene zasiahol do Vašich osobnostných práv. Podpísaný
E.. G. Z., Z..H..

Žalobca je oprávnený na náklady žalovaného uverejniť právoplatný rozsudok s jeho presným
označením, označením účastníkov konania a úplným obsahom výroku právoplatného rozsudku vo veci
samej, týkajúceho sa ospravedlnenia takto:

R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: E.. H. D. proti žalovanému: E.. G. Z., Z..H.. o ochranu

osobnosti rozhodol takto:

Žalovaný je povinný v lehote do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi
písomne, formou doporučeného listu, za tvrdenia, ktoré uviedol dňa 04.mája 2006 v diskusnej relácii R.
v V. H. a dňa 28.mája 2006 v diskusnej relácii R. v V. E., v tomto znení ospravedlnenia:

"Vážený pán, E.. H. D.,
ospravedlňujem sa Vám za svoje verejné nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré som uviedol dňa
04.mája 2006 v diskusnej relácii R. na televíznej R. V. H. v tomto znení: "X. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R.
H.?" a dňa 28.mája 2006 na televíznej stanici V. E. v diskusnej relácii R. v tomto znení: R. X., Ž. A. V. H.

R. H. D. R. R. R. J.H. J..". Svojimi tvrdeniami som Vás nepravdivo označil za osobu, ktorá sa stretáva s
H. a J. L. J. a tým som svojim konaním neoprávnene zasiahol do Vašich osobnostných práv. Podpísaný
E.. G. Z., Z..H..

formou zobrazeného a zrozumiteľne čítaného textu bezprostredne pred začatím vysielania relácie "X.

V. E." na televíznej stanici V. E., relácie "V. X." na televíznej stanici V. H., ako aj formou písaného textu v
denníkoch X. Č., J. C. R., uverejneného na titulnej strane alebo na strane určenej vydavateľom pre účely
uverejnenia platenej inzercie a to textom s typom a veľkosťou písma, ktorý je totožný s textom článku s
najvýraznejším typom a najväčšou veľkosťou písma uverejneným na tejto strane, spôsobom plateného
čítaného oznamu a platenej inzercie a to do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný na náklady spojené s uverejnením rozsudku zložiť žalobcovi preddavok vo výške
1.659,70 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku s tým, že suma nákladov je 36.000 €.Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

52. Súd zmenu petitu pripustil Uznesením zo dňa 18.3.2016 pod č.k. 15C/156/2008-413.

53. Dňa 12.5.2016 doručil žalovaný súdu ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom v reakcii na zmenu
petitu konštatoval, že žalobca sa utieka k tomu, aby žalovaný platil žalobcovu mediálnu prezentáciu a
to v nebývalom rozsahu, čo je samo osebe neprijateľné. Poukázal na logický nezmysel v žalobcovej

argumentácii,keďjehotvrdenie,žesapoznáspánomR.anehanbísazato,niejesamoosebespôsobilé
vyvolať o žalobcovi negatívnu mienku. Ak však žalobcova známosť s H. nie je podľa jeho vlastných
slov negatívna, tak ani jej zmnožením nemôže vzniknúť negatívny výsledok. Uvedené rovnako platí o
použití času. Ak bolo podľa žalobcu v poriadku stretávať sa s H. napr. v roku 2004, rovnako to musí byť v
poriadku aj v roku 2006. Výroky žalovaného sa týkali etického rozmeru osoby žalobcu. Určité správanie
etickým buď je, alebo nie je. Ak sa ktorýkoľvek J. F. R. s jedným H., nie je v ničom lepší ako taký F., ktorý

sa stretne s dvomi H.. Rovnako je bez významu, či sa takéto stretnutie uskutočnilo v minulosti, alebo
prebieha v súčasnosti, pretože výsledok je vždy rovnaký vo vzťahu k verejnej mienke. Žalobca mal v
tomto konaní prvotnú snahu popierať notoricky známe fakty o osobe a činnosti
E. R., následne lipol na lingvistickej presnosti a význame tvrdení žalovaného. Preto žalovaný navrhuje
vykonať výsluch vdovy neb. E. R. F. R. a opätovný výsluch E.. E. R..

54. Na pojednávaní 11.4.2017 sa PZ žalobcu pridržala svojich písomných vyjadrení zaslaných
po rozhodnutí odvolacieho súdu. Zdôraznila, že skutkové tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé a ich
pravdivosť žalovaný dosiaľ nepreukázal.

55. Žalovaný uviedol, že jeho vyjadrenia, ktoré odzneli v J. G. treba vnímať v celom ich kontexte,
že vlastne tá druhá veta nadväzuje na vetu prvú. Čo sa týka množného čísla, vychádzal z toho, že
predstavitelia B.Ý. R. sa nikdy nepohybovali sami, ale vždy minimálne v prítomnosti svojej ochranky,
ktorá je však vždy súčasťou tejto zločineckej skupiny. K prítomnému času môže preukázať kontakt
žalobcu s H. F.. V záverečnej reči zdôraznil, že oba výroky sú skutkovo pravdivé. V konaní bolo

preukázané, že žalobca sa stretával s nebohým J. J. E. R.. Otázka na straníckeho kolegu žalobcu,
či nepovažuje za problém, že sa ich V. H. stretáva s H. priamo nadväzuje na prvú skutkovo pravdivú
vetu a nie je možné to vnímať mimo tento kontext. Poukázal na široko nastavené hranice slobody
prejavu v politickom priestore a zvlášť v období volebnej kampane. Žalobca na neho podal aj trestné
oznámenie pre trestný čin ohovárania, pričom k jeho stíhaniu neprišlo. Žalovaný si uvedomuje rozdiel

medzi občiansko-právnym konaním a konaním trestnoprávnym, avšak ak by jeho výroky boli nepravdivé,
bolo by pomerne ľahké preukázať subjektívnu stránku tohto trestného činu, teda úmyselné zavinenie.

56. PZ žalovaného doplnil, že nemožno trvať na lingvistickej presnosti vyjadrení, ktoré odznievajú v
rámci politických diskusií.

57. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

58. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
59. Podľačl.19ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

60. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.

61. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,

písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.62. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno
obmedziťzákonom,akideoopatreniavdemokratickejspoločnostinevyhnutnénaochranuprávaslobôd
iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

63. Ajpovykonanídoplnenéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobajenedôvodnáajepotrebné
ju opätovne zamietnuť.

64. Predmetom sporu naďalej zostali dva výroky žalovaného prednesené vo vyššie uvedených

diskusných politických reláciách vysielaných v V. E. a V. H..

65. Výrok č. 1, ktorý žalovaný vyslovil v televíznej diskusnej relácii "R.", je v časti prvej vety "Y. V. H.
R. H. D. J. R. K. S., C. R. C. R. R. X. J. L.P. J. E. R...." pravdivé skutkové tvrdenie. Uvedený záver bol
konštatovaný tak súdom prvej ako aj súdom druhej inštancie.

66. Hoci žalobca tvrdil, že nebohého E. R. poznal iba ako podnikateľa, takému tvrdeniu nie je možné
uveriť. E. R. bol v čase jeho smrti v r. 2004 najvýznamnejším predstaviteľom L. J.. Táto okolnosť bola
všeobecne známa a mala aj svoje mediálne pokrytie najmä v súvislosti s F. J. P. O.. Ak žalobca na
priamu otázku novinára, či sa poznal s E. R. uviedol, že ho poznal a dokonca, že sa za to nehanbí,
nie je možné uveriť tomu, že nevedel, koho vlastne poznal. Žalobca dokonca popieral, že by sa s E. R.

stretával, pričom aj z jeho odpovede jednoznačne vyplýva, že ak sa niekto nehanbí, že niekoho poznal,
znamená to nepochybne, že sa s ním aj kontaktoval, pretože ak by tomu tak nebolo, potom by jeho
odpoveď musela byť iná, napr. že ho poznal iba z videnia, či počutia ako podnikateľa, predsedu B. B., a
pod. Žalobca musel vedieť ako bola táto osoba vnímaná, pretože by inak by svoj dovetok nemal dôvod
uviesť. Ak aj napriek tomu žalobca stále tvrdí, že nevedel, kto je E. R., za ktorého známosť sa nehanbí,

potom vzniká dôvodná otázka, ako môže človek (navyše Bratislavčan), ktorý bol v čase jeho vyjadrenia
súčasťou Y. J., J. J. C. G. V. H. R., chrániť oprávnené záujmy občanov, ktorí sú jeho Y., v oblasti J. S.
B., keď ani nevie, že osoba, s ktorou sa kontaktuje, je jeho súčasťou.

67. V druhej časti výroku č. 1: "X. za J., Ž. R. Y. V. H. R. R. H.?". a vo výroku č. 2: R. X., Ž. A. V. H.

R. H. D. R. R. R. J. J.", ktoré sú okrem nespochybniteľnej kritiky J. R. R.-R. G., skutkovými tvrdeniami,
použil žalovaný plurál a prítomný čas. Už judikatúra Európskeho súdneho dvora uvádza vo viacerých
svojich rozhodnutiach, že pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, nie je možné lipnúť a zotrvávať na
lingvistickej presnosti vyjadrení, pričom postačuje, ak celkové vyznenie prejavu zodpovedá skutočnosti,
teda aby pravdivá bola podstatná časť tvrdení. Podstatnou a pravdivou časťou tvrdení žalovaného bolo

poukázanie na kontakty žalobcu s Y. Č. J. a na jeho vlastné hodnotenie tohoto kontaktu. Žalovaný v
doplnenom dokazovaní spresnil, že jeho slová bolo potrebné vnímať v kontexte prvej časti výroku č.1
a nie je možné ich z tohoto kontextu vytrhávať. Keďže nosnou časťou výrokov žalovaného uvedených
v jeho J. G. prejave, bola práve osoba E. R. a jeho vzťah so žalobcom, výroky žalovaného boli len
reakciou na žalobcovo verejné priznanie a hodnotenie tohto vzťahu. Použitie plurálu a prítomného času

je potom možné pripísať stresovej situácii živého vysielania, keď diskutujúci nemajú dostatok času, aby
si dôkladne a presne mohli otázky, či odpovede pripraviť, ale musia okamžite a bez prípravy reagovať,
na základe čoho, môžu uvedené nepresnosti vzniknúť. Každý rozumne zmýšľajúci divák pri pozeraní
predmetných relácií, musel výroky žalovaného vnímať v kontexte toho, čo bolo uvedené ako nosné,
teda že žalobca mal osobnú väzbu na J. J. E.S. R., pretože tomu nasvedčovala (po uvedení druhej

časti výroku č.1) aj reakcia druhého diskutujúceho K. F., ktorého rozhodne nie je možné považovať za
nerozumne zmýšľajúceho človeka. Rovnako po uvedení výroku č. 2 nasledovala reakcia moderátorky,
či má žalovaný na takéto vážne vyjadrenia dôkazy, pričom žalovaný reagoval : "No ja to len odcitujem,
kontaktmisoR.sanetajíaniD.,terazcitát:"J.R.R.C. X.R.zaV.."Ajtátoreakciasamotnéhožalovaného
svedčí o tom, že mal na mysli práve kontakty žalobcu na neb. E. R., nie kontakty na iné osoby z J..

68. Niejeani možnéprisvedčiťtvrdeniužalobcu,žejerozdielmedzitým,aksaniektovminulostipoznal
s jednou osobou, ktorá mala zlú povesť a medzi tým, ak sa niekto v aktuálnom čase stretáva s viacerými
osobami so zlou povesťou, pretože je údajne v očiach verejnosti potom oveľa viac negatívne vnímaný.
Etika, alebo aj morálka, je súhrn pravidiel správania sa, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách,

keď je možný výber medzi tým, čo je spoločnosťou všeobecne považované za slušné a dobré a medzi
tým, čo sa takým len javí, alebo je vyslovene neslušným, alebo zlým. Ako vyslovene zlé a spoločnosťou
postihované je bezpochyby konanie osôb pohybujúcich sa v prostredí organizovaného zločinu, ktorý
je spájaný s drogovou a inou násilnou trestnou činnosťou. Súčasťou tohoto prostredia bol aj nebohýE. R. a to bez ohľadu na to, či bol za takúto činnosť právoplatne odsúdený, alebo nie. Ak sa potom
žalobca verejne priznal, že sa s ním poznal a dokonca pridal dovetok, že sa za to nehanbí, potom tým
potvrdil, že mu zrejme prostredie neslušnosti a zla až tak neprekáža. Je úplne irelevantné, či sa niekto

stýkasjednou(dokoncanajvýznamnejšou)osobou,alebosviacerými(hocmenejvýznamnými)osobami
pochádzajúcimi z tohoto spoločnosťou netolerovaného a negatívne vnímaného prostredia. Rovnako
je bezvýznamným, či sa tak stalo v minulosti, alebo sa to deje v prítomnosti, pretože ak niekto nemal
problém stýkať sa v minulosti s členom J. a nehanbil sa za to, potom by s najväčšou pravdepodobnosťou
v týchto kontaktoch pokračoval aj neskôr, ibaže by člen J., s ktorým sa stýkal, medzitým nezomrel, ako

tomu bolo v danom prípade. Je naivné sa domnievať, že verejnosť by vnímala žalobcu menej negatívne,
ak by žalovaný nepredniesol svoje výroky, než ho vnímala, keď sám verejne priznal svoj pozitívny vzťah
k najvýznamnejšiemu Č. L. J.. Možno teda uzavrieť, že žalobca sa už tým, ako sa vyjadril v odpovedi
na priamu otázku novinára, diskvalifikoval v očiach verejnosti, pretože ak niekto nemal problém stýkať
sa s predstaviteľom B. R., potom je dôvodné predpokladať, že by nemal problém stýkať sa aj s inými
takýmito predstaviteľmi, či už v minulosti, alebo v prítomnosti. Žiadny človek nemôže vylúčiť, že sa

náhodne zoznámi, či stretne aj s osobami zlej povesti, avšak je rozdiel, ak sa neskôr snaží vyhnúť sa
tomuto kontaktu, než sa ním verejne chváliť, ako to urobil žalobca. Žalobca sa potom nemôže čudovať
a byť dotknutý tým, ak je za takéto správanie verejne kritizovaný. Žalobcovo vnímanie morálky nie je v
danom prípade nastavené na takú úroveň, ktorá je potrebná k tomu, aby jej súd mohol priznať ochranu.
69. Naopak, súd je toho názoru, že žalovaného kritické výroky a verejné odsúdenie konania

žalobcu, sú súčasťou slobody jeho prejavu, ktorý spadá pod vysoký stupeň ochrany, takýto prejav je
nevyhnutnepotrebnýprenormálneazdravéfungovaniedemokratickejspoločnosti,lebo vytvárapriestor
pre aktivizáciu verejnosti a jej zapájanie sa do politického života, ktorý ju ovplyvňuje. Žalovaný výroky
vyslovil v rámci J. G., v čase pred J. Y. a v rámci kritiky J. R., ktorej bol žalobca imanentnou súčasťou. Je
prirodzené, že verejnosť mala právo a potrebu získať informácie, ktoré by jej pomohli vybrať si svojich

predstaviteľov v blížiacich sa voľbách. Ak potom rovnaká verejnosť žalobcu do J. následne zvolila,
znamená to, že jeho česť a dôstojnosť výrokmi žalovaného, i keby boli z čisto lingvisticky poňatého
výkladu nepravdivé, nijako neutrpela.

70. Tunajší súd ohľadne pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení žalovaného uvádza, že

skutočne nemožno dogmaticky zotrvávať na ich lingvisticky presnom výklade a prisudzovať im iný
význam, než v skutočnosti mali, alebo majú, alebo než im prisudzoval sám žalovaný, či verejnosť,
pretože by nerozhodol spravodlivo. Ak by súd priznal v prejednávanej veci ochranu žalobcovi,
znamenalo by to, že sa priklonil na ochranu niekoho, kto nemal žiadny problém hodnotiť svoj kontakt s
členom J. ako pozitívny, čo nie je možné akceptovať.

71. Pri strete dvoch ústavou chránených práv, a to práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu
prejavu, tunajší súd pri rozhodovaní o tom, ktorému z nich dá prednosť, vychádzal aj z metodiky
ústavného súdu uvedenej v jeho náleze pod sp. zn. A..Ú. XXX/XX. V zmysle tejto metodiky stret posúdil
nasledovne:

1. KTO - žalovaný je J., Y. Č. S., majúca právo podrobovať verejnej kritike iných verejných činiteľov,
v tomto prípade žalobcu a verejnosť má právo takéto kritické informácie obdržať. Hranice ochrany sa
posúvajú na stranu žalovaného.

2. O KOM - žalobca je J., Y. Č. S., ktorá svojim vstupom do J. musela rátať s tým, že bude pod
drobnohľadom verejnosti a teda musí zniesť oveľa väčšiu mieru kontroly a kritiky, než bežný občan.
Rozsah jeho ochrany je teda užší, než rozsah ochrany bežných súkromných osôb, musí teda znášať
väčšiu mieru zásahov do svojich osobnostných práv. Aj tu sa hranica ochrany posúva na stranu
kritizujúceho žalovaného.

3. ČO - predmetom výrokov žalovaného bolo správanie, či konanie žalobcu, ktorý verejne vyjadril svoj
pozitívny vzťah k vrcholnému predstaviteľovi J. E. R.. Ide o konanie, ktoré je spoločnosťou netolerované
a odsudzované. I tu sa hranica ochrany posúva na stranu žalovaného.

4. KDE- namietané výroky boli vyslovené v rámci politickej diskusie v V. H. a V. E., čo sú médiá
umožňujúce verejné šírenie informácií, teda sa predpokladá, že vysielania mali širokú publicitu. Je
preto potreba zvýšenej opatrnosti zo strany toho, kto informáciu podáva. Tu je namieste pripomenúťlingvistickú nepresnosť výrokov žalovaného na adresu žalobcu. Hranica ochrany sa posúva na stranu
žalobcu.

5. KEDY- diskusia prebehla v čase pred blížiacimi sa J. Y.. Najsilnejšia opozičná strana mala na svojej
F. Ž., ktorý sa verejne priznal k známosti s osobou označovanou za Č. J.. Bolo právom aj povinnosťou
žalovaného na túto skutočnosť poukázať, aby verejnosť mohla vo voľbách na túto situáciu reagovať.
Hranica ochrany sa posúva na stranu žalovaného.

6. AKO- výroky odzneli primeraným spôsobom, pričom ich cieľom nebolo primárne zneváženie žalobcu,
ale kritika strany R.-R. G.. Hranice ochrany sa posúvajú na stranu žalovaného.

72. Aj z vyššie uvedeného posúdenia stretu medzi právom na ochranu osobnosti a právom na slobodu
prejavu podľa metodiky ÚS SR vyplýva, že hranica ochrany je viac na strane žalovaného, než na strane
žalobcu.

73. V prípade, ak by bolo potrebné zotrvať na lingvistickej presnosti významu časti výrokov žalovaného
a prisúdiť im nepravdivý obsah (tunajší súd zdôrazňuje, že tento názor nezdieľa) predmetné výroky
neboli spôsobilé zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu v jeho osobnostnej sfére, pričom
ak zásah predsa len subjektívne pociťuje, spôsobil si ho sám tým, že sa verejne priznal ku kritizovanej

činnosti a dokonca vyslovil, že sa za ňu nehanbí. Výroky žalovaného rozhodne neboli objektívne
spôsobilé vyvolať ujmu na žalobcových právach aj z dôvodu, že ich podstata bola pravdivá a mala
svoj pôvod v reálnom základe , ktorým bolo konanie a výroky samotného žalobcu. Ako už súd vyššie
uviedol, nie je rozhodujúce, či sa nejaká osoba stýka alebo stýkala s jedným, alebo viacerými členmi
podsvetia, pretože v konečnom dôsledku ide o styk s podsvetím, ktorý spoločnosť netoleruje ani u

bežného občana, tobôž nie u J.. Žalobca svojim vlastným výrokom sám zavdal príčinu na reakciu
žalovaného, preto sa aj z tohto dôvodu nemôže voči nemu dovolávať súdnej ochrany. Záverom súd
vychádzajúc z rozhodnutia súdu druhej inštancie poznamenáva, že žalobca výrokmi žalovaného, ale ani
svojimi vlastnými vyjadreniami, neutrpel nijakú následnú ujmu. V parlamentných Y. bol opätovne zvolený
za J. X. R., Y. O. Š. V. C. X.R. C. O. H. S..

74. Súd považuje sa absolútne neprimeraný aj navrhnutý rozsah satisfakcie, keď táto zahŕňa okrem
TV vysielania aj publikovanie v niektorých denníkoch, pričom za adekvátne súd považuje výlučne miesto
tvrdeného zásahu. Poukazuje aj na nepresnosť časti navrhnutého petitu v znení ospravedlnenia, kde je
uvedené " L. " J., hoci takéto slovo žalovaný nevyslovil. Aj z uvedeného je zrejmé, že nepresností sa

rovnako dopustili obe súdiace sa sporové strany.

75. Záverom súd poukazuje aj na vlastný postoj žalobcu k tomuto súdnemu konaniu, keď napriek
tomu, že dostal viacero predvolaní, zúčastnil sa ho len jeden raz. S prihliadnutím na ďalší fakt, že žalobu
podal až po dvoch rokoch od odznenia napadnutých výrokov, dospel súd k názoru, že bola podaná len

formálne.

76. Súd nevykonal navrhnutý výsluch F. R., z dôvodu jej hypoteticky možného potvrdenia väzieb
žalobcu na iných J. J., pretože dokazovanie sa vykonáva na tvrdenia, nie na hypotézy. Ani opätovný
výsluch E.. E. R. nepovažoval súd za nevyhnutný, keďže mal potvrdiť iba skutočnosti, ktoré sú

všeobecne známe a známe sú aj súdu z jeho vlastných poznatkov. Žalovaný napokon na ich výsluchu
ani striktne nezotrval. Bez hlbšieho povšimnutia ponechal súd aj tvrdenie žalovaného o kontaktoch
žalobcu na osobu H. F., ktorý je verejnosťou vnímaný skôr ako kontroverzný podnikateľ s činnosťou na
hrane zákona, než ako člen B. R.. Prípadné dokazovanie týmto smerom by bolo kontraproduktívne.

77. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plných
úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48
ods. 2 Exekučného poriadku).