Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205077
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2218205077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: W..

P. X., H.. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. - F. W., O. XXXX/X, S.. Č.. M. XXXX, zastúpenej JUDr. Luciou
Sukopovou, advokátkou, Trnava, Františkánska 5, proti manželovi: P. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W.,
D. XX, S.. Č.. M. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k P. O. X., A..
XX.XX.XXXX Y. P. C. X., A.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom P. Č.Y. W. G..
r o z v á d z a .

Súd maloletú O. X., A.. XX.XX.XXXX Y. P. C. X., A.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matke, ktorá ich bude ich zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otecjepovinnýplatiťnavýživumal.O.sumu100eurmesačneanavýživumal.C.sumu80eurmesačne,
vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi upravovať nebudú.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 22.11.2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva. V návrhu uviedla, že
účastníci manželstvo uzavreli po jedenapolročnej známosti, do roku 2010 bolo harmonické. Následne
sa navrhovateľka od manžela dozvedela o jeho závislosti na hre na hracích automatoch, žili tri mesiace
oddelene, potom sa pokúsili o obnovu manželského spolužitia s tým, že manžel sa podrobí liečbe. Riešili
jeho dlhy, čoraz častejšie vznikali medzi nimi hádky kvôli financiám, postupne na jej strane došlo k
citovému odcudzeniu. Hádky sa stali neúnosné, pričom často ich počuli aj deti. Navrhovateľka nedokáže
naďalej fungovať v takomto vzťahu, dlhy manžela sa objavujú aj v súčasnosti, opakované hádky vplývajú

zle aj na deti. Z manželstva pochádzajú dve, ešte maloleté deti, navrhovateľka navrhla upraviť výkon
práv a povinností rodičov k nim tak, že budú v jej starostlivosti, manžel bude prispievať na ich výživu po
30 eur mesačne, styk manžela (otca) s deťmi navrhla neupraviť.

(2) Manžel s návrhom na rozvod nesúhlasil.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom v W.
G. manželstvo Q. U. XXXX. Z manželstva pochádzajú dve, toho času ešte maloleté deti, narodené v
roku XXXX Y. XXXX.

(5) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že k rozvratu ich manželstva začalo dochádzať postupne
po tom, ako sa dozvedela o manželovej závislosti na hazardných hrách. Po finančnej stránke
zabezpečovala rodinu a domácnosť sama, snažila sa manželovi pomôcť, ktorý sa liečil, navštevoval
skupinovú terapiu. Trvá to už niekoľko rokov a postupne sa citovo odcudzila, necíti podporu manžela,

naďalej sa objavujú jeho dlhy. Bývajú v jednej domácnosti, od augusta minulého roka nežijú intímne.
Nemá záujem obnoviť manželské spolužitie.

(6) Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že ich manželstvo v súčasnosti síce nie je harmonické, od roku
2011salieči,užnehrá.Svojpríjemposielanaúčetnavrhovateľky,snažísapomáhať.Zostranymanželky
cíti odcudzenie, stále ju však ľúbi, veľa preňho znamená a chce manželstvo udržať, navrhol návštevu

odbornej poradne. Mal za to, že okrem intímnej oblasti ich manželstvo je funkčné.

(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie. (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

(9) Manželia na výzvu súdu absolvovali tri konzultácie v sociálno-rodinnej poradni. Následne sa
navrhovateľka opäť vyjadrila, že trvá na rozvode manželstva s tým, že manželstvo je nefunkčné, vylúčila
obnovu manželského spolužitia. Manžel naďalej trval na tom, že je možné vzťah obnoviť. Poukázal na

to, že určite aj deti by si želali, aby ostali rodičia spolu.

(10) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému gamblerstvom manžela, nedostatočnou
vzájomnou komunikáciou, v dôsledku čoho došlo k citovému odcudzeniu navrhovateľky. V súčasnosti

manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky nie
je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže
manželstvo nie je po žiadnej stránke funkčné, zo strany navrhovateľky nie je záujem zotrvať v takomto
manželstve a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a
citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo

účastníkov konania rozviedol.

(11)Podľa§100Civilnéhomimosporovéhoporiadku(zákonč.161/2015Z.z.-CMP)skonanímorozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

(12) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a

ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom,

inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivostio dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení

maloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostijednéhozrodičovdbánaprávotohorodiča,ktorémunebude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)

(13) Procesný opatrovník vykonal šetrenie výchovného prostredia maloletých detí, zo správy spísanej
dňa 14.03.2019 vyplýva, že rodičia s maloletými deťmi bývajú v jednej domácnosti v rodinnom dome. V
pohovore na úrade staršie dieťa sociálnej pracovníčke uviedlo, že v prípade rozvodu manželstva rodičov
chce ostať v starostlivosti matky a s otcom mať neupravený styk, mladšie dieťa sa vyjadrilo, že si nevie
predstaviť,akobuderodinafungovaťvprípaderozvodumanželstvarodičov,nevedelsavyjadriť,ktorému
z rodičov chce byť zverený do starostlivosti. Zo záverov správy vyplýva, že deti majú vytvorené dobré

podmienky na zabezpečenie ich všestranného psychického, fyzického asociálneho vývinu.

(14) Keďže neboli zistené dôvody, pre ktoré by sa matka nedokázala o deti riadne postarať a zabezpečiť
ich potreby, otec neprejavil nesúhlas s návrhom matky zveriť deti do jej starostlivosti a procesný
opatrovník súhlasil, súd s prihliadnutím na záujem maloletých detí

zveril ich do výlučnej starostlivosti matke. Súd však pripomína, že rodičia sa musia naučiť opäť vzájomne
komunikovať, deti pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako
partneri spolu nežijú. Je na rodičoch, aby aj v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre svoje
deti prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, s istotou sa môžu vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene
učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú živote potrebovať.

(15) Matka k zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že príjem má zo zamestnania, za obdobie
od marca 2018 do februára 2019 vykázala príjem v priemere 2.186,10 eur mesačne, vlastní rodinný
dom, v ktorom bývajú, ďalší byt v W., v ktorom býva jej matka. Spoločne s manželom vlastnia vozidlo
zn. VW Golf v hodnote odhadom 5.000 eur. K zvýšeným výdavkom na deti uviedla doučovanie staršieho

dieťaťa, stomatologickú starostlivosť a okuliare pre dcéru.

(16) K zárobkovým a majetkovým pomerom otec uviedol, že je zamestnaný, s vykázaným príjmom
940,98 eur mesačne v priemere (za obdobie od marca 2018 do februára 2019), je nemajetný.

(17) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(18) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného

mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(19) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)(20) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(21) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre

všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň
dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu
na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými
potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.

Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám
a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo
je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na
trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích
povinností.

(22) V súdenom prípade majú maloleté deti XX Y. XX H., výrazne zvýšené výdavky na ich starostlivosť
matka nemá. Vzhľadom na vek detí, ich (základné) odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti
otca súd upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti sumou 100 eur a 80 eur mesačne (v zmysle
návrhu otca). Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným od matky (keďže matka už v

súčasnosti nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom osobnou starostlivosťou v plnom rozsahu,
zabezpečuje im však bývanie) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých. Otec má príjem zo
zamestnania, je schopný riadne pracovať v plnom pracovnom úväzku, nepreukázal žiadne významné
výdavky (napr. v súvislosti s riešením jeho zdravotného stavu, ...), na ktoré je potrebné prihliadať pri
určení výšky výživného. Pri úprave výšky výživného súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej súdnej

praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na
výžive približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou
rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb), čo u otca predstavuje rozsah 188 až 235 eur mesačne na obe
deti. Tu súd určil výživné v spodnej hranici, nakoľko jej príjem dovoľuje podieľať sa na výživnom pre

deti vo väčšom rozsahu.

(23) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,
ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

(24) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti

nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)