Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314202755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudcom Mgr. Danielom Konerackým, v spore žalobkyne: W. X., L.. XX. XX.

XXXX,J.P.B.XXX,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlomKošice,Kuzmányho
29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o zaplatenie 311 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 311,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25%
ročne zo sumy 311 EUR od 08.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žalobkyňamá nároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanémuvrozsahu100%.Ovýškenáhradytrov
konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 17.02.2014 žalobu, ktorou sa domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy vo výške 311 EUR s prísl. Takúto žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o úvere č.
405400429 zo dňa 15. 03. 2011 jej poskytol žalovaný úver vo výške 400 eur. Vzhľadom na skutočnosť,
že v úverovej zmluve absentovali podstatné obligatórne náležitosti a RPMN tak podľa názoru žalobkyne
mal žalovaný nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške istiny bez úrokov a bez poplatkov.

Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný ju uviedol do omylu v dôsledku čoho mu zaplatila
sumu výške 711 EUR čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške 311 EUR.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2016 uviedol, že podľa jeho názoru uzavretá zmluva nie je
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a ani spotrebiteľskou zmluvou a to z dôvodu, že žalobkyňa
v úverovej zmluve vyhlásila, že peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie pre svoju
súkromnú spotrebu. Z uvedených dôvodov je tak dôležité na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký

účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil, pričom je potrebné prihliadnuť na jeho
dobrú vieru s ktorou vstupoval do vzniknutého úverového právneho vzťahu. Žalovaný ďalej poukázal na
skutočnosť, že z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky
na svoju súkromnú potrebu, a preto nemôže byť spotrebiteľom. Medzi stranami sporu tak vznikol právny
vzťah, ktorý mal obchodnoprávny charakter a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa
nie je na mieste. Uzavretú úverovú zmluvu tak nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto takáto zmluva o úvere nemusí obsahovať

ani údaj o RPMN, ktorý vyžaduje zákon o spotrebiteľskom úveru. Podľa názoru žalovaného tak mu
vznikol nárok nie len na finančné prostriedky, ktoré poskytol žalobkyni ako úver ale aj na poplatok za
poskytnutie úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne o bezdôvodnom obohatení tak nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré stanovuje zákon nakoľko tá plnila na základe platne uzavretejzmluvy o úvere a takáto zmluva nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, pričom ani právny dôvod na
plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol /nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod./
a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania,

nakoľko podľa jeho názoru je nárok žalobkyne premlčaný z dôvodu, že uplynula subjektívna premlčacia
lehota a to dňa 13.12.2013. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobkyne ako
neopodstatnenú a premlčanú v celom rozsahu zamietol.

3. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie a to dňa 20.6.2016 na ktorom podanú žalobu rozsudkom

zamietol v celom rozsahu a to z dôvodu, že nárok žalobkyne je premlčaný nakoľko jej uplynula
subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá začala
plynúť dňa 13.12.2011, kedy tá uhradila preukázateľne poslednú splátku. Takýmto okamihom boli podľa
názoru tunajšieho súdu žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na
vydanie bezdôvodného obohatenia t. j. komu plnila a v akej výške. Premlčacia doba uplynula žalobkyni
dňa 13.12.2013 s tým, že svoje nároky si uplatnila na súde až dňa 17.02.2014 po uplynutí premlčacej

lehoty. Proti takémuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedla, že
pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je nevyhnuté preukázanie reálnej vedomosti o vzniku
bezdôvodnéhoobohateniaaotom,ktosataktobezdôvodneobohatil.Nestačívšakdomnienka,prípadne
predpoklad o takejto vedomosti čo vyplýva aj z judikatúry vyšších súdov. Žalobkyňa ďalej v podanom
odvolaní uviedla, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť po prvej porade zo svojím právnym

zástupcom a to dňa 24.1.2014 kedy mu aj udelila plnomocenstvo. Preto podala žalobu pred uplynutím
tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.09.2017
rozsudok prvostupňového sudu zrušil a vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
odvolacieho súdu vyplýva, že o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa
oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie

bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde. Vyžaduje sa tak skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného
na vydanie bezdôvodného obohatenia o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie. Nie

je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
Z uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalobkyne bolo podané
opodstatnene. Bez ďalšieho totiž nebolo možné ustáliť, že momentom uhradenia poslednej splátky
žalobkyňouunejzároveňnastalavedomosťotom,žeplnilabezprávnehodôvoduažetýmužalovaného
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Od uvedeného momentu totiž začala plynúť nesporne len

3-ročná objektívna doba a začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej doby bolo možné posudzovať len na
základe toho, čo uvádzali strany sporu na okolnosť, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o tom, že
plnila bez právneho dôvodu. V prípade, že žalovaný v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania
nenavrhol vykonať dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že žalobkyňa sa o plnení bez právneho dôvodu
dozvedela skorším dňom, než ktorý uvádzala, potom sa žalovaný pri posudzovaní počiatku plynutia 2-

ročnej subjektívnej premlčacej doby dostal do stavu dôkaznej núdze. Keďže však pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodného obohatenie a
keďže zároveň nie je rozhodujúce, že oprávnená sa o tom mohla dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti aj skôr, záver prvoinštančného súdu o premlčaní uplatneného práva neposúdil odvolací

súd ako správny, a preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie ako aj rozhodnutie
v ktorom prvostupňový súd o žalobe nanovo rozhodne vychádzajúc s ustanovenia § 52 ods. 2 prvej
vety Občianskeho zákonníka a v ktorom bude pri rozhodovaní vychádzať zároveň zo skutočnosti, že
ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného s ohľadom na doteraz zistený skutkový stav
nemohlo dôjsť v deň, kedy žalobkyňa zaplatila poslednú splátku a jeho príslušenstva.

4. Tunajší súd následne doručil právnemu zástupcovi žalobkyne a žalovanému uznesenie odvolacieho
súdu,pričomnadeň29.11.2017vytýčiltermínpojednávania.Nariadenéhopojednávaniasanezúčastnila
žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne a žalovaný, pričom právny zástupca žalobkyne písomným
podaním zo dňa 23.11.2017 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobkyne na pojednávaní a

súhlasil s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti. Žalovaný písomným podaním zo dňa 27.11.2017
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa
pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol podľa§ 180 CSP, že pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne a
žalovaného.

5. Súd po tom, aby prečítal žalobu, výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, zmluvu
o úvere, listinný doklad označený ako splátky a pokuty, vyjadrenie k návrhu zo strany žalovaného /čl.
14/, rozhodnutia Ústavného súdu SR - uznesenie III. ÚS 413/2013, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
č. k. 5Cdo 121/2009, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 17Co 1008/2014, zápisnice

z pojednávania zo dňa 20.06.2016, rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20.06.2016, odvolania
žalobkyne, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.09.2017, úradný záznam z čl. 80, potvrdenie z
čl. 81, písomné podanie žalobcu z čl. 85, písomné podanie žalovaného z čl. 90 zistil nasledovný skutkový
stav veci:

6. Zo zmluvy o úvere č. 405400429 zo dňa 15. 03. 2011 vyplýva, že ju uzavrela žalobkyňa ako dlžníčka

a žalovaný ako veriteľ. Na základe takejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 400 EUR
a tá sa zaviazala zaplatiť veriteľovi - žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 311
EUR. Celkovo tak žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému čiastku 711 EUR v 9 mesačných splátkach po
79 EUR počnúc dňom 17. 04. 2011. Takýto úver mal byť žalovanej poskytnutý na výkon zamestnania. Z
výpisu splátok a pokút vyplýva, že žalobkyňa mala zaplatiť 9 splátok po 79 EUR a prvú splátku uhradila

dňa 19.04.2011, druhú splátku uhradila dňa 17.05.2011, tretiu splátku uhradila dňa 13.06.2011, štvrtú
splátku uhradila dňa 14.07.2011, piatu splátku uhradila dňa 10.08.2011, šiestu splátku uhradila dňa
12.09.2011, siedmu splátku uhradila dňa 12.10.2011, ôsmu splátku uhradila dňa 14.11.2011 a deviatu
splátku uhradila dňa 13.12.2011. Podaním zo dňa 04. 02. 2014 - výzva na vrátenie plnenia prijatého
bez právneho dôvodu, bol žalovaný zo strany žalobkyne vyzvaný na vrátenie sumy 311 EUR a to

najneskôr do 07. 02. 2014 z dôvodu bezdôvodného obohatenia, keďže v zmluve o úvere absentoval údaj
o konečnej splatnosti úveru a údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov. Žaloba bola doručená
súdu dňa 17. 02. 2014 a žalovaný tiež v priebehu konania vzniesol námietku premlčania a namietal,
že ide o spotrebiteľský úver, pretože žalovaný v úverovej zmluve vyhlásila, že úver bude použitý na
výkon jej zamestnania a nie súkromnú potrebu. Dôležité teda bol účel na aký bol úver poskytnutý a

nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní zo dňa 20.06.2016 predniesol žalobu a uviedol, že posledná splátka bola uhradená
13. 12. 2011, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 14. 02. 2014. Žalobkyňa si tak uplatnila
svoj nárok v objektívnej trojročnej premlčacej lehote a rovnako tak v subjektívnej dvojročnej lehote,
nakoľko pre začatie plynutia subjektívnej lehoty bola potrebná skutočná preukázaná vedomosť osoby,

že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohatil, kto ho získal, v akom rozsahu a z akých dôvodov.
Bolo teda potrebné a rozhodujúce vždy zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade. Tiež uviedol,
že v čase uzavretia úverovej zmluvy bola žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa Železnice SR a
na výkon svojej pracovnej činnosti nepotrebovala žiadne finančné prostriedky z vlastných finančných
zdrojov. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 20.06.2016 uviedla, že keď potrebovala

peniaze, tak išla za pracovníčkou žalovaného a povedala jej, koľko potrebuje. Následne išla dať overiť
podpis a pracovníčka odporcu pripravila zmluvu, ako aj zistila jej majetkové pomery a upravila výšku
poskytnutej sumy. Navyše dodala, že so žalovaným uzatvorila asi 16 zmlúv o úvere a v súdnom konaní
sa bezdôvodného obohatenia domáha pri 10 z nich. Čo sa týkalo možnosti napadnúť vec na súde, o
tejto sa dozvedela pred Vianocami v roku 2013. Tiež dodala, že určitú dobu sa zmluvy o úvere dali

splatiť do 7 dní bez navýšenia, čo sa jej raz aj podarilo. Uviedla tiež, že pracuje ako signalistka. Dňa
20.6.2016 tunajší súd rozsudkom žalobu rozsudkom zamietol v celom rozsahu a to z dôvodu, že nárok
žalobkyne je premlčaný nakoľko uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1
Občianskehozákonníka.Protitakémutorozsudkupodalažalobkyňavzákonnejlehoteodvolanie,pričom
odvolací súd uznesením zo dňa 29.09.2017 rozsudok prvoinštančného sudu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konania a nové rozhodnutie. V zmysle dodatku č. 10/2017 Rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre
rok 2017 v spojení s potvrdením z čl. 81 bol predmetný spor pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr.
Danielovi Konerackému a to z dôvodu zákonnej prekážky na strane pôvodnej zákonnej sudkyne.

7.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.8. Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

14. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

19. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)

b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo

zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,

c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,

e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo
pôžičky podľa § 24 ; ak

je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona,

g) nájom podľa Občianskeho zákonníka , 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po
uplynutí určitej doby,

h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14
nie je ustanovené inak,

i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,

j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,

k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky

podľa § 24 ,

m) úver podľa osobitného predpisu, 3)

n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,

o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,

p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom

záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,

q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru

rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok.

20. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto
právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2

za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci

kalendárny štvrťrok.

23. Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv,
ktoré mu vyplývajú z tohto zákona
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y)
a § 10 ods. 1 .

25. Súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, pričom žalovaná v období

od 19.04.2011 do 13.12.2011 splácala takýto úver mesačnou splátkou vo výške 79 EUR a žalovanému
zaplatila celkovo sumu 711 EUR. Žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy bol právnická osoba,
ktorá v rámci podnikateľskej činnosti poskytuje úvery a žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba,
pričom finančné prostriedky z úveru mali byť podľa zmluvy poskytnuté žalobkyni na výkon zamestnania.
Vzhľadom na charakter úveru ako aj jeho podmienky súd s prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k názoru, že ide o spotrebiteľský úver s tým, že v konaní
nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalobkyňa v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania resp. povolania. Na tom nemení nič ani
tá skutočnosť, že v zmluve o úvere bolo uvedené, že finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté
na výkon zamestnania, keďže v danom prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že tieto finančné

prostriedky boli reálne poskytnuté žalobkyni na výkon zamestnania. Ten však neuniesol dôkazné
bremeno o takejto skutočnosti, pretože len takéto samotné vyhlásenie žalobkyne o účele použitia
finančných prostriedkov z poskytnutého úveru nepreukazuje, že ich tá použila na takýto výkon svojho
zamestnania. Okrem toho v zmluve nebol ani uvedený údaj o zamestnávateľovi žalobkyne, pričom ideo formulárovú zmluvu, ktorej obsah vyplňuje pracovník žalovaného a ten podľa názoru súdu neskúma
skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov. Súdu je tiež z jeho činnosti známe, že žalovaný v
mnohých úverovýchzmluváchvyznačujeakoúčelposkytnutiafinančnýchprostriedkovvýkonpovolania,

zamestnania resp. podnikateľskú činnosť a to v úmysle, aby žalobkyňa resp. spotrebitelia boli zbavený
ochrany práv, ktoré im priznávajú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Takéto konanie žalovaného
má tak charakter nekalej praktiky a nebolo možné preto prihliadnuť na ním tvrdenú skutočnosť, že
finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na výkon zamestnania. Z uvedených dôvodov má preto
podľa názoru súdu žalobkyňa postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.

a žalobca má postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že medzi
stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná vec je tak spotrebiteľským vzťahom a je
regulovaná osobitnou právnou úpravou, nakoľko ide o vzťah medzi veriteľom - právnickou osobou
vykonávajúcou podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy, a preto aj pri zaoberaní sa námietkou premlčania a posudzovaní nárokov z úverovej zmluvy je

potrebné aplikovať osobitné právne predpisy na ochranu spotrebiteľov ako aj Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva. Tiež je potrebné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použiť vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Súd následne preskúmal úverovú zmluvu a to
z hľadiska obsahu zákonných náležitostí podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami
sporu neobsahuje náležitosti o RPMN, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru . Keďže je
nesporné, že žalobkyňa úver čerpala tak súd vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahovala

náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z. považoval s poukazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného právneho predpisu takýto úver za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa tak bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 400 EUR, pričom mu zaplatila sumu
711 EUR.

26. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu súkromného práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, pričom ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. Predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že jeden z účastníkov dostal
majetkovú hodnotu čím došlo k zvýšeniu jeho majetku na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil.
Vznik bezdôvodného obohatenia je spätý so vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil

povinný vydať takéto obohatenie. Z vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti tak vyplýva, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka vo výške 311 EUR a to na úkor žalobkyne, pretože úver, ktorý bol poskytnutý
je vzhľadom na absenciu vyššie uvedených zákonných náležitostí bezúročný a bez poplatkov, pričom
žalobkyňa zaplatila žalovanému viac ako bola povinná.

27. Súd následne preskúmal námietku premlčania, ktorú počas konania vzniesol žalovaný voči
uplatnenému nároku a ktorý tvrdil, že takýto nárok sa premlčal v subjektívnej premlčacej dobe a to dňa
13.12.2013 s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu. Žalobkyňa vykonala úhrady úveru v
období od 19.04.2011 do 13.12.2011, pričom od splátky č. 6, ktorú uhradila žalobkyňa dňa 12.09.2011

začalo vznikať žalovanému bezdôvodné obohatenie nakoľko touto splátkou zaplatila žalovanému
celkovo sumu 474 EUR hoci ten mal nárok len na zaplatenie sumy vo výške 400 EUR. Bezdôvodné
obohatenie žalovaného tak vzniklo splátkami žalobkyne číslo 6 až 9, ktoré boli vykonané v období
od 12.09.2011 až 13.12.2011. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dvojročná subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý subjekt dozvedel, že plnil bez právneho

dôvodu a komu plnil. Musí ísť o skutočnú a nie iba predpokladanú vedomosť oprávneného o tom,
kto sa na jeho úkor obohatil, pričom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri
vynaložení potrebnej starostlivosti. Strana sporu, ktorá uplatnila námietku premlčania je povinná jednak
tvrdiť skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a svoje tvrdenia je
povinná aj doložiť dôkazmi. Žalovaný však dôkazy o tom, že subjektívna premlčacia lehota žalobkyne

začala plynúť dňa 13.12.2011 a uplynula dňa 13.12.2013 nenavrhol resp. ani nepredložil. Z uvedených
dôvodov tak nebolo preukázané, že žalobkyni začala plynúť subjektívna premlčacia doba od momentu
uhradenia poslednej splátky /13.12.2011/. Súd zistil, že žalobkyňa si žalobou, ktorá bola doručená
súdu dňa 17.02.2014 uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikalo postupnýmzískavaním majetkových hodnôt žalovaným v období od 12.09.2011 až 13.12.2011. U takýchto nárokov
jepotrebnésamostatneposudzovaťpremlčaciudobuosobitneukaždéhonárokuzvlášť.Žalobkyňasitak
podľa názoru súdu uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v objektívnej premlčacej

trojročnej dobe, pretože tá začala samostatne plynúť pre bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo každou
splátkou úveru, ktorou žalobkyňa uhrádzala úver v rozsahu presahujúcom istinu vo výške 400 EUR.
Žalobkyni tak plynula objektívna trojročná premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 74 EUR od 12.09.2011 do 12.09.2014 /ide o splátku č. 6/, pre bezdôvodné obohatenie vo výške
79 EUR od 12.10.2011 do 12.10.2014 /ide o splátku č. 7/, pre bezdôvodné obohatenie vo výške 79 EUR

od 14.11.2011 do 14.11.2014 /ide o splátku č. 8/ a pre bezdôvodné obohatenie vo výške 79 EUR od
13.12.2011 do 13.12.2014 /ide o splátku č. 9/. Súd preto posudzoval námietku premlčania z hľadiska
trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože nebolo zistené skoršie uplynutie subjektívnej premlčacej
doby u žalobkyne tak ako to tvrdil žalovaný s tým, že ak by sa aj žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom
obohatení dňom, kedy udelila splnomocnenie svojmu právnemu zástupcovi /dňa 24.01.2014/ tak by
jej subjektívna premlčacia doba uplynula až po tom, ako jej uplynula objektívna premlčacia doba. Z

uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podanou žalobou na súde voči žalovanému pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej
doby, a preto súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 311
EUR nakoľko jeho námietka premlčania nie je dôvodná.
28. Zároveň súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 8,25% od 08.12.2014, nakoľko tá

vyzvala žalovaného, aby jej vydal bezdôvodné obohatenie do 07.12.2014 čo však neurobil, a preto sa
žalovaný dostal od nasledujúceho dňa do omeškania s peňažným plnením. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporu sporná, pričom výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s § 3, 10c Nariadením
vládySRč.87/1995Z.z.vspojenís§517Občianskehozákonníkanakoľkoišloozáväzkovývzťah,ktorý
vznikol pred 1. februárom 2013, a preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných

k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP a priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania voči žalovanému

v rozsahu 100 %, nakoľko tá bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).