Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/6/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107222953
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2107222953.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár,

Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu MTA spol. s r.o. v konkurze, Vydrany 495, IČO: 31430813,
proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, IČO: 31408320, zastúpený Mgr.
Marekom Laktišom, advokátom, Mariánska 8, Nitra, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči úpadcovi: MTA spol. s.r.o. v konkurze, Vydrany
495, IČO: 31 430 813, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca,akosprávcakonkurznejpodstatyúpadcuMTA,spol.sr.o.ustanovenýuznesenímOkresného

súdu Trnava č.k. 40K/14/2007-503 zo dňa 20.04.2007, podaním zo dňa 31.07.2007, doručeným na súd
dňa 02.08.2007, žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 21.05.2004 uzavretá medzi úpadcom
MTA spol. s r.o. v konkurze a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXXX na strane
kupujúceho je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, že žalobca je vlastníkom predmetu kúpnej
zmluvy a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny v sume 21 643 785 Sk (718
442,04 eura).

2. Pôvodne žaloba smerovala i voči spoločnosti FOOD POINT s.r.o. ako účastníkovi kúpnej zmluvy
na strane kupujúceho, (v zmluve označená ako PENDALTY spol. s r.o.), označenej v konaní ako
žalovaný 1, ale nakoľko konanie týkajúce sa tejto spoločnosti v súvislosti s určením právnej neúčinnosti
predmetnej kúpnej zmluvy bolo rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-542 zo dňa 03.06.2011, ktorý bol
potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 21CoKR/12/2011-661 zo dňa 21.02.2012 právoplatne
skončené, na strane žalovaného zostala iba spoločnosť TM-STAV s.r.o., s ktorou ako účastníkom na

strane žalovaného prvostupňový súd, vzhľadom k tomu, že voči tejto spoločnosti bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušené odvolacím súdom, koná ďalej. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odôvodnenia
súd v odôvodnení bude používať označenie žalovaného 1 už len FOOD POINT, s.r.o., Družstevná 499,
Vydrany, IČO: 35 729 783 (ďalej ako „FOOD POINT, s.r.o.“) a žalovaného 2 TM-STAV, s.r.o., Trhovisko
235/7, Dunajská Streda, IČO: 31 408 320, už iba ako žalovaného.

3. Súd rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-542 zo dňa 03.06.2011 určil, že kúpna zmluva zo dňa 21.05.2004

uzatvorená medzi spoločnosťou MTA spol. s.r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 a
FOOD POINT, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území E., okres K. D., obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vydaný
Katastrálnym úradom v P., Správou katastra K. D. ako parcela č. XXX/X, druh pozemku - ostatné plochy,výmera 218 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. XXX/XX,
druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera
2737 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela

č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a
skladové hospodárstvo) súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a hnuteľným
veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností, je voči konkurzným veriteľom
právne neúčinná. V časti týkajúcej sa určenia vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území E., okres K. D., obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vydaný

Katastrálnym úradom v P., Správou katastra K. D. ako parcela č. XXX/X, druh pozemku - ostatné plochy,
výmera 218 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. XXX/XX,
druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera
2737 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela
č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a
skladové hospodárstvo) súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a k hnuteľným

veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny v sume 718 442,04 eura spoločnosti MTA
spol. s r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

4. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie FOOD POINT, s.r.o., žalovaný a vedľajší účastník na
strane žalovaných.

5. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia právnej neúčinnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej spoločnosťou MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495, IČO: 31430813

a FOOD POINT, s.r.o. dňa 21.05.2004 voči konkurzným veriteľom potvrdil a v časti uloženej povinnosti
žalovanému zaplatiť spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495 IČO: 31430813
sumu 718 442,04 eura rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že nepovažuje za skutkovo preukázané a

správne právne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uloženia povinnosti žalovanému
vrátiť časť prijatej kúpnej ceny do majetkovej podstaty úpadcu, pretože v rozhodnutí uvedené okolnosti
takýto záver nepotvrdzujú. Odvolací súd uviedol, že je potrebné dodržať dôslednosti pri posudzovaní a
špecifikovaní skutkovej podstaty, na základe ktorej súd zaviazal žalovaného k plneniu, pretože odkaz na
„prelínanie sa“ skutkových podstát z hľadiska ich špecifickosti neobstojí práve z dôvodu zákonom rôzne

stanovených lehôt, počas ktorých sa možno odporovateľnosti domáhať. Zároveň odvolací súd uviedol,
že ukracujúci právny úkon FOOD POINT, s.r.o. (§ 60 ZKR) mal súd v konaní skutkovo preukázaný
a správne právne kvalifikovaný, ale táto skutková podstata neobstojí voči žalovanému. Z uvedeného
dôvodu súd prvého stupňa musí vykonať dokazovanie, z ktorého jednoznačne ustáli skutkovú podstatu
odporovacieho právneho úkonu, na základe ktorej sa žalobca plnenia od žalovaného domáha, a to

vzhľadom i na obsah žaloby, podľa ktorej sám žalobca označuje prijatie platby časti kúpnej ceny na účet
žalovaného za právny úkon, ktorým bol žalovaný voči ostatným konkurzným veriteľom zvýhodnený (§
59 ZKV).

7. Súd vo veci vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa

21.5.2004 uzavretej medzi MTA spol. s. r.o. a PENDALTY spol. s r.o. (v súčasnosti FOOD POINT,
s.r.o.) a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.05.2004 bola uzavretá kúpna
zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a FOOD POINT, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres K. D.,
obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo

uvedených nehnuteľností. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/6/2007-542 potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/12/2011-661, ktorým bola určená právna neúčinnosť
uvedenej kúpnej zmluvy voči konkurzným veriteľom vyplýva, že úpadca uzatvorením kúpnej zmluvy zo
dňa 21.05.2004, ktorou previedol na kupujúceho svoje nehnuteľnosti, ukrátil svojich veriteľov, pričom
vedel, že týmto konaním mu nezostane žiaden majetok na uspokojenie ostatných veriteľov. Ďalej súd

z čl. II. ods. 5 Kúpnej zmluvy zistil, že úpadca dohodol s FOOD POINT, s.r.o. zaplatenie celej kúpnej
ceny tak, že žalovaný získal plnenie časti kúpnej ceny v sume 718 442,04 eura namiesto úpadcu,
pričom platba časti kúpnej ceny predstavovala plnenie záväzku úpadcu voči žalovanému. Neobstojí
tvrdenie žalovaného, že plnením podľa predmetnej zmluvy bola uspokojená legitímna pohľadávkažalovaného voči úpadcovi, pričom akákoľvek zodpovednosť za splnenie neskôr vzniknutých pohľadávok
voči konkurzným veriteľom zodpovedá štatutárny orgán úpadcu. Súd nespochybňuje existenciu ani
výšku pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ale to, že došlo k individuálnemu uspokojeniu pohľadávky

tohto veriteľa a k porušeniu základnej funkcie konkurzného práva - pomerného upokojenia pohľadávok
veriteľov z výťažku získaného speňažením majetku úpadcu. Zaplatením kúpnej ceny v prospech
žalovaného - prednostným uhradením jeho pohľadávky došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu,
ktorí si pohľadávky prihlásili v konkurze, zároveň došlo k zvýhodneniu žalovaného, a teda právny úkon
obsahuje znaky skutkovej podstaty ukracujúceho ako aj zvýhodňujúceho právneho úkonu.

8. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba aj v tejto časti je dôvodná a z dôvodov
uvedených vyššie žalobe aj v tejto časti vyhovel rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-722 zo dňa 31.10.2012
v spojení s opravným uznesením č. k. 25Cbi/6/2007-729 zo dňa 06.12.2012, keďže výroky pôvodného
a tohto rozhodnutia súdu sú vzájomne súvisiace a podmienené.

9. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prvostupňový súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ v odvolaní uviedol,
že prvostupňový súd za akúkoľvek cenu sa snaží získať pre žalobcu priaznivý výsledok, pričom

takéto konanie je voči žalovanému nesprávne a nespravodlivé. Rozhodnutie prvostupňového súdu je
zmätočné, pretože sa výlučne opiera o rozhodnutie, ktorým bola určená neúčinnosť kúpnej zmluvy,
ktoré rozhodnutie však považuje odvolateľ za nesprávne a voči nemu neaplikovateľné. Súd vôbec
nevzal do úvahy snahu žalovaného, ktorý predkladal dôkazy, oproti čomu žalobca napriek závažnosti
prípadu sa nedostavil na pojednávanie, vyhýbal sa odpovedi na konkretizovanie skutkovej podstaty

právneho úkonu ktorému odporuje, zrejme z toho dôvodu, že nedodržal lehotu, počas ktorej si mohol
právo odporovať uplatniť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v poradí
prvý rozsudok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa žalovaného zrušil a prvostupňovému súdu
uložil povinnosť jednoznačne ustáliť skutkovú podstatu, na základe ktorého sa žalobca voči žalovanému
plnenia domáha. Odvolateľ tiež poprel, že by priznal vedomosť o zlej hospodárskej situácii úpadcu

ako ju interpretoval v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňový súd, vedený zrejme
snahou vydať rozhodnutie v jeho neprospech. Prvostupňový súd dospel k chybnému právnemu názoru
pri aplikovaní ustanovenia § 63 ZKR, pretože majetok úpadcu bol v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy
znížený o veci a nie o peňažnú sumu, preto je možné aplikovať iba ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR a keďže
predané nehnuteľnosti sa stále nachádzajú u účastníka konania, voči ktorému bola odporovateľnosť

uplatnená, časť kúpnej ceny prijatá žalovaným nemôže byť považovaná za plnenie, ktoré by bolo
poskytnuté z majetku úpadcu, pretože finančná suma bola poskytnutá zo strany kupujúceho. V danom
prípadebytaknastalaabsurdnosťanelogickádomnienka,zktorejbyvyplývalo,žemajetokúpadcumalv
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zahŕňať predmet predaja a súčasne aj kúpnu cenu. Žiadne ustanovenie
ZKR, ale neumožňuje neoprávnene kumulovať majetkové hodnoty, a tým možnosť vrátiť do podstaty tak

predané nehnuteľnostiakoajpeňažnéprostriedky.Zatakéhotostavutakbudemôcť správcakonkurznej
podstaty požadovať vrátenie nehnuteľnosti do majetkovej podstaty a zároveň získa i žalovanú časť
kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená žalovanému. Odvolateľ v závere odvolania poukázal na právnu úpravu
jednotlivých skutkových podstát, ktoré súvisia s právom odporovať právnemu úkonu, keď pôvodne v
žalobe žalobca uvádzal právny úkon bez primeraného protiplnenia (§ 58), ktorý je ale vzhľadom na

lehotu pre jeho uplatnenie prekludovaný. Pri ukracujúcom právnom úkone upravenom v ustanovení
§ 60 ZKR prvostupňový súd nesprávne interpretoval pojem úmyselné ukrátenie, kedy by v súvislosti s
úmyslomzmenšiťmajetoknezostalužžiadenmajetok,čoalepodľauzatvorenejkúpnejzmluvynemožno
takýmto spôsobom vyhodnotiť. Skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu ako jediná spadá
do dodržania 5-ročnej lehoty pre uplatnenie nároku odporovateľnosti a tomuto ustanoveniu sa snaží

účelovo prispôsobiť i výklad, vykonané dokazovanie a následne rozhodnutie vo veci prvostupňový súd.
Okrem toho sa súd nevysporiadal ani s tým, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný nemal
vedomosť o existencii akýchkoľvek neuspokojených veriteľov, pred ktorými by mal byť zvýhodnený,
a lehota na uplatnenie práva odporovateľnosti z titulu zvýhodnenia sa vzťahuje iba na právne úkony
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzu takže táto skutková podstata je voči žalovanému

irelevantná. Necitlivé rozlišovanie a aplikácie ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa
spája s negatívnymi následkami na hospodársku situáciu účastníkov a prvostupňový súd neprípustným
spôsobom tiež prejudikuje platnosť kúpnej zmluvy, hoci ku dňu rozhodnutia je stále vedené konanie, v
ktorom sa otázka neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy rieši, ktoré konanie je ale prerušené, avšak vprípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy by stratilo význam riešenie neúčinnosti, keďže neplatný
právny úkon nemôže byť neúčinným.

10. Odvolací súd vec prejednal a opätovne zdôraznil prvostupňovému súdu, že žalobca odporoval
právnemu úkonu, ktorým bola kúpna zmluva, ktorému návrhu súd vyhovel a kúpna zmluva bola
vyhlásená voči konkurzným veriteľom za právne neúčinnú. Žalovaný však nebol účastníkom tohto
právneho úkonu, jeho účet bol iba miestom, na ktoré bola kúpna cena poukázaná, ako správne uviedol
i prvostupňový súd, čo ale nezaložilo dôvodnosť plnenia prvostupňovým súdom mu uloženej povinnosti.

Právny vzťah, z titulu ktorého bolo žalovanému poskytnuté plnenie vznikol medzi úpadcom a žalovaným
na základe zmluvy o dielo, s ktorou súvisel i nárok na zaplatenie ceny diela ako pohľadávky žalovaného
v postavení veriteľa voči záväzku úpadcu. Tento záväzkový vzťah je prioritou a právnym úkonom, z
ktorého musí prvostupňový súd v ďalšom vychádzať a nemôže preto na žalovaného aplikovať následky
z neúčinnej kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný s úpadcom neuzatvoril. Ak má byť žalovaný zaviazaný na
vrátenie prijatej sumy z titulu neúčinného právneho úkonu, neúčinným musí byť úkon medzi úpadcom a

žalovaným, keď plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanému sa týkalo nároku vyplývajúceho zo zmluvy
o dielo, ktorej nebolo odporované a s ktorou skutočnosťou sa musí v prvom rade prvostupňový
súd vysporiadať. Práve z uvedeného dôvodu odvolací súd už v rozhodnutí vydanom pod č. k. 21
CoKR/12/2011- 661 v tomto konaní zdôraznil potrebu vykonať dokazovanie a ustáliť právny úkon a
s ním spojenú skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu a až na základe týchto skutkových

zistení a ich právnom posúdení o veci voči žalovanému rozhodnúť.

11. Žalovaný v konaní namietal, že sa prvostupňový súd nezaoberal dodržaním prekluzívnej
šesťmesačnej lehoty. K uvedenému odvolací súd uviedol, že táto lehota, upravená v ustanovení §
57 ods. 2 ZKR bola dodržaná. Konkurz bol na majetok úpadcu vyhlásený zverejnením v Obchodnom

vestníku dňa 02.02.2007, tak právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali nasledujúci deň po zverejnení
uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. 03.02.2007. Žaloba bola doručená súdu dňa 02.08.2007, teda
v zákonom určenej lehote, preto táto námietka žalovaného je neopodstatnená, rovnako ako i obrana
súvisiaca s následkom neúčinného právneho úkonu (§63 ods. ods.1ZKR). Voľba spôsobu vrátenia
majetku do podstaty či už vydaním prevedenej veci alebo peňažnou náhradou je na správcovi.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §
221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie
keď mal za to, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,
pretože skutočnosti vzídené z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom vo vzájomnej súvislosti

nevyhodnotil, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa
tak v ďalšom konaní musí zaoberať vyššie vytknutými nedostatkami pri zohľadnení námietok, ktoré v
konaní pred prvostupňovým súdom i v rámci odvolacích dôvodov vzniesol žalovaný, zistené skutočnosti
správne právne posúdiť a na ich základe o veci opäť rozhodnúť.

13. Na pojednávaní nariadenom na deň 21.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa v
plnom rozsahu pridržiava svojich podaní a prednesov. S ohľadom na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Trnave, č. k. 21Cokr/7/2015-845, uviedol, že na postavenie žalovaného vo vzťahu k úpadcovi, sa
vzťahuje ustanovenie § 62 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje
aj proti tomu, kto mal z odporovacieho právneho úkonu dlžníka prospech. Žalovaný nebol zmluvnou

stranou kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosť bola právoplatne judikovaná, ale bez ďalšieho je osobou,
ktorá z kúpnej zmluvy nadobudla prospech v podobe časti kúpnej ceny vo výške 718 442,04 eura.
Vzhľadom na uvedené žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR
a žalobca sa môže domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalovanému, aj keď nebol jej účastníkom,
respektíve jej zmluvnou stranou. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 63 ods. 2 ZKR, v spojení s §

62 ods. 1 ZKR. V zmysle uvedeného je žalovaný povinný vydať plnenie na základe kúpnej zmluvy, nie
na základe inej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že samotné určenie neúčinnosti kúpnej
zmluvy nestačí, ale je potrebné zo strany žalovaného vydať plnenie, ktoré získal na základe tejto zmluvy
a na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Nakoľko bola určená právna neúčinnosť kúpnej zmluvy ako
celku, dotýka sa neúčinnosť aj čl. 2 ods. 5 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého bolo žalovanému poskytnuté

plnenie. Vzťah úpadcu a žalovaného titulom zmluvy o dielo, na ktorý poukázal odvolací súd žalobca
považuje za irelevantný, nakoľko plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, nie
zmluvy o dielo. Vo veci zmluvy o dielo žalobca nikdy nemal dôvod posudzovať odporovateľnosť tohto
právnehoúkonu,nakoľkomázato,žetentoúkonnijakýmspôsobomneukrátilveriteľovaaninezvýhodniliného veriteľa, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný v zmysle zmluvy o dielo toto dielo riadne
vyhotovil a rovnako tak nebolo sporné, že dohodnutá odmena za vyhotovenie diela mu bola zo strany
žalobcu zaplatená len čiastočne. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu je

žalobca toho názoru, že už v predchádzajúcom konaní jednoznačne deklaroval a preukázal, že vo
vzťahu k žalovanému rovnako ako v prípade obchodnej spoločnosti FOOD POINT, s.r.o., ide o ukracujúci
právny úkon, v zmysle § 60 ZKR, ktorý bol urobený počas piatich rokov od začatia konkurzu v zmysle
§ 60 ods. 3 ZKR. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal naplnenie tejto skutkovej podstaty. Zámer
ukrátiť veriteľov podľa žalobcu jednoznačne vyplýva aj zo spôsobu prevodu nehnuteľností, nakoľko

kúpnou zmluvou sa prevádzali len aktíva spoločnosti na FOOD POINT, s.r.o.. Ďalej žalobca uvádza,
že vedomosť žalovaného je daná aj uvedeným čísla bankového účtu žalovaného do kúpnej zmluvy,
za účelom zaplatenia kúpnej ceny. Žalobca v konaní považuje za preukázané, že žalovaný evidoval
viacerých veriteľov úpadcu, a to jednak s ohľadom na rokovania ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy,
ktorej sa okrem úpadcu zúčastňovala aj M. J., a.s., pričom z predchádzajúceho konania bolo zrejmé, že
M. J., a.s. rovnako ako FOOD POINT, s.r.o. vedeli, že uzatvorením tohto právneho úkonu sa ukracuje

uspokojeniepohľadávokďalšíchveriteľov.Žalovanému akoplatiteľoviDPHbolozrejmé,žeajvsúvislosti
s kúpnou zmluvou na strane žalobcu vznikne daňová povinnosť z celej kúpnej ceny.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Právny
názor odvolacieho súdu považoval za záväzný. Odvolací súd určil povinnosť zaoberať sa vo vzťahu

k povinnosti žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy výlučne právnym úkonom, ktorým je zmluva
o dielo zo dňa 25.03.2003. Ako vyplýva z obsahu spisu, zo strany žalobcu nebolo do dnešného
dňa relevantne uplatnená odporovateľnosť tohto právneho úkonu, čo konštatuje aj odvolací súd.
Vzhľadom na skutočnosť, že právu odporovať zmluve o dielo sa viaže 6 mesačná prekluzívna lehota od
vyhlásenia konkurzu, žalovaný konštatoval, že táto lehota nebola dodržaná, tým pádom právo domáhať

sa odporovateľnosti žalobcu ohľadne zmluvy o dielo zanikla. Ďalej odvolací súd opakovane vyslovil
potrebu správneho určenia skutkovej podstaty odporovateľnosti, ktorá by sa mala vzťahovať na zmluvu
o dielo. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu v tom smere, že sa jedná o skutkovú podstatu podľa
§ 60 ZKR, a to jednak z titulu postavenia žalovaného ako veriteľa úpadcu a jednak z dôvodu absencie
preukázania subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty, ktorou je úmysel úpadcu ako dlžníka ukrátiť

svojich veriteľov a zároveň vedomie žalovaného o takomto úmysle. Hypoteticky možno skúmať iba
skutkovú podstatu odporovateľnosti podľa § 59 ZKR, teda odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu
úkonu. Žalovaný poukázal na preklúziu, nakoľko zmluva o dielo a ani kúpna zmluva neboli urobené v
lehote jedného roka od začatia konkurzného konania.

15. Právny zástupca žalobcu pred rozhodnutím súdu uviedol, že nárok žalobcu a povinnosť žalovaného
zaplatiť sumu 718 442,04 eura bol v konaní preukázaný, s ohľadom na vedomosť žalovaného o
dôvodoch, ktoré spôsobujú ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.

16. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku
dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu
sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

19. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.20. Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

21.Podľa§59ods.4ZKRodporovaťmožnolentýmzvýhodňujúcimprávnymúkonom,ktoréboliurobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli

urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

23. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

24. Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

25. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo
u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je

účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v
prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

26. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,

povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

27. Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok,
veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka
zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky
možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by

obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

28. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak odvolací
súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého

právomoci vec patrí.

29. Podľa § 392 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný v tomto konaní, žalovaný nebol účastníkom

právne neúčinného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté v tomto
konaní. Z tohto dôvodu mu nevznikla povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu časť prijatej kúpnej
ceny v sume 718 422,04 eura. Súd po vrátení veci z odvolacieho súdu nenariadil navrhnúť ďalšie
dôkazy, nakoľko sa žalobca nedomáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy odielo uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, ale domáhal sa určenia povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi na základe právne neúčinnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a FOOD POINT
s.r.o..

32. Súd po opätovnom prejednaní veci na pojednávaní dňa 21.11.2017 konštatuje, že vyplatenie
sumy 715 422,04 eura žalovanému ako dlžnej sumy zo zmluvy o dielo, prostredníctvom poukázania
časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, je zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle § 59 ZKR. V
skupine zvýhodňujúcich právnych úkonov sa demonštratívne vypočítavajú právne úkony, ktoré je možné

považovať za zvýhodňujúce, a súčasne sú určené znaky, kedy sa môže iný právny úkon dlžníka
považovať za zvýhodňujúci. Uvedené právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil
svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu
pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Aj napriek
dikcii zákona zvýhodňujúci právny úkon bude samozrejme aj taký právny úkon dlžníka, ktorým zvýhodní
nielen jedného, ale aj niekoľko svojich veriteľov oproti iným svojim veriteľom. Medzi zvýhodňujúce

právne úkony dlžníka patrí úkon, ktorým dlžník celkom alebo sčasti splnil pohľadávku veriteľa splatnú
až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, dohodol úpravu alebo nahradenie
svojho záväzku vo svoj neprospech, iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, vzdal
sa celkom alebo sčasti svojho práva, odpustil celkom alebo sčasti dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu
alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj

neprospech alebo inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov. V takomto prípade musí dôjsť k zvýhodneniu
veriteľa oproti iným veriteľom, čo spôsobí ukrátenie pohľadávky aspoň jedného veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku. Z celého spisového materiálu má súd za to, že plnením žalovanému zo zmluvy o dielo v
celejvýškecenydielabolzvýhodnenýveriteľoprotiostatnýmveriteľom,ktorímajúpodliehaťpomernému
uspokojeniu svojich pohľadávok uplatnených v konkurze.

33. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka. Všetky tieto skutočnosti je povinný preukazovať žalobca. Povinný,
voči ktorému sa nárok uplatňuje, musí preukazovať opak. Odporovať zvýhodňujúcemu právnemu úkonu
je možné len vtedy, ak boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca doteraz nepodal odporovaciu žalobu vzťahujúcu sa na zvýhodňujúci právny
úkon dlžníka - žalovaného, súd sa ďalej po vrátení veci ani nezaoberal zákonnom určených lehôt u
zvýhodňujúceho právneho úkonu.

34. Súd po opätovnom právnom posúdení konštatuje, že takto podanej žalobe na zaplatenie sumy 718

422,04 eura nie je možné vyhovieť, nakoľko by žalovaný mal vrátiť plnenie z právneho úkonu - zmluvy
o dielo, ktorý nebol odporovaný v zmysle ustanovení 59 ZKR a nasl.. Pre úspešné domáhanie sa tohto
plnenia bolo potrebné, aby žalobca podal odporovaciu žalobu vzťahujúcu sa na právny úkon - zmluvu o
dielo zo dňa 25.03.2003 a zároveň žalobu o určenie povinnosti žalovanému vrátiť plnenie vo výške 718
422,04 eura (v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o dielo voči ostatným konkurzným

veriteľom). Zmluva o dielo, ako právny úkon, nebola nikdy súdom určená za neúčinný právny úkon.
Vzhľadom na uvedené, nemožno tak na žalovaného aplikovať následky z neúčinného právneho úkonu
- vrátenie peňažnej sumy, ak tento právny úkon za neúčinný vyhlásený nebol.

35. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal

žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko žalobca bol neúspešný voči žalovanému v
celom rozsahu a súd podanú žalobu voči žalovanému zamietol, čím bol žalovaný v úspešný v konaní
voči žalobcovi v celom rozsahu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré
im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, preto súd priznal
nárok na náhradu trov konania žalovaného priamo voči úpadcovi.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).