Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218010163
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3218010163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Petra

Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému M. O. pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 05. júna 2019 odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 18. decembra 2018, sp.zn.3T/48/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom výroku o
treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a uložených obmedzeniach.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný M. O. sa odsudzuje podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36
písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa obžalovaný z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. decembra 2018, sp.zn.3T/48/2018 bol
obžalovaný M. O. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 25.03.2018 v čase okolo 19.45 hod. v Z. nad
Z., I.. Ľ. O. č. X/X v budove HM G. v priestore samoobslužných pokladní pod vplyvom alkoholu po
predchádzajúcom upozorňovaní zo strany pracovníka M. O. F. tohto najskôr rukou sotil do tela a potom,
čo spozoroval, že poškodený vytiahol mobilný telefón pristúpil k poškodenému a najmenej jedenkrát
ho rukou udrel do oblasti hlavy a následne z miesta odišiel preč, pričom poškodený neutrpel zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)
mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe vo výmere 3 (tri) roky. Súčasne okresný súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len
„prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd na základe prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny správne ustálil skutkový stav predmetnej veci, tento aj správne
po právnej stránke vyhodnotil a taktiež správne konštatoval vinu obžalovaného a rozhodol o uloženom
druhu trestu ako aj jeho výmere. Prokurátor sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu týkajúcej sa

formy trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený v podobe bez jeho priameho výkonu,
čo vzhľadom k osobe páchateľa, a tiež k násilnému spôsobu spáchania objasňovanej trestnej činnosti
nezohľadňuje hľadiská ochrany spoločnosti v zmysle generálnej a individuálnej prevencie. V prípade
obžalovaného predchádzajúce tresty, ktoré mu boli uložené nesplnili vôbec svoj účel, pokiaľ ide o jeho
nápravu ako i o to, že sa minuli účinku pokiaľ ide o jeho individuálne prevenčné pôsobenie. Prokurátor
poukázal na to, že obžalovaný po jeho prepustení z výkonu trestu, k čomu došlo dňa 24.03.2017

neviedol riadny život a nepreukázal polepšenie, čo sa prejavilo nielen v prípade spáchania skutku,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, ale i k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa
21.01.2018, ku ktorému došlo fyzickým napadnutím inej osoby, pričom je potrebné poukázať tiež na
to, že obidva tieto násilné protiprávne skutky boli z jeho strany spáchané v relatívne krátkom časovom

odstupejednéhorokapojehoposlednomprepustenízvýkonunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody.
Jeho skúsenosť s opakovaným výkonom trestu odňatia slobody z minulosti sa vôbec neodrazila na
jeho správaní. Možno konštatovať, že nezaznamenalo vôbec žiadny výchovný vplyv. Prokurátor je
presvedčený o tom, že v jeho prípade na riešenie veci podmienečným odsúdením nie sú splnené
zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. V prípade obžalovaného totiž zjavne nejde

o osobu, u ktorej vzhľadom na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti
prípadu nie je nevyhnutný výkon trestu za účelom jej nápravy a zabezpečenia ochrany spoločnosti. V
prípade obžalovaného nejde o prvotrestanú osobu. V minulosti bol už slovenskými súdmi spolu 4-krát
odsudzovaný za úmyselnú trestnú činnosť. Svojim protiprávnym konaním, pre ktoré je aktuálne súdený
v podstate absolútne ignoroval výchovný vplyv trestov, ktoré mu boli v minulosti ukladané, a to vrátane

opakovaného sa podrobovaniu nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pričom namiesto toho, aby
u neho došlo pod ich vplyvom ku korigovaniu jeho správania v smere vedenia riadneho života občana
v súlade s právnym poriadkom prejavujúcom sa v nepáchaní protispoločenských skutkov tej najnižšej
intenzity, opätovne z jeho strany došlo k spáchaniu úmyselného násilného trestného činu. Nakoľko ani
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaného nevychoval a neodradil od spáchania

ďalšej násilnej trestnej činnosti je nedôvodné predpokladať, že tento účel splní trest odňatia slobody
v jeho oveľa miernejšej forme, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, hoci
sprísnením za súčasného nariadenia probačného dohľadu a obmedzenia v podobe zákazu požívania
alkoholických nápojov, či iných návykových látok. Z hľadiska zabezpečenia a dodržania podrobnej
gradácie výchovného pôsobenia trestu je preto u neho podľa názoru prokurátora na mieste ako i

naposledy znovu uložiť trest odňatia slobody realizovaný jeho priamym výkonom. Prokurátor z vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36
písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne

so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu pre výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia odvolacieho
súdu, bližšie písomne nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla, aby
odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedenom v písomných dôvodoch odvolania prokurátora.

Poškodený Y. F. vyjadril súhlas s návrhom prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu sa vyjadril, že s takýmto trestom odňatia slobody
nesúhlasí.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí dňa 05. júna 2019 na podklade podaného odvolania prokurátora pre nesprávnosť

výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 29. januára
2019, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani
nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného
o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací
súd nemohol preskúmavať, pochybil vo výroku o treste, pretože uložený trest obžalovanému okresným

súdom v napadnutom rozsudku je uložený v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona a je
neprimerane mierny.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je
stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody s hornou hranicou 3 roky. Obžalovaný sa dopustil na

mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu
a výmery trestu obžalovanému v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona zistil u obžalovaného dve
poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal

a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že napomáhal súdu pri objasňovaní
trestných činov tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie
prijal. Odvolací súd na strane obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal súdu pri objasňovaní trestných činov tým, že na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal. Pokiaľ ide o nepriznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., odvolací súd dospel k záveru, že nemožno oľutovanie
predmetného trestného činu obžalovaným hodnotiť ako úprimné, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že
v prípravnom konaní obžalovaný pri jeho výsluchu dňa 01.08.2018 využil svoje právo a k veci odmietol
vypovedať, pričom až v konaní pred súdom po podaní obžaloby prokurátora a pod ťarchou dôkazov sa
k veci priznal a až v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní uviedol, že: „ľutuje to“. Taktiež z hľadiska

trestnej a priestupkovej minulosti nemožno takto uskutočnené priznanie obžalovaného a oľutovanie
predmetnej trestnej činnosti hodnotiť ako úprimné. Navyše obžalovaný neprejavil ani len snahu sa za
uvedený skutok poškodenému ospravedlniť a taktiež neprejavil snahu (vôľu) zmierniť následky jeho
násilného protiprávneho konania, ktorého sa dopustil voči osobe pracovníka M. HM G. v Z. nad Z.. Pokiaľ
ide o priťažujúce okolnosti, odvolací súd na strane obžalovaného v tejto trestnej veci vzhliadol jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Odvolací súd zároveň vzhľadom na povahu, spôsob vykonania predmetného trestného činu a najmä
vzhľadom na osobu obžalovaného dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným
súdom je trestom neprimerane miernym, ktorý dostatočne nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou a nemôže splniť účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., t. j. zabezpečiť
dôslednú ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania
trestných činov.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu, odvolací súd rovnako ako okresný súd z odpisu z registra trestov na
obžalovaného zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou sp.zn.9T/2/2017 zo dňa 17.02.2017 (právoplatným dňa 09.03.2017) pre zločin lúpeže podľa §188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ďalej odvolací
súd z evidencie priestupkov na obžalovaného zistil, že obžalovaný bol postihnutý dňa 21.01.2018 za

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok č.OU-
BN-OVVS-2018/001997 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2018.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného vyplývajúc najmä z jeho
odpisu z registra trestov a z výpisu z registra priestupkov možno konštatovať, že obžalovaný má sklony

k protispoločenskému konaniu a k páchaniu násilných trestných činov. Rovnako tak možno konštatovať,
že na obžalovaného zjavne dve predchádzajúce odsúdenia, a to v roku 2007 (v trestnej veci Okresného
súdu Trenčín vedenej pod sp.zn.6T/143/06) a v roku 2012 (v trestnej veci Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou vedenej pod sp.zn.1T/83/2012) spojené s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody
nemali žiadny prevýchovný vplyv, a tiež obmedzenia, ktoré mu boli rozhodnutím súdu v roku 2008
uložené. Vzhľadom na povahu a charakter spáchaného predmetného trestného činu, jeho závažnosť

vyplývajúcu zo spôsobu jeho spáchania, no najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho sklony k
páchaniu trestných činov, odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému nemožno uložiť trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou a s probačným dohľadom za súčasného
uloženia primeraných povinností a obmedzení, pretože pri takomto uloženom treste u obžalovaného by
nedošlo k naplneniu jeho účelu a takto uložený trest je podľa záverov odvolacieho súdu neprimerane

mierny.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).

Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do
popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však
už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky
trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa

k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora

podaného v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý
rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a uložených obmedzeniach a
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému uložil podľa § 364
ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/,§ 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne. Takto uložený nepodmienečný trest podľa záverov

odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle §
34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej
z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam nápravy
z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody
v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného

spoločnosťou.

Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný

trestný čin.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.