Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Lečko, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213624
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213624.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o
maloletého K. D., nar. 8. 9. XXXX, bytom K. č. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky L. T., nar. XX. 7. XXXX,
trvalé bydlisko mesto X., občianky Slovenskej republiky a otca P. D., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko
K. G. č. XXXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu E. D., nar. 5. XX. XXXX, trvalé bydlisko K. G. č.

XXXX, prechodné bydlisko K. č. XXX, občianky Slovenskej republiky, na zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti a návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní
na Okresnom súde Žilina dňa 13. 5. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa:

K. D., nar. 8. 9. XXXX, bytom K. č. XXX, občana

Slovenskej republiky,

do náhradnej osobnej starostlivosti

starej matky E. D., nar. 5. XX. XXXX, trvalé bydlisko K. G. č. XXXX, prechodné bydlisko K. č. XXX,
občianky Slovenskej republiky.

II. E. D. je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého K. D..

Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

III. Súd u r č u j ev ý ž i v n é matky L. T., nar. XX. 7. XXXX, pre maloletého K. D. vo výške 30
EUR mesačne, ktoré je povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Súd u r č u j e v ý ž i v n é otca P. D., nar. XX. 4. XXXX, pre maloletého K. D. vo výške 30

EUR mesačne, ktoré je povinný poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Súd n e u p r a v u j e styk rodičov s maloletým dieťaťom.

VI. Týmto rozsudkom sa ruší rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7. júna 2018, sp. zn.

21P/130/2017, v časti:- zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca,
- určenia výživného pre maloleté dieťa.

VII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 19. 9. 2018, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 21. 9. 2018 sa
navrhovateľka domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti a
určil výživné pre maloleté dieťa.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Žilina 7.
6. 2018, sp. zn. 21P 130/2017 zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bol zaviazaná prispievať
na jeho výživu sumou 30 EUR mesačne. Otec dieťaťa nezabezpečoval riadne starostlivosť o maloleté
dieťa. Rodičia si neplnia vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa odišiel z domu dňa 20. 8. 2018 a odvtedy
sa o dieťa nezaujíma. O dieťa sa riadne nezaujíma ani jeho matka. O dieťa sa stará spolu s manželom.

3. Matka ani otec maloletého dieťaťa sa k návrhu navrhovateľov v určenej lehote nevyjadrili.

4. Matka bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná v súlade s ustanovením § 106 ods. 3
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Písomnosť považoval súd za doručenú po 15. dňoch od

zverejnenia oznámenia (č. l. 181). Otec bol riadne predvolaný z adresy evidovanej v registri obyvateľov
SR (§ 106 ods. 1 písm. a) CSP). Predvolanie mu bolo doručené náhradným spôsobom (predvolanie
si neprevzal v odbernej lehote) - predvolanie považoval súd za doručené dňom vrátenia nedoručenej
zásielky súdu. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti rodičov maloletého dieťaťa, v
súlade s ustanovením § 180 CSP, pretože rozhodnutie vo veci je v najlepšom záujme dieťaťa.

5. Navrhovateľka E. D. vo výpovedi na pojednávaní uviedla skutočnosti uvedené v písomnom návrhu.
Otec o maloleté dieťa nejaví záujem, matka ho navštevuje sporadicky a krátkodobo. Vnuk navštevuje
1. ročník základnej školy. Dosahuje dobrý školský prospech, výchovné problémy s dieťaťom nemá.
S výchovou a výživou dieťaťa jej pomáha manžel a už plnoleté deti. Jej zdravotný stav jej umožňuje

postarať sa o maloleté dieťa. Výdavky pre maloleté dieťa sú mesačne vo výške asi 150 EUR.

6. Manžel navrhovateľky I. D. s návrhom navrhovateľky súhlasil.

7. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu vyhovieť. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky.

Navrhla určiť výživné matky aj otca vo výške 30 EUR mesačne na účet Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina.

8. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa zistil, že jeho matkou je L. T. a otec P. D..

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 130/2017 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina
7. 6. 2018, sp. zn. 21P 130/2017 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a matka
bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 30 EUR mesačne.

Z vykonaných lustrácií súd zistil, že navrhovateľka je bezúhonná. Jej zdravotný stav jej umožňuje starať
sa o maloleté dieťa. Je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine súd zistil, že navrhovateľka s manželom a dieťaťom bývajú v

rodinnom dome. Dieťa má samostatnú izbu. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť

o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak

sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práva povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony

vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov

na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v

náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1 Zákonaorodine dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.
Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.
Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), súd
rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 35 CMP je súd povinný zistiť skutočný stav veci.Podľa § 36 CMP je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.
Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich

pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.
10. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky,
výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

11. Z vykonaného dokazovania vyplýva nasledovný skutkový stav veci:

Maloleté dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná
prispievať na jeho výživu sumou 30 EUR mesačne. Styk matky s dieťaťom nebol upravený. Otec s
maloletým dieťaťom býval u svojich rodičov v rodinnom dome a dňa 20. 8. 2018 odišiel z domu a o
dieťa sa odvtedy nezaujíma. Neplní si ani vyživovaciu povinnosť. Taktiež matka sa o dieťa v zásade
nezaujíma. Neplní si vyživovaciu povinnosť. Aktuálny pobyt rodičov nie je známy. O maloleté dieťa

sa stará navrhovateľka, s výchovou a výživou jej pomáha manžel a už plnoleté deti. V starostlivosti
o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Navrhovateľka je spôsobilá starať sa o maloleté dieťa a
spĺňa zákonné predpoklady na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka má
vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o dieťa a súd poukazuje aj na blízke rodinné väzby (stará
matka).

12. Navrhovateľka - stará matka má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

13. Pomery rodičov, najmä ich príjem, majetkové pomery, ich možnosti a schopnosti sa súdu nepodarilo
zistiť.

14. Záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky,

keďže rodičia sa oň dlhodobo nezaujímajú. Stará matka sa o vnuka riadne stará už od augusta 2018,
kedy otec dieťa opustil.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 Zákona o rodine, podľa ktorého súd
najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo

v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej
osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a
skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

Matka a otec maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine maloletého dieťaťa budú vykonávať
práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria starej
matke, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka aj otec majú

právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa so
starou matkou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne
na ich návrh súd. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol, že nie je potrebné v súčasnosti
upravovať styk rodičov s maloletým dieťaťom.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o jeho zverení do
náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť pomery rodičov (schopnosti,
možnosti a majetkové pomery), určil výživné pre maloleté dieťa, vo výške 30 Eur mesačne, ktoré
budú otec aj matka povinní platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súd pri určovaní výživného vychádzal aj

z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v sume 150 Eur mesačne.16. Súd súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 7. júna 2018, sp. zn. 21P/130/2017,
v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určenia výživného pre maloleté
dieťa, keďže došlo k zmene pomerov tak, ako vyplývajú z výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. Účastníci konania ani náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.