Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229639
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112229639.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne A.. P. E., správkyne konkurznej
podstaty úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mlynská 27, IČO: 36 698 598, so sídlom
správkyne v Košiciach, Štúrova 33, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Kukučinová 108/23, IČO : 47 232 439, proti žalovanému : P.. Z. L., nar. X. A.
XXXX, bytom v E., C. XX, zastúpenému JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Rosná 5, o zaplatenie 960 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 13. júna 2017 č.k. 35C/118/2013-209 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd) rozsudkom zo dňa 13.
júna 2017 č.k. 35C/118/2013-209 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 960 € s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 960 € od 27. októbra 2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 30K/3/2012-139 zo dňa
17.9.2012 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CK FENÍCIA, s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice,
IČO: 36698598 a ustanovil správcu konkurznej podstaty JUDr. Ingrid Kovalčukovú, so sídlom kancelárie,
Štúrova 33, Košice.

3. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 44 zo dňa 31.5.2012 súd zistil, že CK FENÍCIA, s.r.o.

vyplatila FERROTOURu, a.s., Vstupný areál U.S.Steel Košice sumu 960 € za účelom úhrady došlej
faktúry.

4. Listom zo dňa 5.9.2012 spoločnosť FERROTOUR, a.s. odpovedala žalobkyni, ako správkyni
konkurznejpodstaty,žek31.12.2011neevidujúvúčtovníctvevočiCKFENÍCIA,s.r.o.žiadnupohľadávku
vo výške 960 €.

5. Listom zo dňa 12.10.2012 žalobkyňa, ako správkyňa konkurznej podstaty vyzvala žalovaného
na poskytnutie súčinnosti - jednalo sa o výzvu na vyjadrenie povinnej osoby k uplatnenému právu
odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZoKR v konkurznej veci úpadcu CK
FENÍCIA, s.r.o., ako aj výzva správcu na vydanie prospechu z odporovaného ukracujúceho právnehoúkonu vo výške 2.859,99 € podľa § 58 ZoKR do konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA. V
uvedenom liste žalobkyňa uviedla, že ekonomickou analýzou vykonanou nezávislým subjektom po
začatí konkurzného konania bolo zistené, že dňa 31.5.2012 boli z pokladne dlžníka uskutočnené viaceré

výdaje hotovosti, medzi nimi uviedla aj výdavkový pokladničný doklad č. V 0044 zo dňa 31.5.2012 na
čiastku 960 € s tým, že chýba doklad od dodávateľa FERROTOUR, a.s., že prijal platbu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti odporovala tomuto právnemu úkonu úpadcu, ktorým mali byť z pokladne úpadcu
fiktívne uhradené záväzky úpadcu v celkovej výške 6.084,54 € (medzi nimi aj suma 960 €) z dôvodu,
že sa jedná o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZoKR. Na základe uvedeného vyzvala žalovaného,

aby v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy sa písomne vyjadril, či uznáva správcom uplatnené
právo odporovateľnosti tam uvedených ukracujúcich právnych úkonov v celkovej výške 6.084,54 €. Ak
uplatnenéprávouznáva,takhovyzvala,abyvydaldokonkurznejpodstatysumu6.084,54€.Zdoručenky
súd zistil, že žalovaný prevzal danú zásielku dňa 23.10.2012.

6.Listomzodňa26.10.2012žalovanýodpovedalžalobkyniksume6.084,54€tak,žezdôvoduvytopenia

nebolo možné doložiť doklady, t.j. potvrdenie FERROTOUR, a.s., že CK FENÍCIA, s.r.o. má uhradené
všetky pohľadávky, ktoré potvrdenie bude ním doložené.

7. Listom zo dňa 8.11.2012 spoločnosť FERROTOUR, a.s. vydala spoločnosti úpadcu CK FENÍCIA,
s.r.o. potvrdenie, na ktorom uviedla, že neevidujú v účtovníctve k 31.5.2012 voči CK FENÍCIA, s.r.o.

žiadnu pohľadávku ani záväzok. Všetky záväzky CK FENÍCIA, s.r.o. voči CK FERROTOUR, a.s. sú k
31.5.2012 vyrovnané.

8. Z poštového peňažného poukazu, podacie číslo 10524 zo dňa 19.6.2012 súd zistil, že odosielateľ CK
FENÍCIA, s.r.o. odoslala adresátovi Okresný súd Košice I sumu 1.659,70 €.

9. Zo zápisnice Okresného súdu Košice I, sp.zn. 31Cb/67/2013 zo dňa 24.3.2014 súd zistil výpoveď pani
Vladislavy Kudlovej, účtovníčky spoločnosti CK FENÍCIA, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu (ktorý dôkaz
bol vykonaný na pojednávaní prečítaním danej zápisnice), kedy táto uviedla, že v rozhodnom období
viedla účtovnú agendu spoločnosti CK FENÍCIA, s.r.o. . Dňa 15.6.2012 odovzdala účtovnú agendu

žalovanému, bola tam vynulovaná pokladňa s tým, že o 2 dni na to robil vklad do pokladne, ale ona už
neúčtovala nič, len mu odovzdala kompletnú účtovnú evidenciu. Výšku vkladu, ktorý mal byť po tom, čo
odovzdala evidenciu, neevidovala a ani ju nevedela, ani sa už o to nezaujímala. Len vedela, že sa má
vyplatiť nejaký poplatok. Žalovaný jej volal, že chce do pokladne urobiť vklad, avšak ona mu povedala, že
ona už evidenciu mu odovzdala, a preto ona už nebude nič riešiť. Fyzicky inventúru pokladne spoločnosti

nerobila, robila to len účtovne.

10. Z pokladničnej knihy vedenej za obdobie od 1.1.2012 do 15.6.2012 súd zistil, že dňa 31.5.2012 pod
poradovým číslom 77 je zaúčtované číslo dokladu V 0044, ako úhrada došlej faktúry vo výške 960 € pri
zostatku po úhrade tejto sumy 15.235,08 €. Dňa 15.6.2012 bol zostatok 8.064,48 €, ktorý bol vložený

na bankový účet.

11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/118/2013-102 zo dňa 17.3.2015, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozhodol
uznesením č.k. 6Co/321/2015-189 zo dňa 30.12.2016, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Košiciach doplnil dokazovanie výpisom z bankového účtu CK FENÍCIA s.r.o. vedeného
v Slovenskej sporiteľni, a.s. a zistil, že v pokladni spoločnosti sa fyzicky nachádzali finančné prostriedky
a nebol tam stav „nula“, nakoľko dňa 15.06.2012 bol z pokladne uskutočnený výber finančných

prostriedkov vo výške 8.064,68 €, a tieto v uvedený deň boli aj následne vložené na bankový účet (vo
výške 9.100 €).

13. Odvolací súd doplnil dokazovanie aj v tom smere, či predmetná suma 960,- € bola fyzicky vyplatená
spoločnosti FERROTOUR, a.s., t. j. spoločnosti, ktorá bola uvedená na výdavkovom pokladničnom

doklade zo dňa 31.5.2012. Zo zápisnice o výsluchu svedka P.. G. O., predsedníčky predstavenstva
spoločnosti FERROTOUR, a.s. OR PZ Odbor kriminálnej polície Košice, ČVS:ORP-1454/5-VYS-
KE-2015 zo dňa 24.8.2015 bolo preukázané, že spoločnosť neevidovala hotovostnú platbu vo výške 960€ od úpadcu na základe výdavkového dokladu č. V-0044 zo dňa 31.5.2012, a menovaná ani nevedela
uviesť, za čo by predmetná platba mala byť.

14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný podaním zo dňa 3.1.2017 doručil do súdneho spisu
3 príjmové pokladničné doklady spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. všetky zo dňa 18.6.2012, všetky s
platbami prijatými od žalovaného a to PPD č. 1 na sumu 960 €, PPD č. 2 na sumu 580 €, PPD č. 3
na sumu 421,82 €, všetky s účelom uvedeným ako „vklad do pokladne za FERROTOUR“. Zároveň bol
predložený výdavkový pokladničný doklad č.1, v zmysle ktorého spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. vyplatila

dňa 19.6.2012 Slovenskej pošte sumu 1.659,70 €, účel: platba za súdny poplatok - konkurz. Všetky PPD
a VPD boli v kolónke Vyhotovil, Schválil, Podpis príjemcu, podpísané žalovaným.

15. Podaním zo dňa 8.6.2017 žalovaný k veci uviedol, že pred podaním návrhu na konkurz vybral 960 €
na uspokojenie domnelého veriteľa FERROTOUR a následne zistil, že voči nemu podlžnosť nemá. Keď
dňa 31.5.2012 vybral sumu 960 €, pokladňa k 15.6.2012 neevidovala žiadnu hotovosť. Po 15.6.2012

zistil,žemusíuhradiťpoplatokzakonkurzvsume1.659,70€.Keďževpokladnineboliužžiadnefinančné
prostriedky, vrátil na pokladňu naspäť finančné prostriedky v sume 960,- €, a dňa 19.6.2012 pri podaní
návrhu na konkurz uhradil sumu 1.659,70 € spočívajúcu zo sumy 960 €, 580 € (spor vedený pod sp.
zn. 41C/134/2013) a 119,70 € z vlastných súkromných prostriedkov. V období medzi účtovným výkazom
pokladne k 15.6.2012 v hodnote 0,00 € a vrátením sumy 960 € naspäť do pokladne zrejme pozabudol

vyhotoviť príjmový pokladničný doklad. V tomto prípade nedošlo k žiadnemu vzájomnému započítaniu
pohľadávok; došlo len k vráteniu finančných prostriedkov vybratých z pokladne k 31.5.2012, ktoré boli
vrátené (asi) dňa 18.6.2012 alebo 19.6.2012 pred podaním návrhu na konkurz. Formálny nedostatok
vo vedení účtovníctva nemôže mať podľa žalovaného za následok jeho zaviazanie v súdnom konaní,
ktorého sa žalobkyňa domáha.

16. Po citácii § 451 ods. 1,2 Obč. zák. (ďalej len OZ), § 563 OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 517 ods. 1,2
OZ, § 580 OZ, § 54 ods. 1,2,3,4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a § 391 ods. 2
CSP súd uviedol, že po rozhodnutí odvolacieho súdu strany sporu nepredložili žiadne ďalšie dôkazy
okrem dôkazov doručených žalovaným (bod 26.). Na pojednávaní dňa 13.6.2017 žalobkyňa uviedla, že

žalovaný ako veriteľ si prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 1.032,35 €, ktoré konanie o určenie
pravosti popretej pohľadávky prebiehalo na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/16/2012, kedy
súd žalobu právoplatne zamietol. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval.

17. Súd s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení

konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný vybral z pokladne sumu 960 €, a rovnako bolo
preukázané, že táto suma nebola spoločnosti FERROTOUR, a.s. vyplatená. Vo svetle týchto faktov je
zrejmé, že na strane žalovaného tak došlo k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho
dôvodu, ktoré je povinný vydať. Žalovaný uvedenú skutočnosť nepopieral, ale uvádzal, že k „vráteniu“,
t.j. vydaniu tohto majetkového prospechu úpadcovi došlo už dňa 18.6.2012, kedy tento danú sumu 960,-

€ uhradil spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. na základe PPD č. 1 zo dňa 18.6.2012 ako vklad do pokladne
za FERROTOUR, o čom predložil dôkaz doručený súdu podaním zo dňa 3.1.2017.

18. Súd poukázal na to, že tomuto tvrdeniu žalovaného neuveril. Považoval za prekvapujúce, až
zarážajúce, že žalovaný predložil daný doklad (spolu s ďalšími dvomi PPD a jedným VPD) ako dôkaz

až cca po 5 rokov trvajúceho súdneho sporu, o ktorých žalobkyňa uviedla, že nemá žiadnu vedomosť
a vidí ich prvý krát. Žalobkyňa poukázala na to, že ešte v roku 2012 žalovaný sa vyjadroval v úradných
záznamoch, že žiadnymi dôkazmi nedisponuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval tieto
dôkazy za účelovo, dodatočne vyprodukované a vykonštruované tak, aby tzv. zapadli do konštrukcie
skutkových okolností tvrdených žalovaným. Žalovaný dané dôkazy nespomenul, ani v jeho odpovedi

na výzvu žalobkyne zo dňa 26.10.2012, kedy k sume 960,- € uviedol, že potvrdenie spoločnosti
FERROTOUR, že CK FENÍCIA má uhradené všetky záväzky voči nej nebolo možné doložiť z dôvodu
vytopenia, a toto potvrdenie FERROTOUR bude doložené. V prípade, ak by už v tom čase existovali
dané výdavkové a príjmové pokladničné doklady tak, ako sa žalovaný snaží presvedčiť súd, bol by tieto
spomenul už v predmetnej odpovedi správkyni zo dňa 26.10.2012. Zároveň sám žalovaný vo svojom

podaní zo dňa 8.6.2017 uviedol, že príjmový pokladničný doklad pozabudol vyhotoviť, čím vlastne sám
priznáva neexistenciu tohto dokladu v deklarovanom čase, a to nepochybne vedie k jedinému vyššie
uvedenému záveru a to, že tieto doklady v tom čase neexistovali, boli vyhotovené dodatočne a určite
nie v období medzi 15.6.2012 a 18.6.2012, ale oveľa neskôr, až pred samotným pojednávaním dňa13.6.2017. V opačnom prípade by ich žalovaný predložil v súdnom konaní hneď a nie až po 5 rokov
trvania súdneho sporu.

19. Žalovaný takto nepredložil právne relevantný dôkaz o vzniku a existencii jeho pohľadávky voči
úpadcovi resp. žalobkyni, ktorý by bolo možné započítať. Žalovaný sám v konaní tvrdil, že k započítaniu
pohľadávok nedošlo, iba k tzv. „vráteniu“ finančných prostriedkov predstavujúcich jeho majetkový
prospech. Avšak tak, ako súd vyššie uviedol, dôkazy predložené žalovaným (PPD a VPD) súd vyhodnotil
ako falošné, v tom čase neexistujúce a dodatočne vyprodukované žalovaným, a preto k nim nemohol

prihliadnuť a prípadne sa zaoberať aj možným započítaním daných pohľadávok.

20. Započítanie podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie, a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide
o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej

pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie
sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj
iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu). Pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Započítaťnemožnopohľadávky,priktorýchjetovylúčenézozákona
(§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli.

Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

21. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože

ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom,
keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná.
Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak
je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

22. Okrem iného žalobkyňa v konaní uviedla, že žalovaný ako veriteľ si prihlásil pohľadávku vo výške
1.032,35 € do konkurzu, táto bola ňou ako správkyňou popretá, pričom správnosť tohto jej postupu bola
odobrená právoplatným súdnym rozhodnutím v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky (Okresný
súd Košice I, sp. zn. 26Cbi/16/2012). Žalovaný túto skutočnosť nepoprel a preto súd z uvedeného
vychádzal ako zo zhodného tvrdenia strán sporu.

23. V prípade, ak by aj existovala pohľadávka žalovaného vo výške 960 € voči úpadcovi resp.
žalobkyni, tento zápočet s pohľadávkou žalobkyne voči nemu uplatňovanú v tomto konaní vo výške
960 € by musel byť učinený v zmysle zákona, t.j. konkrétnym, určitým, zrozumiteľným právnym
úkonom (započítacím prejavom) smerujúcim k druhému účastníkovi právneho vzťahu, z ktorého by

bolo zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa
(žalobkyni). Započítanie pohľadávky je podmienené právnou skutočnosťou, ktorou je prejav vôle (úkon)
započítavajúcej strany smerujúci k započítaniu. Len na základe kompenzačného prejavu nastane zánik
započítavaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú.

24. Ani pri najlepšej vôli sa nemožno domnievať, že ktorýkoľvek zo žalovaným predložených listinných
dôkazov (listov resp. korešpondencie so žalobkyňou) napĺňa definíciu určitého a jasného započítacieho
prejavu. Za takýto nemožno považovať ani jeho odpoveď na výzvu správkyne zo dňa 26.10.2012, kde
sa žalovaný k sume 960,- € vyjadril iba v tom smere, že potvrdenie o tom, že takáto pohľadávka voči
FERROTOUR neexistuje nemôže predložiť z dôvodu vytopenia. Je evidentné, že v prípade, ak by v

tomto čase existovali žalovaným „novopredložené“ PPD a VPD, tento by si určite uplatnil v tomto smere
započítaciu námietku voči žalobkyni.

25. Ak aj žalovaný zaplatil súdny poplatok pri vyhlásení konkurzu zo svojich finančných prostriedkov,
tieto si mal prihlásiť ako jeho pohľadávku do konkurzu. V prípade ak v sume prihlásenej pohľadávky

1.032,35 € je subsumovaná suma 960 €, súd o nej právoplatne rozhodol a táto je teda právoplatne
popretá správkyňou. V prípade, ak v sume prihlásenej pohľadávky 1.032,35 € nie je subsumovaná suma
960 €, v zmysle § 54 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii túto nemožno započítať proti žiadnej
úpadcovej pohľadávke.26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd právne uzavrel, že žalovaný v konaní relevantne
nepreukázal zánik jeho pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 960,- € a

preto ho súd na jej zaplatenie žalobkyni zaviazal.

27. S prihliadnutím na § 563 OZ súd konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
tohto dlhu voči žalobkyni dňom nasledujúcim po uplynutí 3 dní od prevzatia výzvy žalobkyne zo dňa
12.10.2012, t.j. od 27.10.2012 (súd tak nepriznal omeškanie žalovaného od žalobkyňou požadovaného

dátumu 31.5.2010). Súd posudzoval aj výšku žiadaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je
správne uplatnená, nakoľko ku 27.10.2012 bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1%, čo za
použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 9% ročne.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni sumu 960 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 960 € od 27.10.2012 do
zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok
prvej inštancie a zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Ako odvolací dôvod označil dôvod uvedený v §
365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že žalovaný ako konateľ spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. vybral z
pokladne spoločnosti dňa 31. mája 2012 sumu vo výške 960 € za účelom úhrady faktúry č. 20110167

vystavenej spoločnosťou FERROTOUR, a.s. pre úpadcu na sumu 960 €. Spoločnosť FERROTOUR,
a.s. neevidovala voči úpadcovi žiadnu neuhradenú pohľadávku. Žalovaný mal vrátiť spoločnosti
FERROTOUR, a.s. vystavenú faktúru a zároveň bol povinný vrátiť do pokladne spoločnosti sumu 960
€. Žalovaný vložil do pokladne úpadcu dňa 18. júna 2012 sumu 1.659,70 €. Úpadca podal návrh na
vyhlásenie konkurzu a bol povinný zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného

správcu vo výške 1.659,70 €. Pretože v pokladni spoločnosti neboli finančné prostriedky, žalovaný ako
fyzická osoba tieto finančné prostriedky vo výške 1.659,70 € vložil do pokladne spoločnosti, a to titulom
vrátenia finančnej hotovosti, ktorú z pokladne úpadcu vybral bez právneho dôvodu. (Súčasťou tejto
sumy bola aj finančná čiastka 960 €). Týmto spôsobom mal žalovaný splniť svoj záväzok voči úpadcovi
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz

o vzniku a existencii jeho pohľadávky voči úpadcovi, ktorú by bolo možné započítať. Zároveň uviedol,
že výdavkový a príjmový pokladničný doklad považoval za falošné, lebo boli vyhotovené dodatočne.
Žalovaný opakovane počas konania uvádzal (a na tomto vyjadrení trvá), že záväzok na zaplatenie
960 € úpadcovi nemohol zaniknúť započítaním, lebo neexistovali vzájomné pohľadávky žalovaného a
úpadcu. Existovala iba pohľadávku úpadcu proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 960 € a záväzok žalovaného vydať 960 € úpadcovi, lebo inak by sa žalovaný na úkor úpadcu
bezdôvodne obohatil, keďže žalovaný ako konateľ úpadcu nepoužil sumu 960 € na úhradu faktúry
vystavenej spoločnosťou FERROTOUR a.s. za provízny predaj zájazdov. Žalovaný trval na svojom
vyjadrení, že jeho záväzok z bezdôvodného obohatenia zanikol splnením (vydaním bezdôvodného
obohatenia - vrátením sumy 960 € do pokladne úpadcu ako súčasť sumy 1.659,70 €), ktorá bola

následne použitá na zaplatenie preddavku.

30. Príjmový a výdavkový doklad, ktorý žalovaný predložil o výbere a vklade sumy 960 € boli len
písomným potvrdením o tom, že došlo k výberu z pokladne a vráteniu peňazí, ktoré neboli použité na
účel, na ktorý pôvodne mali byť použité. Nešlo o dôkaz, ktorý mal preukazovať existenciu vzájomných

pohľadávok spôsobilých na započítanie. Pokiaľ súd v bode 47 odôvodnenia uvádza, že žalovaný sa
ako veriteľ prihlásil pohľadávku vo výške 1.032,35 € do konkurzu, táto bola správkyňou popretá a
žaloba bola zamietnutá v konaní vedenom pod sp.zn. 26Cbi/16/2012 na Okresnom súde Košice I.
Finančná čiastka a súdny spor vedený na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Cbi/16/2012 nesúvisí
s predmetným sporom. V označenom spore išlo o vklad finančných prostriedkov 1.032,35 € na účet

úpadcu, ktoré boli účtovníčkou úpadcu riadne zaúčtované, a v predmetnom konaní sa posudzoval len
právny dôvod pohľadávky. V tomto konaní žalovaný preukazuje fyzické zloženie finančnej čiastky, ktorá
nebola zaúčtovaná v účtovníctve úpadcu do pokladne spoločnosti.31. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že sa
nestotožnil s jeho tvrdením o tom, že svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie splnil tým, že

zo svojich prostriedkov zaplatil preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.
Žalovaný v odvolaní „predkladá“ odvolaciemu súdu skutkový stav, ktorý účelovo ustálil v priebehu piatich
rokov vedenia súdneho konania, pričom na poslednom pojednávaní konštrukciu tohto stavu zavŕšil
predložením nových listín-pokladničných dokladov z roku 2012, ktoré doposiaľ nepredložil ani v štádiu
šetrenia majetkových pomerov úpadcu predbežným správcom, ani následne po vyhlásení konkurzu v

rámci snahy žalobkyne o mimosúdne riešenie veci, ani v rámci svojej obrany proti podanej žalobe, ani v
rámci súdneho konania do prvého rozhodnutia vo veci, ani v reakcii na odvolanie žalobkyne proti prvému
rozsudku súdu prvej inštancie. Práve naopak, žalovaný výslovne a opakovane žalobkyni ako správkyni
vyhlásil, že žiadnymi listinami týkajúcimi sa podnikateľskej činnosti úpadcu nedisponuje.

32. O týchto nesporne účelovo vyhotovených listinách žalovaný ešte aj vyhlásil, že tieto vlastne ani nie

sú dôkazmi preukazujúcimi existenciu vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie, ale jedná
sa len o „doklady“, ktoré mali len deklarovať to, čo bolo v konaní preukázané inými dôkazmi. Žalovaný
ale neuviedol, ktorými inými dôkazmi mali byť ním tvrdené okolnosti preukázané.

33. Súd prvej inštancie tieto „listiny“ s ohľadom na ostatné dôkazy predložené spolu so žalobou, ako

aj s ohľadom na to, čo bolo v konaní preukázané stranami sporu, správne vyhodnotil ako účelové,
dodatočne vyprodukované a vykonštruované tak, aby tzv. zapadli do konštrukcie žalovaným tvrdených
skutočností, čo súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil v bode 43. svojho rozsudku.
Žalobkyňa poukázala aj na to, že žalovaný nemá najmenšie zábrany nielen tvrdiť čokoľvek, a ak k
takémuto konaniu nabádať aj svedkov (čo v inom konaní to aj sám do zápisnice potvrdil), ale podľa

potreby aj vyhotoviť a predložiť akékoľvek potvrdenia, listiny a doklady a prezentovať ich ako dôkaz,
v závislosti na vývoji situácie v tom-ktorom súdnom konaní. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaného s
predmetom konania vo veci 26Cbi/16/2012, ide o konanie vyvolané žalovaným, ktorý podal žalobu proti
žalobkyni z dôvodu jej popretia ním prihlásenej pohľadávky, ktorú si žalovaný v konkurze prihlásil z titulu,
teda nie len právneho titulu. Práve naopak. Právny titul nebol primárne sporný a žalovaný ho definoval

ako „vklad vlastných finančných prostriedkov na účet“. Následne v žalobe „žalovaný“ spresňoval, že sa
jednalo o finančné prostriedky, ktoré uložil ako fyzická osoba z vlastných úspor do pokladne úpadcu za
účelom financovania nevyhnutných potrieb súvisiacich s chodom firmy a v tejto súvislosti aj na prípravu
konkurzného konania. Tieto finančné prostriedky údajne neskôr previedol z pokladne na účet firmy,
vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., a keďže z tohto účtu bol splácaný úver, finančné prostriedky sa

napokon použili na úhradu tohto úveru, ktorý bol vlastne aj jeho dlhom.

34. Obranu vrátením finančných prostriedkov neoprávnene vybraných z pokladne úpadcu na rôzne
fiktívne účely (platby dodávateľských faktúr, náhrada cestovných výdavkov a podobne) aplikoval
žalovaný aj v iných konaniach, kde všade predpokladal poukážku o úhrade preddavku na odmenu

predbežného správcu. V žiadnom konaní (žiaden súd) túto obranu s ohľadom na ostatné dôkazy
neuznal. Žalobkyňa na záver vyjadrenia, len opakovane zdôraznila, že ak by žalovaný nebol zostatok
hotovosti pokladne vo výške cca 9.000 € vložil na účet Slovenskej sporiteľne, aby ním splatil aj svoj dlh,
z tejto sumy peňazí mohol zaplatiť aj preddavok. Nemožno jednoznačne ustáliť, či preddavok na úhradu
odmeny a nákladov predbežného správcu bol splatný z peňazí, ktoré žalovaný neoprávnene vybral

z pokladne na úhradu fiktívnych cestovných náhrad alebo na úhradu niektorej z fiktívne uvádzaných
dodávateľských faktúr. Nesporné je, že žalovaný svojím konaním sledoval jediný cieľ, z peňazí v majetku
úpadcu splatiť dlh banke, ktorého bol solidárnym dlžníkom.

35. Žalovaný na vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že v konaní na Okresnom súde Košice

I pod sp.zn. 26Cbi 16/2012 prebiehal súdny spor, ktorý sa netýkal vrátenia finančnej sumy 1.659,70 €,
ktoránebolavúčtovníctveúpadcuzaúčtovaná,lebodňa15.júna2012bolouzavretéúčtovníctvoúpadcu,
ale týkala sa finančnej čiastky 1.032,35 €, ktorá bola žalovaným vložená do pokladne úpadcu a riadne
zaúčtovaná na účte č. 413. Tvrdenie žalobkyne, že predkladal poukážku o úhrade preddavku na odmenu
predbežného správcu aj v iných fiktívnych prípadoch, ako napr. náhrada cestovných výdavkov je lož

(lebo žalovaný nikdy nepredkladal poukážku v prípade cestovných výdavkov). Ďalej žalobkyňa uviedla,
že aj keď žalovaný zaplatil preddavok na úhradu nákladov a odmeny predbežného správcu údajne zo
svojich peňazí - nie je pravdou, lebo peniaze boli žalovaným vrátené do pokladne úpadcu a následne
nimi bol zrealizovaný preddavok na úhradu nákladov a odmeny predbežného správcu. Pri spoločnýchrokovaniach medzi žalobkyňou a žalovaným v roku 2012 žiadal žalovaný, aby žalobkyňa zaúčtovala
príjmy a výdaj 1.659,70 €, ale zo strany žalobkyne nebolo vyhovené jeho žiadosti, a preto jej 26.10.2012
predložil podací lístok na sumu 1.659,70 € ako platbu za odmenu predbežného správcu.

36. Uvedené vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.10.2017.

37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

38. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

39. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. októbra 2018 o 10.10 hod. v
pojednávacej sieni č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 17. októbra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3
CSP a § 378 ods. 1 CSP.

40. Žalovaný v dôvodoch odvolania označil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

43. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
§ 192 až § 194 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola
zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

44. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 191 od. 1, 2 CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

45. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

46. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, a tieto vyhodnotil tak,
že každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, a preto mu nemožno vytýkať porušenie
postupu pri hodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1, 2 CSP.

47. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej
inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie mimoriadne podrobne vyporiadal aj v rozhodnutí v
danom spore, a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať ani iné právne závery.48. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vybral z pokladne finančné prostriedky (aj)
vo výške 960 €, a táto suma nebola vyplatená spoločnosti FERROTOUR. Uvedené skutočnosti nie sú

medzi stranami sporu sporné.

49. Jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho
dôvodu, ktorý je povinný vydať žalobkyni.

50. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že
by došlo k zániku pohľadávky žalobkyne voči žalovanému.

51. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal s tvrdením žalovaného, že zaplatil sumu 1.656,70 € z titulu
odmeny a výdavkov predbežného správcu, podľa právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2016, č.k. 6Co 321/2015-189.

52. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd len poznamenáva, že nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že sumu 1.659,70 € neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní proti žalobkyni.

53. Aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31 Cb 67/2013 bola suma

1.659,70 € predmetom konania, aj keď nakoniec súd konštatoval, že výdavok z pokladne úpadcu v sume
421,80 € nemá súvis s výdavkom 1.659,70 €, a preto bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 421,80 € s príslušenstvom.

54. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 31 Cb 67/2013 žiadal žalovaný započítať

sumu 1.659,70 € (úhrada odmeny a výdavkov predbežného správcu) so sumou 421,80 € (viď vyjadrenie
žalovaného v tomto konaní, ako aj dôvody rozsudku Okresného súdu Košice I 31 Cb 67/2013 zo dňa 9.
júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. decembra 2014).

55. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými

sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej
odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, zohľadňujúc § 251 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).