Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112224750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK
s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený: Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856
584, proti žalovaným v 1. rade: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., v 2. rade: P.
V., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr.
Ján Lemeš, advokát so sídlom Žižkova 19, Košice, v konaní o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/72/2013-169 zo dňa 18.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Priznal žalovaným v 1.a 2.rade
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust.§ 23a ods.1 a 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods.2, § 53 ods.1, § 54 ods.1,2 a § 101 Občianskeho zákonníka.

Výrok o trovách konania ust.§ 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).
Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania sa súd v
prvom rade zaoberal posúdením, či je táto námietka dôvodná. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to,
že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, keďže žalobca uplatnil svoj nárok v rámci plynutia
všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade
bola uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere, ktorá sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje
Obchodným zákonníkom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Žalovaní na druhej

strane tvrdili, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
preto je namieste aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu a nárok žalobcu je teda premlčaný.
Žalobca zároveň argumentoval tým, že na posúdenie zmluvy uzavretej stranami sporu nie je možné
aplikovať všeobecné ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, resp. Občiansky
zákonník a je potrebné aplikovať zákon 258/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností.
Súd sa v tomto ohľade nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, teda že pokiaľ zákon 258/2001 Z.z.

v rámci negatívneho vymedzenia stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na úvery poskytnuté na
účely nadobudnutia nehnuteľnosti, tak že v takomto prípade nemožno aplikovať ustanovenia zákona
o ochrane spotrebiteľa a súd práve vychádzal z ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa
účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zktoréhojednoznačnevyplýva,žeuzavretázmluvajespotrebiteľskouzmluvou, pričom je nepochybné, že takýto typ zmluvy sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného teda nepochybne
vyplýva, že uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a je na ňu teda potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka, a to aj ustanovenia týkajúce sa premlčania a dĺžky premlčacích lehôt. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/12/2014 a zároveň vysvetlil, že pokiaľ
by aj vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, tak z
ustanovenia citovaného § 23a zákona č. 634/1992 Zb. vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky
typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia.
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné
považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ

ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. S uplatnením Obchodného
zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom
(trojročná)premlčaciadoba.Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesťajto,žesovstupomSlovenskejrepubliky
do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004
Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§

52až§60).UvedenáprávnaúpravamázákladvSmerniciRadyč.93/13/EHSz5.Apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5MCdo 20/2009). Žalovaní vzniesli námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, preto
bolo potrebné skúmať začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah
prichádza do úvahy v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca mohol svoje
právo vykonať vtedy, keď mohol z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska požiadať o splnenie dlhu. Na
základevykonanéhodokazovaniasúddospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobcamoholprávovykonať
po prvý raz minimálne 14.08.2008, t.j. nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a od
tohtodátumuužuplynulatrojročnávšeobecnápremlčacialehotadňom14.08.2011,pričomkeďžežaloba

bola podaná dňa 13.08.2012, súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalovaným, ktorí boli úspešní v celom
rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej
inštancie ani odôvodnením, ani čiastočne, a preto ho napadol v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcu
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§365ods.1písm.h/
C.s.p.), keď súd prvej inštancie aplikoval pri otázke premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Opakovane poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere, konkrétne na § 1 ods.2 písm.a/, v ktorom je
uvedené, že zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
aleboprojektovanýchnehnuteľnosti,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravydokončenýchstaviebaich
údržbu. Nakoľko predmetná zmluva o hypotekárnom úvere bola uzatvorená na účely kúpy stavebného

pozemku, nie je možné posudzovať tento vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Výpočet príkladov, na ktoré
sa zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene nevzťahuje nie je bezdôvodný a obsahuje presné
vymedzenie skutkových situácií, ktoré je súd povinný zohľadniť. Obmedzenie tohto zákona výškou
úveru nad 2.000,- Eur sú v zákone uvedené z toho dôvodu, že neide o každodenné alebo bežné
úverové obchody, pri ktorých môže byť klient spotrebiteľ viac, menej nepozorný, ale ide práve o typ

poskytovania služby, ktorú bežní klienti uzatvárajú zväčša iba jedenkrát za život, a preto sa od tohto
úkonu vyžaduje aj náležitá pozornosť zo strany klientov a právna istota zo strany poskytovateľov týchto
úverov. Práve preto boli tieto typy úverov zákonodarcom vyňaté zo spotrebiteľskej ochrany. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/132/2014-147 s tým, že Krajský súd Košice
na vec neaplikoval zákon č. 634/1992 Zb. a jeho aplikáciu v danom prípade naopak vylúčil. Zákon č.

634/1992 Zb. podľa názoru žalobcu bol zrušený a bol nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z., ktorý sám
uvádza, že tento sa nevzťahuje na zmluvy o hypotekárnom úvere. Žalobca má za to, že ani na jeden
z týchto právnych predpisov sa daný právny vzťah založený zmluvou o hypotekárnom úvere nemôže
použiť. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel a priznal žalobcovináhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Žalobca má za to, že nakoľko bol úver zosplatnený
dňa 13.08.2008 a žaloba bola na súd doručená dňa 13.08.2012, je splnená 4-ročná premlčacia lehota,
teda žalobca stále trvá na podanej žalobe.

5. Právnemu zástupcovi žalovaných bolo odvolanie doručené dňa 20.02.2017. Vyjadrenie k odvolaniu
podané nebolo.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle

zásad uvedených v ust.§ 379 a nasledujúcich C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p.
a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 19.01.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolacie námietky
žalobcusúzhrnutímjehoprávnejargumentáciečodopremlčanianárokupredostretejvpriebehukonania
na súde prvej inštancie, na ktoré súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom reagoval.
Žalobca nepredostrel relevantný argument v odvolacom konaní majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.Podľaust.§52ods.2Občianskehozákonníka,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa ust.§ 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 13.08.2012 žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 5.000,- Eur, vyúčtované úroky
8.199,07 Eur, vyúčtované úroky z omeškania 1.766,75 Eur, vyúčtované bankové poplatky 90,32 EUR,
riadny úrok vo výške 3,8 % ročne zo sumy 11.837,85 Eur od 15.06.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 12,25 % ročne zo sumy 20.127,24 Eur od 15.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaní uzatvorili dňa 07.11.2005 s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Istrobanka, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške
21.244,10 Eur. Žalovaní sa zaviazali úver splácať do 10.11.2012 formou anuitných splátok vo výške
142,10 Eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Účelom úveru bola kúpa nehnuteľnosti, ktorá zároveň slúžila aj na

zabezpečenie úveru a na tento účel uzatvorili žalovaní dňa 07.11.2005 samostatnú zmluvu o zriadení
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Keďže žalovaní riadne úver nesplácali, boli v omeškaní
so splátkou viac ako 180 dní, Istrobanka, a.s. úver k 13.08.2008 zosplatnila vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru. Za účelom uspokojenia pohľadávky bolo realizované záložné právo dobrovoľnou
dražbou, z ktorej výťažok predstavoval sumu 9.200,- Eur, pričom po odpočítaní nákladov dražby a

uspokojení prednostného záložného veriteľa vo výške 7.695,98 Eur bol zostatok zúčtovaný prednostne
na istinu úveru, aby sa čo najviac znížilo úrokové zaťaženie žalovaných.

11. Žalovaní namietali, že pri uzatváraní zmluvy boli uvedení do omylu J.. Q. K., ktorý tento úver
spolu s ďalšími úvermi sprostredkoval a zabezpečil aj to, že bol úver schválený, pritom tvrdil, že na

týchto nehnuteľnostiach, na ktorých kúpu bol úver schválený postaví rodinné domy. J.. K. a zrejme aj
pracovníci banky cestou ktorých úver sprostredkoval mali vedomosť o tom, že výstavbu nezabezpečí a
teda nebude mať finančné prostriedky na splácanie úveru, ktorého splácanie prisľúbil. Keby boli žalovaní
o tom vedeli, tak by neboli uzatvárali zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru, pretože pozemok v
K. W. A. nepotrebovali. Žalovaní ani žiadne splátky neuhrádzali, pretože J.. K. mal u seba doklady

od všetkých 7 subjektov, ktorí uzatvorili zmluvu na kúpu pozemkov v K. a stále tvrdil, že všetko je
v poriadku. Zároveň žalovaní poukázali na to, že právny predchodca žalobcu nevynaložil maximálne
úsilie pri predaji nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, pretože nehnuteľnosť, ktorá je vlastne stavebným
pozemkom v zaujímavej lokalite, bola predaná pod cenu, čím si neuspokojil vo väčšej miere splneniedlhu žalovaných. Zároveň namietali výšku uplatňovaných úrokov v pomere k uplatnenej istine a vzniesli
námietku premlčania.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a je na ňu potrebné
aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonník a to aj ustanovenia týkajúce sa premlčania a dĺžky
premlčacích lehôt. S uvedeným právnym názorom odvolací súd plne súhlasí. Ani odvolací súd sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorú opakoval i v odvolaní, že v tomto prípade nemožno
aplikovať ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Správne súd prvej inštancie vychádzal z ust.§

23a Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Ide o typ zmluvy, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou aplikácie ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
s tým, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby mali byť použité normy obchodného práva. Skutočne
novela Občianskeho zákonníka neobsahuje prechodné ustanovenia, pričom z rozhodnutia Najvyššieho

súdu, na ktoré poukazuje i odvolací súd sp.zn. 3MCdo/12/2014 vyplýva, že na túto situáciu je možné
aplikovať uvedenú úpravu aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho
zákonníka (zákon č. 102/2014 Z.z.). Odvolací súd sa stotožňuje i s argumentáciou súdu prvej inštancie,
že za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka
aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej

priaznivé postavenie. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia 4-ročná premlčacia doba
v porovnaní s Občianskym zákonníkom, kde je 3-ročná premlčacia doba. Správny je i odkaz súdu
prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo/20/2009. Žalobca
mohol právo vykonať po prvý raz minimálne 14.08.2008, t.j. nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru a od tohto dátumu už uplynula 3-ročná všeobecná premlčacia doba dňom 14.08.2011.

Žaloba bol podaná dňa 14.08.2012. Preto súd prvej inštancie správne z dôvodu vznesenej námietky
premlčania žalobu zamietol. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.

13. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
potvrdil podľa ust.§ 387ods.1,2 C.s.p.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255ods.2C.s.p.Úspešnýmžalovanýmžiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,pretoimnáhradatrov
odvolacieho konania priznaná nebola. Neúspešnému žalobcovi, ktorý si tiež trovy odvolacieho konania
uplatnil trovy nepatria. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.