Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/619/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234050
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115234050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava,

IČO: 31 335 004, proti odporcom : 1/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - T. 369, 2/ O. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. 1, O. T. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 2.971,41 eura s príslušenstvom, sudcom
JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.971,41 eura
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.971,41 eura od 05.09.2015 do zaplatenia s tým, že súd
povoľuje odporcom dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 100 eur vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume
135 eur do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporom v 1., 2. rade zaplatenia sumy 2.971,41 eura s 5
% úrokom z omeškania zo sumy 2.971,41 eura a 7,99 % úrokom zo sumy 2.257,96 eura od 05.09.2015
do zaplatenia. Dlžná suma pozostáva zo zostatku stavebného medziúveru a stavebného úveru, ktorý

odporcovia prestali splácať. Odporcovia v 1. a 2. rade sú dlžníci. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie. Súd vec podľa § 101 ods.
2 O.s.p. rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v 2. rade.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že uznáva dlh, je si ho vedomá a chce ho uhradiť, žiadala
by však splátky pod 50 eur mesačne, keďže nemá naraz celú sumu. Žije s matkou v RD. Ona má 400

eur mesačný príjem, matka dôchodok 500 eur. Za nájom platia 250 eur, za plyn a elektriku 170 eur. Má
aj iné pôžičky ktoré spláca Kešovku 160 eur mesačne, Provident 50 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to :
výpisom z účtu, zmluvou o úvere zo dňa 9.04.2007, vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 04.09.2015,
upozornením na splatnosť zo dňa 13.08.2015, všeobecnými podmienkami, výpisom z OR navrhovateľa,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 04.03.2016 a zistil tento skutkový a právny stav :

Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere dňa 19.04.2007. Odporca v 1. a 2. rade ako dlžníci. Odporcovia
prestali poskytnutú sumu splácať. Navrhovateľ listom zo dňa 04.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
celého dlhu od zmluvy odstúpil a žiadal úhradu nesplatenej sumy. Odstúpenie nadobudlo účinnosť04.09.2015. Odporcovia mali 5 dní od doručenia vyhlásenia na úhradu dlhu, zásielku prevzali
09.09.2015. Podaným návrhom sa navrhovateľ od odporcov domáhal zaplatenia sumy 2.971,41 eura s 5
% úrokom z omeškania zo sumy 2.971,41 eura a 7,99 % úrokom zo sumy 2.257,96 eura od 05.09.2015

do zaplatenia. Dlžná suma predstavovala istinu vo výške 2.257,96 eura, úroky v sume 713,45 eura ku
dňu vyhlásenia splatnosti dlhu. Navrhovateľ trval na tom, že má zákonný nárok na úrok aj po splatnosti
celého dlhu. Odporkyňa v 1. rade akceptovala dlh, vzhľadom na finančnú situáciu žiadala úhradu v
splátkach po 50 eur mesačne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie
vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004, účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999,

účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako

nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu

(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co/236/2010 zo
dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE/34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co/254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Označenie zmluvy ako stavebný úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V
danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Názov však právny charakter zmluvy neurčuje. Dôležitý je obsah zmluvy a
postavenie zmluvných strán. Zmluvné vzťahy účastníkov sa mali riadiť zákonom o spotrebiteľskýchúveroch, Občianskym a Obchodným zákonníkom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek
tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného

zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona
a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú

primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010,
rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden
logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporcovia
neboli podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má
dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi,
konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Podľa záverečných ustanovení zmluvy sa vzťahy medzi účastníkmi riadia

tak Obchodným ako aj Občianskym zákonníkom. Účastníci tak jednoznačne neupravili podľa ktorého
zákonasaichvzťahriadi.Názovzmluvy,tedažeideoúverešteneznamenáurčenierozhodnéhozákona.
Súd tak posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na
rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporcovia nesplnili
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa
týka nesplatenej istiny, poplatkov, úroku do 04.09.2015 a úroku z omeškania za dôvodne podaný.
Odporcov ako spoludlžníkov zaviazal na úhradu sumy 2.971,41 eura (istina 2.257,96 + vyčíslené úroky

z omeškania 713,45) s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.971,41 eura od 05.09.2015 do zaplatenia v
súlades§517O.z.aNariadenímvládyč.87/1995Z.z..Odporcovv1.a2.radesúdzaviazalakodlžníkov.
Výška úroku z omeškania je daná zákonom, ani dohodou účastníkov zmluvného vzťahu je nemožno
prekročiť. Navrhovateľ poskytol odporcom finančné prostriedky, ktoré odporcovia nevrátili. Zo zmluvy
bola jasná výška dlhu. Odporcovia nesplatili svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi. Po odstúpení

od zmluvy si navrhovateľ naďalej uplatňoval aj úrok. V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval úrok i do budúcnosti, po odstúpení - splatnosti dlhu.
Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo
by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie
účastníkov. Podľa navrhovateľa do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi

vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere
bola časovo ohraničená do splatenia splátok po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať
úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade,
že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa čl. VII
bod 6. úverovej zmluvy si navrhovateľ a odporcovia dohodli úrok, až do úplného zaplatenia dlhu i

po odstúpení od zmluvy. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti 7,99 % úroku
zo sumy 2.257,96 eura od 05.09.2015 do zaplatenia súd zamietol. Navrhovateľovi nepriznal nárok
na úrok po odstúpení od úveru pretože, podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj ku dňu odstúpenia od
zmluvy, vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre zo 02.12.2015
25Co/527/2015-63 kde Krajský súd potvrdil nepriznanie úroku navrhovateľovi po splatnosti dlhu. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako

aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je
teda pravdou, že navrhovateľ je znevýhodnený, má nárok na úrok z omeškania. Na tomto výklade a
ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má
povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj

dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade
navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje
režimplateniaúrokovzomeškaniaanieužúrokovzúveru.Dohodnutásplatnosťúverujevtomtoprípadetotožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy, či vyhlásenia splatnosti celého dlhu. Po
odstúpení od zmluvy sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto
postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Odporcov toto nijako

nezvýhodňuje, namiesto zmluvnej povinnosti nastupuje zákonná. Úrok z omeškania je pritom vyšší ako
úroková sadzba Európske centrálnej banky. Nemôžu zákonné ustanovenia na niektoré subjekty platiť a
na iné nie. Treba mať objektívny celoplošný postoj pri každom veriteľovi. Podľa súdu nič na danej súdnej
praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný Zákon o spotrebiteľských
úveroch, i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.

Pri argumentácii súd nepoužil ust. zákona 102/2014 Z.z. o prednostnom použití O.z. u spotrebiteľov.
Ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa použijú i podľa § 52 ods. 2 O.z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkov. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Obo 54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého i v prípade obchodnoprávneho vzťahu odstúpenie
od zmluvy má za následok zániku práva veriteľa na úhradu dohodnutých úrokov a vznik práva na úrok
z omeškania. Poukazovať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 je tak bolo irelevantné.

Odporkyňa v 1. rade nedisponuje žalovanou sumou, aj pôvodnú pôžičku splácala v splátkach. Súd preto
povolil odporcom dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 100 eur v zmysle § 160 O.s.p. pod
hrozboustratyvýhodysplátok.Súdnemoholprihliadaťlennatvrdeniaodporkynev1.radeoichfinančnej
možnosti splatiť dlh, ale aj na práva veriteľa - navrhovateľa ako aj na možnosti odporcu v 2. rade, ktorý

o splácanie nepožiadal. Boli to odporcovia, ktorí porušili zmluvné dojednanie účastníkov. Odporkyňa si
na seba po finančnej stránke zobrala viac pôžičiek ako je ekonomicky vhodné. Veriteľ má právo aby i v
prípade povolenia splátok dlhu bol dlh splatený v prijateľnej lehote. Podľa názoru súdu je táto v rozsahu
12 až 24 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. V osobitných prípadoch je možná aj dlhšia doba.
Odporkyňa uvádzala logické dôvody, pre ktoré nemôže dlh splatiť, navrhovateľ v obdobných prípadoch

akceptuje aj dlhšiu dobu splácania. Na druhej strane možnosti odporcu v 2. rade sú neznáme, súd
vychádzal z toho, že je schopný dlh splatiť, čo by však bolo pre odporkyňu v 1. rade nemožné, pričom
spravodlivé bolo, aby boli odporcovia zaviazaní rovnako. Súd určil splácanie dlhu v splátkach v rozsahu
cca 30 mesiacov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p. tak, že odporcov zaviazal na náhradu trov
konania navrhovateľa v sume 135 eur za zaplatený súdny poplatok, tak ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Navrhovateľ mal zo spoplatnenej istiny neúspech v nepatrnej časti a súdny poplatok
bol z istiny dlhu, na ktorú boli odporcovia plne zaviazaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.