Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou

Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Q. V. 5, XXX XX F. F.,
právne zastúpený: JUDr. Peter Škrabák, advokát so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ ústredia Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10,
813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 480 402 7120 0 zo dňa 28.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovi bol 01.11.1993 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a nasl. zákona č. 410/1991

Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon č. 410/1991 Zb.“), ktorý bol podľa § 124 ods. 3 písm. b)
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov pretransformovaný od 01.07.2002 na výsluhový dôchodok. Pre
nárok a výšku príspevku za službu mu bola zhodnotená doba služby zaradená do I. kategórie funkcií
od 03.01.1968 do 23.12.1969 - základná vojenská služba a od 01.01.1970 do 31.10.1993 - príslušník
Zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 25 skončených rokov. Od 01.07.2002 bol príspevok za

službu zmenený na výsluhový dôchodok s tým, že od tohto dňa sa zvýšil o 0,5 % výšky, v akej patril k
uvedenému dňu za každý skončený rok trvania služobného pomeru.

2. Žalobca prvýkrát požiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 21.03.2003. Žiadal
priznať starobný dôchodok od 01.04.2003. Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa
12.05.2003 od 02.04.2003 vo výške 8 215,- Sk mesačne. Tento dôchodok bol odňatý rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 08.07.2003 podľa § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení“), ktoré bolo na
základe podaného opravného prostriedku potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici.

3. Druhýkrát požiadal žalobca o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 19.04.2010 a rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 11.05.2010 mu bol priznaný starobný dôchodok od 02.04.2010 v sume 99,40
Eur mesačne podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“).

4. Žalobca tretíkrát požiadal o prepočet sumy starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 07.11.2013, o
ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 480 402 7120 0 zo dňa 23.04.2014 tak,
že podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 112 ods. 1Zákona o sociálnom poistení sa zvyšuje žalobcov starobný dôchodok od 07.11.2010 na sumu 138,40
Eur mesačne. Ďalej bol tento dôchodok zvýšený v zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom
poistení na konečnú sumu 165,60 Eur mesačne od 01.01.2014.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici v režime Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom č. k. 26Sd/298/2014-102 zo
dňa 17.12.2015 tak, že uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.

6. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom sp. zn. 9So/43/2016 zo dňa 28.02.2018 tak, že rozsudok krajského súdu zmenil
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 480 402 7120 0 zo dňa 23.04.2014 zrušil a vec vrátil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR poukázal na rozhodnutie zverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 6/2013 pod č. 83 (sp. zn. 7So/138/2011 zo
dňa 15.08.2012), v zmysle ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Ďalej Najvyšší súd SR poukázal na odlišnosti všeobecného

systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenie príslušníkov
ozbrojených zborov). Odkázal aj na závery svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2018,
a to konkrétne, že od dovŕšenia dôchodkového veku má výsluhový dôchodok povahu dávky v starobe.
Ďalejpoukázalnačl.33ods.1a2Dohovoruoinvalidných,starobnýchapozostalostnýchdávkachč.128
o možnej úprave dávky v prípade, ak nastane súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (v tomto

prípade dávky v starobe). Dôvodom zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne bolo v podstate to, že na
účely určenia výšky starobného dôchodku podľa § 261 ods. 1, § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení
a § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení vychádzala Sociálna poisťovňa z priemerného mesačného
zárobku žalobcu vo výške 135,- Eur zisteného za roky 2005, 2007, 2004, 2006 a 2002. Sociálna
poisťovňa ale opomenula, že vzhľadom na výkon služby v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20

rokov, bolo potrebné vykonať porovnávací výpočet nielen podľa § 12 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom
zabezpečení, ale aj podľa § 12 ods. 3 písm. a) a c) v spojení s § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom
zabezpečení, prípadne podľa § 293k Zákona o sociálnom poistení.

8. Najvyšší súd SR pre ďalší postup v konaní pre Sociálnu poisťovňu uviedol, že je potrebné zohľadniť

výšku výsluhového dôchodku navrhovateľa (žalobcu) v období rozhodnom pre krátenie starobného
dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a znovu rozhodnúť o výške starobného dôchodku
zo všeobecného systému v zmysle názorov uvedených v jeho rozhodnutí. Ďalej uviedol, že Sociálna
poisťovňa má rozhodnúť aj o nároku na zvýšenie dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia žalobcu
po 30.06.2008 a vysporiadať sa aj s požiadavkou na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej

sumy na starobnom dôchodku.

9. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie opätovne rozhodla
rozhodnutím č. 480 402 7120 0 zo dňa 21.06.2018 (ako orgán verejnej správy 1. stupňa) tak,
že podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 112 ods. 1 a §

82 Zákona o sociálnom poistení zvyšuje žalobcovi starobný dôchodok od 07.11.2010 na sumu 138,40
Eur mesačne. Zároveň rozhodla aj o následných zvýšeniach starobného dôchodku s tým, že konečná
výška starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2018 bola určená vo výške 189,30 Eur mesačne.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie poukázala na to, že v zmysle

ustanovenia § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa dôchodok môže zvýšiť najviac 3 roky spätne
od uplatnenia nároku, t. j. v tomto prípade od 07.11.2010. Poukázala ďalej na ustanovenie § 21 Zákona
o sociálnom zabezpečení s tým, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku dňa
02.04.2003. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na splnenie podmienok v zmysle § 21 ods.
1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení. Ku dňu 02.04.2003 žalobca získal 14 082 dní doby

zamestnania, ktorá sa v zmysle § 255 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z.z. pokladá za obdobie dôchodkového poistenia.11. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení bola následne určená suma
starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Rozhodujúce obdobie na určenie
priemerného osobného mzdového bodu bolo určené v rozpätí rokov 1994 - 2002 podľa §

63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení. Keďže žalobca nezískal aspoň 10 rokov v tomto rozhodujúcom
období, za ktoré by bolo možné určiť osobné mzdové body, toto obdobie bolo rozšírené v zmysle § 63
ods. 8 Zákona o sociálnom poistení pred 01.01.1994 tak, aby v ňom bolo 10 kalendárnych rokov, za
ktoré možno určiť osobné mzdové body. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia bol určený vo výške 4,5825.

12. Ďalej Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca v rozhodujúcom období získal 3 652 dní
dôchodkového poistenia, t. j. 10,0055 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod bol určený vo výške 0,4580 s tým, že v zmysle §
63 ods. 4 písm. g) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 584/2005 Z.z. sa k tomuto
priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočítalo 20 % z rozdielu medzi

hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Takto bola stanovená konečná
hodnota priemerného osobného mzdového bodu na 0,5664.

13. Žalobca podľa Sociálnej poisťovne získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 14 082 dní
obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), čo predstavuje 38,5809 rokov dôchodkového

poistenia.

14. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do
vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená vo výške 201,60 Eur mesačne ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu 0,5664, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 38,5809

rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246 (za rok 2010).

15. Ďalej Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca od 02.04.2003 do 30.06.2008 získal obdobie
dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma
starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný

dôchodok bola určená vo výške 37,78211 Eur mesačne ako súčin osobných mzdových bodov 4,0958
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,2246.

16. Suma starobného dôchodku bola ďalej navýšená podľa § 66 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení o
0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez

poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, t. j. o 74,21400 Eur mesačne. Spolu tak bola určená konečná
suma starobného dôchodku vo výške 313,59611 Eur mesačne (súčet súm 201,60 Eur + 37,78211 Eur
a 74,21400 Eur).

17. Následne bola suma starobného dôchodku krátená a bola určená suma starobného dôchodku

179,36340561 Eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu), a to ako súčin sumy
starobného dôchodku 313,59611 Eur mesačne a koeficientu 0,57195673 určeného ako podiel obdobia
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku
(príspevku za službu) 25 rokov a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré

bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 43,7096.

18. Konečná suma starobného dôchodku 134,30 Eur mesačne bola určená ako rozdiel sumy starobného
dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, vrátane doby služby (313,59611 Eur
mesačne), a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je

doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) 179,36340561
Eur mesačne.

19. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek pred 01.01.2004, preto bol následne nárok na starobný dôchodok
podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. posudzovaný aj podľa

právnych predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami uvedenými v Zákone o sociálnom poistení.

20. V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa odkázala na § 12 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení,
v zmysle ktorého je priemerný mesačný zárobok mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých vpiatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Ak prichádza do úvahy viac
rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho
obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

21. Ako rozhodné obdobie podľa § 12 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení bolo určené
obdobie kalendárnych rokov 1993 - 2002 a neobmedzený priemerný mesačný zárobok vo výške 158,52
Eur.

22. Ako rozhodné obdobie podľa § 12 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení bolo určené
obdobie kalendárnych rokov 1998 - 2007 a neobmedzený priemerný mesačný zárobok bol určený vo
výške 447,73 Eur.

23. Ako rozhodné obdobie podľa § 12 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení bolo určené
obdobie kalendárnych rokov 1983 - 1992 a neobmedzený priemerný mesačný zárobok bol stanovený

vo výške 188,26 Eur.

24. Priemerný mesačný zárobok určený z rozhodného obdobia podľa §12 ods. 3 písm. b) Zákona o
sociálnom zabezpečení bol najvýhodnejší, preto Sociálna poisťovňa následne vypočítala priemerný
mesačný zárobok za roky 2005, 2007, 2004, 2006 a 2002 s úpravou podľa § 12 ods. 6 Zákona o

sociálnom zabezpečení na sumu 135,- Eur. Následne bola suma starobného dôchodku vypočítaná so
započítanoudobouzamestnania36rokov(nadobuzamestnaniapred18.rokomvekusaneprihliadalo)s
tým, že starobný dôchodok predstavuje 92 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 124,- Eur mesačne.
Zvýšenie za 1 872 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok v sume 30 % priemerného
mesačného zárobku predstavovalo 40,50 Eur mesačne. Výška starobného dôchodku tak bola určená v

sume 164,70 Eur mesačne a ďalej bola zvýšená o 141,32 Eur mesačne na sumu 306,02 Eur mesačne
v zmysle zákona č. 306/2002 Z.z. so zohľadnením limitu výšky v zákone č. 46/1991
Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.

25. Sociálna poisťovňa ďalej pristúpila ku kráteniu takto určenej sumy starobného dôchodku s odkazom

na Dohovor č. 128 s tým, že suma starobného dôchodku 186,90937774 Eur mesačne zodpovedajúca
zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za
službu) za celé roky je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 306,02 Eur mesačne a koeficientu
0,61077504 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového príspevku (príspevku za službu) 25 rokov a úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktoré

je zhodnotené na sumu starobného dôchodku 40,9316 rokov. Konečná suma starobného dôchodku
určená podľa Zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 119,20 Eur mesačne po zaokrúhlení bola
určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby)
vo výške 306,02 Eur mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým
je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) vo výške

186,90937774 Eur mesačne.

26. Keďže suma starobného dôchodku určeného podľa Zákona o sociálnom poistení a podľa Dohovoru
č. 128 bola vyššia ako suma starobného dôchodku určená podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a
podľa Dohovoru č. 128, Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobcovi patrí starobný dôchodok vo vyššej

sume, teda určenej v režime Zákona o sociálnom poistení a Dohovoru č. 128.

27. Následne bola suma starobného dôchodku zvýšená podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení na
konečnú sumu od 01.01.2018 189,30 Eur mesačne.

28. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že podľa evidencie po 30.06.2008 žalobca nezískal ďalšie obdobie
dôchodkového poistenia, preto mu nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku za obdobie
dôchodkového poistenia po 30.06.2018.

29. K žiadosti, resp. k nároku na vyplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 %, Sociálna poisťovňa

uviedla, že Zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje priznať úrok z
omeškania denne z dlžnej sumy na starobnom dôchodku, a preto tejto požiadavke žalobcu nie je možné
vyhovieť.30. Ohľadne období dôchodkového poistenia, súm vymeriavacích základov na určenie poistného na
dôchodkové poistenie, všeobecných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov, odkázala
Sociálna poisťovňa na osobný list, ktorý tvorí prílohu a neoddeliteľnú súčasť jej rozhodnutia.

31. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 480 402 7120 0 zo dňa 28.09.2018 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

32. V odvolaní žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nepoužila pre výpočet osobného mzdového
bodu roky 1970 - 2002, ale roky 1994 - 2002, čím ho poškodila pri výpočte dôchodku. Opätovne uplatnil
svoj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy na starobnom dôchodku.

33. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zotrval na záveroch uvedených v rozhodnutí orgánu verejnej
správy 1. stupňa a námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Rozhodujúce obdobia pre určenie

priemerného osobného mzdového bodu boli podľa žalovaného určené v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona.

34. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v podstate opätovne vysvetlil spôsob výpočtu starobného dôchodku
žalobcu podľa Zákona o sociálnom poistení a podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a postup pri

ich krátení s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov. K námietke žalobcu, že neboli
zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, uviedol, že na nárok na starobný
dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
(vrátanedobyslužby)avymeriavaciezákladydosiahnutévrozhodujúcomobdobí,atonazákladeúdajov
uvedených v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v

informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia žalobca
podľa žalovaného nepreukázal.

35. K žiadosti o vyplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy na starobnom
dôchodku žalovaný uviedol, že tejto nie je možné vyhovieť, pretože Zákon o sociálnom poistení v

žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje takýto úrok z omeškania priznať. O tejto skutočnosti bol
informovaný žalobca aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy.

36. Svoj nesúhlas s rozhodnutím žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, vyjadril žalobca
v podanej správnej žalobe, v ktorej namietal, že neboli zhodnotené všetky preukázané obdobia

dôchodkového poistenia, čím mu Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku poškodila. Zámerne boli
použité pre výpočet osobného mzdového bodu kalendárne roky 1994 - 2002 ako rozhodujúce obdobie
pre výpočet osobného mzdového bodu. Sociálna poisťovňa neskúmala jeho vymeriavacie základy,
ktoré mala k dispozícii už v roku 2003, pri výpočte starobného dôchodku od 02.04.2003 a pre výpočet
osobného mzdového bodu zámerne nepoužila rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov 1970 - 1993,

čím ho výrazným spôsobom a v rozpore s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR poškodila. Podľa žalobcu správny
podiel osobného mzdového bodu z rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období od roku 1970
až do roku 2002 je priemerný osobný mzdový bod 1,1152.

37. Žalobca ďalej uviedol, že všetky jeho odvody boli vykonávané do všeobecného systému sociálneho

poistenia, a preto nie je pravda, že podľa § 63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení nezískal najmenej 10
kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Sociálna poisťovňa neskúmala všetky
dostupné doklady, ktoré mala k dispozícii.

38. Je poberateľom príspevku za službu, ktorý bol priznaný od 01.11.1993 podľa § 119 a nasl. Zákona č.

410/1991 Zb. a výška príspevku bola určená ako 35 % z priemerného služobného príjmu za posledných
12 mesiacov pred 01.11.1993, podľa § 120 ods. 2 a podľa § 122 ods. 1 zákona č. 410/1991
Zb. v súlade so zákonom č. 97/1993 Z.z. Žalobca nesúhlasil s tým, že pre výpočet príspevku za službu
boli zhodnotené jeho vymeriavacie základy za roky 1970 - 1993, a preto by nemohli byť zohľadnené pri
výpočte starobného dôchodku. Príspevok za službu bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok v

roku 2003, ktorý sa len tvári ako výsluhový dôchodok, z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
SR. Pri výpočte príspevku za službu mu neboli zhodnotené vymeriavacie základy dosiahnuté počas
výkonu doby služby 25 rokov od roku 1970 - 1993.39. Podľa žalobcu ho Sociálna poisťovňa trvale poškodzuje viac ako 15 rokov. Od 02.04.2003 mu bol
priznaný starobný dôchodok vo výške 8 215,- Eur a tento mu bol neoprávnené odobratý v mesiaci júl
2003. Následne mu bol starobný dôchodok priznaný v roku 2010, ale znovu v rozpore so zákonom a

čl. 39 Ústavy SR. Zdôraznil, že má viac ako 42 odpracovaných rokov, z toho 25 rokov v I. dôchodkovej
kategórii. Podľa žalobcu viac ako 15 rokov spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku, preto
žiadal súd, aby zaviazal Sociálnu poisťovňu, aby rešpektovala rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9So/43/2016 čo do výšky spravodlivého výpočtu jeho dôchodku a pri výpočte osobného mzdového bodu
vychádzala z obdobia rokov 1970 - 2003. Zároveň uviedol, že trvá na úrokoch 0,05 % denne z dlžnej

sumy na starobnom dôchodku.

40. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe stručne opísal spôsob výpočtu starobného dôchodku
žalobcu, ktorý je obsiahnutý v odôvodnení jeho rozhodnutia, ako aj v odôvodnení rozhodnutia orgánu
verejnej správy 1. stupňa. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zhodnotenia vymeriavacích základov pre
výpočet príspevku za službu, vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

vyplýva, že na určenie sumy starobného dôchodku, nie príspevku za službu (ako nesprávne tvrdí
žalobca), podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 mu do doby zamestnania bola započítaná
doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby.

41. Na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané

obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) a vymeriavacie základy dosiahnuté v
rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch
a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia žalobca nepreukázal.

42. Opätovnej žiadosti žalobcu o vyplatenie úrokov z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy na
starobnom dôchodku podľa žalovaného nie je možné vyhovieť, pretože Zákon o sociálnom poistení
takýto úrok priznať neumožňuje.

43. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku bolo postupované v súlade

so zákonom a platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení / zabezpečení, na základe dokladov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli žalobcu a v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
Rozhodnutieobsahujevšetkypredpísanénáležitostiasúvňomuvedenériadnedôvody,prečogenerálny
riaditeľ - žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu,
ktoré boli uvedené v odvolaní žalobcu.

44. Podľa žalovaného žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto sa žalovaný
pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí a zotrval na správnosti
rozhodnutia o odvolaní žalobcu, ktoré je totožné s prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný žiadal, aby
správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

45. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca repliku, kde zopakoval, že príspevok za službu mu bol
priznaný od 01.11.1993 za 25 rokov vykonanej služby, a to vo výške 35 % z hrubého príjmu za
posledný mesiac pred skončením služobného pomeru alebo z jeho priemerného hrubého služobného
príjmu za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru. Preto zotrval na tom, že mu

neboli zhodnotené vymeriavacie základy za roky 1970 - 1993. Podľa žalobcu bola žalovaná zaviazaná
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/43/2016 zo dňa 28.02.2018 vyhovieť jeho žiadosti zo dňa
07.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 02.04.2003, kedy dovŕšil dôchodkový vek. Za roky 2003
až 02.04.2010 mu bola spôsobená majetková ujma vo výške cca 7 710,79 Eur. Túto sumu vypočítal
z rozdielu priznaného starobného dôchodku a príspevku za službu ku dňu 02.04.2003 + valorizácie

dôchodkov za roky 2003 - 2010.

46. Žalobca ďalej označil Zákon o sociálnom poistení za protiústavný, keď umožňuje na jednej strane
žalovanej - Sociálnej poisťovni vymáhať od poistencov 10 rokov spätne 0,05 % denný úrok z omeškania
a na druhej strane neumožňuje, ale nezakazuje priznať úrok z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy

na starobnom dôchodku, ktorý bol spôsobený nesprávnym právnym posúdením Sociálnej poisťovne.
Na nároku na úrok preto žalobca zotrval s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.47. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 30. mája 2019. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v
zhode so svojimi písomnými vyjadreniami.

48. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie aj
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, ale zohľadniac aj aplikáciu ustanovenia § 203 SSP (správna žaloba fyzickej osoby v
sociálnych veciach, keď správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi), a dospel k záveru, že správna

žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

49. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

50. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení; občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol

zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

51. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení; ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

52. Podľa § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok

sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného
osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1.
januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

53. Podľa § 66 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a
štvrtá veta platia rovnako.

(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a
nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a
pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia
získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

54. Podľa § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa

vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

55. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o sociálnom zabezpečení; (1) Priemerný mesačný zárobok je
mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v
rozhodnomobdobí;akprichádzadoúvahyviacrozhodnýchobdobí,jepriemernýmmesačnýmzárobkom
mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.

(2) Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a
dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých
prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je
príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej
služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo
ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový

dôchodok.

(3) Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom,
a) v ktorom vznikol nárok na dôchodok,
b) do ktorého spadá deň skončenia zamestnania vykonávaného po vzniku nároku na starobný dôchodok

alebo deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok, pokiaľ bol občan po vzniku nároku na starobný
dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť
alebo invalidný dôchodok,
c) v ktorom občan naposledy skončil zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm.
a) až l) alebo zamestnanie II. pracovnej kategórie, ak bol zamestnaný v týchto zamestnaniach aspoň

20 rokov, alebo zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a), ak bol zamestnaný
v tomto zamestnaní aspoň päť rokov,
d) v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných
opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné
obdobie, alebo

e) v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b)
preto,, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu
alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou
alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, 4) ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto
rozhodné obdobie.

(4) Päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé
celé kalendárne roky.

56. Podľa § 293k ods. 7 Zákona o sociálnom poistení; na účely určenia sumy starobného dôchodku

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 sa odseky
1 až 6 nepoužijú; to platí aj na určenie sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.
57. Vo vzťahu k žalobcovým námietkam správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9So/43/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla o žiadosti žalobcu o prehodnotenie výšky jeho starobného

dôchodku. Toto rozhodnutie bolo smerodajné pre Sociálnu poisťovňu (bola viazaná jeho právnym
názorom) a je smerodajné aj pre správny súd.

58. Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť k tejto
problematike. Je nepochybné, že príspevok za službu bol pretransformovaný na výsluhový dôchodok

(§ 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z.), ktorý má od dovŕšenia dôchodkového veku povahu
dávky v starobe.

59. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí podrobne vysvetlil rozdiely, aj spoločné znaky,
všeobecného a osobitného systému dôchodkového zabezpečenia so záverom, že poistenci osobitného

systému sociálneho zabezpečenia sú z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení vylúčení len v rozsahu
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský alebo vdovecký dôchodok.60. Najvyšší súd SR zároveň konštatoval, že Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach č. 128 je aplikovateľný na prípad žalobcu. Poukázal na čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a čl. 33

ods. 1 a 2 Dohovoru č. 128. Taktiež poukázal na to, že Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 60 ods.
2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta získaného v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom
relevantných právnych predpisov, spôsobom, ktorý Najvyšší súd SR považoval za konformný s Ústavou
SR, vo svojich viacerých rozhodnutiach judikoval, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby

obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta, vojaka prípravnej služby) nebolo považované
za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie
výšky dôchodku, a že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o
sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

61. Keďže do rozhodnutia správneho súdu nedošlo k zmene právnej úpravy, sú naďalej aplikovateľné

uvedené závery Najvyššieho súdu SR, vyplývajúce z jeho ustálenej rozhodovacej činnosti.

62. V zmysle ustáleného názoru Najvyššieho súdu SR sa preto obdobie výkonu služby započítava ako
obdobie dôchodkového poistenia za účelom vypočítania starobného dôchodku. Následne ale vzhľadom
na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe), tak zo systému sociálneho

zabezpečenia policajtov a vojakov (zákon č. 328/2002 Z.z.), ako aj zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia upraveného v Zákone o sociálnom poistení resp. v zákone o sociálnom zabezpečení,
potom prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

63. Žalobca v správnej žalobe namietal, že obdobie výkonu služby mu nebolo hodnotené na účely

priznania príspevku za službu a poukazoval na spôsob určenia výšky tohto príspevku. Aj keď ide o
osobitný mechanizmus výpočtu príspevku, ktorého výška bola následne upravovaná, je jednoznačné,
že doba účasti v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia bola predpokladom pre priznanie
osobitnej dávky, preto bola hodnotená. Spôsob výpočtu starobného dôchodku ustálený v rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu SR je nastavený tak, aby osoby, ktoré boli zúčastnené v osobitnom systéme

sociálneho zabezpečenia, neboli znevýhodnené tým, že im nebudú zohľadnené doby dôchodkového
poistenia získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, najmä ak nezískali potrebnú dobu
pre vznik nároku na starobný dôchodok účasťou vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

64. Vyššie uvedené žalobné námietky správny súd preto nepovažuje za dôvodné. Argumentácia s nimi

súvisiaca bola podrobne rozvedená už v uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý v tejto časti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ani nič nevyčítal.

65. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
vo vzťahu k prepočtu starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, konkrétne podľa

§ 12 ods. 3 písm. a), b) a c) tohto zákona. Po zrušení rozhodnutia Sociálna poisťovňa postupovala v
zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutí. V zmysle § 12 ods. 1
Zákona o sociálnom zabezpečení zobrala do úvahy priemerné mesačné zárobky, ktoré boli pre žalobcu
najvýhodnejšie, teda podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení.

66. Sociálna poisťovňa vychádzala z mesačných priemerných hrubých zárobkov v zmysle § 12 ods. 1 a
3 Zákona o sociálnom zabezpečení. Konkrétne podľa § 12 ods. 3 písm. a) vzala do úvahy obdobia od
roku 1993 do roku 2002 s tým, že mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v tomto období je
158,52 Eur, podľa § 12 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení vychádzala z období od roku
1998 do roku 2007 s tým, že výška mesačného priemeru hrubých zárobkov je 447,73 Eur a podľa § 12

ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení zobrala do úvahy obdobia od roku 1983 do roku 1992
s tým, že výška mesačného priemeru hrubých zárobkov je 188,26 Eur. Z uvedeného vyplýva, že aj po
vykonaní prepočtov podľa § 12 ods. 3 písm. a) a c) Zákona o sociálnom zabezpečení bol pre žalobcu
najvýhodnejší prepočet podľa § 12 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení.

67. Sociálna poisťovňa zobrala do úvahy aj ustanovenie § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení
a ustanovenie § 293k Zákona o sociálnom poistení, keď v zmysle § 293k ods. 7 Zákona o sociálnom
poistení sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003poistenca uvedeného v § 261 ods. 1 odseky 1 až 6 tohto ustanovenia nepoužijú, čo platí aj na určenie
sumy dôchodku podľa § 274 ods. 2.

68. Správny súd po oboznámení sa s prepočtom starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom
poistení, so zohľadnením aj obdobia dôchodkového poistenia, ktorý žalobca dosiahol po dosiahnutí
nároku, resp. po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a tento dôchodok nepoberal (§ 66
ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení), považuje tento prepočet za správny. Rovnako za správny
považuje aj prepočet vykonaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že po porovnaní súm

starobných dôchodkov bola vyššia tá suma starobného dôchodku, ktorá bola vypočítaná podľa Zákona
o sociálnom poistení. Zároveň Sociálna poisťovňa správne vypočítané sumy starobného dôchodku,
v ktorých zohľadnila aj obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia, krátila o sumu starobného dôchodku, ktorá pripadala na obdobie dôchodkového
zabezpečenia dosiahnuté v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia.

69. Na pojednávaní pred správnym súdom žalobca žiadne konkrétne námietky nevzniesol, nenavrhol
žiadne dôkazy a nerozporoval konkrétne, prečo nepovažuje prepočet dôchodku vykonaný Sociálnou
poisťovňou za správny.

70. Za správne považuje správny súd aj to, ako sa vysporiadala Sociálna poisťovňa so vznesenou

požiadavkou zo strany žalobcu na priznanie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy
na starobnom dôchodku so záverom, že Zákon o sociálnom poistení takýto nárok neumožňuje priznať.

71. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).