Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/183/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217210723
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217210723.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: V. G., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z. na C. XXX, o zaplatenie sumy 192,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. novembra 2017 č. k. 14Csp/139/2017-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že
žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 149, § 153 ods. 1 a § 154 CSP a uviedol, že
dňa 02. 06. 2011 a dňa 13. 04. 2012 uzatvorila žalovaná so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, pričom dňa 13. 04. 2012 uzatvorila i dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb. Predmetom zmlúv a dodatku k zmluve bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
za odplatu so záväzkom žalovanej v stanovenej dobe viazanosti využívať poskytnuté služby a platiť za
ne vyúčtovanú sumu. Zmluvný vzťah zo dňa 02. 06. 2011 bol ukončený výpoveďou zo strany žalovanej,

ktorá bola doručená právnemu predchodcovi dňa 06. 08. 2013. Právny predchodca žalobcu v období
mesiacov máj až október 2014 vyúčtoval žalovanej poplatky za služby poskytnuté v období od 01. 05.
2014 do 31. 10. 2014 a to: faktúrou č. 2763454458 sumu vo výške 40,21 eura, splatnou dňa 18. 06. 2014,
faktúrou č. 7764462169 sumu vo výške 25,40 eura, splatnou dňa 18. 07. 2014, faktúrou č. 1765562260
sumu vo výške 25,40 eura, splatnou dňa 18. 08. 2014, faktúrou č. 0766506707 sumu vo výške 45,20
eura, splatnou dňa 18. 09. 2014, faktúrou č. 5767460940 sumu vo výške 21,10 eura, splatnou dňa

20. 10. 2014, faktúrou č. 0768393767 sumu vo výške 32,54 eura, splatnou dňa 18. 11. 2014. Žalovaná
sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila. Uviedol, že na to, aby sa niekto
stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide;
stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie

stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia

(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd vecnú
legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/strán
sporunenamieta.Vykonanýmdokazovanímsúdzúradnejpovinnosti,aplikujúcustanovenie§5bzákona

č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru o existencii skutočnosti oslabujúcej nárok žalobcu voči žalovanej,
ktorý vzhliadol v tom, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje skutkové
tvrdenie o aktívnej vecnej legitimácii v konaní, keď do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil
dôkaz o nadobudnutí pohľadávky, ktorá je predmetom sporu od obchodnej spoločnosti Slovak Telekom,
a. s. Preto súd, konštatujúc nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní žalobu v celom

rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou
stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok sporu v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej
preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, odôvodniac ho

tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva v nepodloženom a neodôvodnenom zamietnutí žalobného
nároku pri neexistujúcej a neuvedenej právnej úprave, v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach
strán, v porušení ustanovení o nespornom tvrdení žalobcu, v porušení ustanovení o odstraňovaní vád
podania, v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ustanovení o rozhodnutí na
základe uznania nároku, v porušení osobitných ustanovení o pojednávaní v spotrebiteľských sporoch, v

jehocelkovejneodôvodnenosti,vnesprávnomprávnomposúdení,vtom,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca urobil skutkové tvrdenia o tom, že je veriteľom
pohľadávky, ktorú mu postúpila Slovak Telecom, a. s., kedy doložil zmluvnú dokumentáciu medzi
žalovanou a ST, faktúry vystavené ST označil ako zmluvu o postúpení pohľadávok a uviedol, kedy bolo

žalovanej zaslané oznámenie o postúpení pohľadávok. Tieto skutkové tvrdenia žalovaná nepoprela.
Následkom toho je daná nespornosť skutkového tvrdenia žalobcu, kedy súd mal postupovať len tak, že
z tejto musel vychádzať. Poukázal na ustanovenie § 129 ods. 1 CSP a namietal, že popri uvedenom
je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade neúplného podania, kedy pri neskoršom
rozhodnutí namieta porušenie postupu podľa § 128 ods. 1 CSP v neprospech žalobcu. Toto je podľa

žalobcu v rozpore s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutia a ako vo veci postupoval.
Poukázal tiež na ustanovenie § 138 CSP a namietal, že je daný zrejmý presný postup, ako postupovať v
prípade zjavne nedôvodnej žaloby a namietal, že súd prvej inštancie konal v rozpore s týmto postupom.
Súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, pričom osobitne namieta
ustanovenia o nesporných tvrdeniach žalobcu. Ak súd z nejakého dôvodu sám určil spornosť tvrdenia

žalobcu a tvrdenie žalobcu sa tak stalo sporným, súd by mal spornosť tohto tvrdenia rozhodnúť a
prikloniť sa z nejakého konkrétneho dôvodu na stranu žalobcu alebo žalovanej, čo by zároveň odôvodnil.
V ďalšom poukázal na ustanovenie § 297 CSP a uviedol, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania. Toto je podľa názoru žalobcu v rozpore s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie a ako veci postupoval. Buď platilo a platí, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné alebo

neplatilo, že by skutkové tvrdenie neboli sporné a vtedy mal súd nariadiť pojednávanie, čo však neurobil
a opomenul. Porušenie práva na spravodlivý proces videl najmä v tom, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s tým, čo namieta v bode 1. až 4., kedy z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na čom
je vlastne založené a z čoho pri ňom súd prvej inštancie vychádzal, ako aj to, prečo súd postupoval tak
akopostupoval.PoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,ÚstavnéhosúduSRaESĽP.Uviedol,že

analyzovanie povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax veľký
význam. Ústavný súd SR má tiež právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov a
užmnohokrátzrušilrozhodnutiavšeobecnýchsúdovprávezdôvodu,žesasúdydostatočnenevyrovnali
s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné právo na spravodlivý proces. Európsky
súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces preto, že rozhodnutia vnútroštátnych

súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania. Vyrovnať sa s argumentom účastníka konania,
znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd odmietne nejaký
argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť alebo
vysvetliť, prečo tento argument považuje za irelevantný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolacísúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi priznaná náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní

veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

5. Predmetomkonaniaježalobažalobcunazaplateniesumy192,47euraspolu súrokomzomeškania
5,15% ročne zo sumy 32,54 eura od 19. 06. 2014 do zaplatenia, zo sumy 20,41 eura od 19. 07. 2014

do zaplatenia, zo sumy 20,41 eura od 19. 08. 2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05% ročne
zo sumy 32,54 eura od 19. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 21,19 eura od 21. 10. 2014 do zaplatenia a
zo sumy 32,54 eura od 19. 11. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytnutí služby Magio set a žalované sumy predstavujú vyfakturované
sumy za poskytnuté služby. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za

to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o aktívnej vecnej
legitimácii v konaní, keď do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil dôkaz o nadobudnutí
pohľadávky, ktorá je predmetom sporu od obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie. Právnym posúdením veci je pritom aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu
spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru

o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio
iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu.
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

11. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

12. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

18. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2000 eur.

19. K námietke žalobcu, že pokiaľ súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu za sporné, nemal rozhodnúť

bezpojednávaniaaprípade,akichnepovažovalzanesporné,malžalobevyhovieť,odvolacísúduvádza,
že na to, aby v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP bolo možné rozhodnúť vo veci bez
nariadenia pojednávania, je potrebné splnenie troch kumulatívnych podmienok. Keďže zákon pojem
otázka jednoduchého právneho posúdenia nedefinuje, ide o subjektívne hľadisko, ktorého posúdenie
je vecou súdu, pričom ani samotné zložité a komplikované vyjadrenia strán nemusia automaticky

spôsobovaťto,žebyvtakomprípadeotakútootázkumaloísť.Druhoupodmienkousúnespornétvrdenia
strán. Môže ísť i o skutkové tvrdenia dané buď de facto, alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie
nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie.
De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela,
avšak neúčinne. Posudzovanie spornosti skutkových tvrdení strán treba teda posudzovať vo vzťahu

medzistranamisporu,aniezhľadiskapreukázanianárokužalobcuzhľadiska posúdeniasúdom.Keďže
v danej veci žalovaná nárok žalobcu nepoprela, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
mohol vo veci rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, čo však neznamená, že v takom prípade by
musel vždy žalobe vyhovieť (avšak nie postupovať spôsobom, ako postupoval súd prvej inštancie v
danej veci).

20.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá

strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak

bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

22. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.23. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto

skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za

následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

24. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné
prejednanie sporu.

25. Civilný sporový poriadok zavádza v civilnom procese nový inštitút, ktorým je predbežné prejednanie
sporu, ktorý má slúžiť predovšetkým ako nástroj zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania. Účelom
je ujasnene predmetu sporu a vydiskutovanie si procesných možností, čím môže dôjsť k zrýchleniu
súdneho konania. Tento inštitút má slúžiť tiež na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí,

keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie si predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho
posúdenia veci. Predbežné prejednanie sporu má význam predovšetkým vtedy, ak skutková a právna
zložitosť prípadu, ako aj výsledok doterajšieho procesného postupu umožňujú ustáliť, že predbežné
prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho
postupu v konaní. Ak teda súd dospel k názoru, že predbežné prejednanie sporu môže priniesť procesne

efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporu, bude namieste predbežné prejednanie sporu nariadiť.

26. Prekvapivým rozhodnutím treba rozumieť také rozhodnutie, ktorého základom budú iné skutkové
tvrdenia, aké prezentoval žalobca v žalobe a ktoré neboli žalovaným popreté.

27. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vydaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žalobyavyjadrenípodľa§167.Žalovanýmáprávovyjadriťsakprednesužalobcu.Stranamôžeodkázať
na svoje písomné podanie.

28. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné práve posúdenie veci. To neplatní, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

29. Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na ustanovenie o predbežnom prejednaní sporu, a preto

v prípade, ak súd pri predbežnom prejednaní sporu oboznámi prítomné strany a ich zástupcov s danými
skutočnosťami, nie je povinný opätovne ich uvádzať na pojednávaní. V prípade, ak sa predbežné
prejednanie sporu neuskutočnilo, súd je povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami
za sporné a ktoré za nesporné.

30. Zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie a dôkazov predložených žalobcom na súde
prvej inštancie vyplýva, že žalobca je právnym nástupcom dodávateľa, ktorý žalovanej poskytol služby,
ktoré právnemu predchodcovi neuhradila a ktorých uhradenia sa domáha v tomto konaní. Svoju aktívnu
legitimáciu odvodzuje od postúpenia pohľadávky zo strany Slovak Telekom a. s. na žalobcu, pričom
toto svoje skutkové tvrdenie preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka žalovanej. Pre úspech v spore je potrebné, aby žalobca pravdivo a úplne
opísal všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu, pretože nedodržanie tejto povinnosti vedie k
neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Samotné skutkové tvrdenie strany na úspech v spore
nestačí, na túto jeho povinnosť nadväzuje ďalšia procesná povinnosť, a to dôkazná povinnosť, ktorou je
zaťažená sporová strana, ktoré urobila určité skutkové tvrdenia. V danom prípade žalobca. Nedodržanie

dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je rovnako sankcionované stratou
sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto unesie svoju
procesnú povinnosť tvrdiť.31. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom

hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

32.Odvolacísúd,vychádzajúczuvedeného,dospelkzáveru,ževprípade,akskutkovétvrdeniažalobcu
neboli žalovanou popreté, avšak žalobca si nesplnil povinnosť v zmysle článku 8, § 132 ods. 3 CSP a
svoje skutkové tvrdenia nepreukázal dôkazmi, nemôže žalobu zamietnuť bez pojednávania, teda len

vyhlásením rozsudku bez predbežného prejednania žaloby alebo bez nariadenia pojednávania, pretože
takýmto postupom by došlo k prekvapivému rozhodnutiu. Ak by súd predbežne prejednal žalobu, došlo
by k vyjasneniu otázky dôkaznej povinnosti ohľadne preukázania aktívnej legitimácie žalobcu (teda,
že bez preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, prípadne oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému aktívnu legitimáciu súd nemá za preukázané). V prípade nariadenia pojednávania by súd

v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd by tiež
uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. V oboch týchto prípadoch by žalobcovi bolo zrejmé,
že bez preukázania dokladov o postúpení pohľadávky by došlo k zamietnutiu žaloby, na čo by mohol
reagovať a takýto doklad, ktorý v podanej žalobe aj uviedol, len ho súdu nepredložil, aj predložiť. V

prípade jeho nepredloženia by si bol vedomý následku v podobe neunesenia dôkazného bremena. Tým,
že súd neumožnil žalobcovi zdokladovať jeho tvrdenia o aktívnej legitimácii a rozhodol bez nariadenia
pojednávania,došlozostranysúduprvejinštanciekvydaniuprekvapivéhorozhodnutiaakodňatiupráva
na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

33. Odvolací súd ešte dodáva, že dôvod na postup podľa § 129 ods. 1 CSP nevidel, pretože v danej
veci nešlo o podanie, z ktorého by nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, tieto náležitosti
podanie žalobcu malo. Žaloba bola zamietnutá pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, na čo súd

nevyzýva a takéto nedostatky žaloby neodstraňuje. K nedodržaniu postupu podľa § 138 CSP súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že aj keď je uvedenie zjavnej nedôvodnosti žaloby konštruované
ako povinnosť súdu, zo zákona žiaden priamy následok nesplnenia tejto povinnosti nevyplýva, a teda
nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci.

34. K aplikácii ustanovenia § 5b odvolací súd považuje za potrebné dodať, že keďže Ústavný súd SR
dňa 07. 02. 2018 pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení neskorších
predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď konštatoval, že na ochranu
zraniteľného jednotlivca existujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci, a preto právna

úprava nie je nevyhnutne potrebná na naplnenie tohto cieľa, pričom odvolací súd je týmto rozhodnutím
viazaný, na danú vec toto ustanovenie nemožno v čase rozhodovania odvolacieho súdu aplikovať, čo
však nič nemení na správnej aplikácii ostatných ustanovení CSP.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).