Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202025
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216202025.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Mylnské nivy 14, 821 09
Bratislava, proti žalovanému: J. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. K. G. XXXX/XX, XXX XX Q. - L., o zaplatenie
1.039,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.039,97eur,zmluvnýúrok16,10%ročnezosumy851,70
eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 851,70 eur od 28.03.2014
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Priznávažalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2016 a doplnenou dňa 23.09.2016 domáhal
voči žalovanej zaplatenia 1.039,97 eur, zmluvný úrok 16,10 % ročne zo sumy 851,70 eur od 28.03.2014
do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 851,70 eur od 28.03.2014 do zaplatenia. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2011 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 so žalovanou zmluvu účinnú od 01.02.2006, predmetom ktorej bolo

aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovanej. Žalovaná sa s vrátením povoleného
prečerpania dostala do omeškania. Právny predchodca žalobcu dňa 13.02.2013 odstúpil od zmluvy.
Výška pohľadávky predstavovala 1.039,97 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 851,70 eur, úroku vo
výške 0,24 eur, úroku z omeškania vo výške 94,21 eur a debetného úroku vo výške 93,82 eur. Táto bola
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2014 postúpená žalobcovi.

2. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Zmluva o bežnom účte, Zmluva o vydaní a používaní Platobnej

karty zo dňa 17.01.2007, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, Odstúpenie od zmluvy zo
dňa 13.02.2013,Všeobecné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva, výpis
z účtu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Na nariadené pojednávanie dňa 17.12.2018 sa strany sporu nedostavili.

5. Súd spor prejednal v neprítomnosti strán sporu.6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o bežnom účte, Zmluva o
vydaní a používaní Platobnej karty zo dňa 17.01.2007, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania,
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.02.2013,Všeobecné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky,

Predžalobná výzva, výpis z účtu.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani
rozporované, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 17.01.2007 zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania po splnení

podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky. Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej povolené prečerpanie do výšky 15.000,- Sk. Žalovaná sa dostala do omeškania. Právny
predchodca žalobcu dňa 13.02.2013 odstúpil od zmluvy, pričom ku dňu odstúpenia výška pohľadávky
predstavovala 944,81 eur. Dňa 27.03.2014 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalovanej
vo výške 1.039,97 eur, ktorú žalovaná do dňa podania žaloby neuhradila.

8. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

9. Podľa ust. § 273 ods. 1 a 2 cit. zákona, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na

iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v
odseku1.

10. Podľa ust. § 497 cit. zákona, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 cit. zákona, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti

každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa ust. § 504 cit. zákona, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej
lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

13. Podľa ust. § 709 ods. 1, 2 cit. zákona, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

14. Podľa ust. § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že
medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej povolené prečerpanie k účtu prostredníctvom platobnej

karty. Žalovaná povolené prečerpanie využívala. Odo dňa 20.06.2012 nevykonala žiadnu dispozíciu vo
forme úhrady. Následne boli obraty vykonávané len na podnet banky pripočítavaním poplatkov a úrokov.
Žalovaná prečerpanú sumu doposiaľ neuhradila. Žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 1.039,97 eur,
zmluvný úrok 16,10 % ročne zo sumy 851,70 eur od 28.03.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,25 %
ročne zo sumy 851,70 eur od 28.03.2014 do zaplatenia a súd jeho žalobe vzhľadom k vyššie uvedenému

v celom rozsahu vyhovel.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokovz omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. Januári
2013.

18. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky
z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie
počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Táto je stanovená dňom po uplynutí 7 dní (právnym
predchodcom žalobcu stanovená lehota na plnenie) odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy. Z
uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania od dňa 19.02.2013. Žalobca žiada menej

- a to až odo dňa 28.03.2014, čo nie je v neprospech žalovanej.

20.Výškuúrokovzomeškaniasúdurčilvsúladescitovanýmust.§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.;
základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola 0,25 %,
výška úrokov z omeškania je teda o osem percentuálnych bodov vyššia než stanovená úroková sadzba,

t.j. 8,25 % ročne.

21. Súd preskúmal i vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v postavení postupníka, dospel k záveru, že
žalobca je v spore aktívne legitimovaný, pričom preberá skutkovo a právne obdobný záver, ktorý urobil
KS TT vo svojom uznesení sp.zn. 24Co/10/2018 zo dňa 01.08.2018:

„Ako vyplýva zo spisu, žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere,
ktorej súčasťou sú, ako vyplýva z čl. II. bodu 2. uvedenej zmluvy, aj Všeobecné obchodné podmienky
Slovenskej sporiteľne, a.s.. Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok klient výslovne
súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu
na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené, alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah,

z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam žalobcu o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu

treba konštatovať, že sú dôvodné. Žalovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli
súčasťou zmluvy o splátkovom úvere, výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vznieslavsúvislostistakoutopohľadávkouakékoľvekpožiadavkyalebonievočiklientovinatretiuosobu,

alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 89 ods.
1 zákona o bankách je takáto dohoda medzi bankou a žalovanými možná a v súlade so zákonom.
ĎalejodvolacísúdpoukazujenanálezÚstavnéhosúduČRsp.zn.II.ÚS87/04zodňa6.4.2005,vktorom
sa konštatuje, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozbor so zákonom alebo preto, že zákon
obchádza sa musí opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia, nestačí vystačiť len s

gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu zohráva predovšetkým výklad teleologický. Je preto nutné
sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu, či zákazu. Ústavný súd ČR zdôraznil, že v súkromnoprávnej
sfére nie každý rozpor so zákonom ma automatický za následok neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom
ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana
súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady pacta sunt

servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané je
dovolené, preto každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a
preto je nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne
a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní
ustanovenia o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť

zohľadnená ich podstata a zmysel, a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než
pre ktoré boli stanovené. Podobne nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 165/11 zo dňa 11.5.2011
sa zaoberá otázkou dobrej viery a právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne len
tých, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, kedy dobrá viera vystupuje ako korektív všeobecne platnýpre občianske právo. V tejto súvislosti žalobca poukázal práve na túto dobrú vieru pri nadobudnutí
práv zo zmluvy o postúpení pohľadávky. V náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa
3.7.2008 sa zdôrazňuje, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá

neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možno obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1
ústavy taká prax, kde všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k

neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.
V konkrétnom prípade úver bankou už za zmluvne dohodnutých podmienok poskytnutý bol, rieši sa len
jeho návratnosť. Nie je preto zrejmé, prečo by návratnosť úveru, t. j. vymáhanie pohľadávky, nemohol
realizovať subjekt nemajúci oprávnenie na podnikanie v bankovom sektore.“

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.