Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211089
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516211089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľky O.

Q. Á. H. E. Š. E. Q. B. U. , nar. XX.X.XXXX, bytom W., W. XX a otca navrhovateľky G.. Š.S. Q. Á. H.
E. Š. Y. , nar. X.X.XXXX, bytom F., A. XX, zastúpeného JUDr. Lenkou Moravčíkovou, advokátkou, Jána
Rašu 793, Budmerice, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom podaným na súd dňa 1.8.2016 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca navrhovateľky na sumu 280,-€ mesačne od 1.9.2016. Svoj nárok odôvodnila tým, že

posledná úprava výživného na osobu navrhovateľky zo strany otca bola rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 31.1.2014, č.k. 42C 318/2013-19, právoplatným dňa 5.3.2014, ktorým súd určil otcovi navrhovateľky
povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,-€ od 3.9.2013, predtým bolo súdom určované
výživné v čase maloletosti navrhovateľky. V septembri 2013 nastúpila na štúdium vysokej školy v dennej
forme štúdia, ktoré ukončila dosiahnutím titulu bakalár. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou,
maloletou dcérou nar. 10.9.2012 a bratom. Rozhodnutím Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave č. SO 6581/2016 D III/I zo dňa 1.7.2016 bola prijatá na vysokoškolské štúdium na FF UK, a to

3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a histórie.
Skutočnosť, že nastúpila na dennú formu štúdia ju viedla k podaniu návrhu na zvýšenie výživného zo
strany otca.

2. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí,
návrh žiadal zamietnuť. Od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku sa na jeho strane
nič nezmenilo, je stále nezamestnaný, nemá stály príjem, je evidovaný na úrade práce. Hľadá

si zamestnanie, avšak v jeho odbore chemicko-potravinárskom sa zamestnať nemôže. Býva so
svojou matkou, ktorá je ťažko chorá, doma chová hydinu a králikov, ktoré predáva a snaží si
tým privyrobiť. Navrhovateľka mu v roku 2015 poslala oznámenie, že bude mať dňa 7.10.2015
promócie absolventov Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, odbor
marketingová komunikácia. Navrhovateľka ukončila vysokú školu v bakalárskom stupni, v magisterskom
nepokračovala a v roku 2015 sa zamestnala, mal za to, že výživné platiť nemusí.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31.1.2014, č.k. 42C 318/2013-19, právoplatným dňa 5.3.2014,
súd určil otcovi navrhovateľky povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 150,-€ mesačneod 3.9.2013, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci, zročné výživné vo výške 750,-€
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-€ spolu s bežným výživným a vo zvyšku
návrh zamietol /navrhovateľka požadovala určiť výživné vo výške 200,-€/. V čase rozhodovania bola

navrhovateľka v školskom roku 2013/2014 študentkou dennej formy 1. ročníka na Fakulte chemickej a
potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, poberala rodičovský príspevok
vo výške 203,-€ mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou spolu so svojou matkou a
bratom. Otec navrhovateľky bol nezamestnaný, dávky v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi
nepoberal, jeho jediný zdroj príjmov tvorili prímy z poľnohospodárskych prebytkov, podľa jeho vyjadrenia

vo výške 200,-€ mesačne. Žil v spoločnej domácnosti so 75-ročnou matkou, ktorá mala zdravotné
problémy.

5. Podľa potvrdenia o návšteve školy Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta,
navrhovateľka v školskom roku 2016/2017 je dennou študentkou prvého ročníka bakalárskeho štúdia
od 6.9.2016 do 31.8.2017.

6. Navrhovateľka do zápisnice súdu uviedla, že otec bol v minulosti dlhodobo nezamestnaný, v
súčasnosti je znova nezamestnaný, myslí si, že otec má dosť vysoký príjem z predaja hydiny, má
vedomosť, že rekonštruoval rodinný dom v Pezinku počas svojej nezamestnanosti. Je vyštudovaný
inžinier a nemá žiadne zdravotné problémy, za celý život jej nedal nič navyše, len súdom určené výživné .

Myslí si, že nastala zmena pomerov na jej strane oproti situácii pred troma rokmi, kedy súd určil výživné
zostranyotcavovýške150,-€mesačne.Mázdravotnéproblémy,atogynekologickéaartritídu,mesačne
si musí kupovať lieky, za ktoré dopláca 68,-€, na odporúčanie lekára chodí do posilňovne a plávať,
mesačné náklady sú cca 30,-€, náklady na cestovné predstavujú mesačne 14,-€, internet 18,-€, telefón
20,-€, na stravu cca 305,-€, hygienické potreby 30,-€, toner 16,-€, školské pomôcky a učebnice 25,-

€, na oblečenie 20,-€. Oproti pomerom pred troma rokmi jej pribudli zdravotné problémy, tiež chodí
na náročnejšiu školu, čo sa týka financií. Býva s mamou a bratom a svojou štvorročnou dcérou v
štvorizbovom byte, patriacom vlastnícky starým rodičom, mama má ešte jedu vyživovaciu povinnosť
voči 14-ročnému bratovi, nepochádzajúcemu z manželstva s otcom. Navrhovateľka predložila listinné
dôkazy preukazujúce jej mesačné životné náklady a potvrdenie zamestnávateľa matky navrhovateľky o

čistom príjme za obdobie od januára do novembra 2016 vo výške 759,44€.

7. Otec navrhovateľky uviedol, že pre neho je dcérou požadované výživné neakceptovateľné, je schopný
platiť maximálne 120,-€ mesačne, resp. je ochotný akceptovať ostatný rozsudok. Od 1.11.2016 do
31.1.2017 bol nezamestnaný, k 1.2.2017 s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej

dobe. Keby mal taký fantastický príjem ako tvrdí navrhovateľka, nechodil by do práce. Pokiaľ ide o
rekonštrukciurodinnéhodomuvPezinku,tentokupovalajehomama,ktorádomajvlastní.Rekonštrukciu
robili v roku 2000 a v roku 2009 robili vonkajšiu fasádu, odvtedy nič na dome nerekonštruovali. Matka
má povolenie od obecného úradu na predaj, chovajú králiky, kačky a sliepky, bez nákladov z predaja
majú príjem 100-150,-€ mesačne. Mesačné náklady na rodinný dom predstavujú 200,-€, do práce išiel

preto, lebo finančne to matka nezvládala. Zo zdravotného hľadiska sa mu zhoršuje zrak, má dlhodobo
problémy s chrbtom a ramenom, lieky pravidelne neberie. Vyštudoval chemickotechnologickú fakultu,
v danom odbore sa ťažko hľadá práca. Má primerané životné náklady, pri porovnaní s pomermi pred
troma rokmi sa zmenilo to, že menej vládze a predaj hydiny ide oveľa horšie. Žije v spoločnej domácnosti
so 78-ročnou matkou, ktorej pomáha, táto poberá starobný dôchodok vo výške 312,-€ mesačne,

má vážne zdravotné problémy, pravidelne berie lieky. Otec navrhovateľky predložil súdu doklad o
ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe /pracovný pomer trval od 27.10.2016 do 31.1.2017/,
výplatné pásky za obdobie trvania pracovného pomeru /priemerný netto zárobok predstavoval 624,67€/,
potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok o tom, že bol v evidencii uchádzačov o
zamestnanie od 13.9.2008 do 31.10.2016.

8. Z vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine /ZR/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa §62 ods. 2 ZR obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.11. Podľa §62 ods. 3 ZR každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa §62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno posudzovať za nadobudnutie
schopnostisamostatnesaživiť.Aplikačnápraxvychádzazelasticityrodičovskej vyživovacejpovinnosti,
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku

vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď plnoleté dieťa získa pravidelný príjem. Ako
okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov, odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu
vzdelania, a týmpotrebných predpokladov na sebarealizáciu, sa akceptuje štúdium, spravidla na vysokej
škole. Aplikačná prax v súvislosti s posudzovaním otázky oprávnenosti výživného na plnoleté študujúce
dieťa vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky v

prípade jedného štúdia toho istého stupňa a tohto hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium
na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívneho získania
predpokladov na výkon povolania dosiahnutím určitého stupňa vysokoškolského vzdelania, pričom treba
zohľadňovať konkrétne okolnosti.

17. V danom konaní mal súd z výpovedí účastníkov a listinných dôkazov preukázané, že navrhovateľka
dosiahla v roku 2015 vysokoškolské vzdelanie, a to titul bakalár a od septembra 2016 nastúpila na
dennú formu štúdia bakalárskej typu na inej vysokej škole, ukončením ktorého by opätovne dosiahla titul
bakalár, teda dosiahla by rovnaký stupeň vysokoškolského vzdelania, akým už disponuje. Zákon ukladá
pri posudzovaní oprávnenosti nároku na výživné plnoletého dieťaťa na jednej strane brať do úvahy

záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje
lepšie uplatnenie v praxi, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie týchto daností,
aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja
k práci. Súd dospel k právnemu záveru, že začatie vysokoškolského štúdia typu, ktoré už navrhovateľka
ako plnoleté dieťa v minulosti dosiahla, nezakladá jej nárok na výživné zo strany otca, nakoľko opätovné

dosiahnutie bakalárskeho titulu neznamená zlepšenie predpokladov na uplatnenie navrhovateľky v
praxi z hľadiska budúceho zamestnania. Navrhovateľka potencionálnu schopnosť samostatne sa živiť
nadobudla ukončením bakalárskeho vysokoškolského vzdelania, túto schopnosť kvalitatívne nezlepšila
pokračovaním v magisterskom štúdiu, ale štúdiom toho istého stupňa na inej vysokej škole, čo nemožno
považovať za riadne pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu. Plnenie vyživovacej povinnosti zo strany

otca ako rodiča navrhovateľke ako plnoletej dcéry neprináleží, zákonná vyživovacia povinnosť rodiča
zanikla z dôvodu dosiahnutia vysokoškolského vzdelania bakalárskeho typu a nepokračovania v štúdiu,
ktoré by bolo končené dosiahnutím magisterskej formy vzdelania.18. O trovách konania súd rozhodol podľa §52 CMP. Podľa §4 ods. 2 pís. g/ zákona č. 71/1992 Z.z. o
súdnych poplatkoch v platnom znení účinnom od 1.7.2016, je od poplatku oslobodené súdne konanie
vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné,
súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov /§62 ods. 1,2,3 CMP/.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§63
CMP/. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná /§64 CMP/.