Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7Cpr/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200999
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518200999.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcu:

Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01
Prievidza, IČO: 36 005 622, proti žalovanému: F. W., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXX/XX, S., o zaplatenie
315,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7Cpr/7/2018-13 zo dňa
30.04.2018.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 315,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 315,64 eur od 15.08.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.0.2018 proti žalovanému domáhal zaplatenia 315,64 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 315,64 eur od 15.08.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu a žalovaný pred skončením
výpovednej doby u neho prestal pracovať, pričom v pracovnej zmluve bolo dojednané, že ak žalovaný
nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u žalovaného, je žalovaný oprávnený uplatniť si peňažnú

náhradu podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného
mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby.

2. Súd dňa 30.04.2018 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba žalobcovi. Keďže sa žalovanému
nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd v súlade s § 266 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz
zrušil. Podľa 266 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

3.Súdsaoboznámilsožalobnýmnávrhomspolusprílohami,pričomzistilnasledovnýskutkovýstavveci:
Žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 29.12.2016 pracovnú zmluvu s
nástupom do práce dňa 02.01.2017, v ktorej bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u žalovaného, je žalobca oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8
Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a
dĺžky výpovednej doby. Žalobca dal žalovanému dňa 05.05.2017 výpoveď z pracovného pomeru podľa

§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný od 24.04.2017 prestal bezdôvodne chodiť
do práce. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu po odpočítaní odvodov a dane z príjmu
predstavoval sumu 479,74 eur. Žalobca na podklade dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.12.2016
vykonal zrážku vo vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac apríl 2017 v sume 164,10 eur, a teda zostatokdlhu predstavoval sumu 315,64 Eur. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 28.07.2017 vyzval, aby mu do
14 dní zaplatil dlžnú čiastku v sume 315,64 eur. Žalovaný z dlžnej sumy nič nezaplatil.

4. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby
u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom
priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

5. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec
uzavreli dňa 29.12.2016 pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 2.01.2017, pričom žalobca od
24.04.2017 prestal bezdôvodne chodiť do práce a následne žalobca dal žalovanému dňa 05.05.2017 z
tohtodôvoduvýpoveďzpracovnéhopomerupodľa63ods.1písm.e)Zákonníkaprácesjednomesačnou
výpovednou dobou. V pracovnej zmluve bolo dojednané, že ak žalovaný nezotrvá počas plynutia

výpovednej doby u žalovaného, je žalobca oprávnený uplatniť si peňažnú náhradu podľa § 62 ods. 8
Zákonníka práce, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného
a dĺžky výpovednej doby. Priemerný mesačný zárobok žalovaného u žalobcu po odpočítaní odvodov a
dane z príjmu predstavoval sumu 479,74 eur. Žalobca na podklade dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
29.12.2016 vykonal zrážku vo vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac apríl 2017 v sume 164,10 eur,

a teda zostatok dlhu predstavoval sumu 315,64 Eur. Žalobca žalovaného výzvou zo dňa 28.07.2017
vyzval, aby mu do 14 dní zaplatil dlžnú čiastku v sume 315,64 eur. Žalovaný z dlžnej sumy nič nezaplatil.
Preto mal podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie 315,64 eur.
Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal
na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995

Z.z., platného v rozhodnom čase.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).