Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215069
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611215069.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, IČO: 30 807 484
proti povinnému: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, Q., vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Dulinu, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, pod sp.zn. EX 4138/11, o vymoženie

1.142,53 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 04.05.2018 č.k. 7Er/647/2011-13, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 04.05.2018 č.k. 7Er/647/2011-13 dvoma výrokmi
exekúciuzastavilaoprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviDulinovi
trovy exekúcie vo výške 43,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal
dňa 12.10.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 1.142,53 eur

a trov exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo k neúmernému
zvyšovaniu trov. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Súd citoval ust. § 243h ods. 1, §
58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
uviedol, že keďže nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto

dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že nakoľko predmetnú exekúciu zastavil
z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, na náhradu trov exekúcie vo výške 45,38 eur zaviazal podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený a v ňom okrem iného uviedol, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho
príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného, ako aj s ohľadom na výšku
vymáhanej pohľadávky. Súd poveril súdneho exekútora dňa 12.10.2011 vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie
musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného po takmer 10 rokoch vedenia exekučného konania. Podľa § 148

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je preto možné predpokladať zmenumajetkovýchpomerovpovinnéhopočas10-ročnejlehotystanovenejzákonomnavykonanieexekučného
titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená
niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Záverom svojho odvolania oprávnený navrhuje, aby

odvolací súd vo výroku I. uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.05.2018 č.k.
7Er/647/2011-13 ako nezákonné zrušil.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor a v ňom uviedol, že zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý má výlučný záujem

na pokračovaní exekúcie aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Takéto očakávanie však musí mať reálny podklad. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové
pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, a preto nie je možné vziať do úvahy
eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné

vyvodiť zo zistených skutočností. Navrhuje odvolanie oprávneného v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
majetkové pomery povinného sa počas priebehu exekučného konania nezmenili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Berúc do úvahy rozsah odvolania oprávneného je nutné konštatovať, že aj keď ním oprávnený

výslovne napadol len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa § 379 písm. a) Civilného
sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o
napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Výrok o trovách exekúcie je takým
výrokom, ktorý je závislý od výroku o zastavení exekúcie, nakoľko jeho právna opodstatnenosť je vždy
nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Za týchto okolností potom platí, že ak by odvolací súd

zrušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým tento exekúciu zastavil, došlo by aj k zrušeniu výroku
o trovách exekúcie a naopak, ak by odvolací súd výrok o zastavení exekúcie potvrdzoval, potvrdil by aj
od neho závislý výrok o trovách exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že v uznesení súdu prvej inštancie
je vo výrokovej časti uvedený hlavný výrok, ktorým je výrok o zastavení exekúcie, ako aj od neho sa
odvíjajúci výrok o trovách exekúcie, tak za týchto okolností potom odvolací súd ex lege podľa § 379

písm. a) CSP preskúmal v odvolacom konaní uznesenie súdu prvej inštancie ako uznesenie, ktoré je
napadnuté v celosti, to znamená vo všetkých jeho výrokoch.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného a po preskúmaní

obsahu spisu, napadnutého uznesenia, oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie,
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdiť.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor, poverený
vykonaním exekúcie, podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 15.03.2018
z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Na základe tohto
podnetu potom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

14. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k
rozhodovaniu o zastavení exekúcie vychádzal zo správne zisteného a ustáleného skutkového stavu

a z neho urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd
sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
s poukazom na hore citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby ich
opakoval.

17. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny
exekútor preukázal dostatočným spôsobom nemajetnosť povinného, nakoľko od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 12.10.2011 nebol pri opakovaných lustráciách vykonaných súdnym exekútorom
za účelom zistenia majetku povinného do podania podnetu súdneho exekútora zo dňa 15.03.2018 na

zastavenie exekúcie zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné exekúciu ukončiť
vymožením. Súd prvej inštancie si pred rozhodnutím o podnete súdneho exekútora vyžiadal od súdneho
exekútora exekučný spis v danej veci, ktorý vykonané lustrácie a zistenia preukazuje. Z pripojeného
exekučného spisu vyplýva, že skutkové zistenie súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného bolo
správne. Okrem toho v konaní neboli ani zistené žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti. Odvolací súd zhodne so
súdnom prvej inštancie konštatuje, že v priebehu exekúcie nebol zistený taký majetok povinného, ktorý
by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

18. Konštatovanie nemajetnosti povinného musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho
exekútora a relevantných dôkazoch. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súdny exekútor
pravidelne preskúmaval majetkové pomery povinného a až na základe ustáleného skutkového stavu, z
ktoréhobolomožnévyvodiťzáveronemajetnostipovinného,podalsúdnyexekútorpodnetnazastavenie

exekúcie.

19. Odvolacie námietky oprávneného o tom, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových
pomerov povinného, v dôsledku čoho by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená, sú len ničím
nepreukázané tvrdenia oprávneného, ktorý ich nepreukázal žiadnym konkrétnym dôkazom. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že podľa § 217 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd
musí vždy vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z ničím nepodložených tvrdení, ktoré
by sa v budúcnosti ani vôbec nemuseli vyplniť.

20. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek

nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že
povinnýnadobudneurčitýmajetokvbudúcnosti(napr.dedením,darovaním,reštitúcioualebopracovným
pomerom). Tu je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie
je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastaveniaexekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti,
ktorásavkonkrétnomprípadeexekvuje.Pretojepotrebnézabrániťnedôvodnémunárastutrovexekúcie,
ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky

oprávneného totiž stojí nad záujmom súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd poznamenáva, že uskutočňovanie ďalších úkonov
exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by neviedlo k účelnému vymáhaniu
pohľadávky a tým k uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, čo by v

konečnom dôsledku mohlo byť na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so
zásadou hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučného
konania dňa 03.10.2011, pričom pohľadávka doposiaľ nebola vymožená ani len sčasti, čo svedčí o
nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia (skoro
7 rokov od začatia exekučného konania).

22. Vzhľadom na hore opísané skutočnosti a právne závery odvolací súd potvrdzuje odvolaním
oprávneného výslovne napadnutý I. výrok o zastavení exekúcie, ako aj od neho závislý II. výrok týkajúci
sa náhrady trov exekúcie, ktorý oprávnený v odvolaní výslovne nenapadol, avšak je nutné ho považovať
za napadnutý zo zákona podľa § 379 písm. a) CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP

dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem
prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).