Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717200406.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Fermik, s.r.o., Nám. Sv.
Egídia 36/83, 058 01 Poprad, IČO: 47 421 509, právne zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom
so sídlom Štúrova 13, P.O.Box 154, 810 00 Bratislava, IČO: 31 760 074, proti žalovanému K. S.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. X, XXX XX K., právne zastúpený VAĽO & PARTNERS s.r.o., advokátska

kancelária so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o vypratanie nehnuteľnosti,
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad č.k. 11C/3/2017-198 zo dňa 19.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacie opatrenie, a to zriadením

záložného práva k nehnuteľnostiam - bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu č. vchodu
XX so súp. č. XXXX, druh stavby bytový dom postavený na pozemku registra C parc. č. XXXX o výmere
1129 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastníckemu podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu prináležiaci k bytu vo veľkosti 71/7175 zapísané na liste
vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX vedený Okresným úradom K., katastrálny odbor pre k.ú. K., obec
K., okres K. a spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavanom domom registra C parc. č. XXXX o

výmere 1129 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, prináležiaci k bytu vo veľkosti 71/7175
zapísaných na LV č. XXXX vedený Okresným úradom K., katastrálny odbor pre k.ú. K., obec K., okres
K., ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo
veci samej.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, ktorou sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti, a to

bytu č. XX, súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I. N.. Podaním zo dňa
5.11.2018žalobcapožiadalodoplneniežaloby,atotým,abysúdurčil,žežalobcajevýlučnýmvlastníkom
nehnuteľnosti, a to bytu č. XX, súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX o výmere 800 m2, spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prináležiacich k bytu vo veľkosti
475/10000 zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. I. N. s tým, že trvá na vyprataní nehnuteľnosti a zároveň
požiadal o vypratanie nehnuteľnosti, a to bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu

súp. č. XXX na parc. č. XXX/XXX o výmere 800 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach prináležiacich k bytu vo
veľkosti 576/10000 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. I. N.. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu 17.837,08 eura.

Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie zo dňa 15.1.2019, ktorým nariadil neodkladné opatrenie

s právoplatnosťou od 6.2.2019 a vykonateľnosťou 21.1.2019, ktorým zakázal žalovanému previesť,
scudziť, prenajať, založiť alebo zaťažiť inými právami tretích osôb, a to byt č. XX, súp. č. XXX naparc č. XXX/XXX o výmere 800 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom zapísané na LV č. XXXX k.ú. I. N.. Vo
vzťahu k bytu č. XX sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný byt

č. XX a byt č. XX užíva bez právneho dôvodu. Za užívanie bytu č. XX žalobca si uplatňuje bezdôvodné
obohatenie za užívanie v období od 1.11.2016 do 1.11.2018 a za užívanie bytu č. XX za obdobie od
1.1.2017 do 1.11.2018. Vo vzťahu k užívaniu bytu č. XX súd uviedol, že tento byt užíva žalovaný, lebo
priečkou a dvermi si oddelil časť chodby, teda spoločných priestorov apartmánového domu, ktoré boli
medzi bytmi č. XX a XX, čím tieto 2 byty vzájomne prepojil a neoprávnene zabral aj časť spoločných

priestorov apartmánového domu. Na realizáciu stavebných úprav spočívajúcich v prepojení týchto 2
bytov a zabratie spoločných priestorov žalovaný nemal súhlas od žalobcu ako vlastníka bytu č. XX,
nemal žiadne stavebné povolenie, ani súhlas ostatných vlastníkov bytov na zabratie časti spoločných
priestorov domu. Žalovaný nemá žiaden právny vzťah k bytu č. XX a neexistuje ani žiadny právny titul
na užívanie tohto bytu.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 343 ods. 1-3, § 344, § 335 ods. 1
Civilného sporového poriadku a uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorým možno zriadiť
záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú zabezpečovacie opatrenie
možno zriadiť len na návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku a ďalej existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podľa
názoru súdu prvej inštancie, zo strany žalobca bol podaný riadny návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia formou záložného práva, v ktorom vymedzil predmet, ku ktorému sa žiada zriadiť záložné
právo, ako aj osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zo žaloby, ako aj z predložených dokladov

je nesporné, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému, ktorú si uplatňuje okrem iného aj z titulu
zaplatenia sumy vo výške 17.837,08 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom výška tejto
pohľadávky sa každý mesiac navyšuje o sumu 770,98 eura. Súd prvej inštancie považoval základné
predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za splnené s tým, že existujú aj dôvody obavy
z budúceho zmarenia exekúcie dané okolnosťami danej situácie, nakoľko na základe listinných dôkazov

považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný žalobcovi neuhradil finančné prostriedky z
titulu kúpnej zmluvy, užíva nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný disponuje jedinou
majetkovou hodnotou, a to bytom, ktorý sa nachádza v meste K. a v prípade priznanej peňažnej
pohľadávky žalobcu práve táto nehnuteľnosť je jedinou možnosťou pre uspokojenie žalobcu v časti
súdom priznanej pohľadávky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia vyhovel. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca nekonkretizoval v návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne reálne dôvody, že v budúcnosti dôjde k zmareniu

exekučného konania. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný má snahu previesť svoj majetok
na tretiu osobu. Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalovaný uviedol, že nemá žiadny právny vzťah k bytu č. XX, tento byt žiadnym spôsobom neužíva,
a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za byt č. XX považoval za irelevantný.
Tvrdené skutočnosti o užívaní tohto bytu žalovaným podľa názoru právneho zástupcu žalobcu neboli

preukázanéasúdprvejinštanciesijednostranneosvojiltvrdeniažalobcu.Vovzťahuknárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu č. XX, právny zástupca žalovaného uviedol, že uplatnená
výška bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, pretože žalobca neplatí žiadne poplatky za
predmetný byt, žalovaný má uzatvorenú nájomnú zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľnosti,
čo jednoznačne vyplýva z písomných dokladov, ktoré predložil súdu prvej inštancie. Poukázal na

zákonné náležitosti dôvodné pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia s tým, že uviedol, že žalobca v
návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia len uviedol, že žalovaný disponuje jedinou majetkovou
hodnotou, ktorou je uvedený byt nachádzajúci sa v K.. Z doterajšieho konania žalovaného je viac než
pravdepodobné, že v prípade, ak by žalobca v časti priznania peňažnej pohľadávky bol úspešný, tak
žalovaný by túto svoju majetkovú hodnotu mal snahu previesť na tretiu osobu. Podľa názoru žalovaného,

opis skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, je nedostatočný a nevyplýva
ani z obsahu spisu. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, aj zriadenie záložného práva
zabezpečovacím opatrením musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimerane
zasiahnuť do jeho práva oprávnených záujmov. Uvedené kritériá sa musia zohľadniť na strane z hľadiskahodnoty zabezpečovacej pohľadávky veriteľa, ako aj hodnoty veci, práva a inej majetkovej hodnoty, ku
ktorým sa zabezpečovacím opatrením záložné právo zriaďuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo/144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk

pod R 20/1998, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 741/2017, z
ktorého vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý
má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči
dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie
sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca

osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia
voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí
hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia bude ohrozený,
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo

ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 5Obo/144/97,
ktoré bolo zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 20/1998. Najmä poukázal
na zásadu primeranosti zásahu s tým, že nesmie vzniknúť zjavný nepomer, ako aj na požiadavku
proporcionality. Zdôraznil, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezbavuje svojho majetku, pritom od
januára 2017, kedy žalobca voči žalovanému podal žalobu, mal dostatočný časový priestor na to, aby

previedol svoj majetok na iné tretie osoby. Z tohto dôvodu namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia, lebo žalobca náležitým spôsobom neosvedčil skutočnosť, že
prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Neposkytol súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenej exekúcie. Navrhol zmeniť napadnuté

uznesenie a návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.

3. Právny zástupca žalobcu k doručenému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru sú splnené
všetky zákonom stanovené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu,
že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. K.. Návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal v prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom si voči
žalovanému uplatňuje peňažnú pohľadávku vo výške 23.233,94 eura z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Jedná sa o pohľadávku k 1.6.2019, ktorá sa každým mesiacom navyšuje o sumu 770,98
eura. Poukázal na to, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia predstavuje len zabezpečenie v prípade
úspechu strany žalobcu. To znamená, že ak by žalobca v časti uplatnenej peňažnej pohľadávky nebol

úspešný, tak súd uznesením nariadené zabezpečovacie opatrenie zruší. Má len preventívny charakter a
jedná sa o inštitút, ktorého význam je ochrana veriteľa pred zmarením výkonu rozhodnutia na vymoženie
jeho súdom priznanej peňažnej pohľadávky. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uplatnil si nárok na
náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej
len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie správne posúdil zákonné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia,

a preto odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých by
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, žeprávny vzťah vznikol na uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 13.11.2015 (č.l. 9 spisu),
predmetom ktorej bol byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XXX, bytový dom
apartmánový dom časť C postavený na pozemku registra C parc. č. XXX/XXX o výmere 800 m2, druh

pozemku - zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu prináležiaci k bytu vo veľkosti 475/10000 a spoluvlastnícky podiel na pozemku
zastavanom domom registra C parc. č. XXX/XXX o výmere 800 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria prináležiaci k bytu vo veľkosti 475/10000. Z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny žalovaným,
žalobca odstúpil od zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.11.2015 v znení dodatkov č. 1, 2, a

to podaním zo dňa 13.12.2016 (č.l. 5 spisu), ktoré bolo doručené žalovanému 28.12.2016. Z obsahu
pripojenýchlistinnýchdôkazovvyplýva,ženaLVč.XXXXpodbodom24jenaďalejzapísanýakovlastník
žalovaný vo vzťahu k bytu č. XX.

Predmetom uplatneného nároku je žaloba žalobcu o vypratanie bytu č. XX vrátane určenia, že žalobca je
jeho vlastníkom, vypratanie bytu č. XX, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu č. XX

a XX žalovaným. Súd prvej inštancie zákonné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
náležite posúdil, a preto namietané nesprávne skutkové zistenia, ktoré by mali za následok nesprávne
právne posúdenie dôvodnosti podaného návrhu odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. V rámci
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha zaplatenia 17.837,08
eura, v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

6. Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

Súd prvej inštancie správne poukázal na zákonné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to procesný návrh, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť len veci, práva

a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ako aj existencia z obavy zmarenia budúcej exekúcie.

7. S poukazom na ust. § 344 CSP, podľa ktorého ustanovenia o neodkladnom opatrení sa
použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia vyplýva, že aj pri rozhodovaní o návrhu na

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že sa dokazovanie nevykonáva, len sa osvedčuje,
či sú splnené podmienky na jeho zriadenie. Osvedčenie rozhodujúcej skutočnosti nie je možné
stotožniť s dokazovaním. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunazriadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval,

ak na základe posúdenia zákonných predpokladov pre vyhovenie návrhu zriadil zabezpečovacieho
opatrenie, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí
bytového domu, č. vchodu XX, súp. č. XXXX, druh stavby - bytový dom postavený na pozemku registra
C parc. č. XXXX o výmere 1129 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prináležiacich k bytu vo veľkosti

71/7175 zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor pre k.ú. K., obec
K., okres K. a spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavanom domom registra C parc. č. XXXX
o výmere 1129 m2, zastavané plochy a nádvoria prináležiaci k bytu vo veľkosti 71/7175 zapísané na
LV č. XXXX vedené Okresným úradom K., katastrálny odbor pre k.ú. K., obec K., okres K., ktorých
výlučným vlastníkom je žalovaný, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpismi z katastra nehnuteľností

predloženými žalobcom v spise na č.l. 190, 191.

8. Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že žalobca nepreukázal obavu, že budúca exekúcia bude
ohrozená, odvolací súd uvádza, že žalobca osvedčil nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov spojených
s uplatneným nárokom, okrem určenia vlastníckeho práva, vypratania nehnuteľností (byt č. XX a

bytu č. XX), aj nárokom na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za
užívanie bytov č. XX a XX bez právneho titulu vo výške 17.837,08 eura, na ktorú výšku pohľadávky
a ich špecifikáciu súd prvej inštancie správne poukázal. Odvolací súd súhlasí s názorom právneho
zástupcu žalovaného, že je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a proporcionality pri obmedzenídispozície s vlastníckym právom, čo je v súlade s vysloveným právnym názorom publikovaným v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 20/1998. V danom
prípade podľa názoru odvolacieho súdu, osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, boli v danom prípade preukázané, vyplývajú z obsahu listinných dôkazov
týkajúcich sa uzavretia kúpnej zmluvy vrátane jej dodatkov č. 1, 2, nezaplatenie kúpnej ceny a následne
odstúpenia od zmluvy, a preto zriadením zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosť, ktorá je vo
výlučnom vlastníctve žalovaného sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky
v exekučnom konaní a tým posilniť postavenie žalobcu z hľadiska jeho vymožiteľnosti pohľadávky v

exekučnom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania z titulu konania o nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.