Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010535
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010535.2

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 22. februára 2017, prejednal
odvolania obžalovaného Y. E. a okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota z 15.12.2016 sp.zn. 4T/102/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania okresného prokurátora a obžalovaného Y. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. E. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby v roku 2012 do 15.03.2016 v Q., na R. ulici v garáži pri rodinnom dome č.
XXX a následne aj v rodinnom dome na ul. V.. W. č. XXX, sa vyhrážal svojej družke R. Z., ponižoval
ju nadávkami, vyhrážal sa jej zabitím, presne nezisteného dňa v septembri 2015 jej priložil ku krku

kuchynský nôž a kričal, že keď nebude jeho, tak zle dopadne a vyhrážal sa jej, že zdochne.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V zákonnej lehote podali odvolania proti rozsudku okresného súdu tak obžalovaný, ako aj okresný
prokurátor.

Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uznania viny u
obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a uloženia podstatne prísnejšieho
nepodmienečného trestu odňatia slobody s jeho zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, poukazujúc pritom na priťažujúce okolnosti a zvýšenú trestnú sadzbu. Podľa
jeho názoru vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného v zmysle obžaloby po

skutkovej i právnej stránke a takto mal rozhodnúť pri správnom hodnotení dôkazov aj súd prvého stupňa.
Okrem psychického a iného fyzického násilia sa jej 27.09.2015 vyhrážal aj s nožom v ruke, že ju zabije,
naposledy 15.03.2016 baseballovou palicou ju bil po nohách a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví, resp.
zabitím. Je zrejmé, že poškodená má z obžalovaného strach, bojí sa o svoj život, vzhľadom na jeho
agresivitu. V ďalšom poukazuje v tomto smere na usvedčujúce dôkazy zo strany svedkov U. Y. a aj
svedkyňa W. Y. videla, že poškodená bola zranená, resp., že obžalovaný ju bil a šikanoval. Na toto sa

jej sťažovala poškodená Z. a videla sama zranenia na tele poškodenej. V tomto smere obžalovaného
usvedčovala aj svedkyňa V. V. a aj maloleté deti potvrdili, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu mamu
bil a keď sa jej zastali, tak použil násilie aj voči ním.
V ďalšom poukázal na znalecké dokazovanie z odboru psychológie za účelom posúdenia štruktúry
osobnosti poškodenej R. Z. a zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodená nemá sklony
uvádzať nepravdu, konfabulovať, jej výpovede možno považovať za vieryhodné a aj keď neboli u nej

zistené všetky znaky pre syndróm týranej osoby, je zrejmé, že trpí známkami adaptačnej poruchya disharmonickým partnerstvom a neboli doporučené ani stretnutia v rámci trestného konania s
obžalovaným.
Tiež nie je pravdou tvrdenie súdu prvého stupňa, že neboli u poškodenej zistené známky po zraneniach,

pretože v spise sa nachádza fotodokumentácia, kde sú zachytené stavy po úraze hlavy, hrudníka a
predného stehna, ako výsledok alebo následok fyzického násilia obžalovaného voči poškodenej.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, tento sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia
spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., pre iný prípad, že by odvolací súd uznal jeho vinu podľa
súdu prvého stupňa, poukazuje na znalecké dokazovanie, podľa ktorého neboli naplnené znaky týranej

osoby u poškodenej a sám priznáva, že teda v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov
v minulosti dochádzalo medzi ním a manželkou k značným nedorozumeniam a hádkam, ale nie ku
konaniu, ktoré by nieslo charakter psychického a fyzického násilia, poukazujúc pritom na tú skutočnosť,
že aj samotná poškodená požívala v nadmernej miere alkoholické nápoje, pritom on nesie takú vinu
na nedorozumeniach, ako samotná poškodená. V ďalšom poukazuje na to, že u poškodenej neboli
znaleckým dokazovaním preukázané znaky týranej osoby a ostatné problémy poškodenej vyplývajú z

toho, čo sám uviedol o požívaní alkoholických nápojov a nedorozumeniach medzi ním a poškodenou.
Pokiaľ ide o výpovede detí v prípravnom konaní, poukazuje proti tomu na novšie dôkazy, keď potom, ako
bol vzatý do väzby, deti sa ne neho obracajú s ospravedlnením a tiež prejavujú nespokojnosť so životom
len s matkou, zjavne v čase prvých výpovedí v prípravnom konaní boli pod psychickým nátlakom matky a
vsúčasnostisiuvedomujú,žedošlokstratevtom,žejevoväzbe.Poukazujenapreukázanúskutočnosť,

že sa zhoršila dochádzka detí do školy, starostlivosť o ne a pritom maloletý syn sa odsťahoval od matky
a odišiel k svojmu otcovi, ktorým nie je obžalovaný.
V tejto súvislosti sa odvolací súd oboznámil aj s pripojeným listom, adresovaným obžalovaného, ako aj
list písaný poškodenou R. Z., v ktorom sa ospravedlňuje obžalovanému, že mu ublížila a zrejme uviedla
v niektorých jej častiach výpovedí nepravdu, v dôsledku čoho obžalovaný chýba aj tejto poškodenej,

prejavuje mu slová lásky a snahu všetko napraviť, aby v budúcnosti mohli stále spolu.
Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú
dôvodné.

Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých
základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov.
V dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku vysvetlil v stručnosti, ktoré skutočnosti mal za
dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne úvahy a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne tak v otázke skutkových, ako aj právnych záverov a v
konečnom dôsledku výmery trestu.
Odvolací súd hodnotí postup súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v súlade
s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následne v postupe pri odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1
Tr. por., so závermi vo všetkých výrokoch napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v ďalšom

na ne preto iba poukazuje.
Reagujúc na odvolania odvolateľov, predovšetkým vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora,
odvolací súd musí konštatovať po zhrnutí dôkaznej situácie, že skutočne zabezpečené dôkazy
jednoznačne nepreukazujú taký rozsah a závažnosť konania obžalovaného, ako ich ustálil okresný
prokurátor v obžalobe a ako sa domáha zmeniť rozsudok okresného súdu odvolacím súdom v tomto

smere.
V stručnosti poukazuje odvolací súd na tie okolnosti, že obžalovaný zrejme v rámci konfliktov nepoužíval
také výrazy, ktoré by boli neškodné a ktoré by nemohli vzbudiť obavu u poškodenej, že by mohol
uskutočniť svoje vyhrážky, zvlášť teda, keď mal obžalovaný tieto predniesť aj opakovane, a to aj za
použitia zbrane.

Na druhej strane treba uviesť, že vykonaným dokazovaním je preukázaná značná miera
spolupôsobenia, resp. vyprovokovanie konfliktov aj zo strany poškodenej nie tiež dôstojným správaním
sa manželky a matky, keď je zrejmé, že požívala tiež alkoholické nápoje a tiež je zrejmé, že pokiaľ
uvádzala zranenia a spôsob napádania najzávažnejším spôsobom zo strany obžalovaného, tieto neboli
preukázané, aj pokiaľ ide o výpovede svedkov uvádzaných okresným prokurátorom, ktorí mali vidieť

takéto zranenia, na hlavnom pojednávaní takéto skutočnosti nepotvrdzovali a pokiaľ sú zachytené na
fotodokumentácii určité zranenia na tele poškodenej, nie je možné ustáliť odborne, v dôsledku čoho
vznikli, či ich spôsobil poškodenej obžalovaný a tiež nie je dostatočne zreteľné ani opticky na týchto
nie vydarených fotosnímkoch, o aké zranenia vlastne ide. Je možné vziať v úvahu aj tú obhajobuobžalovaného, že pokiaľ by poškodená mala závažné zranenia na tele v dôsledku útokov obžalovaného,
obžalovaný jej nemohol zabrániť, aby privolala pomoc či už prostredníctvom detí, telefonicky a podobne
a išla na ošetrenie, resp. oznámiť trestnú činnosť podstatne skôr ako sa v skutočnosti stalo, pokiaľ by bol

obžalovaný dlhodobo závažným spôsobom útočil na poškodenú tak, ako to ustálil v obžalobe okresný
prokurátor.
Ajodvolacísúdmázapreukázanélento,čoustálilsúdprvéhostupňavovýrokunapadnutéhorozsudkua
správne potom prvostupňový súd podradil konanie obžalovaného pod prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., ktorý je úmyselným prečinom a tomu následne zodpovedalo aj

ukladanie trestu.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dostatočne prihliadol na významné
skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., vrátane priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a
za aplikácie aj ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zodpovedajúci všetkým zákonným
hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, ide o trest, ktorý môže splniť zákonom
sledovaný účel tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Správne bol obžalovaný pre výkon uvedeného trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trest odňatia slobody pre iný úmyselný
trestný čin.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.