Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216209895
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216209895.5

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: v 1.rade W. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, E., v 2.rade W.
C., rod. X., nar. X.X.XXXX, bytom kapitulská XXX, E., v konaní obaja zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovaným: v 1.rade
E.. W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, v 2.rade Z. W., rod. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č.d. XXX,
o zaplatenie 165,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442 994, IŽA 205 zamieta.

Súd konanie zastavuje.

Súd návrh na zmenu žaloby zamieta.

Žalovaní v 1.a 2.rade majú voči žalobcom v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

Súd v r a c i a žalobcom v 1.rade Štefan Zambó, nar. 9.8.1960, bytom Kapitulská 696, Iža, v 2.rade
Valéria Zámbóová, rod. Molnárová, nar. 3.8.1963, bytom kapitulská 696, Iža, spoločne a nerozdielne

súdny poplatok zo žaloby vo výške 9,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému,
IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2016 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 165,97 € s príslušenstvom, keď poukázali na zmluvu
o nájme zo dňa 1.4.2003, na základe ktorej mali žalobcovia a žalovaní ako prenajímatelia prenajímať

pozemky spoločnosti VZ, s.r.o.
2. V odpore proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaní doručili súdu 4.8.2017 uviedli, že nikdy neobdržali
žiadne peniaze titulom nájmu na základe nájomnej zmluvy predloženej žalobcami.

3. Prípisom zo dňa 26.4.2019 žalobcovia navrhli pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442
994 do konania. Návrh odôvodnili tým, že žalovaní v odpore uvádzajú, že nikdy neobdržali nájomné

titulom nájomnej zmluvy predloženej žalobcami, je pasívne vecne legitimovaná spoločnosť VZ, s.r.o.,
IČO:31 442 994.

Zároveňtýmtoprípisomžalobcovianavrhlizastaviťkonanieprotižalovanýmv1.a2.radeanavrhlizmenu
žaloby tak, aby súd zaviazal žalovaného spoločnosť VZ, s.r.o., IČO:31 442 994 k zaplateniu sumy 248,95
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 248,95 € od 26.4.2019 do zaplatenia.4. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže počas
konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje
iné právo.

Podľa § 143 ods. 1 CSP Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

5. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní, a slúži na odstránenie nedostatku

vecnej legitimácie. Pojmovo pôjde o počiatočný nedostatok vecnej legitimácie, pretože ak sa vyskytla
právna či iná skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na inú osobu až v
priebehu konania, aplikuje sa postup podľa § 80 CSP.
Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto
je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní

bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania. Ak súd dospeje k názoru, že je hospodárnejšie vstup
ďalšej sporovej strany umožniť, uznesením pripustí tento vstup, v opačnom prípade rovnako uznesením
tento návrh zamietne.
6. Súd rozhoduje len na návrh žalobcu. Touto legitimáciou disponuje výlučne žalobca, pretože z
dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve

žalobca. Na tomto princípe (procesnej legitimácie na podanie návrhu na vstup ďalšieho subjektu do
konania len vo vzťahu k žalobcovi) je založená väčšina procesných úprav. Súhlas vstupujúceho
subjektu do konania sa vyžaduje len v tom prípade, ak má vystupovať na strane žalobcu ako subjektu
(spravidla) samostatného procesného spoločenstva. Žalobcu ako nositeľa dispozičnej legitimácie v
konaní nemožno nútiť .. aby proti svojej vôli vystupoval v spore ako žalobca. Naopak, súhlas žalovaného

sa logicky nevyžaduje.
Vstupom do konania sa nemení doterajší okruh subjektov konania v tom zmysle, že by sa zmenšil či
zúžil. Naopak, počet doterajších subjektov sa rozšíri, čím logicky vznikne na jednej či druhej procesnej
strane procesné spoločenstvo, zásadne samostatné. Vstúpený subjekt prijíma stav konania k momentu
právoplatnosti uznesenia o pripustení svojho vstupu, nie je viazaný doterajšími úkonmi žiadneho zo

subjektov konania, a to ani v prípade, ak by vstupom do konania vzniklo nerozlučné spoločenstvo, a ani
v prípade, ak by sa vstupom do konania sanoval nedostatok núteného spoločenstva.

7. Pojem „ procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi

skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v
späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01
alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože

nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného,

alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods.
1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161
ods. 3 CSP).
Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď'

žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o
tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

8. V danom prípade súd návrh žalobcu na pripustenie vstupu spoločnosti VZ, s.r.o., IČO:31 442 994
zamietol z dôvodu hospodárnosti konania. Súd poukazuje hlavne na skutočnosť, že žalobcovia sa o
prípadnej pasívnej vecnej legitimácii spoločnosti VZ, s.r.o., dozvedeli už v októbri roku 2017, pričom

návrh na pristúpenie podali až v roku 2019 a to konkrétne prípisom zo dňa 26.4.2019, teda skoro 2
roky po tom čo sa o skutočnostiach dozvedeli, a z dôvodu hospodárnosti konania, by bolo neefektívne
a nehospodárne po takejto dobe robiť všetky úkony s novým subjektom, a dlhodobo predlžovať konanie
a v podstate začať s konaním po 3 rokoch úplne od začiatku.
Rovnako tak nebol dôvod rozhodovať o návrhu ani podľa § 80 ods. 1, ods. 2 CSP, pretože žalobcovia

nepreukázali, že by po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.
Z uvedených dôvodov súd návrh na pristúpenie žalovaného do konania zamietol.

9. V danom prípade súd rozhodol o zastavení konania podľa § 145 CSP, pretože žalobcovia zobrali

žalobu späť proti žalovaným v 1.a 2.rade, teda zobrali celkovo žalobu späť. Súhlas žalovaných nebol
potrebný, keďže k späťvzatiu prišlo pred predbežným prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

10. Súd návrh na zmenu žaloby zamietol, a to z dôvodu, že zmena žaloby sa týkala spoločnosti VZ,
s.r.o., keďže však táto spoločnosť do konania nevstúpila, nebol dôvod na zmenu žaloby tak, ako to

požadovali žalobcovia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu-
žalobcovia- založili vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovanými a taktiež medzi stranami
navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania tým, že zobrali žalobu späť, čím
vznikol nárok na náhradu trov konania protistrane. Súd je názoru, že sú splnené všetky predpoklady
tak, ako sú opísané vyššie. Je teda daná príčina, ktorou je správanie sa strany sporu (späťvzatie
žaloby žalobcami) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pretože žalobcovia nezobrali žalobu späť pre

správanie protistrany, t.j. pre správanie žalovaných napr. z dôvodu, že žalovaní zaplatili pohľadávku,
súd je názoru, že zapríčinenie zastavenia konania je na strane žalobcov. Súd je názoru, že žalovaní
nemôžu zodpovedať za vznik trov konania, ktoré iniciovali žalobcovia a ktoré žalobcovia zobrali späť
v domnení, že žaloba už nie je dôvodná z nejakej nešpecifikovanej príčiny, a to bez ohľadu na to, ako
by bolo meritórne rozhodnuté. Žalovaní, ktorí sa iba v konaní bránili, nemôžu niesť zodpovednosť za

vznik trov, keď k zastaveniu príde bez uvedenia dôvodu a bez príčiny. Primárne sa musí brať do úvahy
správanie žalobcov, ktorí svojim konaním vyvolali zastavenie konania, pričom zastavenie konania resp.
podanie návrhu na zastavenie konania, nemalo príčinu v správaní sa žalovaných. Tu treba jednoznačne
ako procesné zavinenie zastavenia vidieť späťvzatie žaloby žalobcami.

12. O vrátení súdneho poplatku, ktorý je krátený o sumu 6,70 €, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, ods. 4,
ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.Poučenie:

Proti výrokom tohto uznesenia, ktorými súd rozhodol o návrhu na pripustenie vstupu, o zamietnutí zmeny
žaloby a o vrátení súdneho poplatku, odvolanie nie je prípustné

Proti zostávajúcim výrokom uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.