Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200582
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7216200582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobkyne: R. D., L.. X.XX.XXXX,

J. D. XXXX/XX, T., G. X.. S. T. I.. G. O., D..O..M.., D. D. T. XX, T., G. Ž.: G., D..O..M.., D. D. G. XX, J.,
W.: XX XXX XXX, o zaplatenie 3.698,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.698,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 3.698,- eur od 19.1.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 14.1.2016, sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému,
zaplatiť jej sumu 3.698,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.698,- eur od

19.1.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa
27.4.2012 zmluvu o úvere č. 901300973, dňa 20.8.2012 zmluvu o úvere č. 901301125, dňa 19.2.2013
zmluvu o úvere č. 901301530, dňa 21.11.2013 zmluvu o úvere č. 901301892, dňa 6.5.2014 zmluvu o
úvereč.901302131,dňa1.10.2014zmluvuoúvereč.901302352,nazákladektorýchdošlokposkytnutiu
finančných prostriedkov zo strany žalovaného vo výške 4.150,- eur žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe tvrdila,
že žalovanému uhradila sumu vo výške 7.848,- eur, teda o 3.698,- eur viac, než ako mal žalovaný nárok.
Žalobkyňa mala za to, že jednotlivé zmluvy o úvere je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov,

nakoľko v nich neboli uvedené obligatórne náležitosti vyžadované zákonom (termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, údaj o dobe trvania zmluvy, vysoká ročná percentuálna miera nákladov a pod.)
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, platným a účinným v čase uzavretia tej ktorej zmluvy. Ako dôkazy predložila jednotlivé
zmluvy, splátkové kalendáre, výzvu na vrátenie plnenia, tabuľku priemerných úrokových mier z úverov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 18.2.2016, v ktorom uviedol, že v

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 901302352 zo dňa 1.10.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 96,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 32 %. V zmluve o úvere vzal spotrebiteľ
na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku
dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,49 %, a teda výška odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných
hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN.
K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 901302131 zo dňa 6.5.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňa podľa

zmluvy vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a preto pri jednej splátke činí 86,86 %. Dohoda o plnení v splátkach, tak ako si o
topožiadalažalobkyňa,prisplneníúveruv12splátkachzodpovedáRPMNvhodnote258,62%.Nakoľkobola zmluva uzavretá dňa 6.5.2014 nevzťahoval sa na ňu zákon o zavedení maximálne prípustnej cene
úveruastropneboldovtedynikdezakotvený.Žalovanýmázato,ženakoľkozákonzakazujeretroaktivitu,
nevzťahuje sa na ňho zákon, ktorým sa určila maximálna prípustná odplata, avšak poukázal tiež na

to, že podľa aktuálnych zákonných stropov prípustnosti RPMN, sa veriteľ stále pohybuje v medziach
zákona. V predmetnej zmluve č. 901302131 je hodnota RPMN určená vo výške 96,80 %, pričom vtedy
priemerná hodnota RPMN bola vo výške 44,79 %, a teda dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN nebol
prekročený. Počet splátok bol dohodnutý na 12, vo výške 218,- eur, a to ku 15. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom 15.6.2014 do 15.6.2015.

K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 901301892 zo dňa 21.11.2013 žalovaný uviedol, že danú
zmluvu možno obdobne hodnotiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 901302131. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 901301892 je hodnota RPMN určená vo výške 92,00 %, pričom vtedy
priemerná hodnota RPMN bola vo výške 50,91 %, a teda dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN nebol
prekročený. Počet splátok bol dohodnutý na 12, vo výške 56,- eur, a to ku 20. kalendárnemu dňu v
mesiaci, počnúc dňom 20.12.2013 do 20.11.2014.

K zmluve o úvere č. 901300973 zo dňa 27.4.2012 a k zmluve o úvere č. 901301125 zo dňa 20.8.2012
žalovaný uviedol, že zmluva nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č.
129/2010Z.z.,apretojunemožnopovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov,nakoľkoobsahujezákladné
náležitosti, ktoré sú vyžadované zákonom - Obchodný zákonník pri nepomenovanej zmluve. Počet
splátok bol dohodnutý na 12, vo výške 56,- eur, a to ku 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom

20.3.2013 do 20.2.2014.
K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 901302352 zo dňa 1.10.2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňa podľa
zmluvy vzala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, a preto pri jednej splátke činí 32 %. Dohoda o plnení v splátkach, tak ako si o

to požiadala žalobkyňa, pri splnení úveru v 12 splátkach zodpovedá RPMN v hodnote 263,64 %. Počet
splátok bol dohodnutý na 12 vo výške 47,- eur, a to ku 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom
10.11.2014 do 10.10.2015.
K naliehavému právnemu záujmu žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa na určení
neprijateľnosti podmienky nemá naliehavý právny záujem a ani ho nepreukázala. Žalovaný si

individuálne dohodol podmienky zmluvy o úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou, ktorú vykonal na
základe vyplnenia formulára o overení klienta, boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a k tomu
dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta.
Kzmluveoúvereč.9013015303zodňa19.2.2013žalovanýuviedol,žetútozmluvunemožnopovažovať
za zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko bola uzatvorená na základe § 269

ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná. Podľa dohody o splátkach dlžník berie na
vedomie, že výška RPMN je vo výške 281,64 %. Dohoda o splátkach oprávňuje dlžníka plniť v splátkach
(nie jednorázovo, tak, ako je ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logický vzrastá aj RPMN.
Žalovaný mal za to, že zo zmluvy o úvere, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plní na základe uzavretej zmluvy o

úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny
dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech žalovaný získal z
poctivých zdrojov, preto žalovaný odmieta, žeby z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým

došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.).
V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového
procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle
ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného

(§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

4.Dňa6.10.2016bolosúdudoručenévyjadreniežalobkynekvyjadreniužalovaného,vktoromžalobkyňa
k zmluve o úvere č. 901300973 uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur a zaviazala sa vrátiť
sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu 672,- eur a poukázala

na prehľad splátok, z ktorého vyplýva, koľko zaplatila na účet žalovaného. Bezdôvodné obohatenie z
danej zmluvy uviedla vo výške 322,- eur.
K zmluve o úvere č. 901301125 žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur a
zaviazala sa vrátiť sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216 eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu2.616,- eur a poukázala na prehľad splátok, z ktorého vyplýva, koľko zaplatila na účet žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie z danej zmluvy uviedla vo výške 1.440,- eur.
K zmluve o úvere č. 901301530 žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur

a zaviazala sa vrátiť sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t. j. celkovo zaplatiť
sumu 672,- eur a poukázala na prehľad splátok, z ktorého vyplýva, koľko zaplatila na účet žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie z danej zmluvy uviedla vo výške 322,- eur.
K zmluve o úvere č. 901301892 žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur
a zaviazala sa vrátiť sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur, t. j. celkovo zaplatiť

sumu 672,- eur a poukázala na prehľad splátok, z ktorého vyplýva, koľko zaplatila na účet žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie z danej zmluvy uviedla vo výške 322,- eur.
K zmluve o úvere č. 901302131 žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur a
zaviazala sa vrátiť sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.216 eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu
2.616,- eur a poukázala na prehľad splátok, z ktorého vyplýva, koľko zaplatila na účet žalovaného.
Bezdôvodné obohatenie z danej zmluvy uviedla vo výške 1.216,- eur.

K zmluve o úvere č. 901302352 žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver vo výške 300,- eur a
zaviazala sa vrátiť sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 264,- eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu
564,- eur a poukázala na prehľad splátok, koľko zaplatila na účet žalovaného. Bezdôvodné obohatenie
z danej zmluvy uviedla vo výške 76,-eur.

5. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 9.11.2016, č. k. 15C/20/2016 - 73 rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 3.698,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, zo sumy 3,698.-
eur od 19.1.2016 do zaplatenia a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Proti
tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 4.7.2018, č. k. 1Co/254/2017 - 110, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 9.11.2016 rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní podaním zo dňa 7.11.2016, doručeným súdu dňa 8.11.2016.

6. Žalovaný v odvolaní okrem skutočností, uvedených v podaní, doručenom súdu dňa 18.2.2016, k

zmluve o úvere č. 9013015303 zo dňa 19.2.2013 uviedol, že počet splátok bol dohodnutý na 12 vo
výške 56,- eur, a to ku 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.3.2013 do 10.10.2015.
K zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 901302352 zo dňa 1.10.2014 žalovaný okrem už uvedených
skutočností poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.
z., § 1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a

akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy
a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných
prostriedkov. V zmluve zo dňa 1.10.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 96,-
eur, čo predstavuje RPMN vo výške 32,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška
priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,49 %. K ďalším zmluvám žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 23.1.2019. Pojednávania sa nezúčastnil
žalovaný, ktorý dňa 18.1.2019 súdu doručil elektronické podanie s ospravedlnením jeho neúčasti na

pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby sa súdne konanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto konal v zmysle ust. § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
Žalobkyňa prostredníctvom jej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe a
nadoterajšíchvyjadreniachadoplnilaich,ževzmluveospotrebiteľskomúvereskoncovýmč.352zodňa
1.10.2014,vzmluveskoncovýmč.131zodňa6.5.2014,vzmluveskoncovýmč.892zodňa21.11.2013,

v zmluve s koncovým č. 530 zo dňa 19.2.2013, v zmluve s koncovým č. 125 zo dňa 20.8.2012 a tiež
v zmluve o úvere s koncovým č. 973 zo dňa 27.4.2012 absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne
konečnej splatnosti, výške, počte a termínoch splátok a údaje o RPMN sú uvedené v zlej výške a v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a taktiež údaje o odplate za poskytnutie úveru. Žalobkyňa ďalej
ohľadompodriadeniazmlúvskoncovýmičíslami530,973,125podprávnyrežimObchodnéhozákonníka

uviedla, že uvedená podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku, nekalú praktiku a to v
mnohýchkonaniachsožalovanýmapodobneajKomisiounaposudzovaniepodmienokspotrebiteľských
zmlúv a nekalých obchodných praktík predávajúcich, kedy sa žalovaný vyhýba vyslovene aplikácii
ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu neuvádza informácie a tým nedostatočneinformuje spotrebiteľa a taktiež si neplní zákonom dané povinnosti ani v otázke odbornej starostlivosti.
Podľa názoru žalobkyne je právny názor žalovaného absolútne nesprávny a to z toho dôvodu, že
už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy, určené na ochranu

spotrebiteľa, je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. V tomto prípade tomu tak bolo, v zmluve ani nefigurujú napr. nie sú tam zaškrtnuté
políčka, že daný úver bol poskytnutý za účelom povolania, zamestnania, alebo niečo podobné. K
odplate žalobkyňa uviedla, že ide o hrubý nepomer medzi poskytnutou istinou a medzi skutočným
splatením celého úveru v danej výške a k ostatným otázkam odkázala na svoje predošlé písomné

vyjadrenia. Uviedla tiež, že v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, nakoľko všetky dané úvery
z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí je dôležité považovať za bezúročné a bezpoplatkové, t. zn.
že žalovaný nemal nárok na zaplatenie čiastky vyššej, ako on sám poskytol žalobkyni.

8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomdo22.12.2015,spotrebiteľskýmúveromna
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v

hotovosti.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným
ako veriteľom bola uzavretá dňa 27.4.2012 zmluva o úvere č. 901300973, dňa 20.8.2012 zmluva o
úvere č. 901301125, dňa 19.2.2013 zmluva o úvere č. 901301530, dňa 21.11.2013 zmluva o úvere č.

901301892, dňa 6.5.2014 zmluva o úvere č.901302131, dňa 1.10.2014 zmluva o úvere č. 901302352,
na základe ktorých zmlúv došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov vo výške 4.150,- eur zo strany
žalovaného žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovanému uhradila sumu vo výške 7.848,- eur,
teda o 3.698,- eur viac, než ako mal žalovaný nárok. Súd konštatuje, že všetky uvedené zmluvy uzavreté
medzi žalobkyňou a žalovaným majú charakter spotrebiteľských zmlúv, lebo žalobkyňa v danom prípade

vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri
uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Žalobkyni je
preto dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa a žalovanému postavenie dodávateľa. Pre spotrebiteľské
zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane, s veľkýmpočtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a
spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože
zmluvy boli vyplnené na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. V danej súvislosti súd upriamuje

pozornosť aj na skutočnosť, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka.

25. V danom prípade súd preskúmal predmetné zmluvy a zistil, že zmluvy, titulom ktorých odvodzuje

žalobkyňa svoj nárok uplatnený v tomto konaní, neobsahujú skutočne náležitosti, požadované v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, nakoľko
v nich absentujú v tom čase zákonom požadované náležitosti (zmluva zo dňa 27.4.2012, 20.8.2012 a
19.2.2013 údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti úveru, údaj o RPMN, výška, počet
a termíny splátok istiny, zmluva zo dňa 21.11.2013, dňa 6.5.2014 a dňa 1.10.2014 údaj o výške, počte
a termínoch splátok istiny). Súd posúdil tiež RPMN uvedenú v predmetných zmluvách. RPMN uvedená

nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom podľa názoru súdu nekorešponduje so zákonnou
povinnosťou uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve, ktorá musí byť uvedená nepochybne jasným
a zrozumiteľným spôsobom a preto je zmluvy možné považovať za zmluvy, kde RPMN uvedená nie
je. Keďže zákonom požadované podstatné náležitostí v jednotlivých zmluvách chýbajú, ako je uvedené
vyššie , súd posúdil ich absenciu tak, že úvery je nutné v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z. z. považovať za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, je plnenie, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a aj prijal,
plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí
vydať. Žalobkyni boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky spolu vo výške 4.150,- eur.
Žalobkyňa celkovo zaplatila 7.848,- eur a tak rozdiel medzi celkovým poskytnutým úverom a zaplatenou

sumou zo strany žalobkyne predstavuje vymáhanú čiastku 3.698,- eur, ktorú súd žalobkyni aj priznal.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Podľa § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

29. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že v prípade nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného
vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok, spočívajúci vo

vydaní bezdôvodného obohatenia, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa preukázala, že žalovaného požiadala o splnenie záväzku tým, že
mu doručila výzvu zo dňa 14.1.2016 na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu žiadala vrátenie
sumy 3.698,- eur v lehote najneskôr do 18.1.2016. Žalovaný svoj záväzok na vydanie bezdôvodného
obohatenia nesplnil v uvedenej lehote, preto sa dostal do omeškania s plnením záväzku nasledujúcim

dňom od 19.1.2016. Súd z toho dôvodu priznal žalobkyni okrem vymáhanej istiny aj uplatnený úrok z
omeškania, ako je uvedené vo výroku rozsudku, v súlade s cit. ust. §§ 517 OZ a nar. vlády č. 87/1995
Z.z., až do zaplatenia, nakoľko omeškanie žalovaného stále trvá.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom úspešnej žalobkyni priznal v

zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie(§355ods.1C.s.p.),ktorémôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).