Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114213577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., E. XX/XX, zast. JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom, so sídlom
v Nitre, Farská 33 a JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Nitra, Piaristická 2,
proti žalovanej: N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, zast. Advokátska kancelária RS Legal, s. r.
o., so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho 7, o zaplatenie sumy 13.100 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júla 2017 č. k. 19C/11/2015-159 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 22. mája 2018 č. k. 19C/11/2015-221 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 657, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28. 09. 2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
predávajúcimi manželmi S. a kupujúcou žalovanou, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV
č. XXX nachádzajúca sa v katastrálnom území I., a to parc. č. 72/4 - záhrady o výmere 732 m2. V kúpnej

zmluve je dojednaná kúpna cena vo výške 5.000 eur, v skutočnosti ale žalovaná ako kupujúca poukázala
na účet predávajúcich sumu 14.200 eur, čo preukazuje aj ňou predložený výpis z účtu. Dňa 26. 04.
2011 žalobca a žalovaná uzatvorili ako kupujúci Kúpno-predajnú zmluvu č. 26/04/2011 s predávajúcim
DREVOTREND Slovakia spol. s r. o., ktorej predmetom bola zrubová stavba „Alpina 220-Štefanovičová"
o pôdorysnom rozmere 7,54 m x 7,28 m v zmysle výkresovej dokumentácie a kúpna cena bola zmluvne
dojednaná na 37.780 eur, pričom 40% zálohová platba vo výške 15.112 eur mala byť uhradená pri
podpisezmluvyprevodomnaúčetpredávajúceho,40%platba7dnípredexpedícioutovaruprevodomna

účetpredávajúcehoalebovhotovostidopokladnepredávajúceho,10%do5pracovnýchdnípoukončení
hrubej stavby prevodom na účet predávajúceho vo výške 3.778 eur a 10% do 5 pracovných dní po
ukončení montáže prevodom na účet predávajúceho. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v Tatra banke
a. s. vyplýva, že žalovaná dňa 05. 05. 2011 vybrala zo svojho účtu sumu 15.000 eur a z rovnakého výpisu
z účtu je zrejmé, že dňa 13. 05. 2011 jej bola zo strany žalobcu na tento účet poukázaná suma 13.100
eur. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 12. 05. 2011 medzi predávajúcou H. N. a kupujúcimi žalobcom
a jeho manželkou L. E. nadobudol žalobca so svojou manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva

v podiele 1/1 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parc. č. 3791/116 a podiel na nehnuteľnosti
parc. č. 3791/120 v rozsahu 100/441 k celku, zapísanej na LV č. XXXX spolu za kúpnu cenu 14.000 eur,
pričom 300 eur zaplatili ako preddavok pred podpisom zmluvy a sumu 13.700 eur prevodom na dva účty
(sumy: 10.700 eur + 3.000 eur). Z LV č. XXXX je zrejmé, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov- žalobcu a jeho manželky L. E. sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K. E., a to parc.
č. 3791/116 - orná pôda o výmere 414 m2, parc. č. 3791/132 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52
m2, ako aj rozostavaný rodinný dom na parc. č. 3791/132. V časti „C" LV je vyznačené záložné právo v

prospechSlovenskejsporiteľnea.s.podľaV7135/11.Dňa22.06.2011bolauzatvorenáKúpno-predajná
zmluva č. 22/06/2011 medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou DREVOTREND Slovakia spol. s
r. o. ako predávajúcim, ktorej predmetom bol skelet hrubej stavby rodinného domu na parc. č. 3791/116
v katastrálnom území K. E. o pôdorysnom rozmere 7,54 m x 7,28 m v zmysle výkresovej dokumentácie,
pričom kúpna cena bola dojednaná na 9.322,40 eura a mala byť zaplatená tak, že 120 eur bola záloha

splatná pri podpise zmluvy prevodom na účet predávajúceho a suma 9.202,40 eura v lehote do 31.
08. 2011. Dňa 30. 06. 2011 bola spoločnosťou DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. vystavená pre
žalobcu faktúra č. 1820111 na sumu 120 eur, ktorá bola splatná dňa 30. 06. 2011 a bola odpísaná z účtu
žalobcu vedeného v Slovenskej sporiteľni a. s. dňa 22. 06. 2011 v prospech predávajúceho - spoločnosť
DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. Dňa 30. 08. 2011 bola z účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni a.
s. v prospech spoločnosti DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. poukázaná suma 9.202 eur na základe

faktúry č. 202011 zo dňa 18. 08. 2011, splatnej dňa 25. 08. 2011. Dňa 25. 07. 2011 bola uzatvorená
kúpna zmluva medzi predávajúcou žalovanou a kupujúcim - I. G., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť
zapísanánaLVč.XXX,atoparc.č.72/4záhradyovýmere732m2.Kúpnacenabolazmluvnedojednaná
na 6.500 eur, ktorá mala byť zo strany kupujúcej uhradená tak, že suma 1.500 eur bude predávajúcej
zaplatená v hotovosti pred podpisom zmluvy a suma 5.000 eur v deň podpisu kúpnej zmluvy prevodom

na účet predávajúcej (žalobkyne v tomto konaní). V skutočnosti (podľa vyjadrenia žalovanej) jej kupujúca
I. G. vyplatila kúpnu cenu 14.500 eur, z toho 6.000 eur na účet a 9.500 eur v hotovosti. Z výpisu z účtu
žalovanej vyplýva, že dňa 25. 07. 2011 jej bola na účet v Tatra banke a. s. poukázaná zo strany kupujúcej
suma 5.000 eur a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25. 07. 2011 je zrejmé, že žalovaná prijala
od I. G. sumu 9.500 eur. Žalovaná predložila doklad o tom, že ku dňu 31. 12. 2010 mala na sporiacom

účte v ING Bank N.V. sumu 15.085,05 eura, na účte v Tatra banke a. s. mala ku dňu 31. 08. 2010 sumu
14.300,11 eura a ku dňu 31. 12. 2010 sumu 7.770,40 eura. V súvislosti s poistnou zmluvou v Allianz -
Slovenská poisťovňa a. s. mala ku dňu 07. 02. 2011 rezervu vo výške 4.770,49 eura, ktorej odkupná
hodnota bola ku dňu 23. 02. 2010 vo výške 4.357,61 eura a na účte v Prvej stavebnej sporiteľni a. s.
mala ku dňu 31. 12. 2011 zostatok vo výške 2.298,13 eura. Z výpisu účtu spoločnosti DREVOTREND

Slovakia spol. s r. o. v ČSOB, a. s., ktorý bol súdu predložený vyplýva, že táto spoločnosť zadala dňa
22. 06. 2011 príkaz na úhradu sumy 120 eur na zaplatenie projektu protipožiarnej ochrany pre žalobcu,
dňa 08. 06. 2011 bol zadaný príkaz na úhradu sumy 1.000 eur ako záloha na projekt E., dňa 09. 06.
2011 bol zadaný príkaz na vyplatenie sumy 12.600 eur žalobcovi a dňa 31. 08. 2011 bola prijatá na
tento účet platba od žalobcu vo výške 9.202 eur. Z výdavkového dokladu č. 407 zo dňa 22. 06. 2011

vyplýva, že spoločnosť DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. vyplatila žalobcovi sumu 12.600 eur z titulu
vrátenia zálohy. Z výpisu z účtu žalovanej v Slovenskej sporiteľni a. s. vyplýva, že dňa 24. 10. 2011
poukázala matka žalovanej na účet žalovanej sumu 10.000 eur. Žalobca sa v tomto konaní domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 13.100 eur z titulu ním poskytnutej a žalovanou nevrátenej pôžičky, ktorú
jej mal poskytnúť dňa 12. 05. 2011, aby mohla žalovaná vrátiť finančné prostriedky svojím príbuzným,

ktorí jej ich zapožičali na zakúpenie pozemku v katastrálnom území I. a naliehali na žalovanú, aby im
finančné prostriedky vrátila. Žalovaná mala žalobcovi požičané finančné prostriedky vrátiť po tom, čo
predá uvedený pozemok v I., pri predaji ktorého bol nápomocný aj žalobca, bol predaný dňa 25. 07.
2011, a keďže žalovaná žalobcovi finančné prostriedky po predaji pozemku nevrátila, žalobca sa obrátil
so žalobou na súd a okrem sumy 13.100 eur sa domáhal aj úroku z omeškania v zákonnej výške od 01.

09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

1.2. Z ustanovenia § 657 OZ možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú: určenie
zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného
vzťahuapovinnosťvrátiťvecirovnakéhodruhu.Zmluvaopôžičkemácharakterreálnejzmluvy.Právnym

dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán
a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala
druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto
dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky, ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu.
Inaktátodohodamusívyhovovaťnáležitostiamprezmluvyvôbec.Nazákladedohodyvzniknepôžičkový

pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a
oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka
vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len včase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď
dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti, ale i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Pri
peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka.

Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec toho istého druhu, v tom istom množstve, v tej istej akosti
a v dohodnutom čase.

1.3. V súvislosti s § 107 OZ je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna
premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia

nezávisle od seba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal
možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy
sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia. Subjektívna vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto

bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, musí byť skutočná. Nie je
pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda, či sa mohol o
svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Z hľadiska začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto ho získal. Ustanovenie

§ 107 ods. 2 OZ určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie bezdôvodne
získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Táto hranica je v trvaní 3 rokov v prípade, že k získaniu
bezdôvodnéhoobohateniadošloneúmyselne(znedbanlivosti)a10rokov,aksabezdôvodnéobohatenie
získalo úmyselne. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej doby je rozhodný deň, v
ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

1.4. V danom prípade súd mal za preukázané, že žalobca žil 9 rokov v partnerskom zväzku so
žalovanou, hoci bol ženatý so L. E.. Bolo tiež preukázané, že strany sporu plánovali postaviť spolu
rodinný dom, za ktorým účelom žalovaná kúpila nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území
I., a to parc. č. 72/4 - záhrady o výmere 732 m2 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 09. 2010

za kúpnu cenu 14.200 eur, pričom zdokladovala, že k 31. 12. 2010 mala na sporiacom účte v ING
Bank N.V. sumu 15.085,05 eura, na účte v Tatra banke a. s. mala ku dňu 31. 08. 2010 sumu 14.300,11
eura a ku dňu 31. 12. 2010 sumu 7.770,40 eura, v súvislosti s poistnou zmluvou v Allianz - Slovenská
poisťovňa a. s. mala ku dňu 07. 02. 2011 rezervu vo výške 4.770,49 eura, ktorej odkupná hodnota
bola ku dňu 23. 02. 2010 vo výške 4.357,61 eura a na účte v Prvej stavebnej sporiteľni a. s. mala

ku dňu 31. 12. 2011 zostatok vo výške 2.298,13 eura. Žalovaná tvrdila, že kúpnu cenu uhradila z
peňazí, ktoré mala čiastočne našetrené a čiastočne z dedičstva, a keďže aj po kúpe tohto pozemku
mala dostatok finančných prostriedkov (ako je vyššie špecifikované), súd nemal za preukázané tvrdenie
žalobcu, že žalovaná si na kúpu pozemku požičala peniaze od svojich príbuzných, a že žalobca jej preto
dňa 12. 05. 2011 poskytol finančné prostriedky titulom pôžičky, lebo jej príbuzní na ňu naliehali, aby im

finančnéprostriedkypožičanénakúpunehnuteľnostivrátila.Pokiaľbysižalovanábolapožičalafinančné
prostriedky na kúpu pozemku od svojich príbuzných, mala dostatok vlastných finančných prostriedkov
a nepotrebovala si požičiavať od žalobcu. Naopak, z LV č. XXXX je zrejmé, že v nehnuteľnosti, ktoré
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky L. E. sú zaťažené záložným právom v
prospech Slovenskej sporiteľne a. s. podľa V 7135/11, preto je pravdepodobné, že ich kúpu žalobca

financoval prostredníctvom úveru. Žalovanej sa síce v konaní nepodarilo preukázať jej tvrdenie, že dňa
06. 05. 2011 uhradila v spoločnosti DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. sumu 13.100 eur (12.600 eur
do pokladne, o čom si mal doklad ponechať žalobca a sumu 500 eur za projektovú dokumentáciu bez
dokladu), preukázala však, že dňa 05. 05. 2011 vybrala zo svojho účtu sumu 15.000 eur a aj svedok
Ing. Z. K. na pojednávaní vypovedal, že si pamätá, že aj v súvislosti s prvou kúpnou zmluvou (týkajúcou

sa strán sporu) bola zložená záloha, ktorá bola neskôr vrátená žalobcovi, nakoľko v účtovníctve firmy
(DREVOTREND Slovakia spol. s r. o.) žiadna platba evidovaná na meno žalovanej nebola. Existencia
zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu v konaní preukázaná nebola, nepochybné ale je, že dňa 13. 05.
2011 bola na účet žalovanej pripísaná suma 13.100 eur, ktorú jej dňa 12. 05. 2011 žalobca previedol zo
svojho účtu. Keďže žalovaný popieral tvrdenie žalovanej, že sumu 13.100 eur jej previedol na účet preto,

lebo sa rozhodol, že si rodinný dom nepostaví s ňou, ale so svojou manželkou, a preto jej ňou zloženú
zálohu v spoločnosti DREVOTREND Slovakia spol. s r. o. dňa 06. 05. 2011 vo výške 13.100 eur (12.600
eur + 500 eur = 13.100 eur) len vrátil, žalobca potom nepreukázal, z akého právneho dôvodu žalovanej
finančné prostriedky poskytol. Žalobca sa potom mohol domáhať od žalovanej vydania bezdôvodnéhoobohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu, pričom subjektívna aj objektívna premlčacia lehota
mu začala plynúť dňom 13. 05. 2011 (ktorým dňom sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil) a uplynula mu dňa 13. 05. 2013. Žalobca sa so svojou žalobou obrátil

na súd až dňa 05. 05. 2014, teda po uplynutí subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty, a preto súd
prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a žalobu žalobcu s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a zákonné ustanovenia zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP
a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní úspešná v
plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 13.100 eur s príslušenstvom
z titulu nevrátenia poskytnutej pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanej bezhotovostným bankovým

prevodom zo dňa 12. 05. 2011, pričom suma 13.100 eur bola pripísaná na bankovom účte žalovanej dňa
13. 05. 2011. Žalovaná v konaní odporovala žalobcom uplatnený nárok v časti právneho titulu plnenia,
pričom v konaní nebolo sporné poukázanie sumy 13.100 eur z bankového účtu žalobcu na bankový
účet žalovanej. Žalovaná na svoju obranu v konaní tvrdila, že dňa 06. 05. 2011 zaplatila spoločnosti
DREVODOM Slovakia spol. s r. o. v hotovosti v prítomnosti žalobcu celkovú sumu 13.100 eur z titulu

zálohy na stavbu rodinného domu Alpina 220 v obci I. v sume 12.600 eur a odmenu za projekt uvedenej
stavby v sume 500 eur a suma 13.100 eur, ktorú jej žalobca poukázal na bankový účet zodpovedala tejto
zálohe, ktorá mala byť neskôr žalobcovi zo strany spoločnosti DREVODOM Slovakia spol. s r. o. vrátená.
Uvedené skutkové tvrdenia žalovanej však boli v konaní vyvrátené nespornými tvrdeniami účastníkov,
výpoveďou svedka F.. Z. K., konateľa spoločnosti DREVODOM Slovakia spol. s r. o. a listinnými dôkazmi

predloženými spoločnosťou DREVODOM Slovakia spol. s r. o. a tiež žalobcom. Žalobca a žalovaná
mali záujem o spoločnú stavbu rodinného domu na pozemku vo vlastníctve žalovanej, pričom dňa 26.
04. 2011 na strane kupujúcich uzavreli so spoločnosťou DREVODOM Slovakia spol. s r. o. na strane
predávajúceho kúpnu zmluvu označenú ako kúpno-predajná zmluva č. 26/04/2011, ktorej predmetom
bolo dodanie a montáž drevostavby rodinného domu Alpina 220 v obci I.. V konaní nebolo sporné,

že po uzavretí tejto zmluvy mala byť zo strany pracovníkov spoločnosti DREVODOM Slovakia spol. s
r. o. dňa 29. 04. 2011 vykonaná obhliadka pozemku v obci I. za účelom jeho zamerania pre budúcu
stavbu rodinného domu, ktorú však žalobca z dôvodu nezáujmu o spoločnú stavbu rodinného domu
so žalovanou v obci I. zrušil. Žalobca sa rozhodol nestavať spoločný rodinný dom so žalovanou v
obci I., pričom sa rozhodol postaviť rodinný dom bez účasti žalovanej v meste J., kat. úz. K. E.

a za týmto účelom aj dňa 02. 05. 2011 uzavrel s realitnou kanceláriou BeMi dohodu o rezervácii
nehnuteľnosti, ktorej predmetom bola rezervácia pozemku a následne dňa 12. 05. 2011 aj uzavrel s
vlastníkmi pozemku kúpnu zmluvu. Svedok K. vyvrátil verziu žalovanej, keď uviedol, že nemá vedomosť
o tom, že by žalovaná platila spoločnosti nejakú hotovosť a spoločnosť ani neeviduje žiadnu platbu od
žalovanej. Z listinných dôkazov predložených spoločnosťou DREVODOM Slovakia spol. s r. o. vyplýva,

že na bankový účet spoločnosti bola dňa 09. 06. 2011 pripísaná platba žalobcu v sume 12.600 eur,
ktorá bola dňa 22. 06. 2011 žalobcovi v hotovosti vrátená. Z bankového výpisu spoločnosti vyplýva,
že dňa 08. 06. 2011 bola spoločnosťou zaplatená záloha za projekt E.. Na základe uvedených, v
konaní preukázaných skutočností nemožno dospieť k záveru, že by žalobca napriek zrušeniu obhliadky
pozemku v obci I. naplánovanej na deň 29. 04. 2011 a napriek uzavretiu rezervačnej zmluvy na iný

pozemok v katastrálnom území K. E. dňa 02. 05. 2011 mal ďalej vôbec rozumný dôvod dňa 06. 05.
2011 navštíviť spolu so žalovanou spoločnosť DREVODOM Slovakia spol. s r. o. za účelom zaplatenia
zálohy za stavbu rodinného domu v obci I., pričom tvrdenia žalovanej o zaplatení zálohy vyvrátil aj
konateľ spoločnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná mala dostatok vlastných finančných
prostriedkov a nepotrebovala si požičať od žalobcu, aby vrátila finančné prostriedky svojim príbuzným.

Skutočnosť, že žalovaná mala na bankovom účte v Tatrabanke, a. s. dňa 31. 08. 2010 sumu 14.300,11
eura nevyvracia skutočnosť, že by jej pred týmto dňom nebola poskytnutá peňažná pôžička na kúpu
pozemku v obci I., ktorého kúpnu cenu zaplatila dňa 28. 09. 2010. Tiež skutočnosť, že žalovaná mala
ku dňu 31. 12. 2010 a bankových účtoch uložené finančné prostriedky v celkovej sume 25.153,58 eura
ešte sama o sebe neznamená, že táto deklarovaná finančná kondícia žalovanej zodpovedala stavu o

takmer 5 mesiacov neskôr, kedy jej bola dňa 13. 05. 2011 pripísaná na účet žalovaná suma. Žalobca
v konaní tvrdil iba tú skutočnosť, že žalovaná mu sama tvrdila, že musí vrátiť finančné prostriedky
svojim príbuzným, pričom žalobca v tom čase nemal dôvod pochybovať o jej tvrdeniach a tiež ani
nemal prehľad o jej finančnej situácii, aby mohol pravdivosť jej tvrdení o neschopnosti vrátiť pôžičkysvojim príbuzným vyhodnotiť. Žalobca je presvedčený, že z vykonaného dokazovania možno dospieť k
záveru, že žalobca pôžičku v sume 13.100 eur žalovanej dňa 13. 05. 2011 poskytol, pričom žalovaná
túto sumu žalobcovi nevrátila a v konaní nebol preukázaný žiaden iný právny dôvod na platbu žalobu v

prospech bankového účtu žalovanej. Napriek tomu, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že
žalobca nepreukázal, z akého právneho dôvodu žalovanej finančné prostriedky poskytol, pričom mal
existenciu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu za nepreukázanú. Súd vyhodnotil plnenie žalobcu
ako plnenie bez právneho dôvodu, prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a žalobu

zamietol. S týmto odôvodnením však nemožno súhlasiť. Pokiaľ súd vyhodnotil plnenia žalobcu ako
plnenie bez právneho dôvodu, nesprávne právne posúdil plynutie subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť okamihom, keď sa žalobca dozvedel, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a trojročná objektívna premlčania doba
okamihom, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Žalobca je toho názoru, že žalovanou vznesená
námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie

síce správne posúdil začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby dňom 13. 05. 2011, avšak nesprávne
posúdil jej koniec, nakoľko táto by uplynula dňa 13. 05. 2014, pričom žalobný návrh bol podaný dňa 05.
05. 2014. Súd posúdil nesprávne aj začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žalobca
sa skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovanej najskôr dňom, kedy mu bol doručený odpor
proti platobnému rozkazu, v ktorom žalovaná odporuje právny titul zmluvu o pôžičke, avšak skutočne sa

o existencii bezdôvodného obohatenia dozvedel až dňom vyhlásenia rozsudku, kedy súd prvej inštancie
odôvodnil svoje rozhodnutie jeho právnym posúdením ako plnenie bez právneho dôvodu zakladajúce
bezdôvodné obohatenie žalovanej. Až od tohto okamihu je daná subjektívna vedomosť žalobcu o
existencii bezdôvodného obohatenia žalovanej a tento okamih zakladá začiatok plynutia a subjektívnej
premlčacej doby. Keďže súd prvej inštancie posúdil plynutie subjektívnej i objektívnej premlčacej doby

na vydanie bezdôvodného obohatenia nesprávne, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom
posúdeníveci.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v doplnení odvolania uviedol, že bol poučený sudkyňou, že sa má vyjadrovať a argumentovať

len k veci, popisovať okolnosti, ktoré sú v priamej súvislosti so sporom. Nedá mu nepoukázať na
okolnosti, ktoré mu neboli umožnené predložiť na pojednávaní a ktorým nebola venovaná patričná
pozornosť. Domnieval sa, že samotná sudkyňa by si mala zachovať dekórum objektivity, no na jeho
prekvapenieazisteniesapanisudkyňanechalazaplaviťnezmyselnýmianičnedokazujúcimilistinamizo
strany žalovanej a počas pojednávania ju nabádala a radila jej prizvať svedkov. Dve pojednávania sa na

žiadosť protistrany ukončili s tým, že sa mali doložiť nejaké dokumenty, ktoré v tom momente považovali
obe strany za kľúčové. Domnieval sa, že na ďalšom pojednávaní budú s výsledkom oboznámení,
pričom to, čo pani sudkyňa považovala za kľúčové, neskôr tomu nevenovala žiadnu pozornosť. Uviedol,
že cenových ponúk existovalo niekoľko. Má za to, že práve táto sa žalovanej hodila v súvislosti so
spoločnosťou DREVOTREND len preto, že bola termínom návštevy najbližšie k dátumu výberu vysokej

hotovosti, ktorú predložila ako dôkaz. Domnieva sa, že tento výber bol v súvislosti s transakciou a
jej súkromným obchodom v rámci profesionálneho záberu žalovanej, a nie za účelom zloženia zálohy
ako uviedla. Ku komunikácii, o ktorej sa právna zástupkyňa zmienila, dodal, že účelovo uvádza len
skutočnosti, ktoré jej zapadajú do konštrukcie, ich mailovú komunikáciu zo dňa 30. 09. 2012 ukončil
výzvou o splatenie dlhu, na čo už žalovaná nereagovala. Právna zástupkyňa žalovanej uznáva, že v liste

zaslanom do jej kancelárie spomenul dlh 23.000 eur bez konkrétnosti a bez špecifikácie. Mal konkrétne
na mysli dlh z pôžičky v sume 13.100 eur a sumu 10.000 eur. Táto suma bola približná a rovnala sa
prostriedkom, ktoré premárnil spoločne so žalovanou v súvislosti s režijnými nákladmi na rôzne výlety
a víkendové pobyty. Je logické, že tieto prostriedky dal na tieto účely dobrovoľne, boli rozložené na isté
relatívne dlhé časové obdobie a nikdy, ani v zmienke si na ne nenárokoval. K celej peňažnej databáze

sa vyjadril svedok K., od žalovanej žiadne peniaze neprijal a už vôbec nie na stavbu domu v lokalite I..
Všetky platby, ktoré sú v spojitosti so stavbou domu, ktorý sa realizoval v K. E. išli z jeho účtu a výhradne
z jeho zdrojov. Žalovaná na stavbu domu neprispela ani jedným centom. Čo sa týka toho, že žalovaná
mala dosť vlastných zdrojov, uviedol, že nikdy nepreveroval finančnú situáciu žalovanej, na túto tému
viedla diskusie výhradne so svojou rodinou. Svoje výdavky a existenciu financovali každý zo svojich

zdrojov. Pripustil, že mala dostatok svojich prostriedkov a aj to, že peniaze od neho vytiahla so zámerom
držať ho v šachu. Celý tento príbeh bol v období, kedy bolo jasné, že v tomto spolužití nevidí perspektívu,
dochádzalo k vážnym konfliktom, ktoré logicky museli skončiť rozchodom. Keď prezradil žalovanej, že
si chce zachrániť manželstvo, že mu manželka duševne ochorela a jeho povinnosťou je dať veci vrámci možností do poriadku, žalovaná mu povedala, že vyhľadá jeho manželku, dokonca aj jeho matku a
ozrejmí im všetky podrobnosti trávenia spoločného času, vrátane intímnej sféry. Toto nemohol pripustiť,
a preto pristúpil k ponuke o odkúpenie pozemku v I., nakoľko si žalovaná určila podmienky, ktoré on

nemohol akceptovať, tak sa dohodli na pôžičke, z ktorej vyrovná dlh voči matke a pokryje svoje výdavky
s podmienkou, že ak sa pozemok predá, okamžite mu jeho prostriedky vráti. O teórii nedovoleného
obohatenia, a nie pôžičky sa dozvedel až v odpore. Ku kúpe pozemku došlo 12. 05. 2011, avšak záloha
na tento pozemok bola zložená podľa zmluvy o zálohe dňa 02. 05. 2011, čiže 4 dni pred tým, ako
žalovaná údajne platila zálohu na stavbu domu v I.. Poukázal na spôsob a realizáciu samotnej kúpy, ale

aj predaja pozemku, pričom došlo ku kráteniu samotných súm a tie reálne boli nepomerne vyššie, pričom
len poukazoval na aspekt hodnotenia postupov žalovanej a jej zmysel pre čestnosť. Domnieva sa, že
na Krajskom súde v Nitre uvítajú aj všeobecne doplňujúce materiály, ktoré im pomôžu svojim spôsobom
vytvoriť o oboch zainteresovaných stranách istý morálny, charakterový a ľudský profil. Uviedol, že k
svojmu vyjadreniu prikladá vyhlásenie, ktoré mu odovzdala sesternica žalovanej, v ktorom je presne
popísaný postup a spôsob ako naložili so svojou vlastnou rodinou pri prerozdelení dedičstva.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje ako
vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že jej poskytol
pôžičku v sume 13.100 eur, pretože žalobca počas celého konania nepredložil jeden jediný dôkaz,

ktorý by preukazoval, hoci len nepriamo, že nejakú pôžičku vôbec potrebovala alebo, že by ho o
nejakú pôžičku požiadala. Zdôraznila, že v konaní na OS Nitra sp. zn. 10C/82/2014, v ktorom ona
žalovala žalobcu o vrátenie pôžičiek, sa o žiadnej pôžičke, ktorú poskytol on jej, vôbec nezmienil, a
to ani v rámci pokusu o mimosúdne vrátenie týchto pôžičiek, ani v odpore, ktorý podal. Výpismi z jej
účtov preukázala, že žiadnu pôžičku nepotrebovala ani na kúpu pozemku. Žalobcom uvádzané dôvody

strácajú akúkoľvek hodnovernosť a javia sa ako zjavne vykonštruované. V konaní nebol preukázaný
žiadny iný právny dôvod na platbu žalobcu v prospech bankového účtu žalovanej. Tvrdenia žalobcu, že
dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť žalobcovi najskôr dňom, kedy mu bol doručený
odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odpore poprela existenciu pôžičky 13.100 eur od žalobcu a
že v skutočnosti sa o existencii bezdôvodného obohatenia dozvedel až dnom vyhlásenia rozsudku, teda

dňa 03. 07. 2017, považuje za neakceptovateľný argument a právny nezmysel. Takto určený začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty by znamenal, že subjektívna premlčacia lehota uplynula neskôr
ako trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá v tomto prípade začala plynúť dňa 13. 05. 2011 a
uplynula dňa 13. 05. 2014 a subjektívna premlčacia lehota podľa žalobcu by bola začala plynúť niekedy
koncom roka 2014 alebo dokonca až 03. 07. 2017. Trojročná premlčacia lehota v tomto prípade uplynula

dňa13.05.2014anároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniasatedanajneskôrpremlčaldňom13.05.
2014. Z výkladu vzťahu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty v súdnej praxi platí, že subjektívna
premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Ak
oprávnený nadobudne subjektívnu vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na
jeho úkor obohatil, od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva

na súde. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia najneskôr v posledný deň objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Ak oprávnený nadobudne
subjektívnu vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor
obohatil až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty, námietky premlčania zo strany povinného už
nedokáže úspešne čeliť. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak žalobca tvrdí vo svojom odvolaní, že sa o

jej bezdôvodnom obohatení na jeho úkor dozvedel najneskôr dňom, kedy mu bol doručený odpor, no v
skutočnostiaždňomvyhláseniarozsudku,takpotomjenepochybné,žejehonárokjepremlčaný,pretože
subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty.
Podľa ustálenej súdnej praxe a príslušnej judikatúry k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením
bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia

plnenia. Týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia
doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu
plnil. Ak žalobca popiera, že poukázaním sumy 13.100 eur dňa 12. 05. 2011 jej vrátil zálohu, ktorú
zaplatila spoločnosti DREVOTREND Slovakia s. r. o. na kúpu spoločného rodinného domu v I., tak
potom jej poukazoval túto sumu bez právneho dôvodu a táto skutočnosť mu bola jasná v deň, keď

jej túto sumu poukazoval. K doplneniu odvolania žalobcu uviedla, že obsahuje len urážky, klamstvá a
obviňovania, a preto sa k nemu vyjadrovať nebude. K mailovej správe zo dňa 30. 09. 2012, ktorú žalobca
priložil k odvolaniu, uviedla, že táto mailová správa jej nebola nikdy doručená. Túto mailovú správu
žalobca vytvoril, aby spochybnil nespochybniteľné, a to skutočnosť, že o údajnej pôžičke 13.100 eur sanezmieňuje ani vo svojej odpovedi bez dátumu, ktorou reagoval na list jej právnej zástupkyne zo dňa
20. 06. 2013, ani v odpore, ktorý podal 17. 02. 2014 v konaní sp. zn. 10C/82/2014 na tunajšom súde, v
ktorom sa domáhala vrátenia pôžičiek od žalobcu, ktoré žalobcovi poskytla a v ktorom bola úspešná. Z

uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení opakuje
rovnaké skutkové tvrdenia, ktoré uvádzala v konaní pred súdom. Žalovaná opätovne poukazuje na
svoju obranu v konaní a tvrdí, že dňa 06. 05. 2011 zaplatila spoločnosti DREVODOM Slovakia s. r. o.

sumu 13.100 eur ako zálohu na kúpu domu v obci I., pričom sama priznáva, že túto nemal súd za
preukázanú. Žalovaná tvrdí, že súd mal za preukázané, že svedok F.. Z. K. potvrdil, že v súvislosti s
kúpnou zmluvou súvisiacou s domom v obci I. bola zložená záloha, ktorá bola neskôr vrátená žalobcovi.
Svedok F.. K. však vyvrátil verziu žalovanej, keď uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná
platila spoločnosti nejakú hotovosť a spoločnosť ani neeviduje žiadnu platbu od žalovanej. Z listinných
dôkazov tiež vyplýva, že na bankový účet spoločnosti bola až 09. 06. 2011 pripísaná platba žalobcu v

sume 12.600 eur, ktorá bola dňa 22. 06. 2011 žalobcovi v hotovosti vrátená. Žalovaný je presvedčený, že
z vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že žalobca pôžičku v sume 13.100 eur žalovanej
dňa 13. 05. 2011 poskytol, pričom žalovaná túto sumu žalobcovi nevrátila a v konaní nebol preukázaný
žiadnyinýprávnydôvodnaplatbužalobcužalovanej,ibapôžička.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,že
žalobca poukazoval na to, že v konaní nebol preukázaný žiadny iný právny dôvod na platbu žalovanej,

iba pôžička. V rozhodnom období prebiehala medzi účastníkmi rozsiahla mailová komunikácia, pričom
žalovaná priložila k svojmu vyjadreniu iba časť, ktorá jej v súčasnosti vyhovuje a na časť komunikácie
predloženej žalobcom, ktorá jej nevyhovuje, zareagovala tak, že túto popiera. Žalobca je toho názoru,
že žalovanou vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko k premlčaniu nároku žalobcu
nedošlo. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby. Pokiaľ by žalobca mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovanej, odvodzoval
by svoj žalobný nárok z tohto dôvodu a nežaloval by žalovanú z titulu nevrátenia pôžičky. Žalovaná na
jednej strane poukazuje na existenciu súdneho konania, v ktorom bola úspešná, lebo žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že finančné prostriedky mu neboli zo strany žalobkyne požičané a na druhej strane,
keď jej to práve vyhovuje, súhlasí so závermi súdu prvej inštancie v tomto konaní, že nárok žalobcu

nebol preukázaný, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu pôžičky. Žalovaná tak ťaží z nejednotnosti
rozhodovacej praxe súdu.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalobcu obsahuje argumentáciu
žalobcu, ku ktorej sa už vyjadrovala, preto sa pridržiava svojho skoršieho vyjadrenia. K otázke začiatku

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty uviedla, že nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, že
o jej bezdôvodnom obohatení sa mohol dozvedieť najskôr dňom, kedy mu bol doručený odpor proti
platobnému rozkazu. Táto argumentácia je neakceptovateľná, pretože buď jej požičal sumu 13.100 eur
a potom sa domáhal súdnou cestou vrátenia tejto pôžičky, a teda nemôže ísť o domáhanie sa vydania
plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu alebo jej poslal sumu 13.100 eur na jej účet bez právneho

dôvodu a potom sa mohol domáhať vydania tejto sumy ako bezdôvodne vyplatenej, pričom subjektívna
premlčacia lehota nevyhnutne začala plynúť nasledujúci deň po tom, čo previedol túto sumu na jej účet.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil, keď súd prvej inštancie, vychádzajúc z nesporných tvrdení strán a
preukázaných tvrdení strán, dospel k správnemu právnemu záveru, keď žalobu žalobcu zamietol.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 13.100 eur s 9,5% ročným

úrokom z omeškania od 01. 09. 2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.
05. 2011 zaslal na účet žalovanej sumu 13.100 eur titulom pôžičky, ktorú mu žalovaná nevrátila.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie dospel
k správnemu právnemu záveru, že pôžička medzi stranami konania preukázaná nebola, avšak bolo
preukázané zaslanie peňažných prostriedkov v sume 13.100 eur žalobcom na účet žalovanej, a to dňa
12. 05. 2011, ktoré boli žalovanej na účet pripísané dňa 13. 05. 2011. Odvolací súd sa stotožnil aj so

záverom súdu prvej inštancie, keď nárok žalobcu posúdil ako nárok titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a následne sa zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu, z dôvodu námietky premlčania
vznesenej žalovanou v konaní. V tejto časti sa odvolací súd s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje
a odkazuje naň.

13. Pre posúdenie veci bolo potom podstatné posúdenie námietky premlčania nároku žalobcu titulom
bezdôvodného obohatenia. Otázku premlčania práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je upravená v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (ods. 1), pričom sa právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (ods. 2).

14. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia teda zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel, alebo nie. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o

bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha
1986, s. 649). To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z
týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých

skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

15. Rovnako túto otázku posúdil aj NS SR v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorom uviedol,
že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol
dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z
týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 67/2011).

16. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že keďže nesporným v konaní bolo,
že žalobca poukázal sumu 13.100 eur na účet žalovanej dňa 12. 05. 2011, pričom táto suma bola na
účet žalovanej pripísaná dňa 13. 05. 2011, objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 13. 05. 2011 auplynula dňa 13. 05. 2014, a keďže žaloba bola na súde podaná dňa 05. 05. 2014, objektívna premlčacia
doba bola zachovaná. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, táto začala plynúť tiež dňa 13. 05. 2011,
pretože už v tomto čase žalobca vedel tak o rozsahu, ako aj o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila,

pričom to, že podľa jeho názoru išlo o plnenie titulom pôžičky, pričom až neskôr došlo k zmene právnej
kvalifikácie súdom a posúdeniu nároku žalobcu titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia na
tejtoskutočnostiničnemení,pretožeprávnakvalifikáciaskutkovýchokolností naokamihzačatiaplynutia
subjektívne premlčacej doby nemá vôbec vplyv. Z uvedeného dôvodu preto subjektívna premlčacia
doba skončila dna 13. 05. 2013, teda pred podaním žaloby a keďže tak subjektívna, ako aj objektívna

premlčacia doba musia byť ku dňu podania žaloby zachované, čo sa v danej veci nestalo, je záver súdu
prvej inštancie o premlčaní nároku a zamietnutí žaloby žalobcu správny, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).