Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/433/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616219512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616219512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej J. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XXX, zast. JUDr. Annou Filipovou, advokátkou, Ivana Krasku 1, Spišská
Nová Ves, o zaplatenie 852,57 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9Csp/217/2016-56 z
27.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalej„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomžalobuzamietol
(I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 852,57 € istiny 23
% úrokmi ročne zo sumy 852,57 € od 17.12.2016 do zaplatenia, 9 % úrokmi z omeškania zo sumy
852,57 € od 17.12.2016 do zaplatenia a s úrokmi vo výške 1.717,14 € vyčíslenými ku dňu 16.12.2016,

skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 14.8.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová
banka, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. 9787926406, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať
aposkytnutéfinančnéprostriedkyvrátiťvsplátkachdohodnutýchvzmluve,svojzáväzokvšaksplatilaiba
čiastočneadostaladoomeškaniasplatenímsplátok,vdôsledkučohoveriteľuplatnilprávonapredčasné
splatenie istiny úveru ku dňu 3.7.2009 v súlade s obchodnými podmienkami a vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy; žalovaná napriek výzve zo strany banky dlžnú pohľadávku dobrovoľne nezaplatila, pričom

na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.3.2012 sp. zn. IBA121000064 bolo
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6Er/237/2013 vedené aj exekučné konanie, ktoré
exekučný súd uznesením zastavil, preto sa žalobca domáha svojich nárokov súdnou cestou.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 52 až
§ 54, § 100, § 101, § 112 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) prihliadol na námietku premlčania
uplatnenú žalovanou a na podklade zistenia, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho

po zosplatnení úveru, t.j. od 4.7.2009 a celkovo do podania žaloby (do 28.12.2016) uplynula doba 3
rokov 9 mesiacov a 24 dní (1 rok 5 mesiacov a 7 dní + 11 mesiacov a 13 dní + 1 rok 5 mesiacov a 4
dni), dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto ho nemožno žalobcovi priznať a žalobu
z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal nesprávne posúdenie otázky premlčania súdom prvej inštancie
(začiatku plynutia premlčacej doby) a uviedol, že premlčacia doba začala prvýkrát plynúť dňa 26.7.2009,
t.j. prevzatím výzvy na splatenie úveru žalovanou a uplynutím 10 - dňovej lehoty na dobrovoľné
splatenie úveru. Poukázal na to, že následne jeho právny predchodca dňa 10.12.2010 podal žalobu na

rozhodcovský súd, ktorý vydal dňa 27.1.2012 rozhodcovský rozsudok, a ten nadobudol právoplatnosť
dňa 21.3.2012 a vykonateľnosť 25.3.2012, teda od momentu začatia plynutia premlčacej doby, t.j. od
26.7.2009 do podania žaloby na rozhodcovskom súde (do 10.12.2010) žalobca vyčerpal zo zákonnej
trojročnej premlčacej doby 1 rok 4 mesiace a 14 dní. Na podklade rozhodcovského rozsudku podal
právny predchodca žalobcu návrh na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd uznesením zo 7.7.2015
exekúciu zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2015. Odo dňa nasledujúceho po

právoplatnostiuzneseniaozastaveníexekúcie,t.j.od23.7.2015dopodaniažaloby(28.12.2016)žalobca
vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 1 rok 5 mesiacov a 5 dní, spolu teda žalobca vyčerpal
z premlčacej doby 2 roky 9 mesiacov a 19 dní. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 22 rozsudku, lebo podľa názoru žalobcu medzi právoplatnosťou rozhodcovského
rozsudku a podaním návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba nemohla plynúť, ale táto spočívala,

nakoľko opačným výkladom by bolo neprípustne zasiahnuté do zásady res iudicata a aj princípu právnej
istoty. Vytkol súdu prvej inštancie, že v rozsudku neuviedol, akými úvahami sa spravoval, keď uznal, že
do premlčacej doby sa započítava aj doba, ktorá uplynula od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
až do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Citoval ust. § 19 ods. 1 a § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je normovaný inštitút tzv.

prerušenia premlčacej doby, kedy pôvodná premlčacia doba sa nahrádza novou premlčacou dobou, a to
objektívnou desaťročnou, pričom na premlčaciu dobu, ktorá prípadne plynula pôvodne, sa od momentu
takejto právnej skutočnosti neprihliada, bez ohľadu na to, koľko z nej už uplynulo. Podľa názoru žalobcu
právoplatný rozhodcovský rozsudok o povinnosti plniť spôsobil prerušenie plynutia premlčacej lehoty
a jej nahradenie objektívnou desaťročnou premlčacou dobou, preto mal súd prvej inštancie aplikovať

ust. § 110 OZ a vychádzať z novej desaťročnej premlčacej doby a pôvodnú premlčaciu dobu nemal
brať vôbec do úvahy. Na podporu svojho názoru poukázal na vybrané rozhodnutia niektorých okresných
súdov, napr. rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 25Csp/249/2016, rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 13Csp/119/2016 a ďalšie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na ust. § 112 OZ a uviedla, že aj keď súd
plne nesúhlasil s jej názorom, pričom v rámci rozhodnutia zaujal svoje stanovisko a vlastný výpočet,
dospel k správnemu záveru, že uplatnený nárok je premlčaný. Mala za to, že právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie a zistený skutkový stav sú správne a žalobcom uplatnené odvolacie námietky nie
sú dôvodné. Stotožnila sa s názorom žalobcu, že trojročná premlčacia doba podľa ust. § 100 ods. 1 a
§ 103 OZ začala prvýkrát plynúť dňa 26.7.2009, a uplynula dňa 26.7.2012. Za podstatnú považovala
tú skutočnosť, že ak žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal
právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u

príslušnéhoorgánu,atýmniejesplnenápodmienkauplatneniaprávaupríslušnéhoorgánuvzmysleust.
§112OZ.Nato,abyprestalaplynúťpremlčaciadobavzmysle§112OZjepotrebné,abyveriteľ(žalobca)
uplatnil svoje právo u príslušného orgánu, a podľa žalovanej ani v rozhodcovskom, ani v exekučnom
konaní nebolo právo uplatnené u príslušného subjektu. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby
nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý je na

takéto rozhodnutie príslušný a je mu daná právomoc. Nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vec
prejednať a rozhodnúť, žalovaná mala za to, že po dobu trvania rozhodcovského konania premlčacia
doba plynula a nespočívala. Taktiež mala za to, že ani po dobu trvania exekučného konania premlčacia
doba nespočívala, nakoľko žalobca začal exekučné konanie bez riadneho exekučného titulu, preto
je neprípustné, aby po dobu takto vedeného exekučného konania spočívala premlčacia doba. Z ust.

§ 112 OZ a contrario vyplýva, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u iného nepríslušného
orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia po dobu trvania konania
plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovskéhosúdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na
prejednanie a rozhodnutie danej veci, v dôsledku čoho podaním návrhu na začatie konania na tento
orgán ani pokračovaním v začatom konaní, nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu premlčacej doby.

Ak teda trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 26.7.2009 (nasledujúci po uplynutí 10 - dňovej
lehoty na dobrovoľné splnenie), pričom uplynula dňa 26.7.2012, žaloba bola podaná dňa 28.12.2016,
teda po uplynutí premlčacej lehoty a nebolo možné uplatnené premlčané právo žalobcovi priznať, preto
súd správne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalovaná odmietla námietku žalobcu,
týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko nulitný titul žiadnu prekážku

následného prejednania a tiež rozhodnutia veci nepredstavuje. Navrhla preto odvolanie zamietnuť v
celom rozsahu a priznať jej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Žalobca v podaní zo 6.10.2017 reagoval na vyjadrenie žalovanej (č.l. 82, tzv. odvolacia replika) a
trval na tom, že rozhodcovská doložka bola platne dojednaná. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že
nebola splnená podmienka uplatnenia práva u príslušného orgánu v zmysle ust. § 112 OZ, poukázal na

odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012, ktorý podľa žalobcu
rieši obdobnú skutkovú a právnu situáciu a s ktorým sa plne stotožnil.

7. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 28.10.2017 (č.l. 84, odvolacia duplika),
v ktorom trvala na tom, že nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, a preto neobstojí ani

tvrdenie žalobcu ohľadne začatia plynutia premlčacej doby. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej
doložky a k nedostatku písomnej formy poukázala na právny názor vyslovený v uznesení Krajského
súdu v Prešove z 11.2.2014, sp. zn. 9 CoE/83/2013, ako aj v uzneseniach Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, 5Cdo 338/2012 zo 4.2.2015.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), s prihliadnutím na
vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú
preukázané a rozsudok je vo výroku vecne správny, preto odvolací súd rozsudkom, verejne vyhláseným
dňa 19.9.2018 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu
v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP, napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

9. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie otázky premlčania nároku, začiatku a
plynutia premlčacej doby, nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré boli podkladom pre
záver o premlčaní práva, čím uplatnil odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúladesust.§191CSPatovzhľadomna

to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, §
193 a § 205 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkovýstav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu
námietok žalobcu uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok
je vecne správny, aj keď čiastočne z iných dôvodov. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav v
prejednávanej veci a pri jej právnom posúdení použil správne právne normy (ust. § 100 ods. 1, § 101 a
§ 112 Občianskeho zákonníka), ktoré však sčasti nesprávne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav,

predovšetkým pochybil pri výklade a aplikácii ust. § 112 OZ, v intenciách tohto ust. neposúdil náležite
zistené skutočnosti; v konečnom dôsledku však dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobou
uplatnený nárok je premlčaný a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovanou,
žalobcovi ho preto nemožno priznať.

13. Súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov vo svojich úvahách vedený nesprávnym

názorom, že uplatnením nároku žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom na
rozhodcovskom súde a následne v exekučnom konaní sa premlčacia doba zastavila, spočívala po dobu
týchto konaní a po ich skončení plynula ďalej, nesprávnym spôsobom v prejednávanej veci posúdil
plynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 101 OZ, ako aj účinky jej spočívania
podľa ust. § 112 OZ, postupujúc v rozpore so zákonom a zásadami ustálenými v rozhodovacej praxi.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a argumentmi žalovanej, že ak žalobca uplatnil svoje právo
na rozhodcovskom súde, ktorý v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc vydať
rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka
zastavenia (a spočívania) premlčacej doby počas konania v zmysle ust. § 112 OZ.

14. Podľa ust. § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. Z cit. ustanovenia vyplýva, že premlčacia doba sa zastavuje (spočíva) po dobu konania, ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne
pokračuje. To platí aj v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a
oprávnený podá na súde (alebo na inom príslušnom orgáne) návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších

predpisov. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť premlčacia doba
ďalej ešte v tom čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku
plynutia premlčacej doby až do vyskytnutia prekážky. Zväčša však po skončení konania premlčacia doba
ďalej neplynie, pretože ak došlo k priznaniu uplatneného práva, právoplatným rozhodnutím (súdu alebo
iného oprávneného orgánu) sa pretrhne pôvodná premlčacia doba a začne plynúť nová desaťročná

premlčacia doba v zmysle § 110 OZ. Na to, aby prestala plynúť premlčacia doba v zmysle ust. § 112
OZ, je teda potrebné, aby veriteľ uplatnil svoje právo (nárok) u príslušného orgánu, k čomu však v
danom prípade aj podľa posúdenia odvolacieho súdu nedošlo, keďže v rozhodcovskom konaní, ani v
exekučnom konaní nebolo právo žalobcom uplatnené u príslušného orgánu. Pod príslušným orgánom je
treba rozumieť ten orgán, ktorý je podľa verejnoprávnych predpisov príslušný na konanie a rozhodovanie

o danej otázke. Týmto orgánom je spravidla súd, a to či už v občianskoprávnom alebo v trestnom
(adhéznom) konaní alebo je ním orgán verejnej správy (napr. v priestupkovom konaní), alebo v zmysle
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, príslušným orgánom na
uplatnenie sporného práva (v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) môže

byť i rozhodcovský súd.

16. V posudzovanej veci uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6Er/237/2013-13 z
2.4.2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 15CoE 239/2013-26 z
19.9.2013 nadobudlo právoplatnosť 14.10.2013, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu na vykonanie exekúcie podaného žalobcom ako
oprávneným proti žalovanej ako povinnej pre vymoženie pohľadávky 852,57 € istiny s prísl. priznanej
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. IBA12100064 z 27.1.2012 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, zamietol na základe posúdenia rozhodcovskejdoložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky, ktorá preto nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu v danej veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý za týchto okolností nie
je spôsobilým (vykonateľným) exekučným titulom. Rozhodcovské konanie, ako aj exekučné konanie boli

vedené bez toho, aby mal žalobca k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané orgánom
na to oprávneným (príslušným), a preto nebola v danej veci splnená podmienka spočívania premlčacej
doby počas prebiehajúceho rozhodcovského a následného exekučného konania v zmysle ust. § 112 OZ.

17. K posúdeniu účinkov spočívania premlčacej doby pri uplatnení práva veriteľom na rozhodcovskom

súde v prípade neplatnej rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje tiež na právny názor vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 572/2017-19 zo dňa 20.9.2017, podľa
ktorého „ak sťažovateľka uplatnila svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal
právomoc vydať rozhodcovský rozsudok, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle
ust. § 112 OZ. Samotné rozhodcovské konanie, ale aj exekučné konanie bolo vedené bez toho,
aby sťažovateľka mala k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie právomocným orgánom.

Premlčacia doba sa preto nezastavila a plynula po celý čas ako rozhodcovského, tak aj exekučného
konania, a preto sťažovateľka musí niesť následky jej plynutia.“

18. V prejednávanej veci vzhľadom na splatnosť dlžnej sumy 852,57 € s prísl. dňa 25.7.2009 (uplynutím
10- dňovej lehoty uvedenej vo výzve právneho predchodcu žalobcu Poštovej banky, a.s. na splatenie

zostatku úveru, ktorá bola žalovanej doručená dňa 15.7.2009), trojročná premlčacia doba podľa
posúdenia odvolacieho súdu tak začala plynúť dňa 26.7.2009 a uplynula 26.7.2012, a preto pokiaľ
žalobca podal žalobu na súde dňa 28.12.2016, uplatnil nárok zjavne po uplynutí premlčacej doby podľa
§ 101 OZ a premlčané právo s poukazom na ust. § 100 ods. 1 OZ tak nebolo možné žalobcovi priznať.
Súd prvej inštancie správne o žalobe rozhodol, pokiaľ ju z tohto dôvodu zamietol, žalobcom uplatnené

odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, a preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby, aj keď čiastočne
z iných dôvodov, ako aj v súvisiacom výroku o nároku žalovanej na náhradu trov konania, majúcom
správny základ v jej plnom procesnom úspechu v spore.

19. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o
ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a
dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).