Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817203211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6817203211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu J. L. R., a.s., so sídlom P.
XX, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, proti žalovanej H. R., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
XXX XX X. XX, o zaplatenie 301,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Revúca č.k. 5Csp/65/2017-44 z 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Revúca vo výroku o trovách konania (časť prvého výroku)
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 01. 2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
301,69 Eur a náhradu trov konania vo výške 11,12 Eur (súdny poplatok), všetko v mesačných splátkach
vo výške 40,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po

právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky
riadne a včas (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 301,69 Eur s úrokom vo výške 28 % ročne od 10. 03. 2017 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21. 01. 2014 zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť
pre žalovanú bežný účet č. R v mene Eur, žalovanej bola vydaná platobná karta, dohodnuté bolo

poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Za poskytovanie služieb bol žalobca oprávnený
účtovať poplatky podľa sadzobníka poplatkov (článok IV. bod 1.) a súčasťou zmluvy sú aj obchodné
podmienky (článok IV. bod 4.). Podľa bodu 3.11.5 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej
aj ,,VOP“), žalobca môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte, ak žalovaná podstatne poruší zmluvné
povinnosti,pričomzapodstatnéporušeniepovinnostísapovažujeajnepovolenéprečerpanienabežnom
účte a žalovaná v lehote stanovenej bankou nevyrovnala nepovolené prečerpanie. Podľa bodu 3.12
VOP, po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná platiť z prekročenej čiastky úrok. Podľa

bodu 8.8 VOP z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky, pričom úroky sa platia za
obdobie kalendárneho mesiaca vždy v posledný deň mesiaca odpísaním z bežného účtu žalovaného.
Podľa bodu 8.12 VOP vyčerpané a nevrátené prostriedky sa považujú za nepovolené prečerpanie, s
čím je spojená povinnosť platiť úrok. Podľa výpisu z účtu ku dňu 09. 03. 2017, kedy bol účet žalovanejuzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovanej na tomto účte 301,69 Eur, ktorá bol výsledkom súčtu
kreditných a debetných operácií na účte žalovanej. Súd prvej inštancie zistil, že žiadne ustanovenie
zmluvy, VOP ani sadzobníka ani úrokových sadzieb produktov neobsahovalo dojednanie o výške úroku

pre nepovolené prečerpanie, ktorý je žalobcom uplatnený vo výške 28 % ročne.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 708 ods. 1, § 710, § 497, 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“).
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 21. 01. 2014
zmluva označená ako: ,,Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, ktorej

súčasťou bolo aj dojednanie zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. ObZ, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal viesť pre žalovanú bežný účet č. R v mene Eur. Podľa výpisu z účtu ku dňu 09. 03.
2017, kedy bol účet žalovanej uzatvorený, žalobca evidoval výšku dlhu žalovanej na tomto účte 301,69
Eur, ktorá je výsledkom súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovanej. Žalovaná tento dlh
žalobcovi nezaplatila, preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť dlžnú sumu 301,69 Eur.
Prvoinštančný súd uviedol: ,,Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne,

zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by úrok v takejto výške bol medzi
účastníkmi konania dohodnutý v zmluve, VOP alebo sadzobníku alebo iných zmluvných dokumentoch.
Zo zmluvných dokumentov plynie iba to, že žalobca by mal mať v prípade nepovoleného prečerpania
nárok na zaplatenie úroku, uplatnená výška tohto úroku však v žiadnom zmluvnom dokumente uvedená
nie je. Žalobca nemôže voči žalovanej uplatňovať nárok na zaplatenie úroku, ktorého výška dohodnutá

nebola, preto súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 301,69 Eur od 10.
03. 2017 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.“
Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania na základe žaloby žalobcu bolo zaplatenie istiny
301,69 Eur s úrokom 28 % ročne od 10. 03. 2017 do zaplatenia, ktorého výška ku dňu rozhodnutia súdu
predstavuje 71,28 Eur (301,69 x 0,28 x 308/365). Hodnota predmetu konania ku dňu rozhodnutia súdu

vo veci tak predstavuje 372,97 Eur. Žalobca tak bol v konaní úspešný v rozsahu 80,9 % (301,69 Eur ku
372,97 Eur) a čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 61,8 %. O nároku žalobcu na náhradu trov
konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu 61,8 %.

Ďalej prvoinštančný súd uviedol: ,,Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol
okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania
je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania
(a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne
právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny alebo zrušenia výroku o

nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd
prvejinštanciesamostatnýmuznesením.Výškanáhradytrovkonaniažalobcupredstavujepomernúčasť
zaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrhvovýške18,-Eurvrozsahu61,8%,t.j.sumu11,12Eur.Olehote
na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP tak, že na návrh žalovanej s prihliadnutím
k jej súčasnej sociálnej situácii povolil súd žalovanej splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo

výške 40,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky
riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude neprimerane dotknutý na
svojich právach, pretože takto bude pohľadávka zaplatená v priebehu ôsmich mesiacov a v prípade
omeškania žalovanej so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh žalovanej.“

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
(druhý výrok) a do výroku o trovách konania (časť prvého výroku), žalobca podal včas odvolanie.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/, f CSP.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

mu úrok vo výške 28% ročne zo sumy 301,69 Eur od 10. 03. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania a trov odvolacieho konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku.
Poukázal na to, že súdu prvej inštancie predložil Vývesku úrokových sadzieb produktov, v ktorej
je uvedená výška úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28%. V zmysle § 2 písm. f) Zákona

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovsaprekročenímrozumieautomatickyprijatéprečerpanie,priktoromveriteľumožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom
účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Ďalej poukázal na bod 3.4,3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok. Uviedol, že nepovolené prečerpanie je prekročením
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok iba
reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a

vzájomné práva povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. S oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení §
18 ods. 1. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená

povinnosťvzmysle§18ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Zákonnevyžadujeuvedenieúrokovej
sadzby v zmluve o účte či iných dokumentoch, a preto je aj na základe tejto skutočnosti zamietnutie
nárokunaúroknedôvodné.SúduprvejinštanciepredložilVýveskuúrokovýchsadziebproduktov,zktorej
vyplýva výška úroku pri nepovolenom prečerpaní. Zároveň predkladá Úrokové sadzby produktov účinné
od 01. 01. 2017, 01. 02. 2017, 01. 03. 2017 a účinné v čase uzatvorenia zmluvy (účinné od 13. 11. 2013).
Mal za to, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval nesprávne, keď pri

určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky,
pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (viď rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn.
10CoPr/2/2016z27.07.2016,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Obo/243/2007
z 27. 11. 2008). Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemal prihliadať na úspech v časti príslušenstva,
preto jeho čistý úspech bol vo výške 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ust. § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a vo výroku o trovách konania (časť prvého výroku) podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní ohľadne debetného úroku neuviedol žiadne
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a
s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol
ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod,
spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

9. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancievykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v
prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť
i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným

súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)
10. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,
z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho

ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany
prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými
pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.
11. Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žestranysporuuzavrelidňa21.01.2014Zmluvuospolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanej zriadil osobný účet. V tejto
zmluve neboli uvedené žiadne úroky v prípade povoleného prečerpania na osobnom účte. Žalobca

si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte odvodzuje od bodu 3.12 Všeobecných
obchodných podmienok J. L. R., a.s. účinných od 15. 01. 2017, kde je upravené nepovolené prečerpania
a úrok v prípade nepovoleného prečerpania.

12. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných

podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne
budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je
vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať.
Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava
stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v

rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy
a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby
boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie
sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a

vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s VOP oboznámený. V danom prípade
zmluva uzatvorená stranami v čl. IV. bod 5 odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne
upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení.
Žalobca odkazuje v prípade nepovoleného prečerpania na VOP zo dňa 15. 01. 2017, v ktorých je
nepovolené prečerpanie upravené v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po

dobu nepovoleného prečerpania, znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane.
Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol
individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že by žalovanú oboznámil so VOP zo dňa 15. 01. 2017, resp. že by k nim pristúpila.

Keďženepovolenéprečerpanienaosobnomúčteneobsahovaloúdajoúrokoch,ktorýbybolindividuálne
dojednaný, resp. by žalobca preukázal, že žalovaná sa s ním mala možnosť oboznámiť, nemožno
ho preto v zmysle ustanovení o spotrebiteľskom úvere ani požadovať. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného
prečerpania, keďže táto bola uvedená iba vo VOP bod 3.12, jednostranne prijatých žalobcom, a aj to

nedostatočným spôsobom. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal platné dohodnutie úrokov
z nepovoleného prečerpania so žalovanou ako spotrebiteľom, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve
alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných VOP žalovaná
ako spotrebiteľ pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané
úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že VOP, ktoré

častokrát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často
neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. Takisto pokiaľ išlo o VOP
tieto majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich
nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaná) nemôže individuálne

s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť.
13. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol
správny. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že došlo
k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalobca nárok, nepotvrdzovalexistenciuprávnehovzťahuztzv.nepovolenéhoprečerpaniabežnéhoúčtu,potomnebolomožnépriznať
ochranu žiadanému právu na priznanie úroku z nepovoleného prečerpania.
14. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom nepredložil

príslušné znenie Úrokových sadzieb produktov, keďže si žalobou uplatnil nárok vyčíslený ku dňu 09. 03.
2017 a žalobcom predložené Úrokové sadzby produktov boli účinné až od 01. 04. 2017 (č.l. 13 súdneho
spisu), pričom na dôkazy, ktoré žalobca predložil až v odvolacom konaní, t.j. Úrokové sadzby účinné od
01. 01. 2017, 01. 02. 2017, 01. 03. 2017 a účinné v čase uzatvorenia zmluvy (účinné od 13. 11. 2013)
odvolací súd ex lege neprihliadol, pretože ich žalobca mohol objektívne uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie, a teda nespĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.
16. Odvolaním nenapadnutá časť výroku rozsudku prvoinštančného súdu (časť prvého výroku) zostala

nedotknutá (§ 367 ods. 2 CSP).

17. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18.Zustálenejjudikatúryvyplýva,žeporušenímprávanaspravodlivýproces(§389ods.1 písm.b/CSP)
sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal strane jej procesné práva.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Z vyššie citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že rozhodovanie o trovách
konania oproti doterajšej právnej úprave (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) prebieha v
dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania
a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania
súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú

výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O
nároku na náhradu trov rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a §
256 CSP) a uplatnením týchto zásad stanoví pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom. Odvolací
súd zdôrazňuje, že zámerom predmetnej úpravy je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 262 ods.
2 CSP zverenie výpočtovej časti rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý v tejto veci vydá

samostatné uznesenie, pričom je voči tomuto uzneseniu prípustná sťažnosť, o ktorej bude v prípade jej
podania, rozhodovať sudca príslušného súdu, a jeho rozhodnutie bude konečné.

21. Odvolací súd na základe uvedeného považuje za potrebné uviesť, že postup súdu prvej inštancie,
ktorý rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o ich výške, nie je správny, pretože je pri

rozhodovaní o trovách konania potrebné dodržať dvojfázovosť rozhodovania upravenú v § 262 ods. 1
a 2 CSP.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania (časť prvého výroku) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto
rozsahu vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť o náhrade trov prvoinštančného
konania v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu.

24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že jej ich náhradu nepriznáva.25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).