Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/1013/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118299028
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Belko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118299028.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného č.1: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
F. XXX, XXX XX, práv. zast.: JUDr. Marta Konkoľová, advokát, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 41 146 743,a oprávneného č.2: X.. X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX, XXX XX,
zák. zast.: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXX, XXX XX, práv. zast.: JUDr. Marta Konkoľová,
advokát, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 146 743 proti povinnému: D. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XXX, XXX XX V. Ľ., práv. zast.: JUDr, Marián Geleneky, advokát,
so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o vymoženie výživného, vedenú súdnym exekútorom:
JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691,
pod. sp. zn. 121EX 280/2018, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 220 Eur zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.07.2018 domáhali od povinného
vymoženia výživného na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 4P/125/2013-66 zo dňa 04.06.2018, ktorý sa stal 16.07.2014.

2. Súdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúcieaprílohknemuvydaldňa12.07.2018povereniena
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov,

so sídlom Kúpeľná 6, 080 01 Prešov, IČO: 37 787 691, ktorý exekúcie vedie po sp. zn.121EX 280/2018.

3. Povinný si dňa 19.07.2018 prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 27.07.2017 bol
poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie, čiže z uvedeného vyplýva,
že povinný podal svoj návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote a zdôvodnil ho
nasledovne. Je pravdou, že na základe rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 4P/125/2013

zo dňa 04.06.2014 súd manželstvo povinného D. F. a A. F. rozviedol a zároveň schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej zveril maloletého U. F., nar. XX.XX.XXXX maloletého X. F., nar. XX.XX.XXXX
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na ich
výživu - na maloletého U. F. sumou 220 Eur mesačne a na maloletého X. F. sumou 100 Eur mesačne.
Povinný uvádza, že svoju povinnosť si v zmysle predmetného rozsudku riadne a včas plnil. Pokiaľ ide o
maloletého syna X. F. povinný D. F. podal dňa návrh na zmenu úprav a povinností k maloletému dieťaťu

X. a predmetné konanie bolo vedené na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. 4P/192/2015. V
dôsledku nezhôd medzi maloletým X. a matkou X. odišiel dňa 18.03.2016 bývať k otcovi, pričom matka
maloletého od uvedeného dátumu ničím neprispievala na výživu maloletého X.. Medzi matkou a otcom
maloletého X. prebehlo niekoľko jednaní, výsledkom ktorých bola dohoda spísaná dňa 01.06.2016, v
ktorej sa rodičia dohodli, že maloletý X. bude v osobnej starostlivosti otca a že platí až do obdobia
kým o návrhu otca nerozhodne súd. Zároveň sa obaja rodičia dohodli, že otec nebude platiť výživné

v sume 100 Eur a ani on sám nepožadoval, aby matka prispievala na výživu maloletého X.. Matka
maloletého X. sa na pojednávaniach niekoľkokrát vyjadrila, že požaduje, aby otec platil výživné vo výške100 Eur. Rodičia sa tiež dohodli, že matka nebude platiť žiadne výživné na maloletého syna. Vzhľadom
na skutočnosť, že matka maloletého sa na dohodnutý termín 01.06.2016 nedostavila povinný podal v
ten istý deň návrh na vydania predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloletého X.

do jeho osobnej starostlivosti. Na základe návrhu otca zo dňa 27.01.2015 Okresný súd v Starej Ľubovni
rozsudkom zo dňa 14.03.2017 zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/125/2013 o
to vo výroku týkajúceho sa zverenia X. F., ktorého zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zároveň
zaviazal platiť výživné 100 Eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol aj potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa. 25.10.2017 sp. zn. 18CoP/17/2017. Odkedy je maloletý

X. u otca matka ničím neprispievala na jeho výživu a to ani po tom, keď sa rozsudok Okresného súdu
v Starej Ľubovni sp. zn. 4P/192/2015 stal v výroku vykonateľným dňa 15.03.2017. Povinný uviedol,
že v plnom rozsahu akceptoval dohodu, ktorú bola medzi ním a matkou maloletého X. uzatvorená.
Podľa povinného matka však svoj sľub porušila, keď podala návrh na vykonanie exekúcie za obdobie
od 01.01.2016 do 16.03.2017, teda za obdobie, keď bol syn viac ako rok v osobnej starostlivosti otca,
pričom za celé obdobie neprispela na výživu maloletého syna. Povinný tvrdí, že na výživu maloletého X.

riadne prispieval do 16.03.2018. Je primajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, keď matka maloletého
syna sa v skutočnosti o maloletého syna, ktorý v osobnej starostlivosti otca od 18.03.2016 nestarala a
pritom sa domáha výživného za uvedené obdobie, pričom sama ničím neprispela na výživu maloletého
syna X.. Povinný nárok matky za uvedené obdobie nepovažuje za opodstatnený, keďže maloletý syn
bol aj so súhlasom matky u otca, ktorý sa staral o všetky jeho potreby. Povinný tiež poukazuje na

skutočnosť, že pokiaľ by matka maloletého X. javila o javila o neho skutočný záujem nič jej nebránilo
domáhať sa svojich práv súdnou cestou a inými zákonnými prostriedkami, aby bol maloletý X. u nej.
To však neurobila, ale v rozpore s dobrými mravmi sa po viac ako dvoch rokoch domáha výživného na
maloletého syna X. za obdobie, počas ktorého bol v osobnej starostlivosti otca. Podľa povinného sa
jedná jednoznačne o získanie neoprávneného majetkového prospechu získaného na úkor maloletého

X.. Pokiaľ ide o zameškané výživné na syna U. F. povinný uhradil na účet súdneho exekútora sumu
1 540 Eur. Čo sa týka bežného výživného povinný ho riadne plní. Na číslo účtu V. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX dňa 16.05.2018 sumu 240 Eur, dňa 24.06.2016 sumu 220 Eur a dňa 19.07.2018 sumu
220 Eur. Po začatí exekúcie a následnej dohode e exekútorom povinný uhradil vzniknuté trovy exekúcie
ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v celkovej výške 350,40 Eur na účet exekútora

tak ako to požadoval súdny exekútor. Povinný na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby
súd exekúciu zastavil.

4. Oprávnení zaujali k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné stanovisko. Povinný
svoj návrh odôvodňuje predovšetkým tým, že maloletý X. je u neho od 18.03.2016 s tým, že došlo o

dohode oboch rodičov na výkone osobnej starostlivosti, ako aj na vyživovacej povinnosti. Nie je zrejmé
z akého dôvodu povinný argumentuje touto dohodou, keďže k jej uzavretiu zo strany matky nedošlo.
Povinný ďalej svoj návrh odôvodňuje tým, že na základe jeho návrhu rozsudkom Okresný súd Stará
Ľubovňa sp. zn. 4P/192/2015 zo dňa 14.03.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 18Cop/17/2017 zo dňa zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti povinného a zároveň určil

povinnosťhradiťvýživnézostranymatkyvovýške100Eurmesačneododňatohto rozhodnutia.Čovšak
povinný opomenul uviesť je to, že on sám podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil
matke povinnosť platiť na výživu maloletého Mária odo dňa právoplatnosti rozsudku. V tejto časti žiadal
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať matku prispievať na výživu maloletého X.R. odo
dňa 16.03.2016, od kedy je maloletý v jeho osobnej starostlivosti. V tejto časti bolo pritom rozhodnutie

zrušené a následne Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 4P/192/2015 zo dňa 07.03.2018
schválil rodičovskú dohodu v tom zmysle, že matka maloletého dieťaťa A. F. je povinná uhradiť výživné
pre maloletého X. F. za obdobie od 17.03.2017 do 05.12.2017 určené sumou 100 Eur mesačne, ktoré
je toho času už dlžným výživným a to spolu vo výške 860 Eur. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.
Za obdobie od 16.03.2016 do 17.03.2017 tak nedošlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti povinného a

ani k určeniu vyživovacej povinnosti matke maloletého X. k maloletému X., z čoho je zrejmé, že bol
povinný naďalej uhrádzať výživné na maloletého k rukám matky v zmysle rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/192/2015 zo dňa 04.06.2014. Až od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/192/2015 zo dňa 14.03.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 18CoP/17/2017 zo dňa 25.10.2017 v časti osobnej starostlivosti o maloletého X. bo

maloletý X. rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/125/2013 zo dňa 04.06.2014 zverený
do osobnej starostlivosti matky. Je paradoxné, že sám povinný sa bráni poukazom na dobré mravy,
keď on sám nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol maloletý X. zverený do osobnej
starostlivosti matky, keďže sa maloletý X. ocitol u otca takým spôsobom, že povinný vzal maloletéhoX. bez súhlasu matky, ktorá na neho naliehala, aby jej dieťa odovzdal, no on uvedené odmietal. Nebol
teda daný absolútne žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval takýto postup povinného spočívajúceho v
nerešpektovaní právoplatného rozhodnutia súdu. Matka maloletého dieťaťa sa mala snahu s povinným

dohodnúť, avšak bezvýsledne. Je pravdou, že matka mohla požiadať o výkon súdneho rozhodnutia,
lenže v záujme maloletého X. tak neurobila. Naopak postup, ktorý zvolil povinný je jednoznačne v
rozpore právnym princípom nemo turpitudinem suam allegare potest a aj vyhovením tomuto návrhu by
mal povinný v zásade prospech z dôvodu vlastného protiprávneho konania. Nie je pritom ani pravdivé
tvrdenie povinného, že sa matka o maloletého X. žiadnym spôsobom nestarala, resp. neprispievala

na jeho výživu, keďže v rámci svojich možností kupovala maloletému X. potrebné veci, pričom je
nutné zdôrazniť, že výživné pre maloleté dieťa neslúžili k uspokojovaniu potrieb výživy v užšom slova
zmysle, ale k uspokojovaniu všetkých hmotných potrieb ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej
výchovedieťaťa,ktorémuzpodstatnejmieryzabezpečovalajehomatka.Netrebaaniopomenúťniektoré
tvrdenia povinného, ktoré si odporujú. Na jednej strane tvrdí, že matka nesúhlasí, aby bol maloletý X.
u povinného, no na druhej strane uvádza, že X. bol u otca so súhlasom matky. Tvrdenie povinného,

že ide o získanie neoprávneného majetkového prospechu zo strany matky na úkor jej syna X. obstáť
nemôže a je nesprávne. V danom prípade nemôže ísť o získanie prospech na úkor syna X., keď je v
tom prípade povinným otec maloletého X. a nie samotný X.. Exekúcia bola navrhnutá na vymoženie
výživného na maloleté dieťa od jeho otca za čas, kedy bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
ich matky. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný aj z toho dôvodu, že tieto okolnosti

môže posudzovať len súd, ktorý by rozhodoval o rozsahu vyživovacej povinnosti a nie súd rozhodujúci o
výkonerozhodnutia.Zaobdobieod16.03.2016do17.03.2017nedošlokzrušeniuvyživovacejpovinnosti
povinného a ani k určeniu vyživovacej povinnosti matke maloletého X. k maloletému X.. Na základe
vyššie skutoční je návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa výživného pre maloletého
X. nedôvodný. Povinný uvádza, že výživné na U. F. vo výške 1 540 Eur neuhradil z dôvodu, že od neho

požadoval potvrdenie o návšteve školy. V prípade, ak sa povinný domnieval o opaku mohol iniciovať
konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, k čomu však do dnešného dňa nedošlo.
Nie je pravdou ani to, že povinný pravidelne uhrádza výživné, nakoľko v roku 2018 uhradil len dva
mesiace. Samotný povinný uznáva, že výživné nehradí pravidelne, tým pádom exekučné konanie bolo
začaté dôvodne. Návrh na začatie exekučného konania bol podaný nielen na zameškané výživné, ale

aj bežné výživné z dôvodu, že si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako mu to
ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Dôvod, ktorý v tomto príde uplatňuje povinný nie je
dôvodom na zastavenie, ale odklad exekúcie., čo však povinný neurobil. Návrh povinného na zastavenie
exekúcie považujú oprávnení v celom rozsahu za nedôvodný a navrhujú, aby súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

5. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné: „Potvrdzujem, že
povinný dňa 25.07.2018 na účet cudzích zdrojov tunajšieho exekútorského úradu uhradil sumu 1 540,00
EUR, ako dlžné výživné pre syna U. za mesiac október 2016 vo výške 220,00 EUR, za mesiace
september, október, november a december 2017 vo výške 880,00 EUR (4 x 220,00 EUR), za mesiace

marec a apríl 2018 vo výške 440,00 EUR (2 x 220,00 EUR), ktorú sumu 1 540,00 EUR som poukázal
dňa 30.07.2018 na účet oprávneného č. V. podľa návrhu na vykonanie exekúcie; sumu 129,62 EUR, ako
trovy právneho zastúpenia v exekúcii, ktoré som dňa 30.07.2018 poukázal na účet právneho zástupcu
č. V.. Povinný tiež uhradil adekvátnu sumu trov exekúcie vo výške 220,80 EUR, tzn. 10 % odmena
súdneho exekútora zo sumy 1 540,00 EUR, paušálne výdavky a DPH.“

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod

na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

9. K návrh na zastavenie exekúcie povinný predložil Návrh o nariadenie predbežného opatrenia,
Návrh o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, Uznesenie Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. 4P/110/2016-7 zo dňa 08.06.2016, Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
4P/125/2013-66 zo dňa 04.06.2014, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoP/17/2017-167
zo dňa 25.10.2017, Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa 4P/192/2015 zo dňa 14.03.2017, Plnú
moc pre svojho právneho zástupcu, Dohodu uzavretú dňa 01.06.2016 medzi rodičmi maloletého dieťaťa
X.F..Výpisyzosvojhobankovéhoúčtuapoštovépoukážky.Vnávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia
povinný žiadal súd, aby maloletého X. F. do jeho osobnej starostlivosti, mohol zastupovať maloletého

X.Á. F. a spravovať jeho majetok, matku maloletého X. F. zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 30
Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa toho ktorého mesiaca vopred až do právoplatnosti vo veci samej
vedenej na Okresnom súde v Starej Ľubovni. Návrhom o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému
dieťaťu chcel rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/125/2013 zo dňa 04.06.2014, ktorým
chcel zmeniť výrok týkajúci sa vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletému

X. F.. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 4P/110/2016-7 zo dňa 08.06.2016 zamietol
návrh povinného na vydanie predbežného opatrenia. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
4P/125/2013-66 zo dňa 04.06.2014 zveril U. F. a X. F. do osobnej starostlivosti matky A. F. a otca D. F.
zaviazal prispievať na ich výživu na U. F.Z. 220 Eur mesačne a 100 Eur mesačne na maloletého X. F.
sumou 100 Eur mesačne. Toto spomínané rozhodnutie bolo v časti výroku o zmene výchovy, výživnom

a úprave styku Rozsudkom Okresného súdu Prešov. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 4P/192/2015 zo dňa 14.03.2017 zveril maloletého X. F. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal
matku maloletého X. F. prispievať na jeho výživu sumou 100 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. Dohoda zo dňa 01.06.2016 bola podpísaná D. F.. Podpis A. F. však na predmetnej dohode
absentuje.Oprávnenýnapodporusvojichtvrdenípredložil rozsudokOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.

zn. 4P/192/2015-77 zo dňa 07.03.2018. Na číslo V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zrealizoval povinný
nasledovné platby: dňa 14.01.2016 sumu 320 Eur, dňa 15.02.2016 sumu 260 Eur, dňa 15.03.2016
sumu 320 Eur, dňa 16.04.2016 sumu 230 Eur, dňa 17.05.2016 sumu 17.05.2016, dňa 27.06.2016
sumu 220 Eur, dňa 04.08.2016 sumu 220 Eur, dňa 31.08.2016 sumu 220 Eur, dňa 02.10.2016 sumu
220 Eur, dňa 29.11.2016 sumu 220 Eur, dňa 19.12.2016 sumu 220 Eur, dňa 02.02.2017 sumu 220

Eur, dňa 23.04.2017 sumu 220 Eur, dňa 29.05.2017 sumu 220 Eur, dňa 03.07.2017 sumu 220 Eur,
dňa 25.07.2017 sumu 220 Eur, dňa 19.09.2017 sumu 220 Eur, dňa 14.01.2018 sumu 220 Eur, dňa
28.02.2018 sumu 220 Eur, dňa 16.05.2018 sumu 240 Eur a dňa 24.06.2018 sumu 220 Eur. Poštovými
poukážkami uhradil celkovú sumu 440 Eur. Tvrdenie súdneho exekútora, že povinný uhradil trovy
exekúcie vo výške 220,80 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 129,62 Eur potvrdzujú aj

výpisyzúčtu,ktoréknávrhunazastavenieexekúciepriložilpovinný.Zpriloženýchvýpisovzúčtumásúd
za preukázané, že dňa 24.07.2018 zrealizoval povinný platbu vo výške 1 540 Eur na účet exekútorského
úradu, čo potvrdzuje aj samotné tvrdenie súdneho exekútora. Tvrdenie povinného o tom, že sa obaja
rodičia dohodli na neplatení výživného v sume 100 Eur nebolo zo strany druhého rodiča potvrdené.
Súd má teda v takom prípade toho názoru, že povinný mal výživné vo výške 100 Eur mesačne platiť.

Matka A. F. si výživné na maloletého X. nárokuje len za obdobie do 16.03.2017, pričom od 17.03.2017
do 05.12.2017 bola zaviazaná uhradiť dlžné výživné v celkovej výške 860 Eur. Súd nemal zo strany
povinného ničím preukázané, že za obdobie, počas ktorého bol maloletý X. v jeho osobnej starostlivosti
by došlo k zmene vyživovacej povinnosti, tým pád si oprávnený maloletý X. zákonne zastúpený svojou
zákonnou matkou mohol vymáhať aj zameškané výživné aj za toto obdobie. Súd prekontroloval doklady

povinného o úhrade s poverením na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnení si majú okrem sumy vo
výške 220 Eur za mesiac 03/17 nárokovať zvyšok sumy zameškaného výživného uvedenú v návrhu na
vykonanie exekúcie a aj v následnom poverení na vykonanie exekúcie.

10. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a

dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených
dôvodov je dôvodný len v časti. Súd mal preukázané zo strany povinného, že čiastočne bola naplnená
podmienka na zastavenie exekúcie a preto exekúciu vo výške 220 Eur v zmysle ustanovenia § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.