Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217039
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116217039.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. nad E., proti žalovanému:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho
16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.12.2014, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.09.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha

rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.12.2014, uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.12.2014 (správne dňa 22.12.2014,
pozn. súdu) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu mal žalovaný poskytnúť úver v sume
1.500 eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť celkovo sumu 3.443,58 eur. Táto zmluva je zároveň spotrebiteľskou
zmluvou podľa Občianskeho zákonníka, s ktorým je v rozpore. Nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť

účastníkov zmluvného vzťahu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na zabezpečenie záväzkov
dlžníka z úverovej zmluvy uzatvorili v rovnaký deň aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto však neobsahuje
označenie zabezpečovanej pohľadávky, jej výšku a výšku dohodnutých zrážok. Preto je táto dohoda
neplatná podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu
nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške v budúcnosti
budú uspokojované formou zrážok zo mzdy. Pokiaľ mal žalobca záujem od žalovaného získať úver,
musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou

dohody o zrážkach zo mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva
žalobcu bez vydania súdneho rozhodnutia, ich výkon je v rozpore s právom EÚ a je neprípustné, aby
sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút. Takisto stručne odôvodnil existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a uviedol, že dňa 13.04.2015 žalovaný zaslal žiadosť
zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy.

3. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by

súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu z uvedených dohôd
ozrážkachzomzdyatakistozamestnávateľovižalobcu,obchodnejspoločnostiPRIVATEX-PYRO,s.r.o.,
zakázal vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
19.12.2014. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 30.09.2016 tak, že ho odmietol.4. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie právnou
zástupkyňou a jej následným písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 25.11.2016. V ňom právna

zástupkyňa žalovaného uviedla, najmä to, že neobstojí tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere
dohody, nakoľko je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky. Neprijateľnou podmienkou z
povahy veci nie je taká dohoda, ktorá preberá obsah právnej úpravy. Pri jej uzatvorení bol žalobca
poučený v bode I a bode II zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX o tom, že nie je povinný
dohodu uzavrieť, a že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru. Takisto bol poučený aj o dôsledkoch

uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako prvý podpísal dohodu a takto podpísaný návrh
predložil žalovanému. Žalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce
ním predloženej dohode. Žalovaný sa aj graficky snažil zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť
prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V
zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bola dohoda spísaná vo forme samostatnej
listiny, žalobca ju uzavrieť nemusel a obsahuje aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Ďalej žalovaný

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 4Co/236/2016. Popiera tvrdenia o tom, že by dohoda bola v rozpore s právom EÚ.
Predformulovanie znenia spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov
a všeobecne spotrebiteľských vzťahov. V opačnom prípade, by za neprijateľné podmienky mohli byť
považované každé dojednania, ktoré vopred pripravil dodávateľ. V tejto súvislosti poukázal na nález

Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 3725/13 z 10.04.2014, či rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 17Co/919/2015. K namietanej neurčitosti dohody uviedol, že určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť len číselné, ale môže byť určená aj iným spôsobom, ktorý ju umožňuje identifikovať.
Postačuje potom identifikovať právny vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (právny dôvod). V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/171/2015, uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 1Cdo 191/2009 a 3Cdo 81/2011. V danom prípade je identifikácia zabezpečovanej
pohľadávky dostatočná, pretože sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej
ako aj z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky
pohľadávky nie je v zmysle právnej úpravy potrebné pre platnosť dohody. Dohoda môže zabezpečiť aj
budúcu pohľadávku, aj v takom prípade budú môcť strany identifikovať čo do dôvodu. Výška zrážky bola

v dohode stanovená na rovnakú sumu, aká bola výška mesačnej zrážky (zrejme splátky) podľa článku
6 Zmluvy o revolvingovom úvere.

5. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 26.10.2017, ktorým žalobe vyhovel, avšak tento
rozsudok bol na základe odvolania žalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 14.03.2018. V rámci právneho názoru, ktorý je pre konajúci súd záväzný uviedol, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy je dostatočne určitá a spĺňa tak všetky potrebné náležitosti daného právneho
úkonu. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho
obligatórnym náležitostiam. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka musí
obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky a výšku zrážok zo mzdy. Z formulovaného

zmluvného dojednania je zrejmé, že účastníci právneho úkonu Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú
pohľadávku z identifikovateľného právneho titulu, ktorým je revolvingový úver s uvedením účastníkov
dohody, číslom zmluvy, výškou poskytnutej čiastky dlžníkovi (žalobcovi) a výškou zrážky zo mzdy.
Identifikácia pohľadávky je dostatočná, nenarúša istotu zabezpečenia ďalších pohľadávok a zároveň
ju nemožno zameniť s inou zabezpečenou pohľadávkou, keďže je vymedzená osobitne číslom a

výškouposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Čosatýkasamotnéhorozsahuzabezpečenia,predmetom
Dohody o zrážkach zo mzdy je aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady,
ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty.
V tomto smere je pri spotrebiteľskej zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdenia, relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ

zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť
obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho
právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v
právnom vzťahu k dodávateľovi. Jednou z podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa
Občianskeho zákonníka je platnosť hlavného záväzku - pokiaľ by hlavný záväzok bol neplatný, bola

by neplatná aj dohoda, ktorá má tento hlavný záväzok zabezpečovať. Zabezpečovací záväzok môže
zabezpečiť plnenie zo zmluvy, avšak len plnenie, ktoré je oprávnené. Ak sú zmluvné dojednania
hlavného záväzku - v zmluve o revolvingovom úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku,
nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.Aj keď Dohody o zrážkach zo mzdy môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky
náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, tieto dohody ako
akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na základe týchto dohôd majú vykonávať

zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške aj z neprijateľných zmluvných
podmienok hlavného záväzku - spotrebiteľských zmlúv. Spotrebiteľovi ako spravidla slabšej a menej
chránenej zmluvnej strane zabezpečuje právna úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania
súladnosti dojednaných zmluvných podmienok so spotrebiteľským právom. Je potrebné si uvedomiť, že
žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo

disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej
pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len
tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to
s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Pritom ide okrem iného aj o
otázku, či dlh existuje a v akej výške. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(rozsudok C-106/77 Simmenthal). Pokiaľ by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie

prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o nerešpektovanie Smernice 93/13/
EHS. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať žalobný návrh a to aj v
spojitosti so zabezpečovanými plneniami a pri závere o spotrebiteľskom vzťahu tento náležite odôvodniť
a prihliadnuť na možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

6. Súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom opätovne nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal
žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich. Svoju neúčasť na pojednávaní vopred
písomne ospravedlnila iba právna zástupkyňa žalovaného.

7. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou,

dohodou o zrážkach zo mzdy a žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval
citované ustanovenia právnych predpisov.

8. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa 22.12.2014 Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) dlžníka č. 8500097677, ktorá zabezpečovala pohľadávku žalovaného ako veriteľa zo Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500097677, ktorú uzatvoril so žalobcom. Na základe tejto dohody požiadal
žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to žiadosťou zo dňa 13.04.2015,
ktorej kópia je založená v spise na č.l. 6. Dňa 19.12.2014 písomnou žiadosťou žalobca požiadal
žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, pričom v žiadosti v bode 5

uviedol, že požaduje úver vo výške 1.500 eur , so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach,
pričom mesačná splátka bude 47,43 eur (vrátane úroku), celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť,
potom predstavuje 2.142,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %,
priemerná RPMN 36,30 %. Ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 1.500,- eur, celková
čiastka revolvingu 2.142,06 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,17%, ročná

úroková sadzba revolvingu 18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V žiadosti sa ďalej v
bode 6 nachádzajú rukou písané údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur,
počet splátok 42, výška mesačnej splátky 47,43 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
2.142,06 eur, RPMN za úver 25,68 %, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %, priemerná RPMN 36,30
%, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť

2.142,06 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,68 %, ročná úroková sadzba
revolvingu je 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru
150 eur. Zmluva je podpísaná žalovaným 22.12.2014 a žalobcom 19.12.2014. Dňa 22.12.2014 žalobca
písomne spracoval oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č.
8500097677. V tomto oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to

číslo zmluvy, schválená výška úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky
47,43 eur, výška celkovej platby na úhradu 81,99 eur, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 150
eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.2.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.7.2018,
periodicitu splácania úveru mesačne, dátum splatnosti splátky k 1. dňu v mesiaci, celková výška úveru1.500 eur, RPMN úveru 25,68 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 36,30
%, schválená výška revolvingu 1.500 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.500
eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 47,43 eur, RPMN po vykonaní revolvingu

25,68 %, úverový limit 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 2.142,06 eur, odplata
za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb je 1.451,52 eur, ročná úroková sadzba
úveru 18,08 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu, je 2.142,06 eur, ročná
úroková sadzba revolvingu 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, dátum platnosti
a účinnosti zmluvy 22.12.2014.

9.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9.2 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9.3 Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

9.4 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.5 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497).

9.6 Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

9.7 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

9.9 Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

9.10 Podľa § 11 ods. 1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9.11 Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov.

9.12 Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne
posúdil.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej
skutočnosti. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný
spor,žaloboumožnopožadovaťabysarozhodloourčeníprávnejskutočnosti,aktovyplývazosobitného
predpisu. Teda podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby potrebné, aby právo na
požadované určenie vyplývalo z osobitného predpisu.

12. Je zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (žalobca
opak ani netvrdil). Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú nemožnosť
úspešne sa domáhať požadovaného určenia. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného
sporovéhoporiadku,výpočetprocesneprípustnýchžalôbniejeúplný.Vyplývatozpoužitiaslova„najmä“

v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné.
Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

13. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel
namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi

sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a
dodávateľom (žalovaným). Tento vzťah bol založený uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto
zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel

podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom
vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha
v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva
EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť. Aby žalovaný mohol dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky
žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba procesným predpisom (ktorý

je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať
sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od
zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní
ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako
veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto

skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného následne vyplýva
aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade určenia
jej neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu žalobcu, čím je priamo dotknuté jeho právne
postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou časťou svojej mzdy. Zo žiadosti o vykonanie
zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy žalobcu.

14. Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol
odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad

rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie
je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám
praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetkuspotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy
v podobe bezdôvodného obohatenia.

15. Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s

trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

16. Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

17. Záverom k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v

Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k. 5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z

pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

18. Preto súd uzatvára, že žaloba žalobcu je procesne prípustná aj bez výslovného ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

19. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru iných všeobecných

súdov, ktoré určili rovnaké dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré uzatvoril žalovaný s inými spotrebiteľmi
za neplatné. Ide napr. o rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/119/2014 zo dňa
18.06.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/815/2014 z 27.01.2015, rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/77/2014 zo dňa 10.11.2014, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/261/2014 z 28.07.2015, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn.

6Csp/20/2017 z 07.12.2017, rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 24Cpr/1/2016 z 09.09.2016.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a

ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje.21. Ako uzavrel vo svojom rozhodnutí odvolací súd, namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je určitým
právnym úkonom. Z tohto dôvodu ju preto nemožno určiť za neplatnú. Ako však ďalej uviedol
odvolací súd, aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť z formálneho hľadiska platná a obsahovať

všetky náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, táto dohoda ako
akcesorický záväzok nemôže byť dohodnutá platne, ak sa na základe nej majú vykonávať zrážky zo
mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške aj z neprijateľných zmluvných podmienok
hlavného záväzku - spotrebiteľských zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že ak sú zmluvné dojednania
hlavného záväzku - v zmluve o revolvingovom úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku,

nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zameral na skúmanie toho, či žalovanému ako veriteľovi patrí
celá pohľadávka, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, teda žalobcu. Teda či
zabezpečovanápohľadávkaexistujevcelejvýške.Vtomtosmereposudzovalúverovúzmluvuazameral
svojupozornosťnajmänato,činazákladeúverovejzmluvymôžežalovanýpožadovaťodžalobcuokrem

istiny úveru aj úroky a poplatky. Úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože ju uzavrel
žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako spotrebiteľom, pretože pri jej uzatváraní žalovaný ako veriteľ
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca ako dlžník je fyzickou osobou, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak následne zistil,
že úver z úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Absentujú v nej údaje uvedené v § 9
ods.1 písm.f/ zákona o spotrebiteľských úveroch a § 9 ods.1 písm.k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň je daný aj dôvod bezúročnosti uvedený v odseku 26 tohto odôvodnenia.

23. K neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods.1 písm.f/ zákona) v zmluvách súd uvádza,

že tento nie je v zmluvách vôbec uvedený. Je v nej uvedený iba údaj o počte splátok. Odhliadnuc od
prevažujúcej judikatúry súdov, z ktorej vyplýva, že takýto údaj musí byť v úverovej zmluve explicitne
uvedený, súd uvádza, že táto zákonná požiadavka kladená na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je celkom jasná. Zákon o spotrebiteľskom úvere totiž nepočíta s výnimkou z tejto požiadavky, napr. v
tom zmysle, že je postačujúce ak takýto termín je inak zo zmluvy vyvoditeľný. Naopak jasne uvádza,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd uvádza, že k otázke, či je potrebné v zmysle § 9 ods. 2
písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj presný údaj
o konečnej splatnosti úveru zaujal právny názor aj odvolací súd konajúceho súdu, teda Krajský súd v
Trenčíne, a to napr. v rozsudku z 30.01.2018 sp.zn. 27Co/310/2017, keď uviedol (v prípade bankového

úveru), že: „takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom,
mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník - spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných
v zmluve uvedených údajov (napr. počet splátok, termín ich splatnosti a pod.). Ak zákonodarca určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať isté
náležitosti (medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru), je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom

návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť
bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných
podmienok.“ K rovnakému záveru dospel aj iný senát Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 11.04.2018 sp.zn. 5Co/22/2018, keď uviedol, že: „údaj o konečnej splatnosti úveru
má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie

je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených
údajov, všeobecných podmienok, ktoré sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa
ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou
bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti
úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby

sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných
údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti zmluvných podmienok.“

24. Súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými právnymi názormi a na doplnenie uvádza, že požiadavka na
uvádzanie konečnej splatnosti úveru bola zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej

správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov.
Zákonodarca tak zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v
niektorých prípadoch má za následok, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počtea termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd takisto poukazuje aj na to, že nie je možné
považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené
v inej listine ako je samotná úverová zmluva, podpísaná zmluvnými stranami.

25. K neuvedeniu údaju o výške, počte a termínoch (presných) splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
súd uvádza, že v zmluve je uvedený len údaj o počte splátok a o výške splátky. Neuvádza sa v nej údaj o
presných termínoch splátok. Tie si mal žalobca zrejme odvodiť zo všeobecných zmluvných podmienok.
Takýtospôsobvyvodeniasikonkrétnychtermínovsplatnostisplátokúverujepodľanázorusúduneurčitý,

nejasný, v dôsledku čoho ani nezodpovedá garantovanému právu spotrebiteľa byť zrozumiteľne (jasne
a bez pochybností) informovaný o svojich základných zmluvných povinnostiach (medzi ktoré patrí aj
termín splatnosti jednotlivých splátok).

26. Súd uvádza aj ďalší dôvod bezúročnosti úveru, a to podľa § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaný totiž porušil povinnosť podľa

uvedeného § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1,
teda povinnosť posudzovania schopnosti splácať úver. Nebolo totiž vôbec preukázané, že by žalovaný
ako veriteľ akokoľvek skúmal údaje o príjmoch, výdavkoch, majetkových pomeroch a osobnom stave
žalobcu.

27.Zhrnúcvyššieuvedené,súdpozrušujúcomrozhodnutíodvolaciehosúdupreskúmalúverovúzmluvu,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver a zistil, že pohľadávka z nej nezahŕňa okrem istiny
úveru žiadne úroky ani poplatky. Následne v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ak žalovaný
nemá nárok na úrok a poplatky, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje
pohľadávku veriteľa z takejto zmluvy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.

28. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca

bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.