Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206544
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716206544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BL PLUS s.r.o., so sídlom Prenčov
177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpený:JUDr.KatarínaHegedüšová,
advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
14 045,85 Eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10Csp/14/2016 -
82 zo dňa 27.3.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14 045,85 eur spolu s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo
sumy 14 045,85 eur od 19.07.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne
vynaložených trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že boli
uzavreté zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (predmetom konania sú nároky na vydanie
bezdôvodného obohatenia z celkovo 10 zmlúv, poznámka odvolacieho súdu).

Z obsahu zmlúv o úvere s číslami XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX je
evidentné, že tieto formulárové zmluvy neobsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov pričom
ide o povinný (zákonom vyžadovaný) údaj absenciu ktorého priamo zákon v § 4 ods. 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Súd poukázal aj
na tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C/42/2012 - 46 zo dňa 13.09.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014 bolo určené,
že zmluvná podmienka v úverovej zmluve z obdobným znením o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako taká je absolútne neplatná.
Z obsahu zmlúv o úvere s číslami XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXXXX je zrejmé, že pri
týchto zmluvách absentujú zákonom vyžadované náležitosti tak ako to predpokladá § 4 ods. 2 zák. č.251/2001 Z.z. účinný v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv a to konkrétne zmluvy neobsahujú údaj
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet, termíny a splátky istiny
úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

priemernú hodnotu RPMN, pričom pri nesplnení týchto podmienok je síce zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná avšak opäť tu nastupuje sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov.
Zmluva s číslom XXXXXXXXX. bola uzatváraná dňa 22.03.2011 a teda za účinnosti zákona č.
129/2010 Z.z., pričom ani táto zmluva neobsahuje všetky náležitosti tak ako to predpokladá uvedený
zákon v čase jej uzavretia teda k 22.03.2011, pretože zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť a ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zmluvy o úvere medzi sporovými stranami boli uzatvárané v období rokov 2006 až 2009 a následne v
roku 2011, pričom žalobca zaplatil žalovanému úvery spolu s úrokmi a poplatkami pred podaním žaloby.
Žalobca vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na vrátenie plnenia prijatého

bez právneho dôvodu výzvou zo 14.07.2016. Žalobca udelil plnú moc na zastupovanie v konaní dňa
07.06.2016 právnemu zástupcovi a v tento deň sa žalobca mal aj dozvedieť o tom, že sa na jeho úkor
niekto obohatil, resp., že tou osobou je žalovaný a zároveň bol žalobca informovaný o možnostiach
uplatnenia si práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia na súde. Dňa 22.07.2016 bola podaná žaloba
na súde a tak, ako uvádzal žalobca, mal za to, že si svoje právo voči žalovanému uplatnil v 2-ročnej

subjektívnej lehote.
Súd prvej inštancie mal za to, že objektívna premlčacia doba je v tomto konkrétnom prípade 10-ročná,
keď bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považoval za úmyselné. Žalovaný neprimerane vysokú
cenu rovnajúcu sa úžere skryl do poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný poskytol žalobcovi úvery
pri ktorých dohoda o výške úrokov presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia úverových zmlúv.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení §§ 255 ods. 1 a 262
CSP.

3.Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovanýdôvodiacustanovením§365ods.1písm.d/,f/ah/CSP.

Tvrdil, že rozsudok je nepreskúmateľný a že nevzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Poukázal
na rozhodnutia Krajských súdov Trenčín a Nitra. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie o neuplynutí 2
- ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá podľa jeho názoru začala plynúť odo dňa úhrady poslednej
splátky. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. V nasledujúcich vyjadreniach žalobca aj žalovaný zotrvali na svojej doterajšej argumentácii.

5. Vzhľadom na oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky a návrhu na zmenu strany sporu odvolací
súd uznesením č.k. 19Co/114/2018 - 157 zo dňa 25.10.2018 rozhodol, že pripúšťa, aby na miesto

doterajšej žalobkyne R. R. K. vstúpila do sporu spoločnosť BL PLUS s.r.o.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že čas a miesto
verejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabulisúduawebovejstránkeKrajskéhosúduPrešov
dňa 28.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených

žalovaným, aj to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, v zmysle § 387 ods. 2 CSP a vo vzťahu k odvolacím
dôvodom dopĺňa.

9. V podstate najvýznamnejšou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie o uplynutí subjektívnej

premlčacej doby.

10. V súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd konštatuje, že kým pre
objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia zo strany žalobcu) a otázna je
už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe bude dôležité zistenie,
kedy sa žalobca dozvie o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške.

11. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z absencie zákonných náležitostí zmluvy a
neprijateľných zmluvných podmienok. Je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva
platili, ak by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým
im neuplynie objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o

bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil.

12. Odvolací súd preto zásadne nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že už v čase, kedy došlo
k plneniu nad rámec žalovanej poskytnutej sumy, žalobcovi začala plynúť premlčacia doba (arg.
slovo ,,došlo“ ako relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe ;§ 107 ods.2 OZ).

13. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje
v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo,

no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať.

14. „Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.“ (Pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

15. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa potiera rozdiel
medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade
rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu
na úroveň ich mysle. (OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný
menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.

16. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“,
aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času
po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie
že plnila.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu sa o bezdôvodnom obohatení reálne
dozvedela dňa 07.06.2016 od svojho právneho zástupcu (č.l. 54 spisu), a preto tento deň je rozhodujúci
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby.

18. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby za vecne správny.19. K tvrdeniu odvolateľa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný odvolací súd uvádza, že podľa
jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci spĺňa všetky atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP.
Preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 CSP potvrdil ako vecne správny, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách

konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).