Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117226437
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117226437.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: TYBO, s.r.o., IČO: 36 320
633, so sídlom Pod Párovcami 25, Piešťany, zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom
Murgašova 86/1, Poprad, proti žalovanej: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXA, G., zastúpená:
JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Advokátska kancelária, Farská 33, Nitra, o určenie neúčinnosti

darovacej zmluvy a dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 11.09.2017 č.k. 18C/83/2017-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej

povinnosť, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. J., obec G., ktoré sú
zapísané v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako pozemok parc. reg. „C“ č. 1775/2 o výmere 491 m2, druh pozemku záhrady, pozemok parc. reg.
„C“ č. 1775/4 o výmere 308 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba (rodinný dom)
so súpisným č. 3330, postavená na parc. reg. „C“ č. 1775/4, najmä, aby tieto nehnuteľnosti nescudzila,
nepredala, nedarovala, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom, zabezpečovacím prevodom

vlastníckeho práva, inou vecnou alebo záväzkovo právnou ťarchou, neuzavrela k nim nájomnú zmluvu,
nevložila ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a neurobila žiadny právny úkon smerujúci
k obmedzeniu prevodu jej vlastníckeho práva, alebo smerujúci k ich zaťaženiu právami tretích osôb. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že o ňom rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou na súde domáhal určenia, že

dlžníkove právne úkony - darovacia zmluva a dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzavretá medzi dlžníkom a žalovanou sú voči žalobcovi právne neúčinné. Následne požiadal
ovydanienariadenianeodkladnéhoopatreniazdôvodu,žežalovanájezapísanávkatastrinehnuteľnosti
ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností, pričom má za preukázané jednoznačný úmysel žalovanej
predmetné nehnuteľnosti predať, čo dokazuje skutočnosť, že na liste vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam bolo zapísané záložné právo v prospech U. AG a zároveň je na LV č. XXXX kat.

úz. J. vyznačená plomba na základe V 7565/2017, z ktorej je zrejmé, že na Okresnom úrade v Nitre
katastrálny odbor prebieha konanie o návrhu na povolenie vkladu. Po právnej stránke odôvodnil svoje
uznesenie ust. § 325 ods. 1, 2 a § 326 ods. 1 ako i § 332 ods. 1 CSP. Mal za osvedčené skutočnosti
potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Sama žalovaná svojim
správaním spôsobila stav, ktorý dovoľuje žalobcovi využiť ochranu, ktorú zákon dovoľuje a upravuje,
t.j. uložiť strane, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Potreba nariadenia neodkladného

opatrenia spočíva najmä v tom, že by mohlo dôjsť k predaju, resp. prevodu vlastníckeho práva a týmby došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa. O trovách konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho
zmeny tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý. Vo svojom odvolaní
poukázala na ust. § 324 ods. 3 CSP a § 343 ods. 1 CSP a uviedla, že rozhodnutie napáda z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca po podaní žaloby podal na Okresný úrad Nitra
katastrálny odbor návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom konaní o určenie neúčinnosti právnych

úkonov a vzhľadom na zápis poznámky do katastra nehnuteľností je zrejmé, že žalobca mohol účel
sledovaný návrhom na vydanie neodkladného opatrenia dosiahnuť i zabezpečovacím opatrením, ktorým
by bolo na sporných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie
mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že sledovaný účel mohol žalobca
dosiahnuť i zabezpečovacím opatrením.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že dosiahnuť sledovaný účel je možné i zabezpečovacím
opatrením. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP,
pričom zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť len záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnota dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že

bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, nie zabezpečovacie opatrenie tak, ako sa mylne domnieva
žalovaná, nakoľko nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve dlžníka - Ing. O. T., nakoľko tieto odporovateľnými
úkonmi previedol na žalovanú. Uloženie povinnosti zdržať s konkrétneho konania, resp. nenakladať
s určitými vecami alebo právami je možné spájať len s nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca
ako veriteľ eviduje vymáhateľnú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi Ing. O. T., nie voči žalovanej.

Nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie však vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaná je v súčasnej
dobe výlučným vlastníkom nehnuteľností. Využíva, resp. zneužíva svoje postavenie, že je zapísaná v
katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník a uskutočňuje kroky, aby predala predmetné nehnuteľnosti a
týmto svojim konaním žalobcu ukrátila na možnosti uspokojiť si vymáhateľnú pohľadávku z predmetných
nehnuteľností, ktoré získala vo svoj prospech odporovateľnými právnymi úkonmi. V prípade, že by

žalovaná aj naďalej mohla nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, do pozície vlastníka nehnuteľností
by sa tak dostala iná tretia osoba, čím by bola zmarená možnosť domáhať sa odporovateľnosti právnych
úkonov v zmysle podanej žaloby o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a dohody o vyporiadaní BSM
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/83/2017, nakoľko takáto tretia osoba by nebola
v predmetnom spore pasívne legitimovaná. Podanie odvolania žalovanou je podľa jeho názoru len

konaním účelovým, ktorého cieľom je poškodiť žalobcu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne uviedla, že žiada, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení si súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10.Podľa§325ods.2písm.c)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmäabynenakladala
s určitými vecami alebo právami.11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie súd môže
nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z
ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu ak je potrebný urýchlený zásah súdu.
Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje
najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by
mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na

konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutia súdnej ochrany. Keďže súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah
samotného návrhu. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom
zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

12. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ v konaní vo veci samej domáha určenia, že darovacia zmluva
zavkladovanápodV3715/16-450/16adohodaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
zavkladovaná pod V3714/16-449/16 sú voči nemu právne neúčinné. Po podaní návrhu sa domáhal aj
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel.

13. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil v danej
veci všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto sa plne stotožnil s
jeho rozhodnutím, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna. Keďže odvolací sú je v zmysle ust.
§ 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle

odvolacích dôvodov, keď žalovaná namieta, že namiesto neodkladného opatrenia malo byť nariadené
zabezpečovacie opatrenie.

14. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak

je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v § 124 ods. 3 CSP.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k
zabezpečovaciemu opatreniu.

Podľa § 324 ods. 3 CSP „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“.
Z uvedeného vyplýva, že regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia
má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať sa poskytuje

peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej povinnosti, pričom ak by mal za to, že vzťahy majú byť
regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť
aj z daného dôvodu. Medzi základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí za
a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, za b) spôsobilý predmet záložného práva

ktorým môžu byť veci, práva aj nemajetkové hodnoty, za c) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a za d) existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie. Ako už bolo aj vyššie konštatované, zabezpečovacie opatrenie môže
slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a
cotrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného

nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom
konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok. V danom prípade
sa žalobca domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov, teda nejde medzi ním a žalovanou
o peňažný nárok a preto v danom prípade nebolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie tak, ako
sa mylne domnieva žalovaná, avšak správne súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie. Z

uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).