Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200547
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619200547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci navrhovateľky: V. T., T.

XX.XX.XXXX, H. T. M. XX, XXX XX W., štátna občianka SR, zastúpená: advokátkou JUDr. Miriam
Bitalovou, z Advokátska kancelária AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47 244 798, Žánovská
5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, JUDr. Zdenka Demeterová, konateľka, kancelária: Hviezdoslavova
8, 979 01 Rimavská Sobota, a manžela navrhovateľky: M. T., T. XX.XX.XXXX, H. N.. N. XX, XXX XX
Lučenec, štátny občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110,
Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, za ktorú koná JUDr. Ivan Eckmann, konateľ, advokát, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. súd manželstvo navrhovateľky V. T., M. O. a manžela navrhovateľky M. T., rodený T., uzavreté dňa
28.02.1987 v W., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W., zväzok 11 ročník 1987
strana 252 por. č. 23 r o z v á d z a .

II. Navrhovateľka má nárok voči manželovi navrhovateľky na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka doručila súdu prvej inštancie návrh na rozvod manželstva v ktorom tvrdila, že
manželstvo uzavreli dňa 28.1987 a pochádzajú z neho dve dospelé deti: S. 30 rokov a D. 18 rokov.

Manželstvo uzavreli z lásky, zo začiatku si s manželom rozumeli a bolo harmonické. Spolu vychovávali
obe deti, ktorým zabezpečovali zdravé sociálne a výchovné prostredie. Posledných 12 rokov pracuje
ako opatrovateľka vo Švajčiarsku a manžel začal podnikať. Už v tom čase mali na seba veľmi málo času,
postupne sa jeden druhému vzďaľovali a už pár rokov dozadu, aj keď prišla zo zahraničia domov na
dva týždne, manžel sa z práce neponáhľal, veľa času trávil mimo domu, podnikal a rodinu zabezpečoval
len finančne. O celú domácnosť a deti sa starala ona. Manžel nehovoril kde sa nachádza, kedy príde,
prichádzal domov neskoro v noci a pred 2 rokmi zistila, že má priateľku. Už v januári 2018 si s

dcérou D. hľadala byt, pretože chcela od neho odísť, odsťahovala sa koncom augusta 2018. Dcéra
D. je študentkou strednej školy, cez týždeň je na internáte, víkendy trávi v jej byte a manžel prispieva
na ňu výživným 200 Eur mesačne. S manželom nekomunikujú, zostal žiť s priateľkou v ich dome.
Navrhovateľka návrh doplnila dňa 26.02.2019 tak, že pokiaľ v návrhu tvrdila, že manžel sa o dcéry
nezaujíma, nie je to pravda, obe dcéry vzal viackrát na lyžovačku, chodí s nimi na kávu, čaj, keď nie
je doma, stará sa o mladšiu dcéru tak, že ju vezme k sebe na obed alebo k jeho mame, prípadne ju
odvezie zo stanice. Na stužkovú slávnosť prišiel maloletú D. pozrieť na neskorší program, daroval jej

kyticu a 100 Eur.
2. Na pojednávaní navrhovateľka tvrdila, že dôvodom rozpadu ich manželstva nie je terajšia známosť
manžela ale to, že už dlhú dobu asi 20 rokov si žije manžel svoj život, počas tejto doby mal niekoľko
mimomanželských vzťahov. Keď bola na Vianoce pred dvomi rokmi chorá, deti k nej museli zavolaťzáchranku, manžel bol doma, nevyšiel z izby, nespýtal sa jej čo jej je a vtedy si uvedomila, že nechce
s ním ďalej žiť. Žiadala priznať náhradu trov konania.
3. Manžel navrhovateľky súhlasil s tvrdeniami v návrhu aj s tým, že manželstvo je nefunkčné,

neplní svoju celospoločenskú úlohu, od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského
spolužitia z dôvodu, že vzťahy medzi nimi sú trvalo a hlboko rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária spolu ani nežijú intímnym životom. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky,
že počas doby kým pracovala v zahraničí sa nezaujímal o rodinu a zabezpečoval ju len po finančnej
stránke.Tvrdil,žepočascelejdobyajkeďnavrhovateľkapracovalatrirokyakoopatrovateľkavRakúsku,

zabezpečoval riadnu starostlivosť o domácnosť aj o mladšiu dcéru. Priznal mimomanželskú známosť,
ktorá je však len následkom rozvratu manželského spolužitia a nie jeho príčinou. V rodinnom dome žije
sám, s deťmi je v kontakte a podľa neho sú za rozvrat manželského spolužitia rovnako zodpovední
obaja manželia.
4. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, doplneného návrhu, sobášneho listu, vyjadrenia
manžela navrhovateľky k návrhu, výsluchom navrhovateľky a zistil tento skutočný stav:

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28.02.1987 v W.. U oboch ide o prvé manželstvo, posledné
spoločné bydlisko mali v W., N..N. XX. Z manželstva pochádzajú dve dospelé deti: S. Z. D..
6. Zhodným tvrdením manželov bolo preukázané, že nežijú v spoločnej domácnosti od konca augusta
2018, kedy sa navrhovateľka s dcérou D. odsťahovali. Navrhovateľka a manžel navrhovateľky
považovali manželstvo za trvalo a hlboko rozvrátené, ani jeden z nich nemal záujem na obnovení

spolužitia. Manžel navrhovateľky priznal neveru, k tvrdeniam navrhovateľky o jeho viacnásobnej nevere
a o vzájomnom odcudzení už od doby posledných 20 rokov sa bližšie nevyjadril, tvrdenia navrhovateľky
však zásadne nespochybnil. Manželia sa nezhodli na príčinách rozvratu ich manželstva.
7. Podľa ustanovenia § 92 zák. č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej „C.m.p.“) na
konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné

spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný
všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný
všeobecný súd navrhovateľa.
8. Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov (§ 93 C.m.p.). Účastníkmi konania o rozvod
manželstva sú manželia (§ 94 C.m.p.).

9. Podľa Čl. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
10. Podľa § 18 citovaného zákona manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach,

rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
12. Podľa § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
13. Podľa § 23 citovaného zákona Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.
14. Citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na súdom vykonané dokazovanie. Z neho dospel k
záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona
o rodine).

15. Príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi sú citové odcudzenie, absencia
úcty, pomoci manžela navrhovateľky, ktorý sa dopustil opakovane nevery (čím porušil § 18 Zákona o
rodine) a aj v súčasnosti udržiava vzťah s inou ženou. Tvrdenia navrhovateľky o správaní sa manžela
navrhovateľky počas manželstva, manžel navrhovateľky ničím nevyvrátil.16. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.
Z manželstva už maloleté deti nepochádzajú, manželstvo preto neplní ani výchovnú funkciu.
17. Podľa ustanovenia § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak. Ide o generálnu klauzulu a touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje
výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.
18. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
Toto ustanovenie predstavuje prelomenie generálnej klauzuly a jeho aplikácia prichádza do úvahy za

predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti spravodlivé. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci. V konaní si navrhovateľka uplatnila náhradu
trov konania, súd pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 25.03.2019 uviedol, že
mieni aplikovať ustanovenie § 55 C.m.p., dal manželovi navrhovateľky priestor na uvedenie prípadných
opačných argumentov. Manžel navrhovateľky sa nevyjadril.
V súvislosti so súdom zistenými príčinami, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva je spravodlivé,

aby manžel navrhovateľky hradil navrhovateľke trovy vzniknuté v tomto konaní, keďže svojim správaním
v manželstve spôsobil jeho rozvrat.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.
Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 C.m.p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 C.m.p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 349 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1000 Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva práva
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.