Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212239
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814212239.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou vo veci žalobcu S.. O. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J.C. E. XX/X, XXX XX K., zastúpený Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava proti žalovaným: 1/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXX/X, XXX XX K., 2/ Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. 9, XXX XX N., J., 3/ H. riaditeľstvo K. zboru v
Y., IČO XX XXX XXX, so sídlom Y., Z. X a 4/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO 00 151 866,
so sídlom Bratislava, Pribinova 2 o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.07.2014 prostredníctvom právneho zástupcu

domáhal určenia, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky G. B toho času I.: T Svoju
žalobu odôvodnil tým, že 30.9.2009 uzatvoril so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
odplatný prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci -osobnému motorovému vozidlu G. X5 EČ XXX
DK I. T zo žalovaného 1/ na žalobcu. Žalovaný v I.rade ako predávajúci deklaroval, že je vlastníkom
vozidla, pričom túto skutočnosť potvrdzovalo aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Na základe
vyššie uvedeného došlo k zmene vlastníctva k predmetu kúpy. Údaj o vlastníctve žalobcu bol zapísaný
do evidencie vozidiel a do osvedčenia o evidencii vozidla. Dňa 29.5.2014 bolo žalobcovi doručené

Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ-PD-
ODI2-267/2014 z 24.2.2014 o vyradení vozidla z evidencie z dôvodu, že vec súvisí s so spáchaním
trestného činu. V odôvodnení rozhodnutia je konštatované, že bolo zistené, že I. vozidla T nie je
pôvodným výrobným číslom a vykonanou expertízou bolo zistené pôvodné výrobné číslo T a je zrejmé,
že vozidlo má neoprávnene pozmeňovaný identifikátor. Listom zo dňa 22.4.2014 si žalobca uplatnil
u príslušného policajného orgánu právo na zaistenú vec. Následne mu bolo doručené vyrozumenie
o úschove zaisteného vozidla. V tomto dokumente bolo žalobcovi oznámené že vozidlo bolo uložené

do úschovy a že k vozidlu si uplatnila vlastnícke právo aj iná osoba- žalovaný 2/. Preto bol žalobca
odkázaný podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. uplatniť si svoje právo na zaistenú vec na súde.
Žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka. Predávajúci mu poskytol všetky doklady vzťahujúce sa na predmet
kúpy, z nich bolo zrejmé, že v evidencii vozidiel je ako vlastník zapísaný žalovaný 1/ a bolo v nich
uvedené výrobné číslo vozidla I. T ktoré korešpondovalo s výrobným číslom uvedenom na vozidle.
Akékoľvek náznaky pozmeňovania výrobného čísla vozidla neboli žalobcovi zrejmé. Vozidlo bolo pri

prepisekontrolovanéajpríslušnýmorgánomPZ,pričombolokontrolovanéivýrobnéčíslovozidla.Akosa
žalobca dozvedel z dokumentov polície bol na vozidle pozmenený identifikátor a existuje predpoklad že
vozidlo bolo predmetom trestného činu krádeže, pričom vlastnícke právo si k nemu uplatňuje aj žalovaný
2/. Žalobca veril predloženým dokumentom preto bol pri nadobudnutí vozidla dobromyseľný. Jeho dobrúvierupredpokladáiustanovenie§446Obchodnéhozákonníka.Pretovlastníckeprávokvozidluprináleží
žalobcovi. Vozidlo žalobca nadobudol v stave, ktorý si vyžadoval rozsiahlu opravu, keďže bolo v roku
2008 havarované. Rozsah poškodenia preukazuje Znalecký posudok č.84/2008 zo dňa 4.11.2008.Do

opravy investoval žalobca značné prostriedky, čím sa zvýšila jeho hodnota. Poukázal na § 80 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého možno návrhom na začatie
konania uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Odobratím predmetu kúpy vzniká žalobcovi škoda, pretože to bráni jeho riadnemu užívaniu, je
teda daný naliehavý právny záujem na tomto určení.

2.Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015 žiadal pripustiť vstup ďalšieho účastníka do
konania na strane žalovaných, a to Ministerstva vnútra SR, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812
72 Bratislava a zároveň žiadal pripustenie zmeny žalobného petitu v znení: „Žalovaní sú povinní vydať
motorové vozidlo G. B toho času I.: T do rúk žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2016, č.k. 9C/98/2014-125, súd zmenu žaloby

nepripustil a nepripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaného. Proti uzneseniu podal
odvolanie žalobca, Krajský súd Trenčín uznesením 17 Co 195/2016 -151 z 12.1.2017 odvolanie proti
rozhodnutiu o nepripustení zmeny žaloby odmietol a u znesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí
pristúpenia účastníkov zmenil tak, že pripustil na stranu žalovaných vstup žalovaného 3/ Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, IČO 00 735 817, so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 a

vstup žalovaného 4/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO 00 151 866, so sídlom Bratislava,
Pribinova 2. V tomto rozhodnutí Krajský súd Trenčín poukázal, čo sa týka pristúpenia účastníkov, proti
takémuto rozhodnutiu bolo odvolanie podľa právnej úpravy OSP platnej ku dňu podania odvolania
prípustné, preto o tejto časti odvolací súd rozhodoval. Právna úprava pristúpenia podľa O.s.p. ako aj
podľa CSP stanoví, že súd môže pristúpenie pripustiť, pričom bližšie neupravuje podmienky takéhoto

rozhodnutia. V prípade určenia okruhu žalovaných je v prvom rade potrebné brať do úvahy zásadu, že
žalobca je pánom sporu, a preto je výber ostatných účastníkov v zásade jeho vecou. Nevyhovieť návrhu
žalobcu na pristúpenie účastníkov by tak bolo možné iba výnimočne, najmä v štádiách konania, ktoré by
už neumožňovali účinné vedenie sporu proti novým účastníkom. To však prejednávaný prípad nie je, a
preto bolo potrebné návrhu na pristúpenie účastníkov vyhovieť. Poukázal, že po odročení pojednávania

dňa 3.11.2015 museli byť žalobcovi zrejmé pochybnosti súdu prvej inštancie o danosti naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, a požadovaná zmena ako v predmete konania tak aj v okruhu
účastníkov bola prirodzenou reakciou na uvedené v snahe dosiahnuť vecné prejednanie takej žaloby, na
základe ktorej by mohol získať rozhodnutie potrebné pre vrátenie zadržaného vozidla. Ako je zrejmé z
č.l. 15, inú možnosť ako občianskoprávne konanie žalobca nemá a skutočnosť, či si žalovaný 2/ uplatnil

právo k zadržanému vozidlu je zrejmá z č.l. 25.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov, svedkov V. N., F..S. a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi: kúpna zmluva č.l. 9-11, rozhodnutie OR PZ č.l. 12-13, list č.l. 14, vyrozumenie č.l.
15, doklady predchádzajúcich vlastníkov č.l. 16-44, podanie č.l. 101-120.
4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že keď kupoval vozidlo, bolo v dobrom technickom stave, ale bol

informovaný, že bolo opravované po havárii. Vozidlo po tom, ako ho kúpil bolo pojazdné, nemalo žiadne
závady, prešlo aj cez STK. Následne opravil svoju výpoveď, že auto kúpil havarované a on ho potom
dal opraviť. Videl len dokumentáciu pred opravou, vozidlo nevidel, resp. len zbežne pred opravou. Keď
vozidlo videl, bolo na všetkých stranách poškodené, ako keby sa gúľalo, nevie to bližšie popísať, bolo zo
všetkých strán obité. Nejazdil na ňom, videl ho až keď išlo na opravu. Dostal ho až keď bolo opravené,

auto dostal od pána N., ktorý vykonal opravu vozidla, resp. od spoločnosti, ktorá opravovala vozidlo.
Päť rokov na vozidle jazdil, chodil aj na STK-čky. Až sa potom zistilo, nevie presne kedy, že vozidlo
musí odovzdať. Bol z toho prekvapený. Je pravda, že platil opravu, nepamätá si presne, koľko stála
táto oprava, stála asi 5000 eur, nemá žiadne doklady k tomuto.
5. Právny zástupca žalobcu doplnil žalobu tak, že pred žalobcovým vlastníctvom bolo vozidlo vo

vlastníctve žalovaného 1/, predtým lízingovej spoločnosti S Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorá vlastne
vozidlo dala do lízingu M. N., ktorý pravdepodobne toto vozidlo priviezol na Slovensko. Žalobca bol
nerušeným používateľom tohto vozidla minimálne po dobu 5 rokov a vydržal vlastnícke právo.

6. Žalovaný 1/ uviedol, že kúpil od lízingovej spoločnosti osobné motorové vozidlo BMW X5 za šrotovnú

cenu. Bolo v tom stave, ako to opísal žaloba. Chcel si ho dať opraviť. Dostal tip, že p. N. vie opravovať
autá, tak ho oslovil. Potom, keď bolo vozidlo opravené, ho predal žalobcovi. Kúpnu zmluvu podpísal,
previedol vlastnícke právo na žalobcu.7. Svedok F.. K. S. splnomocnený spoločnosťou S Slovensko Bratislava , podľa výpisu z OR, konajúci
za spoločnosť S Slovensko ako aj prokurista uviedol, že predmetom konania je vlastníctvo vozidla BMW
X5, toto vozidlo mali v lízingu ako spoločnosť. Išlo o tzv. spätný lízing od klienta M. N., spoločnosť ho

kúpila od tohto pána a zároveň s ním uzavrela zmluvu o lízingu. Lízing prebiehal od roku 2007 podľa
zmluvy z 26.6.2007 do 7.5.2008. M. N. mal aj zameškané splátky. K ukončeniu lízingovej zmluvy však
došlo z dôvodu totálnej škody na vozidle v dôsledku poistnej udalosti. Nič bližšie k tomu nevie uviesť.
Vozidlo potom odpredali žalovanému 1/ za kúpnu cenu, v spise je faktúra. K vozidlu bol urobený znalecký
posudok. Na otázku samosudcu prečo bolo vozidlo predané za 600 eur, keď podľa ZP bola predajná

cena zvyšku vozidla 5053,18 eur, svedok uviedol, že je to tak. Rozhodli sa to odpredať za takú cenu,
lebo boli toho názoru, že má takú hodnotu. Vozidlo kupovali tu na Slovensko už ako vozené vozidlo.
Nemal vedomosť o tom, žeby malo byť menené výrobné číslo vozidla - identifikačné prvky vozidla.

8. Svedok V. N., uviedol, že vozidlo BMW X5 bol prevziať v lízingovej spoločnosti S Slovensko v
Bratislave,kdebolototovozidlohavarovanéanepojazdné.Totovozidlokupovalp.O.. Stoutolízingovou

spoločnosťou má obchodné vzťahy a robí pre nich. Toto vozidlo doviezli do jeho autoservisu, kde
ho začali opravovať. Po oprave vozidla bolo toto odpredané žalobcovi na ďalšie používanie. Auto
mu pripadalo „vygúľané“, prevalené asi cez strechu aj cez boky. Pripadalo mu to umelo vytvorené
poškodenie vozidla. Boli tam preliačiny, kvázi diery, napr. vo dverách. Nezdalo sa mu to poškodenie
spôsobené normálnou jazdou. Podvozok ako karoséria poškodená nebola. Motor bol v poriadku, nebol

poškodený. Oni ho neštartovali, pretože im pripadalo prevrátené cez strechu a museli najskôr vytiahnuť
trysiek olej, ktorý sa tam dostane prevrátením na strechu. Vozidlo spojazdnili, sfunkčnili a dostali ho do
stavu, ktorý vyhovoval zákonom. A potom ho p. O. odpredal žalobcovi na ďalšie používanie. Už bolo
opravené. Opravu financoval on, p. O. robil u neho a oni to spolu vlastne opravovali, takže je pravda, že
on financoval opravu vozidla. Išlo o klampiarske práce, vyklepávanie, gitovanie, dvere, blatník, strecha.

Ostatné veci boli pôvodné. K cene sa nevie vyjadriť.

9. Pri prepise vozidla nezistil žiadne zásahy, ani právne nedostatky, ani iné vady, ktoré by bránili zápisu
vozidla pri zápise. Vozidlo bolo skontrolované pri prepise na navrhovateľa na dopravnom inšpektoráte
dopravným policajtom tu v Prievidzi. Kontroloval výrobný štítok a VIN číslo karosérie, nezdali sa mu

pozmenené.

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že svedčí vlastnícke právo žalobcovi práve s odkazom
na viacročné nerušené užívanie vozidla, na minimálne 2-3násobný prepis vozidla na dopravnom
inšpektoráte, kedy bolo to vozidlo fyzicky skontrolované a nebola vyslovená pochybnosť o pravosti

identifikačných údajov. Ani žalovaný 1/ vlastnícke právo žalobcu nespochybňuje. Vlastníckemu právu
žalobcu svedčí jednak jeho dobromyseľnosť pri nadobudnutí hnuteľnej veci, jednak umožnenie
nadobudnutia vlastníckeho práva prostredníctvom obch. zákonníka a v neposlednom rade aj vydržanie
hnuteľnej veci jej nerušeným používaním. Ďalším z dôvodov je tá skutočnosť, že vozidlo pri jeho dovoze
na SR absolvovalo kontrolu originality, kde neboli zistené žiadne pozmeňujúce znaky a okrem toho od

dovozu vozidla do SR až po zadržanie vozidla, vozidlo opakovane absolvovalo technické kontroly a bolo
opakovane predmetom prepisu v evidencii vozidiel, kedy by mohli byť znaky pozmenenia spozorované.

11. Zástupca žalovaného 4/ uviedol, že MV SR rovnako ako KR PZ TN nie sú pasívne legitimované,
netvrdia svoje vlastnícke práva. Orgán MV SR len realizoval zákonné oprávnenia a plnil zákonné

povinnosti, ktoré smerujú k ochrane zákonného vlastníka vozidla. 12. Povinnosť vydania veci nie je
sporná, je určená trestným poriadkom. Navrhol žalobu vo vzťahu ku žalovaným 3/, 4/ zamietnuť.

13. Podľa kúpnej zmluvy z 30.9.2009 žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k osobnému motorovému
vozidlu BMW X 53 výr. číslo T číslo motora XXX D1, EČV PD XXX DK rok výroby 2003, zmluva bola

uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dohodnutá kúpna cena bola 600 eur.

14. Podľa rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu
ORPZ-PD-ODI2-267/2014 z 24.2.2014 bolo vozidlo vyradené z evidencie podľa § 121 ods. 1 Zákona
o cestnej premávke z dôvodu, že bolo zistené, že VIN vozidla T nie je pôvodným výrobným číslom a

vykonanou expertízou bolo zistené pôvodné výrobné číslo T a je zrejmé, že vozidlo má neoprávnene
pozmeňovaný identifikátor vozidla VIN.

15. Podľa výzvy z 22.4.2014 požiadal žalobca o vydanie vozidla okresné riaditeľstvo PZ Prievidza.16. Podľa potvrdenia z 6.5.2014 bolo vozidlo s EČ XXX DK , s VIN T uložené do úschovy podľa § 21
ods. 9 Zákona o Policajnom zbore, pretože si na zaistenú vec uplatnila právo iná osoba.

17. Podľa faktúry splatnej 13.10.2009 bolo vozidlo BMW X5 v.č. T spoločnosťou S Slovensko s.r.o.
Bratislava predané žalovanému 1/ za sumu 600 eur. Podľa prípisu z 13.6.2008 bolo vozidlo poškodené
vozidlo e.č. BA 801RO tak, že poisťovňa na ňom vyhlásila totálnu škodu. Podľa odovzdávacieho
protokolu z 26.6.2007 bolo vozidlo BMW X5 v.č. T r.v. 2004 odovzdané M. N.. Podľa zmluvy o finančnom

prenájme bolo vozidlo prenajaté 26.6.2007 M. N. v obstarávacej cene 1200 000 Sk /39 832 eur/. Podľa
kúpnej zmluvy z 26.6.2007 vozidlo kúpila spoločnosť S Slovensko s.r.o. od M. N. z 1200000 Sk.

18. Podľa informácie č.l. 25 z 10.6.2014 si na zaistené vozidlo uplatnil nárok žalovaný 2/.

19. Podľa znaleckého posudku č.l. 26 bolo posudzované vozidlo BMW X5 v.č. T rok výroby 2003 len s

osvedčením o evidencii, EČ BA XXXRO, s mimoriadnou výbavou s hodnotou pred poškodením 23889,9
eur, poškodené podľa zápisu o ohliadke a fotodokumentácie - príloh posudku tak že škoda na aute
predstavovala 18836,72 eur, hodnota predajných zvyškov bola stanovená na 5053,18 eur. ( v zápise
konštatovaná potreba výmeny nárazníka, predných svetiel, -ľavého, čelného skla, strechy, všetkých
dverí, zrkadiel vonkajších, airbagov, stĺpikov, diskov, pneumatík, chladiča, mechanizmov okna).

20. Vykonaným dokazovaním súd zistil že podľa kúpnej zmluvy z 30.9.2009 uzatvorenej podľa § 409 a
nasl. Obchodného zákonníka žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu
BMW X XX výr. číslo T číslo motora 306 D1, EČV PD XXX DK rok výroby 2003, zmluva bola uzatvorená
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dohodnutá kúpna cena bola 600 eur. Podľa výpovede

žalobcu kúpil vozidlo v dobrom technickom stave, bol informovaný, že bolo opravované po havárii.
Vozidlo po tom, ako ho kúpil bolo pojazdné, nemalo žiadne závady, prešlo aj cez STK. Následne opravil
svoju výpoveď, že auto kúpil havarované a on ho potom dal opraviť. Videl len dokumentáciu pred
opravou, vozidlo nevidel, resp. len zbežne pred opravou. Keď vozidlo videl, bolo na všetkých stranách
poškodené, ako keby sa gúľalo, nevie to bližšie popísať, bolo zo všetkých strán obité. Nejazdil na ňom,

videl ho až keď išlo na opravu. Dostal ho až keď bolo opravené, auto dostal od pána N. ktorý vykonal
opravu vozidla, resp. od spoločnosti, ktorá opravovala vozidlo. Päť rokov na vozidle jazdil, chodil aj na
STK-čky. Až sa potom zistilo, nevie presne kedy, že vozidlo musí odovzdať. Žalovaný 1/ uviedol, že kúpil
od lízingovej spoločnosti osobné motorové vozidlo BMW X5 za šrotovnú cenu. Bolo v tom stave, ako to
opísal žalobca. Chcel si ho dať opraviť. Dostal tip, že p. N. vie opravovať autá, tak ho oslovil. Potom, keď

bolo vozidlo opravené, ho predal žalobcovi. Tieto tvrdenia si navzájom odporujú. Svedok N. uviedol, že
vozidlo spojazdnili, sfunkčnili a dostali ho do stavu, ktorý vyhovoval zákonom. A potom ho p. O. odpredal
žalobcovi na ďalšie používanie. Už bolo opravené. Opravu financoval on, p. O. robil u neho a oni to
spolu vlastne opravovali, takže je pravda, že on financoval opravu vozidla. Tento svedok teda potvrdil
verziu žalovaného 1/. Svedok F.. K. S. splnomocnený spoločnosťou S Slovensko Bratislava , uviedol,

že predmetom konania je vlastníctvo vozidla BMW X5, toto vozidlo mali v lízingu ako spoločnosť. Išlo o
tzv. spätný lízing od klienta M. N., spoločnosť ho kúpila od tohto pána a zároveň s ním uzavrela zmluvu
o lízingu. Lízing prebiehal od roku 2007 podľa zmluvy z 26.6.2007 do 7.5.2008. M. N. mal aj zameškané
splátky. K ukončeniu lízingovej zmluvy však došlo z dôvodu totálnej škody na vozidle v dôsledku poistnej
udalosti. Nič bližšie k tomu nevie uviesť. Vozidlo potom odpredali žalovanému 1/ potom predali vozidlo

za kúpnu cenu, v spise je faktúra. K vozidlu bol urobený znalecký posudok, je pravda že ho predali za
600 eur, aj keď podľa posudku bola predajná cena zvyšku vozidla 5053,18 eur. Rozhodli sa to odpredať
za takú cenu, lebo boli toho názoru, že má takú hodnotu. Podľa rozhodnutia Okresného riaditeľstva
PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ-PD-Q z 24.2.2014 bolo vozidlo vyradené z
evidencie podľa § 121 ods. 1 Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že bolo zistené, že VIN vozidla T

nie je pôvodným výrobným číslom a vykonanou expertízou bolo zistené pôvodné výrobné číslo T a je
zrejmé, že vozidlo má neoprávnene pozmeňovaný identifikátor vozidla VIN. Vozidlo je v úschove podľa
§ 21 ods.9 Zákona o Policajnom zbore.

21. Podľa 80 písm. c) Civilného sporového poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.22. Podľa § 137 písm c) Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Písmeno c) tohto ustanovenia vychádza z
doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) OSP, no s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka ods. 1) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

24. Podľa § 409 Obchodného zákonníka ods. 1), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ods. 2) v zmluve musí

byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

25. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď

predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za
účelom jeho predaja.

26. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.: „Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných

úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie
je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní,
alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného
štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným
opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento

zákon neustanovuje inak.“

27. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z.: „Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí
osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru
uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení

odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo
alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na
súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú
vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci
oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v

súvislosti s jej zaistením a úschovou, 10a) ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde
v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného
zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.“

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu

žalobcu proti žalovanému 1/, 3/ a voči žalovanému 4/ pre nedostatok procesnej legitimácie, pretože
podľa vyššie uvedenej platnej úpravy nárok na určenie vlastníctva veci nemožno uplatňovať voči týmto
žalovaným, pretože žalovaný 1/, 3/ a 4/ si nerobí nárok na vec a netvrdí o sebe, že je vlastníkom alebo
oprávneným užívateľom veci.

29. Krajský súd Trenčín v rozhodnutí 17 Co 195/2016 z 12.1.2017 v bode 6 poukázal, že nevyhovieť
návrhu žalobcu na pristúpenie účastníkov by bolo možné iba výnimočne, najmä v štádiách konania,
ktoré by už neumožňovali účinné vedenie sporu proti novým účastníkom. To však prejednávaný prípad
nie je, a preto bolo potrebné návrhu na pristúpenie účastníkov vyhovieť. Poukázal, že po odročení
pojednávania dňa 3.11.2015 museli byť žalobcovi zrejmé pochybnosti súdu prvej inštancie o danosti

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a požadovaná zmena ako v predmete konania
tak aj v okruhu účastníkov bola prirodzenou reakciou na uvedené, v snahe dosiahnuť vecné prejednanie
takej žaloby, na základe ktorej by mohol získať rozhodnutie potrebné pre vrátenie zadržaného vozidla.
Ako je zrejmé z č.l. 15, inú možnosť ako občianskoprávne konanie žalobca nemá a skutočnosť, či sižalovaný 2/ uplatnil právo k zadržanému vozidlu je zrejmá z č.l. 25. Súd preto konštatuje, že je daný
naliehavý právny záujem na určení vlastníctva veci.
30. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo od dobromyseľnej nepretržitej držby podľa § 134

Občianskeho zákonníka, súd z vykonaného dokazovania, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 1/ a z výsluchu žalovaného 1/ a svedka N. zistil, že žalobca nadobudol opravené
pojazdné vozidlo zn. G. X5 s I. T rok výroby 2003 za kúpnu cenu 600 eur, toto pôvodne tvrdil i
žalobca. Následne žalobca opravil svoju výpoveď v tom, že vozidlo v čase kúpy bolo poškodené,
dal si ho opraviť ale videl len dokumentáciu pred opravou, vozidlo nevidel, resp. len zbežne pred

opravou ( čomu by nasvedčovala i kúpna cena vozidla). Keď vozidlo videl, bolo na všetkých stranách
poškodené. Nejazdil na ňom, videl ho až keď išlo na opravu. Päť rokov na vozidle jazdil, chodil aj
na STK-čky. Až sa potom zistilo, nevie presne kedy, že vozidlo musí odovzdať. Z týchto skutočností
však nie je možné vyvodiť, odkedy začala oprávnená držba vozidla BMW X5 s VIN T z dôkazov
nevyplýva, kedy došlo k pozmeneniu identifikátora vozidla (svedok N., svedok S.), čo bolo konštatované
v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ-PD-

ODI2-267/2014 z 24.2.2014. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané splnenie podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, teda dobromyseľná, oprávnená držba veci, ku
ktorej žalobca žiadal určiť vlastníctvo, po dobu troch rokov. Okrem toho dobrá viera (ako predpoklad
oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú

okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti
tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu

právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobej viery držiteľa pri
nadobúdaní vlastníctva bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových
okolností prípadu spojených s prevodom vlastníctva. Jedna zo základných zásad súkromného práva je
zásada „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv,
než má sám). Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného („pravého") vlastníka. Jej uplatnenie

znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol
ďalej platne previesť(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013 sp. zn. 6
Cdo 71/2011, podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012 sp. zn.
2 MCdo 20/2011). Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť

vlastnícke právo od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného
vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie
týchto princípov ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou "nikto nemôže previesť viac práv,
než má sám" možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol

(napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera
musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi
sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie
tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať
v oprávnenej držbe. Ak je titul prechodu vlastníctva absolútne neplatným právnym úkonom, nemôže

dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. V danom prípade mal súd za to, že uvádzaná judikatúra
sa na predmetnú vec vzťahuje, a napriek skúmaniu, výnimočnosť právneho stavu účastníkov nezistil.
Postup žalobcu pri nadobudnutí vozidla ako ho sám popísal nie je vynaložením potrebnej opatrnosti,
ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať. Je známou skutočnosťou
že je možné zisťovať pôvod vozidla aj inou cestou než sú ohliadky vozidla pri prepise na polícii, najmä

ak bola cena vozidla len 600 eur, hoci len náhradné súčiastky - predajné mali hodnotu 5053,18 eur.
Súd poznamenáva, že motor podľa ohliadky vozidla č.l.43 bol v poriadku, nebolo ho potrebné meniť.
Takže, ak by aj vozidlo, ktoré bolo zaistené, bolo totožné s vozidlom, ktoré bolo predmetom kúpy, čo však
nebolo preukázané, nemožno považovať vzhľadom na okolnosti prevodu vlastníctva vozidla žalobcu pri
prevode vlastníctva za dobromyseľného. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal

do vozidla investovať, pretože investície nemôžu, vzhľadom k už uvedenému, prelomiť záver o tom, že
nebolo preukázané že žalobca nadobudol vlastnícke právo k vydržaním, resp. že pri nadobudnutí nebol
žalobca dobromyseľný. Otázka investícií je otázkou vyporiadania sa medzi účastníkmi, prípadne môže
byť predmetom ďalšieho konania.31. Pokiaľ žalobca namietal, že s poukazom na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka kupujúci
nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže
v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že

nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, treba uviesť, že predmetom kúpnej
zmluvy z 30.9.2009 medzi žalobcom a žalovaným 1/ bolo osobné motorové vozidlo BMW X 53 výr. číslo
T číslo motora XXX O EČV PD XXX DK rok výroby 2003, zmluva bola uzatvorená podľa § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka. Dohodnutá kúpna cena bola 600 eur. Len vo vzťahu k takto identifikovanému
predmetu kúpnopredajnej zmluvy - motorovému vozidlu BMW X XX výr. číslo T číslo motora 3XX D1,

EČV PD XXX DK rok výroby 2003, by nadobudol žalobca vlastnícke právo podľa § 446 Obchodného
zákonníka. Pokiaľ však bolo zistené, že vozidlo v úschove Policajného zboru má identifikačné číslo VIN
T ide o iné vozidlo, ako bolo predmetom kúpy a teda k tomuto vozidlu nemohol nadobudnúť žalobca
vlastnícke právo podľa § 446 Obchodného zákonníka.

32. Z týchto dôvodov (bod 28-31) súd žalobu zamietol v celom rozsahu vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/,

3/ a 4/.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/, 3/
a 4/ boli v konaní plne úspešný, preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov konania v
celom rozsahu. Súd teda priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorými sú v zmysle § 251

CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.