Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010472
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému G. P., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale
bytom F., J. C. XXX/X, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm.c) Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/89/2018 zo dňa 21.
januára 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného G. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 2T/89/2018 zo dňa 21. januára 2019, bol obžalovaný
G. P. uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že dňa 22.07.2017 v čase okolo 04:30 hod. v F. na ul. E. 2, na parkovisku pred podnikom Club 333,

fyzicky napadol poškodeného P. I. tak, že ho jeden krát udrel päsťou do oblasti tváre, následkom
čoho poškodený padol na zem, čím poškodenému spôsobil zranenia - pomliaždenie mozgu v čelovej
oblasti, vnútrolebkové krvácanie pod mozgovú pavúčnicu v ľavej čelovej oblasti, prasklinu lebky v oblasti
záhlavia a dvojitú zlomeninu tela sánky s posunutím úlomkov so sťažením obvyklého spôsobu života
v trvaní 10 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. k), l), § 37 písm. h), § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
(šestnásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola
obžalovanému uložená povinnosť uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 1.906,60 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený P. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, okres F. s nárokom
na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný G. P., ktoré
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odvolacích dôvodoch poukázal na to, že k trestnej činnosti sa
v plnom rozsahu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, o čom svedči fakt, že okamžite pristúpil k

odstraňovaniu škodlivých následkov, ktoré spôsobil poškodenému P. I. a uzavrel som s nim dohodu o
náhrade škody, pričom škodu začal riadne hradiť a pokračuje v tom aj v súčasnosti. Je si plne vedomý
svojej trestnej zodpovednosti, avšak podotkol, že jeho konanie bolo motivované snahou ochrániť svojho
priateľa, ktorému hrozilo, že bude napadnutý. Vie, že nekonal správne. Udrel poškodeného jedenkrát,
žiaľ následky sú podstatne vážnejšie, vzhľadom na to, že poškodený padol a udrel sa. Dodal, že je riadne
zamestnaný, žije zodpovedne, vyjmúc prípadu, kedy bol za nedbanlivostný skutok, t.j. dopravnú nehodu

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T 1/2017. Pokiaľ ide o uvedený
skutok, už zo samotnej sankcie, ktorá mu bola uložená vyplýva, že sa jednalo o trestný čin, ktorý bolsvojou povahou na hranici medzi priestupkom na úseku dopravy a trestným činom. Svojim správaním po
spáchaní trestného činu dal dostatočným spôsobom na známosť, že svoje konanie ľutuje a že sa jednalo
o jednorazové vybočenie z uznávaných noriem správania. Okresný súd síce v rámci odsudzujúceho

rozsudku uplatnil pri ukladaní trestu mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu podľa § 39 ods.
2 písm.d), ods. 4 Tr. zákona, avšak podľa jeho názoru, v zmysle Trestného zákona mohol postupovať
tak, že za uvedenú trestnú činnosť mu mohol uložiť i iný druh trestu, ktoré sú upravené vo všeobecnej
časti Trestného zákona a to peňažný trest, pričom súhlas na uloženie takého trestu dáva priamo v rámci
odvolania. Prípadne mu podľa § 53 Trestného zákona môže súd uložiť trest domáceho väzenia. Podľa

jeho názoru vzhľadom na to, že predchádzajúci skutok, za ktorý bol už skôr odsúdený, má charakter
nedbanlivostného skutku, za skutok aktuálne prejednávaný by bolo možné za určitých podmienok uložiť
mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu v Prievidzi v zmysle § 321 ods.
1 písm. e/ Tr. poriadku zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku tak, že
mu uloží trest povinnej práce alebo domáceho väzenia, prípadne odňatia slobody s jeho podmienečným

odkladom na primeranú skúšobnú dobu a prípadne, aby mu uložil aj ďalšie obmedzenia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom o odvolaní obžalovaného, zástupkyňa krajskej
prokurátorky navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca a obžalovaný uviedli, že sa pridržiavajú dôvodov odvolania a navrhli tomuto vyhovieť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom,
keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Tr.por. o vine, uznal obžalovaného G. P. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3
písm. c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože
tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaných trestných činov.
Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a náhrade škody, ani v postupe
súdu predchádzajúcom výroku týmto výrokom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce

podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. len výrok o
uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním výroku o treste z podnetu podaného odvolania krajský súd dospel k záveru, že nemožno
súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste. Naopak pri ukladaní

trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr.
zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O
osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 3T/1/2017 zo dňa 13.01.2017, právoplatným dňa 28.01.2017, ktorým

bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok a taktiež trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 rok. Skúšobná doba začala plynúť 28.01.2017
a uplynula dňa 28.01.2018. Okresný súd správne obžalovanému priznal existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností a to podľa § 36 písm. k) Trestného zákona (pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov

trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu) a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Na druhej strane obžalovanému
priťažovalo podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Preto okresný súd i
správne konštatoval, že vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona prichádzalo do úvahy
uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody 2 roky až 4 roky. Keďže trestnej činnosti sa dopustil

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.
3T/1/2017, vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona neprichádzalo do úvahy uloženie
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Po zohľadnení priznania obžalovaného formou
vyhlásenia o vine pred súdom, potom okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 3, § 41 ods. 1,§ 38 ods. 3, § 36 písm. k), l), § 37 písm. h), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. S takto uloženým

trestom sa stotožnil i krajský súd. Z pohľadu odvolacích námietok je nutné uviesť, že v zásade nebolo
vylúčené v aktuálnom prípade obžalovanému uložiť iný druh trestu (peňažný trest, trest domáceho
väzenia), ako sa toho domáhal obžalovaný, no je potrebné poukázať na to, že obžalovaný sa dopustil
pomerne závažného úmyselného trestného činu, so závažnými následkami na zdravie poškodeného
v skúšobnej dobe. Z uvedeného vyplýva, že ani predchádzajúce odsúdenie nemalo dostatočný vplyv

na jeho prevýchovu v tom, aby sa nedopustil opakovane ešte závažnejšieho trestného činu ako pri
predchádzajúcom odsúdení. Preto by podľa názoru krajského súdu uloženie alternatívneho trestu v
danom prípade bolo neprimerane mierne. Ďalšie okolnosti uvádzané v odvolaní obžalovaného zohľadnil
potom súd prvého stupňa pri priznaní poľahčujúcich okolností a pri výmere trestu odňatia slobody.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zrušenie alebo

zmenu napadnutého výroku o treste, pričom s podrobným odôvodnením uloženého trestu v plnej miere
odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Z týchto
dôvodov odvolanie obžalovaného G. P. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.