Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010431
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010431.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému
K. N. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.02.2019 sp.
zn. 3T/35/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch z a m i e ta,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
oslobodil obžalovaného K. N. (ďalej len obžalovaný) spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Topoľčany číslo Pv 474/18/4406-14 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že:
dňa 23.07.2018 v čase približne o 18.30 hod. v obci H. V. okres T. pred rodinným domom č. XXX
v smere jazdy od obce F. viedol osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf EČ: T. XXX P., ktorým
zablokoval vozidlo zn. Citroen Jumper, EČ: N. XXX A., vystúpil z vozidla a následne bezdôvodne fyzicky
napadol vodiča tohto vozidla X. J. tak, že ho cez otvorené okno na strane vodiča trikrát udrel päsťou

do oblasti tváre, čím mu spôsobil ľahký úraz a to pomliaždenie okolia oka a pomliaždenie mihalnice
vyžadujúce si liečenie v trvaní do sedem dní, obžalovaný viedol motorové vozidlo napriek tomu, že
mu bol rozhodnutím o priestupku V. dopravného inšpektorátu V. riaditeľstva Policajného zboru Nitra
číslo ORPZ-NR-ODI2-724/2014-Pr zo dňa 25.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2014 a
vykonateľnosť dňa 13.10.2014 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 mesiacov,
ktorý začal plynúť dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal

obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného X. J., s nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jediným dôkazom viny obžalovaného bola výpoveď
poškodeného z prípravného konania, opierajúca sa o rekogníciu vykonanú mesiac po skutku. Súd I.
stupňa poukázal na zmenu výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že si nie je

istý, že páchateľom je práve obžalovaný, poukazujúc na jeho postavu, výšku, vek, tvár a bradu útočníka,
ktorú mal v pamäti inak ako bol výzor obžalovaného. Obžalovaný spáchanie skutku od počiatku popieral.
Útočníka rozdielnym spôsobom opisovali aj svedkovia K. P. a S. S., ktorí uvádzali vek páchateľa inak ako
poškodený. Súd I. stupňa v odôvodní napadnutého rozsudku ďalej poukázal na to, že na preukázanie
viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavu navzájom sa doplňujúcich sa dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje

všetky okolnosti žalovaného skutku, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Zároveň
poukázal na zásadu „in dubio pro reo“ teda zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovanéhovyplývajúcu z ust. § 2 ods. 2 Tr. por. Keďže na základe vykonaného dokazovania mal súd I. stupňa
dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný ako vodič vozidla značky VW Golf zablokoval motorové
vozidlo poškodeného a bezdôvodne ho fyzicky napadol, čím mal naplniť znaky prečinu výtržníctva podľa

§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., konštatoval, že sa nemohol dopustiť ani prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch
odvolania navrhoval zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiž súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol. Poukázal na výpoveď poškodeného X. J. pri rekognícii kde doslovne uviedol, že opoznáva
obžalovaného ako osobu páchateľa. S týmto tvrdením poškodeného korešpondovala aj lekárska správa,
podľa ktorej bol v nemocnici Svet zdravia Topoľčany v ambulancii urgentného príjmu vyšetrený a bolo
u neho zistené zranenie pomliaždenie mihalnice a okolia oka, pričom toto zranenie malo podľa udania
poškodeného vzniknúť tým, že bol napadnutý neznámou osobou, od ktorej dostal úder päsťou pod
pravé oko. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba

sa mal stať dňa 23.07.2018 a rekognícia s poškodeným bola vykonávaná 23.08.2018, teda o mesiac
po spáchaní skutku, pričom hlavné pojednávanie vo veci bolo vykonané až dňa 11.02.2019 teda viac
ako po pol roku od momentu kedy sa mal skutok stať. Je všeobecne známe, že plynutie času má na
ľudskú pamäť taký účinok, že zapamätané detaily a vnemy sú postupom času slabšie a menej podrobné.
Všetci svedkovia okrem poškodeného, ktorí boli v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vypočutí

svedčili v prospech obžalovaného pričom majú k nemu rodinný alebo obdobný resp. priateľský vzťah
a preto ich výpovede považoval za nevieryhodné v snahe pomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestnej
zodpovednosti za spáchanie skutku, z ktorého bol obžalovaný.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní
a navrhol mu v plnom rozsahu vyhovieť, pričom poukázal na skutočnosti, uvádzané v písomnom

odôvodní odvolania. V konečnom návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321
ods. 1 písm. b/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu I. stupňa a nesúhlasí s návrhom prokurátora, pretože sa ničoho

nedopustil.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. stupňa
v predmetnej trestnej veci vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil tak
jednotlivo ako i v súhrne a dospel k správnemu záveru, že vo vykonanom dokazovaní došlo k zjavným
pochybnostiam v osobe páchateľa. Poškodený X. J. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi ako aj pri
rekognícii označil ako osobu páchateľa obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa

však vo svojej výpovedi uviedol, že nie si je istý či je páchateľom obžalovaný, poukazujúc na osobu
páchateľa a osobu obžalovaného v mohutnosti postavy, výšky, veku, tváre, brady útočníka. Ostatní vo
veci vypočutí svedkovia popisovali konanie páchateľa, pričom vylúčili, že by páchateľom konania voči
poškodenému mohol byť práve obžalovaný. Je pravdou, že vina obžalovaného môže byť za určitých
podmienok založená aj len na jednom dôkaze, avšak v prípade ak má slúžiť výpoveď poškodeného

ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca
vyvrátený. V danom prípade výpoveď poškodeného za takýto dôkazný prostriedok vzhľadom na zmenu
výpovede na hlavnom pojednávaní nie je možné považovať. Odvolací súd poukazuje na precízneodôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa ako na správne a zákonné, vychádzajúce z
vykonaného dokazovania, vyhodnotiac jednotlivé dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich súhrne.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, tento považoval odvolací súd za zákonný a správny, pretože súd I.

stupňa o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodený rozhodol obligatórne podľa ust. § 288 ods.
3 Tr. por. a s nárokom na náhradu škody ho odkázal na civilný proces.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd, vzhľadom na nemožnosť zmeny k
horšiemu, zamietol odvolanie Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.