Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212838
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715212838.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne D. Š., P.. XX.X.XXXX, Y.

H.Ž.N. X, zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s. r. o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves,
IČO: 47233419, proti žalovanému G.. I. H., H. T., A.Ž.P. XX, H., M.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jaroslavom
Sidorom, advokátom, AK Poprad, Zdravotnícka 4373/6, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu v sume 75,16 eur na účet Okresného súdu Poprad
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 5.11.2015 žiadala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
konania voči žalobkyni, a to najmä obťažovania, slovných, či písomných vyhrážok, prenasledovania
osobyaakýmikoľvekinýmispôsobmiprejavu,ktorébymohliznížiťvážnosť,dôstojnosťačesťžalobkyne.
Žalobkyňa tiež žiadala, aby sa jej žalovaný ospravedlnil za to, že boli zverejnené osobné údaje
obsiahnuté vo zverejňovanom trestnom rozkaze vydanom Okresným súdom Spišská Nová Ves bez

právneho základu, čím zasiahol do vážnosti, dôstojnosti a poškodil jej dobrú povesť. Žiadala priznať aj
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 60.000,-- eur.

2. Na pojednávaní dňa 26.4.2017 žalobkyňa navrhli pripustiť zmenu druhého petitu žaloby, aby
ospravedlnenieurobilžalovanýverejne,atozverejnenímospravedlneniavprintovommédiu.Uznesením
č. k. 13C/233/2015 zo dňa 26.4.2017 súd zmenu žaloby pripustil.

3. Žalobkyňa uviedla, že dňa 13.8.2014 si prezerala na internete webovú stránku www.exekutorsopko.sk
, ktorá patrí žalovanému a na tejto internetovej stránke bol umiestnený
text so zverejneným trestným rozkazom vydaným dňa 16.6.2014 Okresným súdom Spišská Nová Ves
sp. zn. XT/XX/XXXX na osobu žalobkyne, pričom boli zverejnené jej osobné údaje v plnom znení, ako
je meno, priezvisko, adresa miesta bydliska, pošta na doručovanie písomností, ako aj celý obsah textu,
kde sa medzi iným nachádzajú aj údaje bývalého manžela žalobkyne E. Š., a to číslo jeho bankového
účtu a adresa jeho trvalého pobytu. Zverejnením trestného rozkazu došlo k protiprávnemu zásahu

do zákonom chránených zložiek osobnosti žalobkyne, a to najmä do jej občianskej cti a vážnosti v
spoločnosti. Uviedla, že žalovanému nikdy nedala súhlas na zverejnenie trestného rozkazu, teda ani na
zverejnenie osobných údajov. Podľa žalobkyne došlo k protiprávnemu zásahu do súkromia žalobkyne
a nerešpektovaním jej práv sa znížil jej spoločenský status a privodil stav, keď sa nie vlastnou vinoustala terčom nežiaducej kritiky. Žalobkyňa bola a je konfrontovaná so zvýšenou pozornosťou okolia
a otázkami priateľov. Je toho názoru, že v danom prípade nie je postačujúce iba ospravedlnenie zo
strany žalovaného, a to predovšetkým s poukazom na jeho vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že sa stále

stotožňuje so svojim konaním, o čom svedčí napr. vyjadrenie žalovaného v rámci konania na Úrade
na ochranu osobných údajov. Žalovaný vystupuje ako verejný činiteľ a ako osoba znalá práva by mal
vedieť,ženiejedôvodné,abyvočižalovanejstupňovalsankcietým,ževerejnepublikovaltrestnýrozkaz.
Žalovaný mal záujem o zverejnenie trestného rozkazu aj v novinách.

4. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyňa odôvodnila tým, že prežila ťažký stres, strach,
traumu a odvtedy trpí zdravotnými problémami. Narušili sa jej vzťahy so známymi, priateľmi, susedmi
a tiež v rodine, keď došlo k narušeniu vzťahov s jednou z dcér, ktorá opustila spoločnú domácnosť.
Do momentu zverejnenia trestného rozkazu okolie žalobkyne nemalo vedomosť o tom, že žalobkyňa
je trestne stíhaná, avšak trestný rozkaz bol zverejnený na webovej stránke žalovaného tým štýlom, že
keď bola v prehliadači google zadaná stránka v tom čase nie JUDr. Sopko, ale Mgr. Sopko, tak sa na

tejto stránke objavil trestný rozkaz. Zároveň podotkla, že prehliadač google je jeden z najvyužívanejších
internetových prehliadačov. Zverejnením trestného rozkazu sa zo súkromia žalobkyne stala vec verejná.
V dôsledku uvedeného zo strany svojho okolia žalobkyňa čelila nepríjemným situáciám, zazeraniu,
dokonca došlo aj k incidentu. V danej právnej veci nie je možné dospieť a vyvodiť si iný názor, než ten, že
žalobca svojim konaním zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, v značnej miere znížil jej dôstojnosť

a vážnosť v spoločnosti, hrubým spôsobom poškodil jej občiansku česť a dobré meno.

5. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že síce je pravda, že
na webovej stránke žalovaného bol zverejnený trestný rozkaz, žalobkyňa však nepreukázala, že to
bol práve žalovaný, ktorý zverejnil trestný rozkaz na internete, alebo že by dal inej osobe pokyn

na jeho zverejnenie. K tejto stránke majú prístup aj iné blízke osoby žalovaného, ktoré mohli mať
osobný záujem na ochrane žalovaného, aby žalobkyňa na neho ďalej neútočila. Poukázala na to, že
rozhodnutie trestného súdu nie je súčasťou informačného systému žalovaného ako súdneho exekútora,
v ktorom žalovaný z titulu svojho postavenia súdneho exekútora spracúva, poskytuje, sprístupňuje
alebo zverejňuje údaje, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané žalovaným, ale bolo vydané súdom v

trestnom konaní, teda nemôže byť súčasťou informačného systému žalovaného. Pokiaľ ide o webovú
stránku žalovaného, tak táto stránka nie je žiadnym webovým sídlom, ani oficiálnym úradným miestom
zverejňovania činnosti súdneho exekútora a v tomto sa Úrad na ochranu osobných údajov veľmi mýli.
Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch za takéto oficiálne miesto zverejňovania považuje len
centrálny register exekúcií, ktorý je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory podľa

§ 211a. Z týchto dôvodov webová stránka žalovaného nie je súčasťou jeho informačného systému,
nie je oficiálna, ale je neoficiálnym miestom všeobecnej prezentácie činnosti súdneho exekútora. Na
jeho webovej stránke neboli, nie sú a ani nemôžu byť zverejnené rozhodnutia z exekučnej činnosti.
Tvrdenia žalobkyne, že bolo negatívne zasiahnuté do jej súkromia, znížil sa jej spoločenský status, nie
vlastnou vinou sa stala terčom nežiaducej kritiky, že je konfrontovaná so zvýšenou pozornosťou okolia

a otázkami priateľov, sú to obyčajné frázy, ktoré nie sú preukázané žiadnym konkrétnym dôkazom.
Žalovaný ale nevylučuje, že spoločenský status žalobkyne sa znížil tým, že sa dostala do finančných
problémov, že boli voči nej vedené exekúcie nielen žalovaným, a že bola odsúdená pre spáchanie
viacerých úmyselných trestných činov v súvislosti s výkonom exekúcie žalovaným. Jej odsúdenie ale
nezavinil žalovaný, ale sama žalobkyňa sa dopustila úmyselných trestných činov, pričom trestné konanie

bolo verejné a vedené v súlade so zásadou verejnosti súdneho konania a teda verejnosti, vrátane
susedov žalobkyne, bolo veľmi dobre známe, že spáchala trestný čin. Pripúšťa, že v tejto súvislosti
sa mohli susedia a príbuzní žalobkyne voči nej správať tak, ako to uvádza žalobkyňa. Žalovaná ani
nenamieta v žalobe zverejnenie toho, že bola odsúdená pre trestný čin, lebo nakoniec táto skutočnosť je
pravdivá. Podaným návrhom namieta iba to, že boli zverejnené jej osobné údaje. Poukázal aj na to, že

osobné údaje žalobkyne boli zverejnené už pred zverejnením trestného rozkazu, napr. na katastrálnom
portáli a na portáli živnostenského registra.

6. Žalovaný tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože takto označený môže byť len exekútor
v rámci výkonu exekučnej činnosti. K prvému petitu žaloby žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadnym

relevantným dôkazom nepreukázala to, čo sa uvádza v tomto petite, teda že by ju obťažoval, vyhrážal
sa jej, alebo ju prenasledoval. Poukázal aj na to, že ak žalobkyňa uvádza, že má psychické problémy,
tak sama potvrdila, že tieto má už od roku 2012, kedy sa začalo exekučné konanie a rozviedla sa v
roku 2013, teda pred zverejnením trestného rozkazu. Žalobkyňa nepreukázala ani splnenie zákonnýchpodmienok na priznanie nemajetkovej ujmy. Zverejnením trestného rozkazu boli zverejnené iba pravdivé
údaje o odsúdení žalobkyne a poukázal tiež na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, podľa
ktorého sa na poškodeného trestným činom Zákon č. 122/2013 nevzťahuje. Taktiež sa na neho

nevzťahuje ani povinnosť anonymizácie súdnych rozhodnutí. Trestný poriadok ako taký nezakazuje
poškodenému zverejniť rozhodnutie vydané v trestnom konaní a zverejnené bolo iba to, čo už bolo
dávno verejné.

7. Z obsahu žaloby, vyjadrení strán, výsluchu svedkov O. Š.

M.. Z. Y. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. XT/XX/XXXX, obsahu spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. XS/XX/XXXX, obsahu rozhodnutia
Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa 16.2.2015,
rozhodnutia o rozklade č. k. XXXXX/XXXX-A.-X zo dňa 11.5.2015, dokladov zverejnených na stránke
súdneho exekútora, vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3.10.2014, súd zistil nasledovný
skutkový stav:

8. Trestným rozkazom č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 16.6.2014 vydaným Okresným súdom Spišská
Nová Ves bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1
písm. e/ Trestného zákona. V bode 1 písm. b/ sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v bode 2, ktorého sa dopustila tak, že dňa 11.7.2012 v čase asi o 8.00 hod.

počas toho, ako žalovaný v rámci výkonu exekúcie v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Spišská
Nová Ves sp. zn. XEr/XXX/XXXX vošla do priestorov nachádzajúcich sa v zadnej časti domu, kde ako
živnostníčka mala zriadené kancelárske priestory a poškodila niektoré z vecí, ktoré boli spísané súdnym
exekútorom v rámci výkonu exekúcie. Žalovaného, ktorý bol v uvedenom konaní poškodeným, odkázal
súd s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť

dňom 4.7.2014.

9. Žalobkyňa zistila dňa 13.8.2014, že na webovej stránke www.exekutorsopko.sk , ktorá patrí žalovanému, bol zverejnený vyššie uvedený trestný rozkaz v plnom
znení, teda boli zverejnené aj jej osobné údaje, pričom žalobkyňa nikdy nedala žalovanému súhlas

na zverejnenie trestného rozkazu. Na základe uvedených zistení podala žalobkyňa podnet Úradu na
ochranu osobných údajov Slovenskej republiky /ďalej len Úrad/.

10. „Úrad“ rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa 16.2.2015 konštatoval porušenie povinností
žalovaného vyplývajúcich zo Zák. č. 122/2013 Z. z. a uložil žalovanému opatrenia na odstránenie

nedostatkov a príčin ich vzniku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol
„Úrad“ rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-A.-X zo dňa 11.5.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu podanej žalovaným konal v
predmetnej veci Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. XS/XX/XXXX-XX zo dňa 7.6.2016 zrušil
rozhodnutie Úradu zo dňa 11.5.2015 č. k. XXXXX/XXXX-A.-X zo dňa 11.5.2015 v spojení s rozhodnutím

zo dňa 16.2.2015 č k. XXXXX/XXXX-A.-XX a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.7.2016. Následne „Úrad“ rozhodnutím č. .k.
XXXXX/XXXX-A.-X zo dňa 16.11.2016 konanie o podnete žalobkyne zastavil. Po skončení dokazovania
žalobkyňa predložila súdu ešte rozhodnutie predsedníčky „Úradu“ č. k. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa
5.5.2017, ktorým bolo vyhovené rozkladu účastníkov konania a rozhodnutie o zastavení konania bolo

zrušené a vec bola vrátená orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

11. Na návrh žalobkyne boli vo veci vypočutí svedkovia O. Š.
M.. Z. Y..

12. Svedkyňa O. Š., dcéra žalobkyne, vo výpovedi uviedla, že v roku 2014 na webovej stránke súdneho
exekútoranašlazverejnenýtrestnýrozkazbezvymazaniaakýchkoľvekúdajovajskomentáromktomuto
trestnému rozkazu. Nespomína si už presne na obsah tohto komentára, ale spomínalo sa tam, že žena
zo H. bola odsúdená na 36 mesiacov, a že mala podmienku s probačným dohľadom. Hneď ako to zistila,
informovala o tejto skutočnosti žalobkyňu. Svedkyňa tvrdila, že kým nedošlo k zverejneniu trestného

rozkazu, tak okolie žalobkyne nevedelo o tom, že je trestne stíhaná. Po zverejnení trestného rozkazu
došlo aj k incidentu, keď šiel okolo sused z vedľajšej ulice a vykrikoval svedkyni aj jej otcovi, že žalobkyňa
je kriminálnička. Keď sa ho pýtali odkiaľ o tom vie, tak povedal, že sa o tom dočítal na internete.13. Svedok M.. Z. Y. pôsobí ako redaktor v denníku Korzár a v rámci výkonu svojej činnosti sa zaujíma
o súdne procesy s tým, že chodieva na pojednávania na Krajský súd v Košiciach. Ak ho niečo zaujme z
prejednávaných vecí, tak napíše články o pojednávaniach, na ktorých sa zúčastnil. K predmetnej veci sa

však vôbec nevedel vyjadriť, pričom poukázal na značný časový odstup a na skutočnosť, že sa venoval
mnohým prípadom. Ak vyšiel článok v denníku Korzár, tak ho zrejme napísal, ale nepamätá sa, či ho
niekto oslovil, aby zverejnil aj trestný rozkaz.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha priznania nárokov súvisiacich so zásahmi do práva
na ochranu jej osobnosti. V prvom petite žaloby žalobkyňa žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania voči žalobkyni, a to najmä obťažovania, slovných, či písomných vyhrážok,
prenasledovania osoby a akýmikoľvek inými spôsobmi prejavu, ktoré by mohli znížiť vážnosť, dôstojnosť
a česť žalobkyne. V tomto bode žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala

svojetvrdeniaspočívajúcevtom,žebyjužalovanýnejakýmspôsobomobťažoval,slovnealebopísomne
sa jej vyhrážal, alebo že by ju prenasledoval. Dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo strán ohľadom jej
tvrdení,tedakaždázostránjepovinnápredložiťskutkovétvrdeniaavprípadepopretiatýchtoskutkových
tvrdení navrhnúť súdu dôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť tvrdení. Žalobkyňa v konaní síce žiada
uložiť vyššie uvedenú povinnosť, avšak v konaní neuviedla žiadne tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že

žalovaný sa dopúšťa konania, ktorého by sa mal do budúcna zdržať a ohľadom týchto tvrdení žalobkyňa
nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, preto súd dospel k záveru, že dôvodnosť uplatňovaného nároku
v tejto časti žaloby preukázaná nebola, preto je daný dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti.

18. Žalovaný tiež v konaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie, keďže žalobkyňa ho označila

ako súdneho exekútora, pričom takto procesne môže byť označený exekútor len v rámci výkonu
exekučnej činnosti. Túto námietku žalovaného súd nepovažoval za dôvodnú. K zásahu do práva na
ochranu osobnosti malo dôjsť zverejnením vyššie uvedeného trestného rozkazu. V trestnom konaní, v
ktorom došlo k vydaniu trestného rozkazu, bol žalovaný procesnou stranou v postavení poškodeného,
pričom aj v tomto konaní vystupoval ako súdny exekútor, keďže ku skutku, ktorého sa dopustila

žalobkyňa, došlo v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti žalovaného. Aj z výroku trestného rozkazu,
ktorým bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie vyplýva,
že poškodeným bol žalovaný ako súdny exekútor, teda pokiaľ aj v tomto konaní podala žalobkyňa
žalobu proti žalovanému ako súdnemu exekútorovi, nemožno konštatovať, že by nebola daná pasívna
legitimácia žalovaného v tomto konaní.

19. V druhom a treťom petite žaloby sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému ospravedlniť
sa jej za neoprávnené zásahy do jej práva na ochranu osobnosti a tiež povinnosti zaplatenia náhrady
nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do práva na ochranu osobnosti. Medzi stranami nebolo sporné,
že počas presne nezistenej doby, ale minimálne počas mesiacov august a september 2014, bol

na webovej stránke patriacej žalovanému zverejnený vyššie uvedený trestný rozkaz v plnom znení.
Žalovaný namietal, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané, či na tejto webovej stránke uvedený
dokument zverejnil žalovaný, pretože tak mohli urobiť aj iné osoby, napr. osoby, ktoré sú vo vzťahu k
nemu blízkymi osobami. Podľa názoru súdu z hľadiska posúdenia zodpovednosti za prípadný zásah do
práva na ochranu osobnosti nie je rozhodujúce, či priamo žalovaný zverejnil predmetný dokument na

svojej webovej stránke, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že prevádzkovateľ webovej stránky zodpovedá
za informácie zverejnené na jeho webovej stránke, pretože práve prevádzkovateľ stránky má možnosť
odstrániť informácie z webovej stránky, u ktorých nechce, aby boli na tejto stránke zverejnené. Súd
dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či priamo prevádzkovateľ stránky alebo iná osoba, zverejní na jehostránke informácie, ktorými dôjde k zásahu do práva na ochranu osobnosti, zodpovedá prevádzkovateľ
schránky, za takýto zásah, pokiaľ bezprostredne po tom, čo zistí túto skutočnosť, neurobí príslušné
opatrenia, ale ponechá tieto informácie verejne dostupné aj naďalej.

20. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka sa týka výlučne ochrany osobnostných práv fyzickej
osoby, pričom nie je rozhodné pri akej príležitosti, resp. v súvislosti s akou činnosťou bola zasiahnutá
osobnostná integrita fyzickej osoby. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé
čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt osobnosti

fyzickej osoby. V cit. zák. ustanovení je uvedený demonštratívny výpočet jednotlivých chránených
stránok osobnosti človeka. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí aj právo na ochranu
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a taktiež právo na ochranu súkromia. Ustanovenia Obč. zákonníka
o práve na ochranu osobnosti poskytujú občianskoprávnu ochranu len v prípadoch závažnejšieho
porušenia cti a vážnosti fyzickej osoby, teda poskytujú ochranu proti takým konaniam, ktoré znižujú
dôstojnosť, česť a vážnosť fyzickej osoby vo vzťahu k jej spoluobčanom a ohrozujú jej postavenie

a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany je to, aby zásah bol objektívne
spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. K zásahu do práva na ochranu osobnosti môže dôjsť
len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu
a teda pôsobiť difamačne. K takýmto zásahom môže dôjsť predovšetkým uvádzaním nepravdivých
skutkových tvrdení, hodnotiacich úsudkov, či kritických stanovísk, ktoré prekračujú mieru primeranej

kritiky. Uvedením pravdivej informácie v zásade nemožno zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti,
pokiaľ tento údaj nie je podaný takým spôsobom, že skresľuje skutočnosť, teda objektívne vyvoláva
dojem skresľujúci pravdu, v dôsledku čoho pôsobí hanlivo.

21. Žalobkyňa na zásah do práva na ochranu osobnosti považuje skutočnosť, že na webovej stránke

žalovaného bol zverejnený uvedený trestný rozkaz, v ktorom boli zverejnené aj jej osobné údaje v plnom
znení. Vo veci porušenia ustanovení Zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov prebieha
konanie, ktoré iniciovala žalobkyňa a doposiaľ nie je právoplatne ukončené. V zmysle § 3 ods. 3 Zákona
č. 122/2013 Z. z. týmto zákonom nie je dotknuté právo na ochranu osobnosti. Obe strany v konaní
poukazovali na rozhodnutie vydané v konaní, ktoré vedie Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej

republiky. Podľa názoru súdu rozhodnutie vydané v tomto konaní nemá vplyv na rozhodnutie ohľadom
nároku žalobkyne na ochranu osobnosti, pretože v tomto konaní „Úrad“ rieši otázku, či došlo k porušeniu
ustanovení zákona a na základe uvedeného môže rozhodnúť o prijatých opatreniach alebo prípadných
sankciách. Ani v prípade, ak bolo podnetu žalobkyne vyhovené, to ešte neznamená automaticky, že
došlo aj k zásahu do práva na ochranu osobnosti, pretože tento zásah je potrebné hodnotiť z vyššie

uvedených hľadísk.

22. S poukazom na uvedené, ak k zásahu malo dôjsť z dôvodu zverejnenia právoplatného trestného
rozkazu, ktorým bola konštatovaná protiprávnosť konania zo strany žalobkyne k tomu, aby táto okolnosť
bola spôsobilá privodiť ujmu na právach žalobkyne, by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by zverejnením

trestného rozkazu v súvislosti s prípadnými ďalšími tvrdeniami mohol vzniknúť dojem skresľujúci pravdu,
tedaakbytietookolnostimohlivzbudzovaťdojem,žežalobkyňasadopustilainéhokonaniaakokonania,
za ktoré bola právoplatne odsúdená. Je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súdne konanie je
zásadne verejné a teda o skutočnosti, že žalobkyňa bola trestne stíhaná a odsúdená, sa verejnosť mohla
dozvedieť aj iným spôsobom. Aj z výpovede svedka Z. Y. vyplýva, že pokiaľ aj napísal článok pre denník

Korzár, vychádzal zo svojich poznatkov zo súdnych pojednávaní, ktorých sa zúčastňuje. Svedkyňa O.
Š. vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosť, ktorá medzi stranami nebola sporná, teda že na webovej
stránke žalovaného bol zverejnený trestný rozkaz, ako aj článok z denníka Korzár.

23. Na stránke žalovaného došlo k zverejneniu právoplatného súdneho rozhodnutia, teda nemožno

konštatovať, že by zo strany žalovaného boli prezentované nepravdivé, alebo difamačné tvrdenia,
ktoré by boli spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne. Pokiaľ teda zo strany žalovaného došlo k
zverejneniu objektívnych skutočností preukázaných právoplatným rozhodnutím súdu, tieto bez ďalšieho
nemôžu predstavovať zásah do práva na ochranu osobnosti. Zároveň je potrebné poukázať aj na článok
2 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať čo nie je zákonom zakázané

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalovaný bol stranou v trestnom konaní v
postavení poškodeného a z tohto titulu mu bol doručený trestný rozkaz. Trestný poriadok ani iný právny
predpis nezakazuje strane zverejniť právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré sa jej týka, teda
postup žalovaného nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi.Taktiež podľa názoru súdu zverejnenie informácií o právoplatnom odsúdení nie je konaním, kde záujem
oprávneného, aby takéto informácie neboli uvádzané, prevažuje záujem konajúceho na ich uvedení.

24. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a
preto žalobu zamietol.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov konania
žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. V priebehu konania vznikli trovy štátu vo výške 75,16 eur z titulu svedočného, ktoré bolo priznané
svedkoviM..Z.Y..Trovytohtodôkazunebolikrytépreddavkomnavykonaniedôkazu,pretosúvyplácané
z rozpočtových prostriedkov súdu. Vzhľadom k tomu, že predmetný dôkaz bol vykonaný na návrh
žalobkyne a v konaní bola žalobkyňa neúspešná, súd zaviazal k náhrade trov štátu žalobkyňu, pričom

podľa názoru súdu aj pri rozhodovaní o náhrade trov štátu je potrebné analogicky použiť ust. § 255 CSP
a tieto trovy by mala znášať strana, ktorá v konaní nie je úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).