Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Patrícia Železníková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/434/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206004
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2617206004.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
V.: S., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, deti rodičov: matky - K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XX W., zastúpenej JUDr. Hrebíkovou, advokátkou so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6,
901 01 Malacky, a otca - N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. N. XXX, za účasti Okresnej
prokuratúry Malacky, so sídlom Sasinkova 71, 901 01 Malacky, v konaní o návrhu matky a otca
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a o návrhu matky a otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, zo dňa
26.07.2018, č.k. 8P/366/2017-114, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďal-šie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 26.07.2018, č.k. 8P/366/2017-114, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti V. S., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, na čas
do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom vedenom na Okresnom súde Malacky pod č.k. 8P/366/2017 do osobnej starostlivosti matky a
otcovi určil povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške XX eur mesačne, počnúc
vydaním neodkladného opatrenia. V časti určenia výživného od 03.04.2017 návrh matky zamietol. Návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimospo-rový poriadok (ďalej
len CMP), § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2 písm. d) § 329 ods. 1 zá-kona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhmi rodičov na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (návrh matky doručený súdu dňa 20.09.2017,
návr-hom otca doručený súdu dňa 16.11.2017), návrhom matky na nariadenie neodklad-ného opatrenia
doručenom súdu dňa 21.05.2018, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, týkajúcich
sa opakovaných šetrení v domácnosti u otca a u matky a týkajúcich sa rodinných pomerov maloletých
detí (zo dňa 29.05.2018, 13.06.2018, 03.07.2018, 11.07.2018, 18.07.2018), úradnými záznamami Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Malacky (zo dňa 25.04.2018, 27.04.2018), správou z Materskej školy v N.
N. a správou ošetrujúcej lekárky maloletých detí, mal za preukázané splnenie zákonných dôvodov pre
nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere. Za preukázané považoval, že rodičia
maloletých detí nie sú manželia, nežijú spolu od 03.04.2017, kedy matka s maloletými deťmi odišla zo
spoločnej domácnosti, že matka uzavrela druhé manželstvo so svojím bývalým manželom, s ktorým žijú
aj s ich spoločnými deťmi z prvého manželstva v spoločnej domácnosti. Za preukázané tiež mal, že
matka pracuje v 2-týždňových intervaloch v zahraničí, preto po jej odchode zo spoločnej domácnosti
rodičia realizovali starostlivosť o maloleté deti formou striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
v 2 týždenných intervaloch. Za osvedčené mal, že v dôsledku konfliktných vzťahov medzi rodičmi sa

každé preberanie a odovzdávanie maloletých detí nezaobišlo bez hádok a incidentov, takmer vždy
pred maloletými deťmi, pričom tieto sa stupňovali od verbálnych urážok až po fyzické napadnutie
(podľa vyjadrenia matky). Obaja rodičia jeden druhého vzájomne obviňujú a podávajú na seba rôzne
oznámenia, „žalujú“ na seba, nevedia spolu komunikovať. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď nezistil
žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti u žiadneho z rodičov, je zrejmé, že situácia pri preberaní
detí by do budúcna mohla mať na ne negatívny dopad a mohla by viesť k narušeniu vzťahov medzi
všetkými súrodencami, ako aj medzi nimi a rodičmi. Mal za to, že v záujme maloletých detí je ich situáciu
v rodine stabilizovať tak, aby sa situácia medzi rodičmi ukľudnila, a aby rodičia pochopili, že vzájomným
na-pádaním sa, ubližujú najmä svojim deťom. Dôvodil, že aktuálne sú maloleté deti u matky a keďže
v jej starostlivosti súd nedostatky nezistil, vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súčasne vyhovel čiastočne návrhu matky aj v otázke výživného podľa § 366 CMP, keď výživné na
každé z maloletých detí určil v sume 50 eur mesačne od vydania neodkladného opatrenia a vo zvyšku
návrh matky zamietol. Zdôraznil, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
rozhodne po dôkladne vykonanom dokazovaní konečným rozhodnutím.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Súdu prvej inštancie
vytkol, že vychádzal iba zo skutočností tvrdených matkou, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce. Namietal,
že súd nevykonal dokazovanie výsluchom ním navrhovaných svedkov, ktorých výpovede by dokázali
spochybniť hodnovernosť matkiných tvrdení a ozrejmili podrobnosti o rodine F.. Zverenie maloletých detí
do osobnej starostlivosti matke považoval za ohrozujúce zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých
detí. Vo svojom odvolaní uviedol a čiastočne z predchádzajúcich svojich podaní zopakoval okolnosti
predchádzajúce odchodu matky z ich spoločnej domácnosti a dôvody jej návratu k bývalému manželovi
a uzavretie ich nového manželstva. Tvrdil, že oproti jeho dôslednej osobnej starostlivosti o maloleté
deti, matka osobnú starostlivosť o maloleté deti nezabezpečuje zodpovedne, nestará sa o domácnosť
a starostlivosť a výchovu maloletých detí zanedbáva. Poukázal na skutočnosť že matka od júla 2017
pracuje na 2 týždenné zmeny v W., preto a aj v dôsledku jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti ukončil
svoj pracovný pomer. Uviedol okolnosti a skutočnosti ich starostlivosti o maloleté deti počas vedenia
ich spoločnej domácnosti, kedy osobnú starostlivosť o maloleté deti spolu so zabezpečením dochádzky
do predškolského zariadenia vykonával vo väčšej miere a často krát aj namiesto matky. Pokiaľ matka
namietala, že jej na výživu maloletých detí neprispieva uviedol, že práve naopak matka, ktorá poberala
na maloleté deti rodičovský príspevok, by mu ho mala vrátiť za obdobie, kedy sa o maloleté deti staral
počas jej turnusov v W. on. Uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal na jeho tvrdenia o zlom
psychickom stave maloletých detí, neochotu maloletého S. ísť od neho k matke, pričom jeho odchody
boli sprevádzané strachom a plačom, o čom kuratelu upozorňoval. Namietal tvrdenia matky o tom, že
s ňou odmieta komunikovať, ako aj skutočnosti o jeho fyzických útokoch pri preberaní a odovzdávaní
maloletých detí. Tvrdil, že starostlivosť o maloleté deti je v domácnosti matky ohrozená, tak zo strany
jej starších detí, ktoré sa k mladším súrodencom správajú nevhodne, ako aj zo strany jej manžela K.
F., ktorý pije alkohol a má údajne úchylné sklony. Namietal postup pracovníkov kurately, ktorí mu nie sú
nápomocní pri riešení ich rodinnej situácie, alebo pri zabezpečení kontaktu s maloletými deťmi. Uviedol,
že matka mu neposkytuje informácie o maloletých deťoch a bráni mu v styku s maloletými deťmi.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla
rozhodnutie súdu ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukázala na absentujúcu obligatórnu procesnú
náležitosť odvolania otca, ktorou je odvolací návrh. Uviedla, že zotrváva na všetkých ňou doposiaľ
uvádzaných skutočnostiach a tvrdeniach, skutočnosti uvedené v odvolaní otca považovala za jeho
špekulácie a klamstvá. Uviedla, že aj za pomoci svojej právnej zástupkyne sa na styku maloletých detí
s otcom v mesiaci august 2018, vedeli dohodnúť. Uviedla, že na spoločnom stretnutí za prítomnosti
svojej právnej zástupkyne otca požiadala o súhlas s vysťahovaním maloletých detí do W., kde naďalej
pracuje, s čím otec zásadne nesúhlasil. Mala za to, že v záujme maloletých detí je, ponechať naďalej
v platnosti nariadené neodkladné opatrenie, ktoré vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi ňou a otcom
a ich nedostatočnú komunikáciu, stabilizuje pomery maloletých detí. Vyjadrila nesúhlas so zverením
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď je pre deti dôležité, aby
mali stabilné rodinné zázemie, aby každé 2 týždne nekočovali od nej k otcovi a naopak, ako to bolo
donedávna. Takáto forma starostlivosti o maloleté deti v ich prípade nie je možná, pre ich nekorektné
vzájomné vzťahy a neschopnosť primerane komunikovať.

5. Kolízny opatrovník navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi od-volania podľa § 65 a § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru,
že odvolanie otca je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je
potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania,
ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide
najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

8. V zmysle Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku účastníci konania
majú v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP),
právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje
stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33
ods. 1 CMP), právo na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dosta-tok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo
zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu,
že niektoré menej závažné pochybenia môže napraviť svojim postupom. Dôvodom na zrušenie
rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo
intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver o tom, že celé konanie
sa nejaví ako spravodlivé.

10. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania musel po preštudovaní celého spisového materiálu vysporiadať v prvom rade
so skutočnosťou, či postupom súdu prvej inštancie nedo-šlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a odňatie možnosti konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie súčasne nekonal o návrhu matky
a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako mu to vyplývalo z uznesenia o
spojení veci č.k. 8P/366/2017-65 zo dňa 12.07.2018, z dôvodu ktorého nevyhodnocoval návrhy oboch
rodičov a dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v nich uvedené. Z obsahu uznesenia súdu
prvej inštancie nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal návrhom otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, toto vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Aj keď výroková
časť uznesenia obsahuje výrok, ktorým návrh otca zamietol, zo záhlavia uznesenia je zrejmé, že súd
rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom uvedené vyplýva aj z obsahu
odôvodnenia uznesenia. Odvolací súd dospel k záveru, že nerozhodovaním o oboch
návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzájomnej súvislosti, nevyhodnocovaním
skutočností, ktoré mali byť podľa návrhu otca dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia
v ním navrhovanom smere a z toho dôvodu aj absencia potrebného odôvodnenia rozhodnutia, došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné,
nespĺňajúce zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný
a nepochybný záver súdu prvej inštancie. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú

tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné konštatovať, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedeným požiadavkám nevyhovuje, čím je zároveň naplnený dôvod
pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento ne-dostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
uznesenie podľa § 389 ods.1 písm. b/ CSP zrušil vo všetkých jeho výrokoch, ktoré vzájomne súvisia a
podľa § 391 ods.1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude
povinný konať v súlade s § 167 ods. 1 CSP, a o návrhu otca na nariadenie neod-kladného opatrenia a
o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia opä-tovne rozhodnúť.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní pri rozhodovaní o návrhoch obidvoch rodičov na
nariadenie neodkladného opatrenia (návrhu matky zo dňa 21.05.2018 a návrhu otca zo dňa 06.07.2018,
v zmysle uznesenia o spojení veci č.k. 8P/366/2017-65 zo dňa 12.07.2018), vyhodnotiť a zvážiť všetky
doposiaľ osvedčené skutočnosti, vyplývajúce z obsahov návrhov, priložených listín a zo správ kolízneho
opatrovníka o opakovanom šetrení pomerov v rodine a o spolupráci s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie
svoju pozornosť zamerá na vyhodnotenie skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu a síce, že matka
fakticky osobnú starostlivosť o maloleté deti z dôvodu jej pracovných turnusov v W., minimálne v rozsahu
2 týždne v kalendárnom mesiaci a viac nevykonáva a maloleté deti v uvedenom rozsahu, (maloleté deti
sa aktuálne s otcom oproti predchádzajúcemu obdobiu stretávajú v minimálnom rozsahu), prenecháva v
starostlivosti iných osôb. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je možné bez povšimnutia
ponechať osobu terajšieho aj minulého manžela matky K. F., s ktorým matka vedie spoločnú domácnosť
a ktorý okrem ich spoločných detí v čase neprítomnosti matky zrejme zabezpečuje osobnú starostlivosť
aj o maloleté deti V.. Z listín, ktoré sú obsahom spisového materiálu, ale aj zo správ kolízneho
opatrovníka (zo dňa 06.07.2018, 12.07.2018 a 25.07.2018) osobu manžela matky nemožno považovať
za dôveryhodnú osobu, ktorá by sa v čase neprítomnosti matky na území Slovenskej republiky mala o
maloleté deti namiesto ich otca starať. Zo záverov súdu prvej inštancie ale aj z obsahu spisu totiž vyplýva,
že otec sa o maloleté deti v minulosti osobne staral, má pre starostlivosť o maloleté deti vytvorené
vhodné podmienky a má s maloletými deťmi vybudované citové väzby. Prostredie u otca, nie je pre
maloleté deti cudzie a maloleté deti ho dôverne poznajú. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
matka sa s K. F. rozviedla z dôvodu jeho závislosti na alkohole, nevhodného vplyvu a správania sa
k ich maloletým deťom, ako aj z dôvodu domáceho násilia (návrh matky na rozvod manželstva s K.
F. zo dňa 29.01.2014). K. F. bol za svoje protiprávne násilné konanie trestne stíhaný a aj odsúdený
(rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 3T/83/2015-78 zo dňa 09.12.2015). Z obsahu správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 06.07.2018 tiež vyplýva, že pri prešetrení pomerov v doobedňajších hodinách v
domácnosti matky, boli maloleté deti doma samé, ponechané bez dozoru dospelých osôb - rodičov
(matka v domácnosti nebola, pričom jej manžel nevedel kde sa nachádza), manžela matky, ktorý mal
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti sociálne pracovníčky stretli na ulici, ako sa pred nimi
skrýva, pričom v jeho ruksaku našli zakúpený alkohol, napriek jeho tvrdeniu, že bol kupovať potraviny.
Manžel matky sa v minulosti liečil zo závislosti od alkoholu v liečebni na Prednej Hore, avšak abstinenciu
zjavne nedodržiava, jeho spôsobilosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o 4 maloleté deti, namiesto matky
po tak dlhú dobu (2 týždne) je minimálne uvedenými skutočnosťami spochybniteľná. Pokiaľ matka
nesúhlasí so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, z dôvodu, aby nežili
ako kočovníci, je namieste zdôrazniť, že to bola ona, ktorá prijala pracovnú ponuku v W., opustila s
maloletými deťmi spoločnú domácnosť vedenú s otcom maloletých detí, v krátkom čase opäť uzavrela
manželstvo s bývalým manželom (ktorý ju podľa ňou uvádzaných skutočností fyzicky a psychicky týral)
pričom v súčasnosti sama osobnú starostlivosť o maloleté deti v prevažnej miere nezabezpečuje a
napriek jej prísľubu, že si v prípade zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti nájde prácu v
mieste bydliska, tak doposiaľ neurobila. Matka má navyše z dôvodu výkonu svojej práce v W., v úmysle
presťahovať maloleté deti mimo územia Slovenskej republiky, na čo jej otec doposiaľ súhlas nedal. Z

obsahu spisu nie je zrejmé, v ktorých termínoch sa matka nachádza mimo územia Slovenskej republiky
a akým spôsobom je v tomto čase pre vyhodnotenie dočasného rozhodnutia o maloletých deťoch za
účelom „stabilizácie „ pomerov, ich osobná starostlivosť a kým zabezpečená. Je nesporné, že rodičia v
dôsledku svojich nedostatočných rodičovských kompetencií nie sú schopní konštruktívnej komunikácie,
nedodržiavajú vzájomné dohody pri preberaní a odovzdávaní detí, avšak v komplexe všetkých doposiaľ
osvedčených skutočností, by iba táto skutočnosť nemala byť dôvodom ich zverenie iba do osobnej
starostlivosti matky. Z obsahu spisu v danom štádiu konania vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloleté
deti po odchode matky za prácou do W. (ešte v mesiaci máj, jún 2018) zabezpečoval otec, ktorého
osobnú starostlivosť o maloleté deti matka konkrétne nespochybnila, uvedené nevyplýva ani zo správ o
šetrení pomerov v rodine a zisťovaní podmienok pre osobnú starostlivosť o maloleté deti na strane otca,
tieto okolnosti však súd prvej inštancie nevyhodnocoval, keď z obsahu jeho rozhodnutia ani nevyplýva,
že by sa bol zaoberal obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vyda-né opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.