Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Madarászová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206310
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216206310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: W. K., bytom M. XX, I., proti
žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom
Chlumeckého 2, P.O.Box 57, Bratislava 212, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 8C/191/2016- 279 zo dňa 25. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 100%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a
po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34 ods. 1, § 35 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z., § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 557 704,15 eura, ako aj nezákonnými
rozhodnutiami tiež vo výške 557 704,15 eura v konaní vedenom na Okresnom úrade Komárno, odbor
katastrálny pod sp. zn. Z-4612/2015 a Z- 4558/2015. Nesprávny úradný postup videla žalobkyňa v tom,

že bez vyrozumenia vlastníčky úrad vyznačil plombu na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX v
k.ú. I. a následne - napriek vlastníčkou oznámených skutočností- vykonal aj zápis vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam na základe negatórnej žaloby v prospech žalobcov v konaní vedenom
pod sp.zn. 10C/14/2000. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/14/2000 súd
prvej inštancie zistil, že išlo o konanie, resp. určenie, že žalovaná (v tomto prípade žalobkyňa) nie je
vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli popísané v rozsudku č.k. 10C/14/2000-720 zo dňa 21.7.2014, a
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/604/2014-785 zo dňa 25.2.2015. Tento

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2015. Žalobkyňa namietala, že bolo proti nemu podané
dovolanie. Súd z pripojeného spisu zistil, že o podanom dovolaní žalobkyne (v pôvodnom konaní
žalovanou) bolo rozhodnuté Najvyšším súdom SR uznesením č. 4Cdo 174/2016 zo dňa 24.5.2017,
právoplatne dňom 28.6.2017 a to tak, že dovolanie žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanej) proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 6Co/604/2014-785 zo dňa 25.2.2015 bolo odmietnuté. Zo spisu
Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor sp. zn. Z-4558/15 a Z- 4612/15 súd prvej inštancie zistil,
že dňa 16.9.2015 bola podaná jedným zo žalobcov v pôvodnom konaní (10C/14/2000) žiadosť o výmaz

a zápis vlastníckeho práva aj s pripojenými listinami (rozsudky prvého a druhého stupňa aj s vyznačením
právoplatnosti).1.2 Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej bola spôsobená jednak
nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Komárno, odbor katastra pri zapísaní žalobcov v

konaní na Okresnom súde Komárno 10C 14/2000 ako vlastníkov nehnuteľností a jednak nezákonnými
rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 10C 14/2000
a to rozhodnutím vo veci samej. Konštatoval, že Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor posúdil
právoplatné rozsudky súdov prvej a druhej inštancie ako verejné listiny, ktoré boli spôsobilé na
vykonanie záznamu, a tak vykonal záznam do katastra. Žalobkyňa v žalobe ani v ústnych prednesoch

na pojednávaní bližšie neuviedla, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí vo veci samej. Základným
predpokladom úspešnosti nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, že
rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené
alebo zmenené. Žalobkyňou tvrdené nezákonné rozhodnutie teda nebolo žiadnym orgánom zmenené
ani zrušené, preto súd konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky definujúce nezákonné
rozhodnutie.

1.3 Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je samotná škoda. Pre vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práv a na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli
súčasne splnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí byť navyše zrejmé, že samotné
konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalobkyňou súd
uviedol, že neboli zistené žiadne porušenia práv účastníka konania, ani porušenia Ústavy Slovenskej

republiky, a preto je požadovaná nemajetková ujma nedôvodná. Podmienky vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím sú stanovené
kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nevzniknutie zodpovednosti za škodu.
Súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená,
keďže nie je splnená ani jedna zo základných podmienok pre zodpovednosť žalovanej za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami. Žalobkyňa nepreukázala
nesprávnosť úradného postupu ani nezákonnosť vydaných rozhodnutí, nepreukázala ani existenciu
škody, a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jej
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietala, že prezentovaným postupom súdu nebola dodržaná rovnosť strán v konaní a na pojednávaní

bola výrazná nerovnováha pri posudzovaní úkonov a prednesov strán. Uviedla, že súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal ani s podstatnými vyjadreniami strany žaloby.
Upozornila, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je vnútorne rozporné, zmätočné, všeobecné,
neuvádza veci tak ako je tomu v skutočnosti a konajúci súd miestami oponuje sám sebe. Žalobkyňa
v plnej miere zotrvala na podanej žalobe zo dňa 22.4.2016, poukázala na tam podrobne uvedený

skutkový stav a porušené zákony a zákonné ustanovenia, v rozpore s ktorými orgán verejnej moci konal
rozhodoval pod Z-4612/2015 a 1-4558/2015 následkom súdneho konania č. 10C/14/2000, čím spôsobil
škodu tak majetkovú ako aj nemajetkovú, za ktorú zo zákona zodpovedá štát. Žalobkyňa tiež poukázala
na nespornú skutočnosť, že žalovaná neuviedla pravdivo vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, súdu nepredložila žiadnu dôkaznú listinu na podporu svojich tvrdení, preto všetky popretia

skutkových tvrdení žalovaného sú procesné neúčinné. Nakoniec uviedla, že : - súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žaloby, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; - zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, lebo konajúca sudkyňa opakovane nenechala dohovoriť ba ani dokončiť prednes

strany žaloby na pojednávaní dňa 25.10.2017; - veci týkajúce sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu vyplývajú z nedôstojného správania a postupu konajúcej sudkyne s viacnásobným
porušením zásad dôstojnosti súdneho konania; - v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci - napríklad nezdôvodnená neprimeraná dĺžka prerušenia pojednávaniadňa 27.10.2017 od 10,30 do 12,30 hod. predpokladá aj existenciu dôvodov nezákonného zasahovania
do nezávislosti súdneho konania.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa plne stotožňuje s
napadnutým rozhodnutím a považuje ho za zákonný a vecne správny. Poukázal na to, že dňa 5.10.2015
a 2.11.2015 mu boli doručené žiadosti žalobkyne, aby správny orgán neakceptoval rozsudok Okresného
súdu sp. zn. 10C/15/2000 zo dňa 21.7.2014 (právoplatnosť nadobudol dňa 18.3.2015) a rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/604/2014 zo dňa 25.2.2015. Dňa 28.10.2015 pod číslom zmeny

553/2015 bol v katastri nehnuteľností v k.ú. Nesvady na liste vlastníctva č. XXXX vykonaný zápis
údajov o právach k nehnuteľnostiam na základe listiny Z-4558/2015- zápis rozsudku. Poukázal na čl.
2 ods. 2 Ústavy SR a na § 34 ods. 1 prvej vety katastrálneho zákona. Súd vymedzil v odôvodnení
svojho rozsudku platné listiny, ktoré majú byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností. Tieto
listiny boli spôsobilé na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona a spĺňali všetky
náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a z toho dôvodu boli údaje o vlastníckom práve z

predmetného rozsudku súdu spôsobilé na zápis záznamom do katastra nehnuteľností. Podľa žalobkyne
zapísaním predmetných rozsudkov do katastra nehnuteľností došlo k úmyselnému útoku na jej majetok
a k naplneniu skutkových podstát viacerých trestných činov. Nie je v kompetencii správnych orgánov
posudzovať, či v danom prípade došlo k trestnému činu, trestné konanie vedú orgány činné v trestnom
konaní (polícia, prokuratúra a súdy). Pri zápise rozsudku záznamom správny orgán postupoval v súlade

s § 34 katastrálneho zákona a nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by žalobkyni mala vzniknúť
predmetná škoda v dôsledku konania OÚK, o.k. na strane tohto správneho konania nedošlo tak k
nesprávnemu úradnému postupu. Škoda, ktorú si žalobkyňa uplatnila je úplne imaginárna a vôbec
žalovanému nie je jasné, z čoho žalobkyňa pri jej vyčíslení vychádzala. Preto ani neprichádza do úvahy
príčinná súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom a údajnou škodou, nebol splnený ani

jeden z troch predpokladov zodpovednosti štátu za škodu. Žalovaný uviedol, že odvolateľka v podanom
odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani neoznačila dôkazy, ktoré neboli známe a s ktorými by
sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by preukazovali, že žalobkyňa bola ukrátená na konkrétnom
subjektívnom práve, vyplývajúcom z právneho predpisu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

4.Žalobkyňakvyjadreniužalovanéhovosvojompodanípoukázalanato,žebyvyjadreniežalovanéhozo
dňa 24.1.2018 neuznáva lebo sa netýka podaného odvolania vo veci samej ale iba prezentuje prevzaté
stereotypy z minulosti. Vyjadrenie je opakovane podané a podpísané osobou na to neoprávnenou, ktorá
v predmetnom súdnom konaní nemá žiadne oprávnenie - plnomocenstvo zastupovať žalovaného. Na
vyjadrenie strany žalovanej zo dňa 24.1.2018 podaného osobou na to neoprávnenou a žaloby navrhuje

neprihliadnuť v celom rozsahu s poukazom aj na príslušné zákonné ustanovenia CSP. Opätovne
poukázala na dôvody uvedené v podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec

bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po
prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

6.1 Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2016 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému

náhrady škody vo výške 1 115 408,30 eura spolu s úrokmi z omeškania od 7.12.2015 vo výške 8,05 %
ročne až do zaplatenia, spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami
v konaní pod č. Z 4612/2015 a Z 4558/215 vedenom na Okresnom úrade Komárno, odbor katastrálny.
Žalobuodôvodnilatým,žejevlastníčkoupoľnohospodárskychnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX,
XXXX, XXXX v k.ú. I. od roku 1997 z právneho titulu darovania od svojej matky, pričom právny titul

nadobudnutia nebol zrušený ani po uplynutí všetkých prekluzívnych lehôt, teda nehnuteľnosti nadobudla
ex offo vydržaním s poukazom na § 130 a § 134 Obč. zákonníka. Štátny orgán bez vyrozumenia
vlastníčky vyznačil plombu na citovaných listoch vlastníctva pod č. Z 4612/15 a Z 4558/15 a následne
- napriek vlastníčkou oznámených skutočností- vykonal aj zápis vlastníckeho práva k predmetnýmnehnuteľnostiam na základe negatórnej žaloby v prospech žalobcov a rozsudkov Okresného súdu
Komárno pod sp. zn. 10C 14/2000 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/604/2014. Napriek tomu
Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny bol vystavený nový list vlastníctva č. XXXX v rozpore aj s

predchádzajúcim stavom v katastri nehnuteľnosti, teda jednoznačne došlo k vzniku škody, ktorú spôsobil
menovaný orgán verejnej moci. Nesprávny úradný postup vidí v tom, že konanie žalovaného nemohlo
byť zákonné a v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu napr.
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech W. M. (rod. W. - pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky)
naďalej zostalo zachované.

6.2 Žalobkyňa žiada priznať majetkovú ujmu spočívajúcu v hodnote poľnohospodárskych pozemkov vo
výmere 3,0841 ha x 7432 eur v sume 22928,46 eura, ďalej v ušlom zisku za rok 2015 (výmera 3,0841
ha x 400 eur/rok )v sume 1233,64 eur a od roku 2016 (výmera 3,0841 ha x 500 eur/rok ) v sume
1542,05 eura ročne až do zaplatenia. Majetková ujma spolu za nesprávny úradný postup je celkom vo
výške 25 704,15 eura. Zároveň si uplatnila aj nemajetkovú ujmu celkovo vo výške 532 000 eur, a to

titulom nesprávneho úradného postupu. Celkom majetkové a nemajetkové nároky z titulu nesprávneho
úradného postupu predstavovali výšku 557 704,15 eura. Nezákonnými rozhodnutiami žalovaného pod
č. Z 4612/2015 a Z 4558/2015 jej boli opakovane porušené garantované práva podľa Ústavy SR ako
aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v spojení s čl. 1 ods.1 a 2, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 7 ods.
5, čl. 12,13,16,19, 20 ods. 1 a 4 a čl.152 ods. 4 Ústavy SR, na ochranu majetku podľa čl. 1 ods.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.
1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.1 a 4 Ústavy SR. Žalobkyňa
si aj titulom nezákonného rozhodnutia uplatnila rovnakú sumu, a to 25 704,15 eura ako majetkovú
ujmu a nemajetkovú ujmu celkovo vo výške 532 000 eur, spolu jej majetkové a nemajetkové nároky z
titulu nezákonného rozhodnutia predstavovali výšku 557 704,15 eura. Žalobkyňa na preukázanie svojho

nároku predložila Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 7.12.2015 a
doručila aj podací lístok preukazujúci odoslanie predmetnej žiadosti žalovanej dňa 8.12.2015.

7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

8.Podľa§6ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právopodľaodseku1možnopriznaťibavtedy,akpoškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobkyne podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil.

Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil
a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú tak vydaním nezákonného
rozhodnutia, ako aj nesprávnym úradným postupom, je súčasné, kumulatívne splnenie troch základných

predpokladov, a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, a v druhom prípade existencia nesprávneho
úradného postupu, 2/ vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu a vznikom škody.Preukázanie splnenia podmienok zaťažuje osobu, ktorá sa domáha náhrady či už majetkovej, alebo
nemajetkovej ujmy, za vydanie nezákonného rozhodnutia.

12. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušnýmorgánom,pričomtotoprávomožnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok s výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa. Podľa
dôvodovej správy k § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., zákon stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky,

pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným
rozhodnutím, a tými sú protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie opravných
prostriedkov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda
založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať
nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci napríklad v prípade
rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo na základe odvolania zrušené odvolacím orgánom.

13. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj doterajšej súdnej praxe, odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v danej veci nesplnila ani jednu z podmienok
pre úspešné priznanie nárokov, ktorých sa domáha podanou žalobou. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že
nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu, odboru katastrálneho Komárno boli zápisy Z 4612/2015

a Z 4558/2015, ktorými došlo k vykonaniu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe negatórnej žaloby v prospech žalobcov v zmysle rozsudkov Okresného súdu Komárno č.k.
10C 14/2000 a Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/604/2014. Nesprávny úradný postup žalovaného bližšie
nešpecifikovala. Zo spisu vyplynulo, že žalovaný dňa 28.10.2015 pod číslom zmeny 553/2015 v katastri
nehnuteľností v katastrálnom území I. na liste vlastníctva č. XXXX vykonal zápis údajov o právach k

nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe listiny Z-4558/2015 - zápis rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 10C/14/2000-720 zo dňa 21.7.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č.k. 6Co/604/2014-785 zo dňa 25.2.2015. V uvedenom rozsudku súd určil negatívnym
vymedzením, že predmetné nehnuteľnosti netvoria vlastníctvo žalovanej, t.j. W. Zároveň v odôvodnení
súd vymedzil platné listiny, ktoré mali byť podkladom na zápis do katastra nehnuteľností.

14. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba )
alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu
alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať
deklaratóme účinky. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby

bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva
v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia
(§ 217). ) Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo
verejnom registri so skutočným právnym staví m stavom. Príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho
práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na

žalovaného. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná námietka žalobkyne ohľadom negatórnej žaloby,
ktorej výsledkom bol rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 10C/14/2000-720 zo dňa 21.7.2014 v

spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/604/2014-785 zo dňa 25.2.2015, a
ktorý nemal byť spôsobilý na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedeným
rozhodnutím súdu bolo právoplatne určené, že žalobkyňa ( v súdnom konaní 10C/14/2000 žalovaná ) nie
je vlastníčkou vymedzených nehnuteľností. Preto následne Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor,
na základe listín, ktoré posúdil ako spôsobilé na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 a spĺňali všetky

náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 katastrálneho zákona vykonal zápis o vlastníckom práve záznamom
do operátu katastra nehnuteľností. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný konal na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, ktorým bolo určené, že žalobkyňa nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností.

16. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je (mimo

iného) zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pričom z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia musí byť
dôvod zrušenia rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. US 25/2011). Nezákonnosť však nemusí
byť konštatovaná výslovne vo výroku či v odôvodnení. Ostáva úlohou všeobecných súdov zhodnotiť
možnosť existencie mimoriadnych výnimočných okolností prípadu, v dôsledku ktorých nemusí zrušenieprávoplatného rozhodnutia nevyhnutne vyplývať z nezákonnej povahy tohto rozhodnutia či z jeho
rozporu s objektívnym právom, ale môže byť odôvodnené napríklad spornosťou právnej otázky
zásadného významu vo veci, ktorá doteraz nebola riešená, resp. sa na jej riešenie rôznia kvalifikované

názory, pričom žiadny z týchto názorov nemôže byť posúdený ako rozporný s objektívnym právom (nález
Ústavného súdu SR z 3. júla 2012 sp. zn. IV. ÚS 159/2012).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia,
pretože rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 10C/14/2000-720 zo dňa 21.7.2014 v spojení s

potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/604/2014-785 zo dňa 25.2.2015, na základe
ktorýchdošlokzmenezápisuvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,nebolizrušenéalebozmenené
a práve tieto rozhodnutia boli podkladom pre vykonanie zmeny zápisu č. 553/2015 v kat.území I. na
LV č. XXXX na základe listiny č. Z - 4558//2015. Ani uvedený záznam vlastníckeho práva, ktorý urobil
žalovaný v operáte katastra nehnuteľností v zmysle § 34 katastrálneho zákona, nebol zrušený pre
nezákonnosť. Zákon taxatívne vymedzuje, v ktorých prípadoch sa práva do katastra nehnuteľností

zapisujú záznamom. Týmto druhom zápisu sa zapisujú aj niektoré práva k nehnuteľnostiam podľa
ustanovenia § 1 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajúce zo zmlúv. Ostatné práva podľa ustanovenia
§ 1 ods. 1 vyplývajúce zo zmlúv je potrebné zapisovať vkladom v zmysle ustanovenia § 28 ods.
1. Záznamom sa nezapisujú len práva, ktoré sa zmenili, vznikli alebo zanikli rozhodnutím, ale aj
práva, ktoré sú rozhodnutím iba deklarované (napr. rozsudok o určení vlastníckeho práva), hoci mohli

vzniknúť aj na základe zmluvy. Záznam nemá konštitutívne účinky ako vklad. Vykonaním záznamu sa
nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam, záznamom sa zapisujú len práva, ktoré už existovali pred
vykonaním záznamu. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. "evidenčných účinkoch" záznamu. Záznam však
má určité právne účinky - zápisom údajov do katastra sa niektoré údaje katastra stávajú záväznými a
hodnovernými (§ 41 ), každý je od toho okamihu povinný používať ich pri nakladaní s nehnuteľnosťami

(§ 71 ods. 1 a 2 ). Okresný úrad vykonanie záznamu oznámi dotknutým osobám podľa ustanovenia
§ 37 katastrálneho zákona. Vzhľadom na konštatovanú neexistenciu nezákonného rozhodnutia nie je
následne daná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným konaním a údajným vznikom škody,
či nemajetkovej ujmy. Je potom nadbytočné sa zaoberať výškou škody, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že jej
mala vzniknúť v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami.

18. Základnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Je nesporné, že nesprávnym úradným
postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným

postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z
právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecný právny
predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu. Nesprávnosť úradného
postupu spočíva v tom, že zbavuje osobu práv priznaných právnym poriadkom alebo, že znemožňuje
osobe nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Nesprávnym úradným

postupom je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených Ústavou SR a odklonu
správania určeného orgánu verejnej moci zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2014
2MCdo 15/2014). Zákon o zodpovednosti štátu za škodu bližšie ani nevysvetľuje príčinný vzťah medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho

úradného postupu. To znamená, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je
daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak príčinou vzniku
majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

19. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala v čom mal

spočívať nesprávny úradný postup žalovaného. Ako už bolo uvedené vyššie, nesprávny úradný postup
je napr. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
( § 9 ods. 1). Žalobkyňa neuviedla žiaden konkrétny postup žalovaného, ktorým by porušil zákonné

ustanovenia zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam, a ktorý by súd mohol vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup.20. Námietku žalobkyne týkajúcu sa toho, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, lebo konajúca sudkyňa nenechala dokončiť
prednes strany žalobkyne na pojednávaní dňa 25.10.2017, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Zo

zápisnice z predmetného pojednávania vyplýva, že prednes zástupcu žalobkyne bol značne rozsiahly
z čoho možno vyvodiť, že strana žalobkyne mohla uviesť k danej veci všetky podstatné náležitosti.
Nemožno hovoriť o upretí práva konať pred súdom, ak sa strana v konaní pri svojich prednesoch
nedrží merita veci a konajúci sudca ho vhodným spôsobom napomenie na skrátenie svojho prednesu.
Je nesporné, že pojednávanie vedie sudca a práve on je povinný usmerniť strany sporu tak, aby sa

vyjadrovali len k predmetu sporu. Uvedené sa týka aj žalobkyňou namietaného prerušenia pojednávania
dňa 27.10.2017 od 10,30 do 12,30 hod. Určite nie je možné vykladať prerušenie pojednávania ako
procesné pochybenie súdu, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

21. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala, že došlo k nezákonnému rozhodnutiu zo strany
žalovaného a k nesprávnemu úradnému postupu, nemôže si z tohto dôvodu úspešne uplatňovať ani

nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd zohľadniac všetky skutočnosti tohto prípadu
po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správny právny záver. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považoval odvolanie
žalobkyne za neopodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

22. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, voči ktorému bola žaloba zamietnutá a ktorému by z
toho dôvodu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v
tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok
na ich náhradu nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.