Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217376
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8115217376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
L. M. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Michalovciach dieťaťa rodičov Ing. W. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. č. XXX zastúpenej JUDr.
Helenou Knopovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. U. M. nar. XX.X.XXXX

bývajúcehovP.naČ.P.ul.č.XXzastúpenéhoJUDr.IvetouRajtákovouadvokátkousosídlomvKošiciach
na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o nahradenie súhlasu otca s vysťahovaním maloletého do cudziny na
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce z 12.10.2016 č.k. 23P 153/2015-344 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby jej súd povolil vysťahovať sa s maloletým do Českej republiky.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Uviedla, že s odôvodnením napadnutého uznesenia nesúhlasí a

považuje ho za nepostačujúce. Na preukázanie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia predložila množstvo dôkazov, avšak súd sa ani jedným z nich v odôvodnení
nezaoberal. Dôkazy jednoznačne preukazujú, že nútené presťahovanie sa maloletého na Slovensko
na neho veľmi zle vplýva a je takto ohrozené jeho psychické zdravie. Predovšetkým poukazuje na
vyjadrenie k dochádzke do materskej školy z 11.4.2016 a posudok o dieťati z 28.6.2016, ktoré boli
vyhotovené Materskou školou v Pozdišovciach. Z oboch vyplýva, že maloletý je nešťastný, nie je tam

spokojný, nevie sa adaptovať a neustále rozpráva o škôlke v Prahe. Ani s odstupom času sa nedostavuje
zlepšenie postoja a stavu maloletého. Ďalej predložila lekársku správu PhDr. Y. M. zo 7.3.2016, ako aj
12.4.2016, ktoré preukazujú, že psychický stav dieťaťa po jeho presťahovaní nie je v poriadku a rovnako,
že na neho veľmi zle vplýva jeho otec. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že je potrebné v
záujme maloletého nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie jeho ochrany. Pokiaľ ide o otca
maloletého, ten sa naďalej nechce dohodnúť na úprave styku s maloletým. Nie je ochotný o synovi

komunikovať, ani sa slušne správať, dokonca ani sa jej zdraviť. Maloletému neustále opakuje, že do
Prahy nepôjde napriek tomu, že veľmi dobre vie, že maloletý tam chce ísť, čo spôsobuje, že maloletý sa
od neho vracia rozladený, smutný, bojí sa ho. Pred jeho príchodom za účelom vyzdvihnutia maloletého
je nervózny, bolí ho brucho a v poslednej dobe s ním ani nechce ísť. Maloletý sa veľmi chce vrátiť do
Prahy, o ničom inom nehovorí, stratil záujem kresliť, spievať, učiť sa básničky, hrať na klavíri. Je očividné,
že uvedená situácia na maloletého veľmi zle vplýva, čo si otec nevie alebo nechce uvedomiť.3. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu prvej inštancie podanie označené ako
doplnenie dôvodov odvolania 9.11.2016, v ktorom uviedla, že do jej odchodu do Prahy sa otec o syna
veľmi nezaujímal, práve ona iniciovala stretávanie sa otca so synom tak, že chodila do P., aby mal syn

kontakt s otcom. Otec maloletého ju však fyzicky napadol, v dôsledku čoho prišla o ich druhé spoločné
dieťa a z toho dôvodu bol aj jej odchod do Prahy nevyhnutný, pretože sa bála o zdravie a život syna, ako
aj svoj. Poukázala na rozsudok Mestského súdu v Brne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne,
ktorým jej bolo nariadené navrátenie maloletého do miesta obvyklého bydliska v P., ktoré rozhodnutie
dodržala a vrátila sa ešte v januári 2016 na Slovensko. Od tejto doby im otec maloletého robí zo života

peklo. Napriek tomu, že za synom neprišiel, posielal na nich kontrolu, policajné hliadky, a to vo februári
trikrát za jeden týždeň, čo bola nútená nahlásiť aj na ÚPSVaR. Syn bol z toho vyľakaný a vystresovaný.
Od januára 2016, teda od núteného návratu na Slovensko sa syn veľmi zmenil, už nie je vysmiaty a
šťastný, ale bojazlivý, utiahnutý, úzkostlivý a bojí sa aj jej čokoľvek povedať, lebo mu to otec zakazuje.
Posledný rok otec vôbec nie je ochotný rozprávať sa a dohadovať o synovi. Dňa 3.9.2016 sa chcela s
otcom dohodnúť, kedy sa môžu porozprávať, ale jeho reakcia bola taká, že začal vrieskať, nadávať jej,

búchal ju pred synom tak, že syn sa triasol, plakal a kričal. Vrieskal aj na syna, aby bol ticho, následne
otec išiel autom tak rýchlo, že dostal od policajtov pokutu 120 €. Prosila aj policajtov o pomoc, bála sa,
že s nimi havaruje. Otec neváha so synom jazdiť autom nebezpečne a prekračovať rýchlosť o niekoľko
desiatok kilometrov. Syn sa otca veľmi bojí a pri jeho preberaní otcom sa pred ním skrýva, nechce s
otcom odísť a celý sa chveje. Tiež sa stalo, že v čase, keď bol syn u otca v P., plakal jej do telefónu, že

nechce u otca spať. Otec ich nenechal dohovoriť, položil telefón. Následne napísal, že syn sa upokojil, no
nebolo to tak. Syn sa taktiež sťažoval, že otec na neho vrieskal a zbil ho, pretože za ňou plakal. Syn sa od
otcavraciavzlompsychickomstave,pretožeotecmuhovoríopohreboch,domochsmútku,žezomierajú
dobrí ľudia, hovorí mu o nej zlé veci a manipuluje ho proti nej a jej rodičom. Aj z týchto dôvodov sa bojí
o duševné zdravie maloletého, ktorý sa tým trápi, nespí, trpí nočnými desmi, je ustráchaný, plačlivý, bojí

sa ostať sám, začal sa pomočovať, má záchvaty zlosti, plaču a zúrivosti. O nezodpovednosti otca voči
maloletému svedčí aj skutočnosť, že napríklad 23.10.2016 prišiel ráno pre syna, pričom bol evidentne
večer predtým pod vplyvom alkoholu a neváhal vziať syna do auta a riskovať jeho bezpečnosť. Ešte v ten
deň večer opätovne otec dostal pokutu za prekročenú rýchlosť a opätovne ohrozil synovu bezpečnosť.
Ďalej uviedla, že syn má v Prahe obľúbenú škôlku, učiteľku, kamarátov a ich byt, ktorý považuje za svoj

domov a kde je šťastný. Syn to vníma tak, že navrátením sa k babke a k dedkovi nemá pocit vlastného
domova. Narušili sa tak sociálne väzby a syn nevie pochopiť a vyrovnať sa s tým, že nemôže ísť späť
do Prahy. Syn často plače a rozpráva jej o tom, že chce ísť do Prahy a rozpráva o tom aj svojmu otcovi,
ktorý ho podľa syna nechce počúvať, a preto si myslí, že ho otec nemá rád. Tým, že sa nemohla vrátiť
do Prahy, prišla o zamestnanie, ktoré jej zamestnávateľ držal 7 mesiacov. Otec spôsoboval obštrukcie

a naťahovaním súdnych pojednávaní, keď sa päťkrát nedostavil na pojednávanie, ju pripravil o prácu v
Prahe a snaží sa ju pripraviť o dôstojný život a získať syna do osobnej starostlivosti. Otec sa o syna do
jeho 3 rokov veľmi nezaujímal, počas obdobia 6 mesiacov, keď žili v Prahe, za synom ani raz neprišiel.
Dokonca za synom neprišiel ani do nemocnice, keď bol po vážnom zákroku. Otec sa správa neslušne aj
pred synom, keď pred ním nadáva, napadol aj jej otca. Keď je syn u neho, nosí ho stále k svojim rodičom,

ktorí do januára 2016 o neho žiaden záujem nejavili. Otec maloletého takto ničí život jej, synovi, ako
aj jej rodičom, ktorí nie sú povinní znášať jeho podlé správanie ani ich živiť. Prichýlili ich iba dočasne,
nie nastálo. Núteným držaním na Slovenku ich pripravuje o lepšiu budúcnosť, chce ju dostať na úplné
finančné dno, aby jej vzal syna. Súhlasila aj s návrhom právneho zástupcu otca ohľadne ďalšieho styku
so synom, pretože nechcela naťahovať konanie. Situácia je neúnosná, keď pri každej návšteve Prahy

za účelom lekárskych vyšetrení ju otec udáva na polícii aj napriek tomu, že mu vopred oznámi odjazd
aj návrat. Týmto svojím správaním narušuje psychické zdravie a zdravý vývin dieťaťa, preto je podľa jej
názoru potrebné v záujme maloletého nariadiť neodkladné opatrenie na zabezpečenie jeho ochrany.

4. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Právna zástupkyňa otca doručila súdu prvej inštancie 28.11.2016 vyjadrenie k odvolaniu elektronicky
bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré dodatočne nedoručila v listinnej podobne alebo v
elektronickej podobne autorizované podľa osobitného predpisu do 10 dní, preto na neho odvolací súd
podľa § 125 ods. 2 CSP neprihliadal.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a 66 CMP
a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, preto uznesenie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením.

8. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že neodkladné opatrenie aj podľa novej právnej
úpravy vyplývajúcej z CSP a CMP je naďalej opatrením slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany
porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje
okamžitý (bezodkladný) zásah súdu. Atribút dočasnosti nemusí byť splnený v prípade neodkladného
opatrenia nariadeného pred začatím konania, avšak za predpokladu, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 336 ods. 1 CSP), čo však neprichádza do úvahy v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne konanie starostlivosti súdu o maloleté
dieťa (§ 23 ods. 2 CMP). Nevyhnutým predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti
súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa a len v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia

dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je prípustné neodkladným opatrením dočasne upraviť
pomery účastníkov konania. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom
posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou.
Rodičovské práva sú podľa Zákona o rodine, ale aj podľa Dohovoru o právach dieťaťa koncipované

na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov, čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov, preto žiadnemu z rodičov nepatrí právo samostatne rozhodovať o podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ani obmedzovať rodičovské práva druhého rodiča alebo práva dieťaťa
(napríklad právo styku). Matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha
udelenia súhlasu k vysťahovaniu maloletého dieťaťa do Českej republiky, pričom návrhom vo veci samej

sa rovnako domáha udelenia súhlasu, resp. nahradenia súhlasu otca k vysťahovaniu maloletého dieťaťa
do Českej republiky, teda ide o konanie podľa ust. § 35 Zákona o rodine o nezhode rodičov. Ako bolo
uvedené vyššie, základnými znakmi neodkladných opatrení nariadených v priebehu začatého konania
sú ich dočasnosť a teda i provizórnosť. Zásadne nemôže ísť o konečnú a definitívnu úpravu vzťahu
medzi účastníkmi a nariadením neodkladného opatrenia nemôže jeden z účastníkov získať silnejšie

postavenie,získaťpráva,oktorýchsamározhodnúťažvbudúcnostianemôžeprejudikovaťrozhodnutie
vo veci samej. V tomto prejednávanom prípade by vyhovenie návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia nespĺňalo atribút dočasnosti a provizórnosti, ale naopak by sa ním neprípustne nahrádzalo
rozhodnutie vo veci samej. Argumentácia matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj
v odvolaní môže byť relevantná pri rozhodovaní vo veci samej, avšak neosvedčuje žiadne okolnosti, z

ktorýchbybolomožnévyvodiťzáveronevyhnutnostiňounavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Pokiaľ
matka neustále zdôrazňuje vôľu maloletého dieťaťa, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že
právo maloletého dieťaťa slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho
nepopierateľným právom umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie, napríklad vo
vzťahu k jeho rodičom, prípadne kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, resp. posúdenie

záujmov maloletého dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory dieťaťa o tom, čo je pre
neho v konkrétnej veci vhodné a čo nie, pričom pri zisťovaní vôle maloletého dieťaťa tiež musí prihliadať
na jeho vek, schopnosť vyjadriť svoj názor samostatne, bez vplyvu iných osôb na jeho prejavenú vôľu, a
to aj v tom smere, či názor dieťaťa nie je podmienený psychickou manipuláciou dieťaťa zo strany rodičov
alebo iných osôb. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý dovŕšil 4 roky veku 22. júla tohto roku, má odvolací

súd vážne pochybnosti o skutočnej vôli maloletého vo vzťahu k preferenciám prostredia, v ktorom by
sa malo do budúcna zdržiavať a ktorá v zásade bola doposiaľ prezentovaná len matkou maloletého, za
účelom verifikácie ktorej bolo nariadené i znalecké dokazovanie, preto je táto argumentácia matky zatiaľ
bez právneho významu. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 5
Základných zásad Zákona o rodine, ktorý demonštratívnym spôsobom určuje kritériá pre posudzovanie

záujmu maloletého dieťaťa, resp. čo je potrebné zohľadniť pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa,
ktorými sú okrem iného aj podmienky na zachovanie identity dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi a s inými blízkymi osobami a podobne.9. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).