Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/301/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100899994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3100899994.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcov: 1/ R. I., bytom F., T.

ul. č. XXXX/XX, 2/ Y. I., bytom F., H. ul. č. XXXX/XX, 3/ Y. R., bytom F., R. č. XX, 4/ B.. A. R., bytom
F., R. č. XX, 5/ G. R., bytom F., R. č. XX, 6/ Y. R., bytom N. U. H. č. XXX, 7/ B.. V. R., bytom Q. T.
Na O. č. XXX, W. republika a 8/ B.. Y. W., bytom N. U. H. č. XXX, všetci právne zastúpení C.. C. M.,
advokátom so sídlom v F., U.. Sv. K. XX proti žalovaným: 1/ G. Trenčín, Mierové nám. č. 2, Trenčín,
právne zastúpenom GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856
380, a 2/ Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO 00 151 653, právne zastúpenom
JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 36 859 991, o

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že F. I., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX v
podiele X/X, H. I., rod. C., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX v podiele X/X, L. R., zomr.

X.X.XXXX, naposledy bytom F., R. ul.č. XX v podiele X/X a K. R., rod. M., zomr. XX.X.XXXX, naposledy
bytom F., Bernolákova ul.č. XX v podiele X/X boli v čase smrti spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je
zapísaná u O. úradu v F., odbor katastrálny v PK pre kat. úz. F. vo vl. č. XX ako parc. č. XXXX - A.
„E. N.“ vo výmere XXXX mX v časti, ktorej podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností zodpovedajú
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX vedené
na liste vlastníctva č. X pre kat. úz. F. a parc. č. XXXX/XXX vedená na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.
úz. F. v rozsahu v akom bude tento zameraný na geometrickom pláne, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú

súčasť tohto rozsudku.

2. V žalobe uviedli, že žalobcovia 1/, 2/ sú zákonní dedičia, teda právnymi nástupcami po ich rodičoch
poručiteľoch F. I., ktorý zomrel XX.X.XXXX a po ktorom bolo dedičské konanie vedené Okresným súdom
v Trenčíne pod sp. zn. D XXXX/XX, D not. XXX/XX a H. I., rod. C., ktorá zomrela XX.X.XXXX a po ktorej
bolo dedičské konanie vedené pôvodne býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne pod sp. zn. D XXX/XX a
následne Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. 18D 3746/93, D not. 404/93. Žalobcovia 3/ až 8/ sú

ako zákonní dedičia právnymi nástupcami po poručiteľoch L. R. a K. R., rod. M.. L. R. zomrel X.X.XXXX,
dedičské konanie po ňom bolo vedené býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne pod sp. zn. D 210/61 a jeho
zákonnými dedičmi (závet nezanechal) boli jeho manželka K. R., rod. M. a deti A. R. a L. R.. K. R., rod.
M. zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené Okresným súdom v Trenčíne podsp. zn. 19D 1231/95, D not 165/95 a jej zákonnými dedičmi (závet nezanechala) boli syn L. R., ktorý
medzi tým zomrel a vnuci (deti po A. R.) B.. V. R. (žalobca 7) a B.. Y. W., rod. R. (žalobkyňa X). L. R.
zomrel XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom je vedené Okresným súdom v Trenčíne pod sp. zn. D

1708/98, D not. 225/98 a toto nebolo do podania žaloby ukončené, pričom podľa potvrdenia súdneho
komisára povereného prejednaním tohto dedičstva sú jeho zákonnými dedičmi (závet nezanechal) jeho
manželka Y. R., rod. L. (žalobkyňa 3) a deti B.. A. R. (žalobca 4) a G. R. (žalobca X). Napokon do okruhu
právnych nástupcov po poručiteľovi L. R. patrí aj Y. R., rod. L. (žalobkyňa X), ktorá bola manželkou B..
A. R., ktorý sa dožil smrti svojho otca L. R. a ktorý následne potom zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom

dedičské konanie po ňom bolo vedené býv. Štátnym notárstvom v Prievidzi pod sp. zn. D 751/87 a jeho
zákonnými dedičmi (závet nezanechal) boli okrem tejto manželky aj jeho deti, a to B.. V. R. (žalobca 7)
a B.. Y. W., rod. R. (žalobkyňa X). G. uviedli, že právni predchodcovia žalobcov 1/, 2/, a to F. I. a manž.
H. I., rod. C. spoločne v podiele X/X a právni predchodcovia žalobcov 3/ až X/, a to L. R. a manž. K.
R., rod. M. spoločne v podiele X/X, nadobudli ešte za svojho života vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vedenej v pozemkovej knihe pre kat. územie Trenčín vo vl. č. XX ako parc. č. XXXX - A. „E. N.“ vo výmere

XXXX m2, pričom toto vlastnícke právo nadobudli mimo pozemkovej knihy a toto nebolo v ich prospech
v pozemkovej knihe a následne ani v evidencii nehnuteľností zapísané a preto ani pri prejednávaní
dedičstva po týchto poručiteľoch do úvahy vzaté. D. majú žalobcovia naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., na základe ktorej by bolo súdom určené, že právni
predchodcovia žalobcov boli v čase ich smrti spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v príslušných

podieloch. Len na základe takéhoto právoplatného určovacieho rozhodnutia súdu budú žalobcovia môcť
podať následne návrhy v zmysle § 175x ods. 1 O.s.p. na vykonanie konaní o dedičstve o tomto majetku
potýchtoporučiteľoch.Vpozemkovejknihevovložkeč.XXk.ú.F.jepodAH.r.č.Xvedenánehnuteľnosť
parc. č. XXXX - A. „E. N.' vo výmere XXXX mX a ako jej vlastník v pozemkovej knihe bez záznamu
ďalšej platnej zmeny je pod B r.č. X vedený Slovenský štát (Štátny pozemkový úrad), a to podľa § 9 ods.

I zákona č. 148/1943 SI. z. a skutočnej držby. Ide o nehnuteľnosť, ktorá prešla počas II. sv. vojny na
vtedajší Slovenský štát ako majetok pôvodných židovských vlastníkov v zmysle označeného právneho
predpisu. Po prechode tejto nehnuteľnosti na štát v roku XXXX vtedajší Slovenský štát prostredníctvom
býv. Štátneho pozemkového úradu, pracovná skupina „I“ v Trenčíne uvedenú parcelu predal F.i a
manželke H. I., rod C. spoločne v podiele X/X za kúpnu cenu X.XXX,- Ks a L. R. a manželke K. R.,

rod. M. spoločne v podiele X/X za kúpnu cenu X.XXX,- Ks. F. I. s manželkou H. I., rod. C. zaplatili za
im odpredaný podiel X/X v tejto nehnuteľnosti uvedenú kúpnu cenu v celej výške dňa XX.X.XXXX a
L. R. s manželkou K. R., rod. M. zaplatili za im odpredaný podiel X/X v tejto nehnuteľnosti uvedenú
kúpnu cenu v celej výške dňa X.X.XXXX. Po zaplatení kúpnej ceny bola ihneď celá nehnuteľnosť pkn.
parc. č. XXXX kat. úz. F. týmto právnym predchodcom žalobcov 1/ až 8/ odovzdaná do ich držby v

rovnakom pomere. O existencii týchto skutočností svedčí najmä listina vydaná býv. H. pozemkovým
úradom, pracovná skupina „I“ v F. pod č. II 1789 označená ako „Dielčí dočasný zoznam nadobúdateľov
židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. úz. F..“ Z jej obsahu zo zápisu pod bež. č. X a X
vyplýva, že nadobúdateľmi tejto nehnuteľnosti pkn. parc. č. XXXX kat.úz. F. boli v rovnakom pomere
naši právni predchodcovia žalobcov X/, 2/ a žalobcov 3/ až X/, ako aj to, že títo riadne kúpnu cenu

v uvedenej výške a v uvedenom čase vtedajšiemu Slovenskému štátu prostredníctvom býv. Štátneho
pozemkového úradu, zaplatili. Ďalším dôkazom tejto skutočnosti je aj listina označená ako „Záznam
zmienzarok1944“,zktorejvyplývatiežvstupprávnychpredchodcovžalobcov1/-8/,atokaždéhoznich
v podiele 1 /4 do držby predmetnej nehnuteľnosti. Od okamihu odovzdania predmetnej nehnuteľnosti do
držby právnym predchodcom žalobcom mali títo túto nehnuteľnosť vo svojej držbe v rovnakom pomere

nepretržite a nerušene až do roku 1956, kedy boli nútení odovzdať túto nehnuteľnosť do družstevného
užívania bývalému JRD v Trenčíne podľa vtedy platných právnych predpisov. V čase vstupu do držby
tejto nehnuteľnosti ako i počas celej doby tejto držby, a to aj po zabratí nehnuteľnosti do družstevného
užívania boli právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní v tom, že im táto nehnuteľnosť aj vlastnícky
patrí. Túto svoju dobromyseľnosť odvodzovali predovšetkým z toho, že ich kúpu od vtedajšieho

Slovenského štátu prostredníctvom býv. Štátneho pozemkového úradu v roku 1943 riadne zrealizovali,
keď za predmet kúpy riadne zaplatili a tento im bol ihneď do držby daný a počas celej doby jeho
držby neboli v tejto žiadnou inou osobou rušení. O stav zápisu vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti
v pozemkovej knihe nemali sa právni predchodcovia žalobcov dôvodu starať a tento zisťovať, pretože
od vstupu do držby až do ich smrti nerobili s nehnuteľnosťou dispozície, pri ktorých by museli ich

vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti aj takýmto zápisom dokladovať. V skutočnosti však v pozemkovej knihe
nebola realizácia prevodu tejto nehnuteľnosti ale i ďalších rovnako odpredaných nehnuteľností ako
bývaléhožidovskéhomajetkuprevedenáapretonaďalejformálnezostalvedenýakoichvlastníkvtedajší
Slovenskýštát.Žalobcoviamajúzato,žeknadobudnutiuvlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnostiich právnymi predchodcami nepochybne mimo pozemkovej knihy muselo dôjsť, keďže títo od roku 1943
mali túto nehnuteľnosť vo svojej držbe, pričom so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti, za ktorých do
držby vstúpili a právo držby vykonávali, muselo ísť nepochybne o držbu dobromyseľnú, ktorej výkon

po zákonom stanovenú dobu mal za následok vznik vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
právnym titulom vydržania. V čase kedy F. s manž. H. I., rod. C. spoločne v podiele X/X a L. R. s manž.
K. R. rod. M. spoločne v podiele X/X vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti, teda v roku XXXX,
platilo na území Slovenska uhorské obyčajové právo, podľa ktorého vydržať vlastnícke právo k takejto
nehnuteľnosti bolo možné po uplynutí 32-ročnej vydržacej doby, pričom dobromyseľnosť držiteľov o tom,

že im držaná vec patrí, musela byť daná v čase ich vstupu do držby. Dňom 1.1.1951 nadobudol účinnosť
zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník. Tento právny predpis upravil podmienky na nadobudnutie
vlastníckeho práva k veci vydržaním v ustanoveniach §115-118 a v ustanoveniach § 143 - 154. Podľa
týchto ustanovení platilo, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo ak nejde o nescudziteľné
veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve (§ 115), že vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudne,
kto ju drží oprávnene 10 rokov (§ 116 ods. 1) a že držba je oprávnená ak je držiteľ so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom v pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená (§ 145 ods. 1, 2). Zároveň podľa prechodného ustanovenia § 566 ods. 1, 2 tohto
právneho predpisu platilo, že lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951 sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951, ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať, pričom

to isté platí aj o vydržacej dobe a premlčacej dobe. Keďže právni predchodcovia žalobcov vstúpili do
držby predmetnej nehnuteľnosti v roku 1943 a v tejto pokračovali aj po 1. januári 1951, začala im od 1.
januára 1951 plynúť 10 ročná vydržacia doba, keďže táto ich držba z hľadiska ustanovenia § 145 ods. 1,
2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník bola nepochybne vzhľadom na uvedené okolnosti držbou
oprávnenou, a táto všetkým uplynula dňom 1.1.1961. Tohto dňa sa všetci štyria právni predchodcovia

žalobcov 1/ až 8/ dožili a teda týmto dňom vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v rovnakom
pomere nadobudli. Skutočnosť, že nehnuteľnosť museli v roku 1956 odovzdať do družstevného užívania
bývalému JRD v Trenčíne, ako bolo vyššie uvedené, nemohla s ohľadom na ustanovenie § 18 ods.
3 zákona č. 293/1992 Zb. v znení neskorších predpisov mať za následok prerušenie plynutia tejto
vydržacej doby. Keďže k nadobudnutiu tohto vlastníckeho práva došlo mimo pozemkovej knihy, nebola

označená nehnuteľnosť v príslušných podieloch pojatá do dedičstva po týchto právnych predchodcoch
žalobcov a nebolo v prospech žalobcov 1/ - 8/ jej nadobudnutie v rámci dedičských konaní po nich
potvrdené. Pri tom od nadobudnutia ich vlastníckeho práva týmto spôsobom až do ich smrti nedošlo
k žiadnej právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok stratu takto nadobudnutého vlastníckeho
práva. Keďže právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti pkn. parc.

č. XXXX kat. úz. Trenčín . právnym titulom vydržania bez pozemno-knižného zápisu tohto ich práva,
zostala táto nehnuteľnosť formálne v pozemkovej knihe naďalej vedená ako výlučné vlastníctvo býv.
Slovenského štátu a titulom právneho nástupníctva, ktoré nebolo pozemno-knižne poznačené, ako
vlastníctvo už tiež býv. Československého štátu. Pretože nehnuteľnosť sa nachádzala na území Mesta
Trenčín, stalo sa z tohto dôvodu, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí,

bola táto nehnuteľnosť v celosti zapísaná do listu vlastníctva č. 1 pre kat. úz. F. v prospech G. F., teda
žalovaného 1/ podľa vtedajšieho stavu evidencie nehnuteľností okrem jej časti, ktorá bola ešte predtým
rozdelená na pozemky na výstavbu garáží a takto pridelená fyzickým osobám do osobného užívania
podľa občianskoprávnych predpisov platných do X.X.XXXX. Žalovaný 1/ časť nehnuteľnosti zameranú
geometrickým plánom č. zák. XXX- XXXX-XXX-XX overeným dňa XX.X.XXXX ako parc. č. XXXX/XXX

vo výmere XXX mX (odčlenená z parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X) odpredalo kúpnopredajnou zmluvou zo
dňa X.X.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený býv. katastrálnym úradom v R. - E.
katastra F. pod č. V XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX do vlastníctva vtedajšej Slovenskej štátnej sporiteľne
Bratislava, ktorej právnym nástupcom je SLSP a.s. Banská Bystrica (žalovaný 2). Z grafickej identifikácie
napkn.parc.č.XXXXkat.úz.F.,ktorábolavypracovanálenakopodkladslúžiaciprepodaniežaloby,ato

najmäzhľadiskaurčeniaokruhupasívnevecnelegitimovanýchúčastníkov,vyplýva,žepodľasúčasného
stavu katastra nehnuteľností zodpovedajú tejto pôvodnej pkn. parc. č. XXXX v celosti alebo v časti v
katastri nehnuteľností pre kat. úz. F. parcely č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Z týchto nehnuteľností parc. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX sú vedené na liste vlastníctva

č. X pre kat. úz. F. vo výlučnom vlastníctve žalovaného l/ a parc. č. XXXX/XXX je vedená na liste
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. vo výlučnom vlastníctve žalovaného X/. D.. č. XXXX/XX je vedená
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. vo vlastníctve žalovaného 1/ a ďalších osôb, ktoré už boli
zapísané za spoluvlastníkov príslušného pozemku titulom prevodu bytov do vlastníctva v zmysle zákonač. XXX/XXXX Z.z. a rovnako je tomu tak aj u parc. č. XXXX/XX, ktorá je vedená na liste vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. F.. D. č. XXXX/XX - XX sú vedené vo vlastníctve fyzických osôb, ktorým bola
táto časť pôvodnej pkn. parc. č XXXX kat. úz. F. pridelená do osobného užívania podľa predošlých

občianskoprávnych predpisov za účelom výstavby garáži, ktorá aj bola realizovaná. V záujem účelnosti
žaloby sa preto žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva len vo vzťahu k tej časti nehnuteľnosti
pôvodnej pkn. parc. č. XXXX, ktorej zodpovedajú v celosti alebo v časti podľa súčasného stavu katastra
nehnuteľností pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/
XX vedené v celosti na žalovaného 1/ a pozemok parc. č. XXXX/XXX vedený v celosti na žalovaného

2/ v rozsahu ako je tento vyznačený na pripojenej grafickej identifikácii farbou žltou. Nedomáhajú sa
určenia vlastníckeho práva k tej časti nehnuteľnosti pôvodnej pkn. parc. č. XXXX, ktorej zodpovedajú v
celosti alebo v časti podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/
XX-XX a XXXX/XX v rozsahu ako je tento vyznačený na tejto grafickej identifikácii farbou červenou.
So zreteľom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam
vytvoreným z pôvodnej pkn. parc. č XXXX kat. úz. F. tak, ako je vedený v katastri nehnuteľností nie

je správny a úkony, na základe ktorých bol tento zápis vykonaný nemôžu byť platnými, pretože odo
dňa X.X.XXXX prešla celá pkn. parc. č. XXXX kat. úz. F. do spoluvlastníctva právnych predchodcov
žalobcov 1/ až 8/ v rovnakom pomere a preto všetky následne vykonané dispozície s nehnuteľnosťou
a jej jednotlivými časťami bez ich účasti nemohli zakladať žiadne právne následky a boli od počiatku
neplatné. Nemohol štát pozemok, ktorý nebol v jeho vlastníctve prideliť fyzickým osobám do osobného

užívania na výstavbu garáži a toto právo sa nemohlo potom platne pretransformovať na základe § 872
ods. 1 teraz platného Občianskeho zákonníka na vlastníctvo fyzickej osoby, nemohlo Mesto Trenčín na
základezák.č.138/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisovnadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnosti,
ktorá už v tom čase dávno nebola vo vlastníctve štátu a nemohlo potom následne cudzí majetok i
keď formálne inak zapísaný, platne previesť na iné právne subjekty, jednak vtedajšiu Slovenskú štátu

sporiteľňu Bratislava a jednak fyzické osoby v súvislosti s predajom bytov do ich vlastníctva v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX považoval žalobu za nedôvodnú. Uviedol,
že žalovaný 1/ sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností, určenie vlastníctva ku ktorým tvorí predmet tohto

sporu, pričom tvrdí, že vlastníctvo nadobudol v súlade s právom účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb.,
nakoľko až do doby uvedenej v citovanom zákone sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali vo vlastníctve
Čsl. štátu a boli v správe vtedajšieho MsNV v Trenčíne. Toto svoje stanovisko žalovaný v prvom rade
opiera o skutočnosť, že nehnuteľnosť v k. ú. Trenčín parc. č. XXXX - roľa „E. dub“ o výmere XXXX mX
bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia G. odbor výstavby F. č. j. H.. XXXX/XXXX

- C.. O./XX zo dňa 4. XX. XXXX potvrdeného rozhodnutím O.-OV a ÚP F. č. j. XXX/XX-XXX zo dňa
8. 4. XXXX a na základe vyššie uvedených rozhodnutí prešla do vlastníctva vtedajšieho Čsl. štátu v
správe Mestského národného výboru v Trenčíne. Uvedený prechod vlastníctva nebol zaznamenaný na
vtedajšom národnom podniku Geodézia aj napriek tomu, že návrh na zápis zmien podávala vtedajšia
Stavoinvesta Bratislava - stredisko Trenčín ako inžiniersko- projektová organizácia zabezpečujúca o. i.

inžiniersku a projektovú činnosť aj pri výstavbe sídliska Juh v Trenčíne spolu s prílohami pod č. XXXX/
XXX/XX/Šk dňa 5. 2. XXXX.

4. Žalovaný 2/ písomným vyjadrením zo dňa 27.6.2003 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v konaní, a namietol aj neurčitosť žalobného petitu

odvolávajúci sa na geometrický plán, ktorý má byť vypracovaný až v budúcnosti. Poukázal na to, že
žalovaný 2/ nehnuteľnosť nadobudol dobromyseľne na základe platnej kúpnej zmluvy od vtedajšieho
vlastníka, ktorý svoje vlastníctvo nadobudol zo zákona a teda taktiež dobromyseľne. Znamená to, že aj
keby došlo k spochybneniu vlastníctva, nie je pochybnosť o tom, že obaja žalovaní mali nehnuteľnosť
v oprávnenej držbe a to žalovaný 1/ na základe platného a účinného zákona a žalovaný 2/ na

základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol riadne povolený príslušným orgánom. Počas celej doby teda
nemohla u žalovaných vzniknúť pochybnosť o tom, že im nehnuteľnosť patrí. Podľa § 134 Občianskeho
zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má po dobu 10 rokov v nepretržitej
držbe. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Mesto Trenčín nadobudlo vlastníctvo k predmetnému pozemku účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb.,

t.j. 1.4.1991. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona uplynula vydržacia lehota k pozemku
parc. č. 2237/230 v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. dňom 1.4.2001. Týmto dňom sa stala SLSP a.s.
vlastníkom pozemku parc. č. 2237/230 z titulu vydržania, aj keby sa ním nestala na základe povoleného
vkladu vlastníckeho práva zo dňa 7.10.1993.5. Po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou z odboru geodézie a kartografie , odvetvie geodézia
B.. J. E. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobcovia písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX zmenili

žalobu tak že, žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané geometrickým plánom č. 10C
301/2000 zo dňa 12.6.2015 overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 7.8.2015 pod
č. 907/15 tvoriacim Prílohu č. 1.1 znaleckého posudku znalca B.. J. E. z odboru geodézia a kartografia
č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako novovytvorené parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č.

XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo

výmere X m2 ich odčlenením z nehnuteľností zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor
v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec Trenčín a katastrálne územie Trenčín na liste vlastníctva
č. X ako D. registra „C“ evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXX m2, parc. č.
XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy

a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXXX mX a parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXXX mX a ako novovytvorené parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX
a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 ich odčlenením z nehnuteľností

zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres F., obec F.
a katastrálne územie F. na liste vlastníctva č. XXXX ako D. registra „C“ evidované na katastrálnej mape -
parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX m2, patria v podiele X/X do dedičstva po F. I., zomrelom XX.X.XXXX,
naposledy bytom F., H. ul.č. XX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele,

v podiele X/X do dedičstva po H. I., rod. C., zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom F., H. ul.č. XX, ktorá
bola v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele, v podiele X/X do dedičstva po L. R.,
zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom F., R. ul. č. XX, ktorý bol v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností
v tomto podiele a v podiele X/X do dedičstva po K. R., rod. M., zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom
F., R. ul.č. XX, ktorá bola v čase smrti vlastníkom týchto nehnuteľností v tomto podiele a neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku je znalecký posudok znalca B.. J. E. z odboru geodézia a kartografia č. X/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX. Z. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s opravným uznesením
č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX súd pripustil navrhnutú zmenu žaloby.

6. Súd v danom spore nariadil viacero pojednávania, pričom na posledné pojednávanie dňa XX.X.XXXX

sa nedostavili žalobcovia 1/, 3/ až 8/, a žalovaní 1/, 2/. Neprítomnosť strán ospravedlnili ich právni
zástupcovia s tým, že neprítomné strany súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto súd
podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec rozhodol v
ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/, 2/, 4/, 7/, 8/, oboznámením osvedčenia o dedičstve
súdneho komisára G.. G. N. U. G. nad H. sp. zn. D XXXX/XX-XX, D not XXX/XX-XX zo dňa X.XX.XXXX,
rozhodnutia O. súdu F. sp. zn. XXD XXXX/X, D not XXX/XX , uznesenia Štátneho notárstva v Trenčíne
sp. zn. D 210/61 zo dňa 28.3.1961, osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky Mgr. K. M. F. sp. zn. XXD
XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, úmrtného listu ohľadom L. R., potvrdenia o okruhu dedičov

po poručiteľovi L. R., rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn. D 751/87 zo dňa
31.8.1987, výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XX k.ú. F., dielčieho dočasného zoznam nadobúdateľov
vydaného Štátnym pozemkovým úradom pracovná skupina „I“ v Trenčíne, záznamu zmien za rok XXXX,
grafickej identifikácie pkn parcely č. XXXX k.ú. F. zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV z č.l. 1, XXXX k.ú.
F., vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa XX.X.XXXX, návrhu

na zápis zmien zo dňa X.X.XXXX, návrhu na zápis zmien zo dňa X.X.XXXX, prípisu zo dňa X.XX.XXXX,
upovedomenia o vykonaní zápisu v evidencii nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosti o náhradu
za odobratý pozemok zo dňa XX.X.XXXX, listu E. katastra F. zo dňa XX.X.XXXX, vyvlastňovacieho
rozhodnutia G.-ON F. č.j. H..XXXX/XXXX-JUDr.Okr./XX zo dňa X.XX.XXXX, rozhodnutia O. -OV a ÚPF. č.j. H.. XXX/XX-XXX zo dňa X.X.XXXX, geometrického plánu č. XXX-XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
rozhodnutia O. F. G. o vyvlastnení č. O.-XXX/XX-Gr. zo dňa X.X.XXXX, geometrického plánu č. XXX-
XXX-XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisov z LV č. 1, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX k.ú. F., identifikáciu

parciel č.j. XXXX/XX, správy H. archívu R. zo dňa XX.X.XXXX, zápisnice napísanej komisiou pre
zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. dňa XX.X.XXXX č.d. XXXX/XX, splnomocnenia zo dňa
XX.X.XXXX, zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. dňa
X.X.XXXX č.d. XXXX/XX, svedectva zo dňa X.X.XXXX, listu G. úradu F. zo dňa X.X.XXXX, žiadosti o
náhradu za odobratý pozemok zo dňa XX.X.XXXX, uznesenia O. súdu F. sp. zn. NC II XXX/XX zo dňa

XX.X.XXXX, rozsudku U. súdu sp. zn. Cz XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, žiadosti o vydanie nehnuteľnosti
zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalobcov
zo dňa X.XX.XXXX, výpisov z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX k.ú. F., listu zo dňa
X.X.XXXX, znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia Ing. J.
E. č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia žalobcov k znaleckému posudku zo dňa X.XX.XXXX,
vyjadrenie žalovaného 2/ k znaleckému posudku zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalovaného 1/ k

znaleckému posudku zo dňa X.X.XXXX, úpravy žaloby zo dňa XX.X.XXXX, obsahu spisu O. súdu v F.
sp. zn. D XXX/XX.

8.Zpozemno-knižnejvložkyč.XXk.ú.F.vyplýva,ževtejtovložkejepodAH.r.č.Xvedenánehnuteľnosť
parc.č.XXXX-A.„E.N.'vovýmereXXXXmXaakojejvlastníkvpozemkovejknihejepodBr.č.Xvedený

E. štát (H. pozemkový úrad), a to podľa § 9 ods. 1 zákona č. 148/1943 SI. z. a skutočnej držby. Vlastnícke
právo bolo zapísané dňa XX.X.XXXX na základe dokladu č. XXXX. Vo vložke nie je zapísaná ďalšia
zmena vlastníctva ohľadom tejto parcely. N. č. XXXX/XX predstavuje zápisnicu napísanú komisiou pre
zakladanie pozemno-knižných vložiek obce F. zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej sú uvedené pozemky, vrátane
parcely č. XXXX k.ú. F. zapísanej na pozemno-knižnú vlastníčku Q. I. rod. D., s tým, že ohľadom tejto

ako aj ostatných parciel je v zápisnici uvedené, že sa stali vlastníctvom E. štátu (Štátny pozemkový úrad)
na základe § 150 vl. nariadenia č. 198/41 Sl.z. a § 9 ods. 1 zákona č. 148/43 Sl.z. a preto splnomocnený
zástupca Štátneho pozemkového úradu v zápisnici požiadal, aby súd vlastnícke právo k týmto parcelám
zaznačil do novej pozemkovej knihy na základe skutočnej držby v prospech Slovenského štátu (Štátny
pozemkový úrad).

9. Z dielčeho dočasného zoznam nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v k.ú.
F. vystaveného Štátnym pozemkovým úradom pracovná skupina „I“ v Trenčíne bolo zistené, že za
pridelenú parcelu č. XXXX roľa o výmere XXXX bývalých židovských vlastníkov zaplatili Štátnemu
pozemkovému úradu L. Brokeš s manželkou K. R., rod. M. kúpnu - prídelovú cenu v sume X.XXX Ks

dňa X.X.XXXX, a F. I. s manželkou H. rod. C. kúpnu - prídelovú cenu v sume X.XXX Ks dňa XX.X.XXXX.

10. Zo záznamu zmien pre k.ú. F. za rok XXXX vyplýva, že pôvodnou držiteľkou parcely č. XXXX roľa
zapísanej pôvodne v pozemno-knižnom hárku XXXX k.ú. F. bola Q. I., rod. D. a novými držiteľmi tejto
parcely sa stali L. R. s manželkou K. R., rod. M. každý v podiele po X/X a F. I. s manželkou H. rod.

C. každý v podiele po X/X.

11. Žalobca 1/ na pojednávaní žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že mal 10 rokov, keď jeho rodičia
F. I. a H. I. v roku XXXX kúpili pkn parcelu č. XXXX k.ú. F. a pomáhal rodičom pri obhospodarovaní tejto
parcely, ktorú užívali spolu s manželmi R.. O. žalobcu 1/ podnikal, mal vlastné mäsiarstvo a počas 2. sv.

vojny spravoval hotel T. na Štúrovom námestí v Trenčíne s tým, že rodičia žalobcu 2/ produkty získané z
obrábania pozemku parc. č. XXXX. zužitkovali v prevádzke hotela. P. Brokeš bol tiež živnostník, vlastnil
reštauráciu. C. F. prinútilo rodičov žalobcu 1/ odovzdať predmetnú parcelu do užívania družstvu a v roku
1953 im bol pridelený náhradný pozemok krátke vlny parc. č. XXXX/X, ktorý užívali do roku XXXX, kedy
im bol aj tento odňatý, no náhradu zaň už nedostali. Žalobca 1/ požiadal G. F. o vydanie nehnuteľnosti

podľa Zákona o pôde, ale Mesto Trenčín žiadosti nevyhovelo a následne požiadal Pozemkový úrad o
náhradu za odobratý pozemok. Žalobca 1/ doma počul, že pôvodní vlastníci pozemku prežili 2. sv. vojnu
a aj sa vracali na návštevu na Slovensko a brat otca žalobcu 1/ sa zúčastnil po vojne rokovania, v rámci
ktorého sa dohodli na vyrovnaní a pôvodným vlastníčkam bola cena za tieto pozemky zaplatená, no
následne boli pôvodné vlastníčky označené ako nespoľahlivé osoby a nemohli sa pôvodného vlastníctva

domáhať.

12.Žalobca2/napojednávaníuviedol,žejebratomžalobcu1/.Pamätási,žeparceluč.XXXXk.ú.F.jeho
rodičia užívali, chodievali tam aj na vodu, bola tam kyselka. A. žalobcu 2/ neboli členmi družstva, ktoréim predmetný pozemok odňalo asi v roku XXXX, keďže v roku XXXX, keď odišiel žalobca 2/ pracovať
do Dubnice nad Váhom, ešte rodičia žalobcu 2/ pozemok užívali. D. im C. pozemok parc. č. XXXX
vrátilo, ale o tom žalobca 2/ nemá žiadne listinné doklady. O. žalobcu 2/ sa od G. F. domáhal navrátenia

pozemku parc. č. XXXX.

13. Žalobcovia 4/ a 7/ na pojednávaní trvali na podanej žalobe.

14. Žalobkyňa 8/ na pojednávaní uviedla, že je vnučkou L. a K. R. a dcérou ich syna A. R., ktorý zomrel

dňa XX.X.XXXX. D. sa k výpovediam žalobcov 1/, 2/, keďže všetky informácie o predmete sporu má
sprostredkovane od nich. Reštitučných nárokov sa nedomáhala.

15. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX uviedli, že obrana žalovaného 1/ v jeho vyjadrení
zo dňa XX.X.XXXX je nedôvodná. D. pkn parcela č. XXXX k.ú. F. nie je uvedená vo vyvlastňovacom
rozhodnutí G. odbor výstavby F. č. j. H.. XXXX/XXXX - C.. O./XX zo dňa 4. XX. XXXX potvrdeného

rozhodnutím O.-OV a ÚP F. č. j. XXX/XX-XXX zo dňa 8. 4. XXXX, na ktoré poukazoval žalovaný 1/, a
preto je zrejmé, že tieto rozhodnutia sa netýkali pkn parcely č. XXXX k.ú. F. a teda na základe týchto
rozhodnutí nemohlo prejsť vlastnícke právo na štát a potom následne podľa zákona č. XXX/XXXX Zb.
na žalovaného 1/. Ďalej uviedli, že právni predchodcovia žalobcov vstúpili v roku XXXX do držby pkn.
parc. č. XXXX k.ú. F., pričom ich držba v čase jej započatia, ako aj počas jej ďalšieho trvania bola

nepochybne držbou oprávnenou, keďže za predmetný pozemok na základe listín vydaných býv. Štátnym
pozemkovým úradom, do ktorých boli ako nadobúdatelia tohto pozemku zapísaní, riadne zaplatili
prídelovú (kúpnu) cenu. Táto držba predmetného pozemku právnymi predchodcami žalobcov trvala
potom nerušene až do roku 1953, kedy bol tento pozemok zabratý do družstevného užívania a právnym
predchodcom žalobcov bol poskytnutý do užívania náhradný pozemok. Právni predchodcovia žalobcov

vstúpili do držby pkn. parc. č XXXX k.ú. F. v roku XXXX a v tejto pokračovali aj po 1. januári XXXX,
čo znamená, že od 1. januára XXXX začala v zmysle § 116 ods. 1 v spojení s § 566 ods. 1,2 zákona
č. 141/1950 Zb. plynúť 10-ročná vydržacia doba, ktorá uplynula dňom 1.1.1961. Z ustanovenia § 115
zákona č. 141/1950 Zb. síce vyplýva, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo len pokiaľ nejde
o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve, avšak toto zákonné ustanovenie nemohlo

brániť nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním právnymi predchodcami
žalobcov z dôvodu, že toto nebolo možné na vec aplikovať, pretože samotné splnenie podmienok
na vydržanie vlastníckeho práva bolo potrebné v tomto prípade posudzovať podľa práva účinného v
čase začatia vydržania, keď právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti
v roku 1943, teda podľa Uhorského obyčajového práva. Ustanovenie § 115 zákona č. 141/1950 Zb.

bolo možné aplikovať len na vydržanie posudzované podľa ustanovení tohto právneho predpisu, ktorý
nadobudol účinnosť až dňom 1.1.1950. Z ustanovenia § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb. totiž
vyplýva, že pri vydržaní, kde vydržacia doba započala ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto právneho
predpisusalenlehotaprevydržanieskončíuplynutímkratšejvydržacejdobystanovenejtýmtozákonom,
pokiaľ by pôvodná vydržacia doba túto presiahla, čo by sa v tomto prípade bolo stalo, keďže vydržacia

doba pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa Uhorského obyčajového práva bola až
32-ročná a táto by potom uplynula až v roku 1975. Zo žiadneho z ustanovení zákona č. 141/1950
Zb. však nemožno vyvodzovať, že by sa okrem skrátenia vydržacej doby v prípadoch uvedených v
ustanovení § 566 ods. 1, 2 tohto právneho predpisu mali podmienky vydržania, ktoré sa začalo pred
nadobudnutím účinnosti tohto právneho predpisu posudzovať podľa jeho ustanovení. To znamená, že

podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov
je potrebné posudzovať podľa ustanovení Uhorského obyčajového práva a len samotnú dobu potrebnú
na toto vydržanie (vydržaciu dobu) je potrebné posudzovať v zmysle § 566 ods. 1,2 zákona č. 140/1950
Zb.podľatohtoprávnehopredpisu(Strednéhoobčianskehozákonníka).Navyšejezrejmé,žepredmetný
pozemok vzhľadom na spôsob a čas jeho prechodu do vlastníctva štátu nemohol byť predmetom

socialistického vlastníctva. Skutočnosť, že zo Zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-
knižných vložiek obce Trenčín dňa XX.X.XXXX (Č.d. 3091/44) vyplýva, že až v roku 1944 došlo k zápisu
pkn. parc. č. XXXX k.ú. F. do pozemkovej knihy v prospech býv. Slovenského štátu, nemôže žiadnym
spôsobom spochybniť oprávnenosť držby tejto nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov, pretože
je celkom zrejmé, že takýto zápis do pozemkovej knihy mal len deklaratórny charakter, keď vlastnícke

právo k predmetnej nehnuteľnosti na štát prešlo zo zákona (ex lege) podľa vl. nar. Č. 198/41 SI. z. (§ 150)
a zákona č. 148/43 SI.z. (§ 9). To znamená, že býv. Slovenský štát bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti už
v čase realizácie jej prídelu právnym predchodcom žalobcom v roku 1943 a nestal sa týmto až v roku1944, kedy došlo len k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy na základe zmeny vzniknutej
priamo zo zákona a teda s deklaratórnymi účinkami.

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní žiadal, aby súd žalobe v znení jej pripustenej zmeny
vyhovel. Uviedol, že brat otca žalobcu 1/ po vojne v roku 1945 vyplatil pôvodným vlastníčkam cenu
za pozemok, šlo o vyrovnanie z hľadiska morálneho. Uvedené však nespochybňuje dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalobcov, keďže došlo k odovzdaniu pozemku do držby a zaplateniu kúpnej ceny.

17. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol,
že nie je preukázané, či a kedy vstúpili právni predchodcovia žalobcov do držby nehnuteľnosti. Aj
pokiaľ by bola pripustená úvaha o držbe pozemku právnymi predchodcami žalobcov, nemohli by byť
dobromyseľní, pretože vedeli, že nadobudli pozemok od židovských vlastníkov a aj skutočnosť, že mali
po vojne v roku 1945 platiť pôvodným vlastníkom pozemku cenu za predmetný pozemok spochybňuje
dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný 1/ má zato, že žaloba žalobcov je účelovo

podaná, pretože najskôr si žalobca 1/ uplatnil u žalovaného 1/ reštitučný nárok, a keďže neuspel, podali
žalobcovia túto žalobu na súd. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2010,
z ktorého vyplýva, že prídelová listina je len technickou pomôckou pre rozdelenie užívania pôdy, nie je
právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva v prospech prídelcu. Ďalej poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/188/2011, v zmysle ktorého dobromyseľnosť držiteľa veci nemožno

vyvodiť zo zaplatenia kúpnej ceny za pridelenú vec a ani z prídelovej listiny, ani z uzatvorenia kúpnej
zmluvy a ani z menných zoznamov prídelcov. Poukazovanie na menný zoznam prídelcov nestačí
pre záver o dobromyseľnosti držiteľa. V čase, keď právni predchodcovia žalobcov mali nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemnoknižnej parcele platilo uhorského obyčajové právo, v zmysle ktorého sa
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy a toto zákonné

pravidlo muselo u právnych predchodcov žalobcov objektívne vyvolať pochybnosti, že im nepatrí
nezapísané vlastníckeho právo do pozemkovej knihy. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/2006/2011, z ktorého vyplýva, že držitelia resp. kupujúci si museli byť vedomí, že
nehnuteľnosti, ktoré kúpili patrili židom a po skončení vojny došlo k masovému odsúdeniu fašistického
režimu slovenského štátu, z čoho vyplýva nedostatok dobromyseľnosti držiteľov. Ďalej uviedol, že

žalobcovia vôbec nevysvetlili, prečo žiadajú určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva
každého z právnych predchodcov žalobcov v podiele v 1/4, keďže podľa prídelu mali nadobudnúť
spoluvlastnícke podiely po 1/2. Žalobcovia nepreukázali, akým spôsobom si ich právni predchodcovia
plnili daňové povinnosti a nebola doložená do spisu prídelová listina. Žalobcovia sa mali domáhať
reštitučného nároku reštitučnou žalobou na súde, čo však v zákonnej lehote nespravili, a to má za

následok neúspešnosť tejto žaloby o určenie do dedičstva.

18. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že z dokazovania
nebola preukázaná existencia právneho titulu, na základe ktorého by boli právni predchodcovia
žalobcov oprávnení domnievať sa, že sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti. Chýba tu podmienka

dobromyseľnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami žalobcov.
Uviedol, že jeden zo žalobcov na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobcov po vojne
pôvodným židovským vlastníkom poskytol určité peňažné prostriedky za predmetnú parcelu a uvedené
vylučuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov pokiaľ ide o držbu parcely. V konaní nebolo
preukázané, za čo vyplatili právni predchodcovia žalobcov štátnemu pozemkovému úradu sumy, ktoré

sú uvedené v dielčom zozname prídelcov a nie je teda zrejmé, či to bolo za kúpu týchto nehnuteľností,
alebo len za udelenie oprávnenia užívať pozemok. Ďalej poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že
v roku 1953 bol pozemok parc. č. XXXX odňatý právnym predchodcom žalobcov a bol daný im náhradný
pozemok parc. č. XXXX/X zapísaný vo vložke XXX k.ú. F., a preto žalobcovia by mohli byť oprávnení
domáhať sa určenia vlastníckeho práva len ku parc. č. XXXX/X k.ú. F., pretože došlo ako keby ku

zámene pozemkov. Žalovaný 2/ má za to, že vlastnícke právo k dvom parcelám L. XXXX/XX a XXXX/
XXX nadobudol vydržaním, pretože v roku XXXX konkrétne dňa X.X.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu so
žalovaným 1/, na základe ktorej boli tieto parcely predané žalovanému 2/ a žaloba bola žalovanému 2/
doručená dňa XX.X.XXXX s tým, že aj so započítaním vydržacej doby právneho predchodcu žalovaného
X/, po ktorú mal žalovaný 1/ nehnuteľnosti v pokojnej držbe uplynula zákonnom stanovená 10 - ročná

vydržacia doba, pričom ide zároveň o pozemok, ktorý je spôsobilým predmetom vydržania.

19. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniam právnych zástupcov protistrany uviedol, že nie je možné
hovoriť o nedôvodnosti tejto žaloby z toho dôvodu, že právni predchodcovia žalobcov si neuplatnilireštitučný nárok na súde, pretože v danom prípade ani neboli splnené podmienky reštitučného
zákona pre uplatnenie si reštitučného nároku, keďže nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva právnym
predchodcom žalobcov v prospech štátu, pretože právni predchodcovia žalobcov neboli zapísaní ako

vlastníci v pozemkovej knihe. Žalobcovia netvrdia, že došlo k vydaniu prídelovej listiny, oni takouto
listinou nedisponujú, avšak bol vydaný dielčí zoznam nadobúdateľov a iné listiny, ktoré boli doložené
do spisu a z nich je možné spraviť záver, že právni predchodcovia žalobcov sa mohli objektívne
domnievať, že sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti. V držbe nehnuteľností ich nikto nerušil a aj v
období po ujatí sa držby bolo s právnymi predchodcami žalobcov jednané ako s vlastníkmi pozemku,

pretože potom ako bol predmetný pozemok zabratý do družstva im bol daný do užívania náhradný
pozemok. Splnili všetky podmienky zákona pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Poukázal
na to, že v pochybnostiach sa držba pokladá za oprávnenú. Žalobcovia sa preto domáhajú určenia,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po každom zo štyroch právnych predchodcoch v podiele po 1/4,
pretože z dielčieho zoznamu vyplýva, že mali nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. XXXX k.ú.
Trenčín. každý z právnych predchodcov žalobcov v podiele po 1/4. Nemohlo teda vzniknúť bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov. Nie je správna ani argumentácia žalovaného 2/, že by malo dôjsť k
akejsi zámene pozemkov, pretože parc. č. XXXX/X k.ú. F. bola daná právnym predchodcom žalobcov
ako náhradný pozemok iba do užívania, nie do ich vlastníctva. Žalovaný 2/ nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k dvom parcelám vydržaním ako uvádzal jeho zástupca, pretože neboli splnené
zákonné podmienky pre takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

20. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „Zákon č. 141/1950 Zb.“)
Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb.“ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží

oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa § 145 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená (§ 145 ods. 2 O.z.).

Podľa § 562 Zákona č. 141/1950 Zb. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej
ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery
spravujú skorším právom.

Podľa § 566 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí,
ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.
januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala
bežať.

Podľa § 566 ods. 2 Zákon č. 141/1950 Zb. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

21. Žalobcovia sa pôvodne domáhali určenia, že každý z ich štyroch právnych predchodcov bol v
podiele po 1/ 4 v čase svojej smrti spoluvlastníkom pozemno-knižnej parcely č. XXXX - A. „E. N.“ vo
výmere XXXX mX zapísanej vo vložke č. XX k.ú. F., a to v časti, ktorej podľa súčasného stavu katastra

nehnuteľností zodpovedajú nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX vedeným na liste vlastníctva č. X pre kat. úz. F. a parc. č. XXXX/XXX vedenej na
liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. v rozsahu v akom bude tento zameraný na geometrickom pláne.
Po pripustenej zmene žaloby sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti reg. „C“, ktoré v zmysle žalobnéhopetitu stotožnila s pôvodnom pkn parcelou č. XX k.ú. F. ustanovená znalkyňa B.. J. E. v posudku č. X/
XXXX, ktorého prílohou je geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX, patria do dedičstva v podiele po X/X
po každom zo štyroch právnych predchodcov žalobcov.

22. Základným procesným predpokladom úspešnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (účinného
v čase podania žaloby), ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Účastník konania
má naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jeho

žalobe vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo
žalobcuohrozené,alebobysajehopostaveniestaloneistým.Dňa1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý stanovil nové podmienky prípustnosti určovacej žaloby. V
ustanovení § 137 písm. c/ CSP je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo
nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd preskúmal túto podmienku procesnej prípustnosti žaloby
a uzavrel, že žalobcovi tvrdili a dokázali skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho

záujmu na žiadanom určení. Žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia vydržaním nadobudli a
ku dňu smrti vlastnili podiely na predmetných nehnuteľnostiach, no z oboznámených listín vyplynulo,
že vlastnícke právo k pozemkom je v katastri nehnuteľností zapísané v prospech žalovaných. Jedine
rozsudkom súdu, ktorým bude určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych
predchodcoch žalobcov bude odstránený stav právnej neistoty na strane žalobcov, a ich postavenie

už nebude neisté, pretože iba na základe takéhoto rozsudku budú môcť žalobcovia podať návrh na
dodatočné prejednanie dedičstva po ich právnych predchodcoch a nadobudnúť v dedičskom konaní
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

23. Nedôvodná bola aj námietka žalovaného 2/ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov

domáhať sa požadovaného určenia práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnostinastranežalovaného)jeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.Podmienkavecnej

legitimácie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva je splnená vtedy, ak jeho účastníkmi sú všetci
do úvahy prichádzajúci dedičia poručiteľa (či už na stane žalobcov alebo žalovaných), pretože majú
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Žalobcovia svoj nárok odvíjali od ich právnych predchodcov
F. I. a manželky H. rod. C. a L.
R. a jeho manželky K. R. rod. M., ktorí podľa ich tvrdenia nehnuteľnosť pozemno-knižnú parcelu č.

XXXX k.ú. F. nadobudli vydržaním mimo pozemkovej knihy a boli jej vlastníkmi ku dňu svojej smrti.
V konaní bolo z rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18D 3746/6, D not 404/93 preukázané,
že poručiteľka H. I., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a po ktorej bolo dedičské
konanie prejednané v pôvodnom konaní D XXX/XX mala dvoch zákonných dedičov, a to synov R. I. a Y.
I., teda žalobcov X/, 2/. Žalobcovia 1/, 2/ sú tiež zákonnými dedičmi po F. I., zomr. dňa XX.X.XXXX bez

zanechania závetu, čo vyplynulo z osvedčenia o dedičstve súdneho komisára G.. G. N. so sídlom U. G.
nad H. sp. zn. D XXXX/XX-XX, D not XXX/XX-XX zo dňa X.XX.XXXX. Z uznesenia H. notárstva v F. sp.
zn. D XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že L. R. zomrel dňa X.X.XXXX a jeho zákonnými
dedičmi boli synovia A. R., L. R. a manželka K. R., rod. M.. Z osvedčenia o dedičstve súdnej komisárky
G.. K. M. F. sp. zn. XXD XXXX/XX, N. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX bolo preukázané, že K. R., rod. M.

zomrela dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a jej zákonnými dedičmi bol syn L. R., a vnuci B.. V. R. a
B.. Y. W., rod. R., teda žalobcovia X/, X/. Z rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Prievidzi sp. zn.
D 751/87 zo dňa 31.8.1987 bolo preukázané, A. R. zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a jej
zákonnými dedičmi boli jeho manželka Y. R., teda žalobkyňa 6/ a jeho deti B.. V. R., teda žalobca 7/ a B..
Y. W., rod. R., teda žalobkyňa X/. Z úmrtného listu vystaveného Matričným úradom v F. dňa XX.X.XXXX

ohľadom L. R. a potvrdenia o okruhu dedičov po poručiteľovi L. R. vystaveného súdnou komisárkou C..
F. R., F. bolo preukázané, že L. R. zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho dedičmi zo zákona sú manželka Y. R.,
rod. L., teda žalobkyňa 3/ a synovia B.. A. R. (žalobca 4) a G. R. (žalobca 5). Bolo tým preukázané, že
všetci dedičia po poručiteľoch v konaní vystupujú na strane žalobcov a preto je okruh účastníkov tohto
konania úplný. Bola splnená aj podmienka pasívnej vecnej legitimácie, pretože zmenenou žalobou sa

žalobcovia domáhali určenia , že do dedičstva po ich právnych predchodcoch patria pozemky parc. č.
XXXX/X, 2237/9, XXXX/XX, XXXX/XX, ktoré sú na LV č. X k.ú. F. zapísané ako vlastníctvo žalovaného
1/ a pozemok parc. č. XXXX/XXX, ktorý je na LV č. XXXX zapísaný ako vlastníctvo žalovaného 2/.24. Z listinných dôkazov bolo preukázané, a žiadna zo strán túto skutočnosť nerozporovala, že
pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXXX roľa E. N. vedenej pôvodne v hárku č. XXXX k.ú. F.
(následne dňa XX.X.XXXX zapísaná v prospech Slovenského Štátu do pozemno-knižnej vložky č.

XX k.ú. F.) patrila vlastníkom židovskej rasy. Konkrétne zo záznamu zmien za rok XXXX, dielčieho
dočasného zoznamu nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území
Trenčín a zápisnice napísanej komisiou pre zakladanie pozemno-knižných vložiek obce Trenčín zo dňa
XX.X.XXXX bolo preukázané, že vlastníčkou tejto parcely bola Q. (K.) I., rod. D.. Z uvedených listín bolo
zároveňpreukázané,žemajetoktejtožidovskejvlastníčkyjejbolvrámciarizácieodňatýpostupompodľa

§ 150 nariadenia Vlády Slovenskej republiky zo dňa 9.9.1941 o právnom postavení Židov č. 198/1941
Slovenského zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 198/1941 Sl. z.“), ktoré bolo vydané na základe
ustanovenia zákona č. 210/1940 Slovenského zákonníka, ktorým bola vláda zmocnená, aby robila
opatrenia vo veciach arizácie. Podľa § 150 ods. 1 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl. z. Poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve Židov a židovských sdružení stanú sa dňom, ktorý určí Štátny pozemkový
úradvyhláškouvÚradnýchnovinách,vlastníctvomslovenskéhoštátu.Pretosúduzavrel,ževlastníctvok

tejto parcele prešlo na štát priamo zo zákona (ex lege), teda bez potreby zápisu do pozemkovej knihy, čo
bolo vyjadrené priamo v ust. § 150 ods. 1 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl. z. tým, že prechod vlastníctva
bol stanovený na určený deň. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca výslovne opustil vtedy platnú
intabulačnú zásadu, na základe ktorej sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom
do pozemkovej knihy. V zmysle § 155 nariadenia vlády č. 198/1941 Sl.z. Štátny pozemkový úrad

mohol s nehnuteľnosťami, ktoré sa stali podľa § 150 vlastníctvom štátu, nakladať podľa zákona č.
46/1940Sl.z.alebopodľasmerníc,vydanýchvládou.SlovenskýfašistickýštátprostredníctvomŠtátneho
pozemkového úradu za odplatu prevádzal tieto nehnuteľnosti do vlastníctva fyzických osôb alebo do
užívania (napr. árendy). Z uvedených listín mal súd za preukázané, že štát predmetný pozemok pridelil
manželom R. ktorí za pozemok Štátnemu pozemkovému úradu zaplatili dňa X.X.XXXX cenu X.XXX Ks a

manželom I., ktorí za pozemok Štátnemu pozemkovému úradu zaplatili dňa XX.X.XXXX cenu X.XXX Ks.
Na nápravu majetkových krívd páchaných Slovenským fašistickým štátom na rasových a národnostných
menšinách počas existencie Slovenského štátu bol prijatý zákon Dočasného národného zhromaždenia
č. XXX/XXXX Sb. o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych rokovaní z doby neslobody a o nárokoch
z tejto neplatnosti a z iných zásahov do majetku vznikajúcich (ďalej len „zákon č. 128/1946 Sb.“). Podľa

§ 1 zákona č. 128/1946 Sb. akékoľvek majetkové prevody a akékoľvek majetkovoprávne konania, či
sa týkajú majetku hnuteľného alebo nehnuteľného, verejného, alebo súkromného, sú neplatné, pokiaľ
k nim došlo po 29. septembri 1938 pod tlakom okupácie, alebo politickej perzekúcie, ibaže ten, na
koho majetok prešiel, alebo kto uzavrel iné majetkovoprávne úkony, je osoba štátne spoľahlivá a bude
preukázané, že k majetkovému prevodu alebo k inému majetkovoprávnemu úkonu došlo za primeranú

odplatu, alebo z podnetu pôvodného vlastníka (oprávneného), alebo v jeho prevažnom záujme. Podľa
§ 2 zákona č. 128/1946 Sb. v znení zákona č. 79/1948 Sb., také isté nároky ako z majetkových
prevodov neplatných podľa § 1 vyplývajú z majetkových prechodov prevedených po 29. septembri
1938 právnym predpisom neplatným (§ 15), alebo akýmkoľvek spôsobom, hlavne úradným výrokom, na
základe takéhoto predpisu, alebo inak výrokom súdnym, alebo úradným, ktorý bude ako výrok z doby

neslobody zrušený, alebo zmenený. To platí primerane aj o iných zásahoch do majetku, prevedených
takýmito neplatnými predpismi alebo na ich základe, alebo takýmito súdnymi, alebo úradnými výrokmi.
Podľa tohto reštitučného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 17.6.1946, mali osoby oprávnené nárok
na vrátenie nehnuteľností, ktoré im boli protiprávnym spôsobom odňaté v čase fašistického slovenského
štátu. Obsahom takéhoto nároku bolo právo na vrátenie veci alebo právo na prinavrátenie do predošlého

stavu, alebo právo na peňažnú náhradu vo výške všeobecnej ceny. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 128/1946
Sb. prislúchal nárok na reštitúciu poškodenému alebo jeho právnym nástupcom len za predpokladu, že
nešlo o osobu štátne nespoľahlivú v zmysle § 5 zákona č. 128/1946 Sb. V ust. § 8 zákona č. 128/1946
Sb. bola stanovená lehota, v ktorej si reštitučný nárok oprávnená osoba, resp. jej právny nástupca
môže uplatniť. V ust. § 8 zákona č. 128/1946 Sb. je uvedené, že nárok sa premlčuje v troch rokoch od

účinnosti zákona č. 128/1946 Sb.. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca mal
na mysli lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej už nemožno právny úkon s právnym účinkom vykonať.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. D 718/49, vyžiadaného zo Štátneho archívu v Trenčíne
bolo preukázané, že dňa 6.10.1949 žiadateľka G. I., bývajúca v M. požiadala o začatie dedičského
konania a odovzdanie dedičstva skladajúceho sa z reštitučného nároku na vrátenie nehnuteľností,

vrátane parc. č. XXXX zapísaných vo vl. č. XX k.ú. F. , patriacej pôvodne Q. (K.) I., rod. D., ktorá
bola uznesením Okresného súdu Trenčín č. M 17/49 zo dňa 29.9.1949 vyhlásená za mŕtvu s tým, že
neprežila deň XX.XX.XXXX, a žiadateľka je dcérou, teda právnym nástupcom tejto poručiteľky. Z výpisu
z pozostalostnej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že súd odovzdal reštitučné dedičské nárokypodľa § 4 zákona č. 128/46 Sb. po nebohej Q. (K.) I., rod. D. jej dcére G. I. z Londýna ohľadom pozemkov
zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XX k.ú. F., vrátane parcely č. XXXX. Uznesenie o odovzdaní
dedičstva bolo doručené právnemu zástupcovi žiadateľky Dr. C. V.; nebolo však odoslané na pozemno-

knižné oddelenie Okresného súdu v Trenčíne. Pôvodné vlastníctvo k parcele sa však na základe tohto
uznesenia o odovzdaní dedičstva nemohlo obnoviť, pretože uznesenie vydané v dedičskom konaní
nemá povahu úspešného rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o nároku uplatnenom podľa § 4 ods.
1 zákona č. 128/1946 Zb. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 62/97 zo dňa 17.2.1998). Nárok
mal byť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 128/1946 Zb uplatnený proti tomu, kto nehnuteľnosť neplatným

prevodom, alebo prechodom nadobudol, teda v danom prípade voči štátu, zapísanému v pozemkovej
knihe. Uplatnenie iného reštitučného nároku ohľadom predmetnej parcely nebolo v Štátnom archíve v
F.e zistené.

25. Žalobcovia tvrdili, že vlastnícke právo k parc. č. XXXX k.ú. F. ich právni predchodcovia nadobudli
vydržaním mimo pozemkovej knihy podľa uhorského obyčajového práva, keď sa držby parcely ujali v

roku XXXX a vydržacia doba uplynula dňa X.X.XXXX vzhľadom na ust. § 566 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 116 ods. 1, ktoré určovali kratšiu 10 ročnú
vydržaciu dobu.

26. Vydržanie je osobitný originálny (pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že
musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu
nedochádza. Do nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950 Sb.) dňa 1.1.1951
podmienky vydržania vlastníckeho práva na území dnešnej Slovenskej republiky upravovalo obyčajové

právo platné do 31.12.1950. Podľa tohto obyčajového práva nadobudol vydržaním vlastnícke právo k
nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť mal ako svoju v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe. Všeobecná
vydržacia doba bola 32 rokov, pri vydržaní proti štátu sa vyžadovala 100-ročná vydržacia doba a pri
vydržaní proti cirkvi 40-ročná vydržacia doba. Držba musela byť počas celej vydržacej doby pokojná, t.
j. nesmela byť prerušená a musela byť poctivá. Nestačilo preto, že držiteľ mal fakticky vec u seba, ale

musel byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí vlastníckym právom; dobromyseľnosť tu musela byť od
počiatku. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval zákon č. 141/1950 Sb.
v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 tak, že vyžadoval oprávnenosť
držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby, pričom
oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému skráteniu vydržacích dôb. Podľa týchto

ustanovení bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto
oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí,
ktoré boli v socialistickom vlastníctve (§ 115). Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo,
že držba je oprávnená. Medzi požiadavkou dobromyseľnosti v oboch uvedených právnych poriadkoch

bolrozdielvtom,žeobyčajovéprávoplatnénaSlovenskudo31.12.1950vyžadovalodobromyseľnosťpri
nastúpení do držby, kým podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. bola dobromyseľnosť potrebná
počas celého priebehu vydržacej doby. Z intertemporálneho ustanovenia (§ 566) vyplýva, že u vydržania
vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala bežať
pred 1. januárom 1951, najneskoršie 1. januára 1961, t.j. najneskoršie uplynutím kratšej vydržacej doby

stanovenej Občianskym zákonníkom z roku 1950, počítanej od 1. januára 1951. Vydržacia doba mohla
však uplynúť aj skôr, t.j. pred 1. januárom 1961, ak napr. predchádzajúca 32-ročná doba by bola uplynula
pred uvedeným dátumom 1. januára 1961. Teda pre vydržanie vlastníctva nehnuteľností platilo, že už
bežiaca vydržacia doba sa skončí uplynutím pôvodnej vydržacej doby; ak tá by však do 1. januára 1961
nestihla uplynúť, potom - najneskôr - v 10-ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951.

27. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobcov v ich písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX,
v zmysle ktorého podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnymi
predchodcami žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení Uhorského obyčajového práva a len
samotnú dobu potrebnú na toto vydržanie (vydržaciu dobu) je potrebné posudzovať v zmysle § 566

ods. 1, 2 zákona č. 140/1950 Zb. podľa tohto právneho predpisu. Uvedený názor žalobcov ohľadom
posudzovania podmienok vydržania nezodpovedá príslušným intertemporálnym ustanoveniam a ani
judikatúre súdov. Podľa ustanovenia § 562 zákona č. 141/1950 Sb. sa ustanoveniami tohto zákona
spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; dotohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom. Keďže držba predmetnej pkn parcely mala
začať pred účinnosťou zákona č. 141/1950 Sb., použije sa skoršie právo ( uhorské obyčajové právo)
na posúdenie držby veci len do účinnosti zákona č. 141/1950 Sb.. Ak však vydržacia doba neuplynula

a neboli splnené ani ostatné podmienky vydržania stanovené skorším právom do účinnosti zákona č.
141/1950 Sb., od účinnosti tohto zákona už je potrebné na držbu veci a vydržanie vlastníckeho práva k
nej aplikovať ustanovenia zákona č. 141/1950 Sb.. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1 M Cdo 8/2009
zo dňa 29.4.2010 uzavrel, že v prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred
1. januárom 1951, t.j. podľa obyčajového práva a mala by uplynúť až po tomto dni, museli byť už splnené

aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950. Rovnako tak
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 417/98 zo dňa 24.2.2010 konštatoval, že pokiaľ vydržacia
doba začala plynúť pred 1.1.1951 a mala by v zmysle § 566 ods. 1, 2 zákona č. 140/1950 Sb. uplynúť dňa
1.1.1961, a k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, a teda k vzniku vlastníckeho práva právneho
vzťahu malo dôjsť v roku 1961, treba s poukazom na ust. § 562 zákona č. 141/1950 Sb. posúdiť otázku
vydržania podľa § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Sb. s tým, že na ustanovenia skoršieho právo treba

prihliadnuť pri posúdení existencie držby vedúcej k vydržaniu, ktorá začala pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 141/1950 Sb.. Súd preto skúmal, či boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním podľa zákona č. 141/1950 Sb.

28. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcovia sa ujali držby predmetnej

nehnuteľnosti v máji XXXX, keď uhradili za pozemok určenú kúpnu - prídelovú cenu Štátnemu
pozemkovému úradu. Uvedené bolo preukázané z výsluchu žalobcov 1/, 2/, ktorí potvrdili, že ich rodičia
F. s manželkou H. I. ako aj s manželmi L. a K. R. užívali pozemok na poľnohospodárku produkciu,
a vyplýva to aj z dielčieho zoznamu nadobúdateľov židovských poľnohospodárskych nehnuteľností,
v ktorom je uvedený dátum úhrady ceny za pridelený pozemok právnymi predchodcami žalobcov

označených tam ako nadobúdatelia daného pozemku. Podľa vyjadrenia žalobcov v podaní zo dňa
8.12.2006 mali ich právni predchodcovia pozemok v užívaní až do roku XXXX, kedy im bol odňatý a
daný do užívania roľníckemu družstvu. Okrem faktickej držby veci však zákon vyžadoval aby bola držba
veci oprávnená. Dobromyseľnosť držiteľa bola v zmysle zákona č. 141/1950 Sb. potrebná počas celého
priebehu vydržacej doby. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka
a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s vzhľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa

držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom
patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.
Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť,
teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Žalobcovia tvrdili, že ich
právni predchodcovia do držby nehnuteľnosti vstúpili na základe toho, že nehnuteľnosť bola ich právnym

predchodcom odpredaná zo strany vtedajšieho Slovenského štátu, ktorý ju do vlastníctva nadobudol
na základe zákona od židovských vlastníkov. Zmluva ako nadobúdací titul však do spisu doložená
nebola, ktorú skutočnosť aj namietal žalovaný 1/. Na preukázanie existencie zmluvy nie je nevyhnutné
predloženie jej originálu alebo kópie, ale je možné ju preukázať aj nepriamymi dôkazmi, pričom za
dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť stav veci, napr. výsluch svedkov, správy a

vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb a listiny; je potrebné prihliadať predovšetkým na listiny,
z ktorých sa existencia stratenej zmluvy javí a tiež k správaniu účastníkov po uzavretí tvrdenej zmluvy.
O skutočnosti, že parcela bola pridelená za odplatu zo strany slovenského štátu v prospech právnych
predchodcov žalobcov ako „nadobúdateľov“ svedčí predložený dielčí dočasný zoznam nadobúdateľov
židovských poľnohospodárskych nehnuteľností, v ktorom je zaznamenaný dátum a výška úhrady kúpno-

prídelovej ceny zo strany právnych predchodcov žalobcov v prospech Štátneho pozemkového úradu
ohľadom predmetnej pkn parcely a uvedené vyplýva aj zo záznamu zmien pre katastrálne územie
Trenčín za rok 1944, v ktorom za nového držiteľa predmetnej pozemno-knižnej parcely boli označení
právni predchodcovia žalobcov. Skutočnosť, že právnym predchodcom žalobcov parcelu do držby
odovzdal Štátny pozemkový úrad, ktorý bol oprávnený disponovať so židovskými pozemkami však

nevypovedá o dobrej viere držiteľov. V čase, keď sa právni predchodcovia ujali držby predmetnej parcely
bolo všeobecne známe, že vlastnícke právo k pozemkom sa podľa v tom čase platného uhorského
obyčajového práva prevádzalo až zápisom do pozemkovej knihy a nie už uzavretím zmluvy, resp.
zaplatením ceny za pridelený pozemok. Intabulačná zásada platila na území SR viacero desaťročí apreto neznalosť tohto všeobecne uznávaného a platného pravidla nadobúdania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nemôže viesť k záveru, že právni predchodcovia žalobcov konali v ospravedlniteľnom
právnom omyle. Z listín bolo preukázané, že žiaden z právnych predchodcov žalobcov nebol zapísaný

do pozemkovej knihy ako vlastník predmetnej parcely. Táto skutočnosť musela objektívne vyvolať u
právnych predchodcoch žalobcov pochybnosti, že im do pozemkovej knihy nezapísaná nehnuteľnosť
patrí. Rovnaký záver prijal v obdobnej právnej veci aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo
12/2010 zo dňa 30.3.2011. V danom prípade pri hodnotení dobrej viery držiteľa bolo nutné podľa
názoru súdu zohľadniť aj osobitné okolnosti, za akých právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby

predmetnej parcely. Právni predchodcovia žalobcov si boli od počiatku vedomí toho, že nehnuteľnosť,
ktorá im bola daná do užívania, a o ktorej žalobcovia tvrdili, že ju od štátu kúpili, patrila pôvodne
židovským vlastníkom, ktorým boli nehnuteľnosti odňaté tak, že zo zákona (§ 9 ods. 1 zákona č.
148/1943 Zb., § 150 nariadenia č. 198/1941 Sl.z.) prešlo ich vlastníctvo na štát, ako to je vyznačené aj v
pozemkovej knihe, a ako to vyplýva z iných oboznámených listín, s tým, táto nehnuteľnosť bola právnym
predchodcom žalobcov zo strany štátu pridelená len v dôsledku arizačných fašistických zákonov. Tento

spôsob odnímania majetku zameraný na osoby židovského pôvodu bol zjavne v rozpore so základnými
zásadami demokratického štátu a základnými právami a slobodami, čo muselo byť zrejmé každému.
Po skončení II. svetovej vojny už každý nadobúdateľ musel mať objektívne pochybnosti o správnosti a
platnosti prevodov a prechodov židovského majetku v zmysle fašistického slovenského zákonodarstva,
pretože došlo k masovému odsúdeniu fašistického režimu Slovenského štátu a rehabilitácii príslušníkov

prenasledovaných rasových a etnických skupín, a teda aj Židov, k náprave majetkových krívd na nich
páchaných, a to zákonom č. 128/1946 Zb. účinným odo dňa 17.6.1946. Tieto objektívne skutočnosti boli
pritom všeobecne známe. Tvrdenia žalobcu 1/ o tom, že tesne po skončení 2. sv. vojny v roku 1945 sa
mal brat jedného z právnych predchodcov žalobcov dohodnúť na vyrovnaní s pôvodnými vlastníčkami
židovského pôvodu nemôžu byť pokiaľ ide Zlaticu (K.) I., rod. D. ako pôvodnú vlastníčku pkn parcely

č. XXXX pravdivé, pretože z obsahu spisu O. súdu F. sp. zn. D XXX/XX vyplynulo, že menovaná bola
uznesením O. súdu F. č. M XX/XX zo dňa XX.X.XXXX vyhlásenú za mŕtvu a neprežila deň XX.XX.XXXX.
Pokiaľ brat niektorého z právnych predchodcov žalobcov skutočne rokoval o vyrovnaní za predmetnú
parcelu po skončení 2. sv. vojny s právnymi nástupcami menovanej vlastníčky, ktorým mali byť pozemky
zaplatené, a v domácnosti právnych predchodcov žalobcov sa o tom rozprávali ako uvádzal žalobca

1/, je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov boli konfrontovaní s nárokom právnych nástupcov
židovskej vlastníčky na predmetnú parcelu a museli v dôsledku toho stratiť aj subjektívne presvedčenie
o tom, že sa stali v roku 1943 oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti. Súd dodáva, že do
spisu nebol predložený relevantný dôkaz (právoplatné rozhodnutie súdu), ktorým by bola pôvodná
pozemno-knižná vlastníčka a jej právni nástupcovia označení za štátne nespoľahlivé osoby, ktorým by

nepatril reštitučný nárok podľa zákona č. 128/1946 Zb.. Rozsudkom Najvyššieho súdu Cz 683/52 zo
dňa 25.2.1953 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Trenčín č. Nc II 891/49-12 zo dňa 29.4.1950 o
priznanom reštitučnom nároku G. I. a T. M., rod. D. ako právnych nástupkýň po židovských pozemno-
knižných vlastníkoch, vrátane Q. I., rod. D. ohľadom iných parciel, z dôvodu, že okresným súdom
nebola skúmaná štátna spoľahlivosť pozemno-knižných vlastníkov a jej právnych nástupcov a z iných

procesných dôvodov; nebola teda týmito súdnymi rozhodnutiami konštatovaná štátna nespoľahlivosť
oprávnených osôb. Z listín v spise nijako nevyplýva, žeby bolo s právnymi predchodcami žalobcov počas
plynutia vydržacej doby (ktorá mala uplynúť X.X.XXXX) jednané ako s vlastníkmi predmetnej parcely.
Pokiaľ im bola parcela č. 2216 štátom v roku XXXX odňatá z užívania, nemožno z tohto vyvodzovať,
že boli vnímaní ako jej vlastníci, pretože v pozemkovej knihe bol ako vlastník parcely naďalej vedený

štát, ktorý mal vlastnícke oprávnenia k parcele, vrátane práva prenechať ju do užívania inej osobe.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti nie je možné v žiadnom prípade konštatovať, že právni
predchodcovia žalobcov boli dobromyseľnými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti. K rovnakému záveru
v obdobnej právnej veci dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo 280/2007 zo dňa 30.6.2008,
v ktorom skonštatoval, že právny predchodca žalobcov nenadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva na

základe vydržania, pretože podmienka dobromyseľnosti nebola splnená, pretože právny predchodca
žalobcov si musel byť vedomý, že nehnuteľnosti, ktoré vydražil, patrili osobe, ktorá bola Židovka, a ktorej
nehnuteľnosti boli odňaté a vydražené len v dôsledku arizačných fašistických zákonov.

29. Súd zistil, že nebola splnená ani podmienka ust. § 115 zákona č. 141/1950 Sb., v zmysle ktorého

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním nebolo možné, ak ide o nescudziteľné veci, ktoré sú v
socialistickom vlastníctve. V ustanoveniach § 148 a § 149 Ústavy ČSR (150/1948 Sb.) boli vymenované
veci, ktoré mohli byť národným majetkom, a tým aj nescudziteľnými vecami, (nerastné bohatstvo, zdroje
energie a energetické podniky, bane, huty, prírodné liečivé zdroje, výroba predmetov slúžiacich zdraviuľudu, podniky s počtom aspoň 50 zamestnancov, banky a poisťovne, verejná železničná doprava,
pravidelná cestná a letecká doprava, pošta, verejný telegraf a telefón, rozhlas a film). Právna teória
a prax súdov za nescudziteľné veci považovali ale aj základné prostriedky zverené socialistickým

organizáciám do správy, ktoré boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Žalobcovia tvrdili,
že predmetná parcela č. XXXX k.ú. F. im bola odňatá a daná ešte v roku 1953 do užívania družstva, teda
socialistickej organizácie, ktoré tvrdenia žalovaní nerozporovali. Keďže právni nástupcovia po pôvodnej
židovskej vlastníčke neuplatnili riadne a včas reštitučný nárok v zmysle zákona č. 128/1946 Sb., štát
ostalnaďalejvlastníkompredmetnejparcelyč.XXXX k.ú.F..Zuvedenéhojezrejmé,žespornýpozemok

vo vlastníctve štátu bol zverený do správy socialistickej organizácii do jej družstevného užívania. Sporný
pozemok je preto podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb. treba považovať za nescudziteľnú vec, ktorá
bola vlastníctvom štátu a v družstevnom užívaní ku dňu 1.1.1961, kedy mali podľa tvrdenia žalobcov ich
právni predchodcovia nadobudnúť vlastníctvo k nemu vydržaním.

30. Keďže neboli splnené zákonné podmienky, súd uzavrel, že právni predchodcovia žalobcov

nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej pozemno-knižnej nehnuteľnosti vydržaním a keďže nebol
tvrdený a ani preukázaný iný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, súd musel konštatovať, že
právni predchodcovia žalobcov neboli vlastníkmi pozemku ku dňu ich smrti a tento pozemok nepatrí do
dedičstva po nich. Preto súd žalobu výrokom I. zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Súd vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP výrokom II. priznal úspešným žalovaným
1/, 2/ proti žalobcom 1/ až 8/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

33. Ustanovenej znalkyni z odboru geodézia a kartografia B.. Q. E. bolo na základe uznesení O. súdu F.
č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX vyplatené
znalečné v sumách X.XXX,XX Y. a XX,XX Eur z rozpočtových prostriedkov okresného súdu. Súd
výrokom III. štátu priznal proti žalobcom 1/ až 8/ nárok na náhradu týchto trov konania v rozsahu 100%,
keďže žalobcovia boli v spore neúspešní v plnom rozsahu. Súd vychádzal z ustanovenia článku 4 CSP,

v zmysle ktorého ak CSP nemá výslovné ustanovenie riešiace danú situáciu, predmetná otázka (nárok
štátu na náhradu trov konania) sa posúdi podľa ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu otázku čo
do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej otázky. Súd potom analogicky aplikoval na právo
štátu na náhradu trov konania ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP , v zmysle ktorého má štát pre
rozhodnutie o trovách, ktoré v konaní platil, postavenie strany sporu, a preto štátu patrí nárok voči

stranám na náhradu týchto trov konania. O výške náhrady týchto trov konania súd rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 10 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.