Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913215994.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: L. XXX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom
Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1312/13 na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 336,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17Er/1157/2013-10 zo dňa 14.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“)

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie je vedené na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp.zn. SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012. Po preskúmaní zmluvy o
úvere, uzatvorenej dňa 21.12.2010 medzi oprávneným a povinným, okresný súd túto považuje za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), a to aj s

ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.
Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej
zmluvy nebola individuálne dohodnutá, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa
§ 53 ods.5 OZ neplatná. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi

ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. V predmetnom právnom vzťahu rozhodcovský súd nielenže neskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie
v rozpore s dobrými mravmi, a to zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne.
Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ

ako aj s ustanoveniami Smernice. Na základe uvedeného okresný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu

vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostíexekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci

materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola

dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným
rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným

orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ
ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov,
v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný v tom zmysle, že je si vedomý vzniknutej situácie. Úver
splácal, pokiaľ sa neocitol vo finančnej tiesni. Od februára 2014 prišiel o zamestnanie a má vážne
zdravotné problémy, s ktorými oboznámil aj oprávneného. So spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril

dohodu o splátkach a následne mu bola doručená výzva od exekútora. Pokiaľ úver splácal, žiadal o
odklad splátok, čo mu nebolo umožnené. Suma, ktorú od neho oprávnený žiada je neúnosná a myslí si,
že ide o obohatenie a úžeru. Danú sumu nie je ochotný vrátiť a ani na to nemá finančné prostriedky.
Taktiež nemá žiadny majetok. Podľa jeho názoru, súd by mal zastaviť exekúciu v danej veci.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu
podľa § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté

uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012, ktorým

bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 416,- Eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 416,- Eur od 27.08.2011 do zaplatenia spolu so zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 416,- Eur od 10.11.2011 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 166,12-Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,- Eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k

poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia
dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol
nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 21.12.2010,
zabezpečenej neúplnou zmenkou (blankozmenkou).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal
predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná. (Rozhodnutie

Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd v dôvodoch uznesenia konštatoval skutočnosť, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka,
namietaná skutočnosť však z napadnutého uznesenia nevyplýva. Práve naopak, okresný súd

konštatoval, že rozhodcovská doložka bola dojednaná, avšak v rozpore s právnymi normami
upravujúcimirežimspotrebiteľskýchzmlúv,pretopredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Uvedené
závery však krajský súd považuje za predčasné a nezodpovedajúce obsahu spisu. Z doposiaľ
predložených listinných dôkazov totiž nie je zrejmé, či rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným
titulom, nakoľko doposiaľ súd nemá dôkaz o tom, či rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu

rozhodcovského rozsudku a na základe ktorej by si rozhodcovský súd mohol vyvodiť svoju právomoc
vo veci konať a rozhodnúť, v danom prípade vôbec bola medzi zmluvnými stranami dojednaná.

Vychádzajúc z ustanovení § 4 ods. 1, 2/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní totiž
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve

a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej
formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť len vyhlásením zmluvných strán za podmienok uvedených

v odseku 2 uvedeného zákona.

Súčasťou predloženého spisového materiálu nie je rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy
a písomne uzatvorená rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani priamo v predmetnej zmluve o
úvere, ani vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.

Rozhodcovskýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauvádza,že siodvodilprávomocod „rozhodcovskej
zmluvy“. Odvolací súd poznamenáva, že dojednanie obsiahnuté v bode 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nemožno v žiadnom prípade považovať za platne dojednanú rozhodcovskú doložku. Z
obsahutohtodojednaniavyplývaibavôľavyužiťmimosúdneinštitútyriešeniasporovapredrozhodnutím
sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. V ďalšom texte tohto zmluvného bodu

je potom výslovne uvedené znenie dojednanej mediačnej doložky podľa zákona č. 420/2004 Z. z.
o mediácii, s konkrétne určeným Mediačným centrom so sídlom v Bratislave. Dojednanú mediačnú
doložku podľa zákona č. 420/2004 Z. z. preto rozhodne nemožno stotožniť s rozhodcovskou doložkou
v zmysle § 4 ods.1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa exekučný súd postupne zameral predovšetkým na ozrejmenie,
čipredloženýrozhodcovskýrozsudokvydanývrozhodcovskomkonanívôbecmoholnadobudnúťprávne
účinky, pretože za predpokladu, ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej

zmluve, ktorá platne uzatvorená nikdy nebola, bolo by nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a ako nulitný právny akt nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom. Exekučný súd by mal oprávneného vyzvať, aby mu doručil predmetnú rozhodcovskú zmluvu-
ide o povinnosť preukázať riadnym dôkazom skutkové okolnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
oprávneného. V prípade ak exekučný súd zistí, že medzi účastníkmi sporu bola rozhodcovská zmluva

dohodnutá v písomnej forme, preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi
právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím na ustanovenia
Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku a ktorú je potrebné používať ako
interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne rozhodne, pričom dodrží
procesný postup tak, ako je naznačený v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/ 2012 zo dňa

10.07.2013.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.