Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Raganová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/78/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206568
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116206568.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: B. Č., H..:
XX.XX.XXXX, C. F. H. X, E., právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o.,
Užhorodská 21, Košice, IČO : 47 231 785 proti žalovaným X./. Z.. Z. S., H..: XX.XX.XXXX, C. C.Ž. XXX,
právne zastúpená: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 17, Banská
Bystrica, IČO: 36 851 574 a 2./ Stavebné bytové družstvo I Košice, Vojenská 14, Košice, IČO: 31 661
734 právne zastúpený : advokátom JUDr. Ivanom Husárom, AK Košice, ulica Vojenská 14 o určenie
neplatnosti zmluvy takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanej v 1.rade vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. Priznáva žalovanému v 2.rade vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 16.03.2016 domáhala určenia, že zmluva o
prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného v 2.rade a
žalovanou v 1.rade zo dňa 23.07.1999 je neplatná. Zároveň žiadala náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade uzavrel s právnym predchodcom žalovaného
v 2. rade ( Územné bytové družstvo Kuzmányho, Košice, Vojenská .14, IČO: 594 733) dňa 23.07.1999
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorý byt sa nachádza v katastrálnom území D.R.,
X. E. - K. Z., X. E. P. B. A. T. H. F. N. Č. XXXXX. P. X. C. Č.. XX, H. X. S. N. N. Č. X X. M. H.
V. H. X K. K. Č.K. XXXX, H. S. Č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2 ako aj
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoločný podiel k pozemku
986/100000. V súčasnosti je žalovaná v 1. rade vedená na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka
týchto nehnuteľností. Žalobkyňa poukázala na to, že na Okresnom súde Košice I prebieha pod spisovou
značkou 38C/390/2013 konanie o návrhu žalovanej v 1. rade proti žalobkyni o vypratanie bytu pričom
ide o byt, ktorý bol predmetom prevodu podľa zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu. V tomto
konaní o vypratanie bytu sa stala spornou otázka vlastníctva predmetného bytu a teda aj otázka aktívnej
legitimácie a platnosti výpovede z nájmu nakoľko podľa žalobkyne je zmluva o prevode absolútne
neplatná, pričom dôvodom tejto absolútnej neplatnosti je absencia podpisu žalovanej v 1. rade na
zmluve o prevode a teda chýba jej prejav vôle smerujúci k nadobudnutiu vlastníckeho práva tak ako to
vyžaduje zákon. Žalobkyňa uviedla, že na platné uzavretie zmluvy je potrebná písomná forma, pričom
podpisy účastníkov musia byť na tej istej listine a v prípade absencie písomnej formy je takáto zmluva
absolútne neplatná a na túto neplatnosť prihliada súd ex offo. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu o prevode
vlastníctva družstevného bytu datovanú na deň 23.07.1999 podpísala vlastnoručne žalobkyňa a to
menom žalovanej v 1. rade, teda namiesto podpisu žalovanej v 1. rade ručne vypísala podpis žalobkyňa
pričom žalobkyňa nemala na tento úkon žiadne splnomocnenie o čom svedčí aj to, že údaj o zastúpeníchýba v zmluve, teda v zmluve nie je uvedené, že by žalovaná v 1. rade konala v zastúpení a nie je
k nej pripojená plná moc. Žalobkyňa poukázala na to, že to že zmluvu nepodpísala žalovaná v 1.rade
potvrdilaajsamotnážalovanáv1.radeatodňa26.05.2015napojednávanívprávnejveci38C/390/2013,
kedy žalovaná v 1.rade uviedla, že zmluvu nepodpisovala, nakoľko bola v nemocnici a údajne na
podpis splnomocnila žalobkyňu. Žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem je odôvodnený tým,
že vzhľadom na výpoveď z nájmu a prebiehajúce súdne konanie o vypratanie bytu na Okresnom súde
Košice I pod spisovou značkou 38C/390/2013 jej hrozí bez požadovaného určenia vypratanie z bytu,
čím sa ocitne na ulici a preto týmto určením sa odstráni právna neistota medzi stranami sporu (otázka
platnosti výpovede z nájmu ako aj otázka aktívnej legitimácie na podanie žaloby o vypratanie z bytu ).
3. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení označila a predložila súdu : informatívny
čiastočný výpis z listu vlastníctva číslo 13223 vyhotovený dňa 02.01.2016 prostredníctvom
Katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre okres Košice I, obec Košice -
Staré mesto, katastrálne územie Huštáky a zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa
23.07.1999, ktorej vklad bol povolený pod V3059/99 zo dňa 21.12.1999. Zároveň navrhla, aby súd
v konaní si vyžiadal spis Okresného súdu Košice I - 38C/390/2013 a pre prípad spornosti podpisu
žalovanej v 1.rade na zmluve o prevode vlastníctva bytu, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie.
4. Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.05.2017, ktoré bolo súdu doručené toho istého dňa
uviedol, že je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti, pričom takého určenie v
zmysle Cs..p. odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Podľa žalovaného v 2.rade je
potrebné aj na tento prípad s prihliadnutím na § 470 ods. 1 C.s.p. aplikovať to, že žaloba o určenie
právnej skutočnosti je možná iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade ak by súd
posudzoval žalobu podľa pôvodného O.s.p. má za to, že naliehavý právny záujem na takomto určení tu
neexistuje a to či už s poukazom na § 80 ods. 1 písmeno c) O.s.p. alebo s poukazom na ustanovenie
§ 137 písmeno c) C.s.p., nakoľko prípadný vyhovujúci výrok nebude mať žiadne priaznivé dôsledky pre
žalobkyňu. Ak by aj súd určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, nestane sa žalobkyňa na základe
takéhoto rozsudku vlastníčkou bytu. Zároveň naliehavosť právneho záujmu tu nie je daná, pretože ak
právnaotázkamápovahupredbežnejotázkyvovzťahukinejprávnejotázke,natakomtourčeníniejeani
naliehavý právny záujem, pretože tu možno žalovať o určenie existencie alebo neexistencie samotného
práva alebo právneho vzťahu. Teda tam, kde je možné žalovať o určenie vlastníckeho práva, nemožno
žalovať o určenie neplatnosti zmluvy. Žalovaný v 2.rade poukazuje na to, že žalovaná v 1.rade vlastnícke
právo k bytu nadobudla bez ohľadu na platné zmluvy už len z dôvodu vydržania, nakoľko kúpna zmluva
bola uzavretá v roku 1999. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že táto podpísala kúpnu zmluvu namiesto
žalovanej v 1.rade bez udelenia plnej moci, žalovaný v 2.rade sa pre odstup času k tejto skutočnosti
nevie vyjadriť. Zároveň poukázal na to, že zjavné zneužitie práva podľa čl. 5 C.s.p. nepoužíva právnu
ochranu a takisto poukázal aj na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak teda žalobkyňa, ktorá podľa vlastného tvrdenia
podpísala zmluvu za svoju sestru sa domáha neplatnosti takéhoto právneho úkonu, je to konanie v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať túto právnu ochranu. Preto navrhuje, aby súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol a aby zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vo výške 100%. Za účelom
ozrejmenia, či zmluvu o prevode vlastníctva bytu podpísala žalovaná v 1.rade alebo žalobkyňa navrhol
žalovaný v 2.rade vypočuť pracovníka SBD I Košice, ktorý v danej dobe realizoval prevody bytov.
5. Žalovaná v 1.rade vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.06.2017
uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju za účelovú a má za to, že je potrebné žalobu
zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa nemá žiaden naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože aj
v prípade vyhovenia tomuto určovaciemu návrhu by nedošlo k zmene vlastníctva v prospech žalobkyne
a neriešilo by sa ani jej neisté postavenie vo vzťahu k podanej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti
a v tomto prípade by muselo byť iniciované ďalšie konanie a uplatňované ďalšie nároky, ktoré by
bezpochybyvznikli.Žalovanáv1.radeďalejuviedla,žežalobkyňažiadnymspôsobom,netvrdilatoakým,
spôsobom sa zmení jej právne postavenie ak by súd určil, že je zmluva neplatná. V tomto prípade by
sa preukázalo len to, že bytovú jednotku žalobkyňa užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaná
v 1.rade ďalej poukázala na to, že právny predchodca žalovaného v 2.rade previedol vlastnícke právo
k bytu číslo XX H. K. H. X.S. C.D. M. K. K. Č. XXXX H. V. H. X N. E. vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckeho podielu na
pozemku s parcelným číslo 3572. Žalobkyňa nikdy nebola členkou bytového družstva a tento byt jej
nebol družstvom ani pridelený do užívania. Právny predchodca žalovaného v 2.rade preto nemal žiadendôvod na uzavretie zmluvy so žalobkyňou. Žalovaná v 1.rade za prevod vlastníckeho práva k bytu
zaplatila dňa 25.11.1996 sumu 4.161,- Sk, ktorá predstavovala nesplatenú časť investičného úveru s
príslušenstvom na prevádzaný byt, čo je aj uvedené v samotnej zmluve o prevode družstevného bytu
zo dňa 23.07.1999. Nárok na prevod družstevného bytu vznikol výlučne žalovanej v 1.rade s ktorou aj
právny predchodca žalovaného v 2.rade uzavrel túto zmluvu. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdený skutkový
stav, s týmto žalovaná v 1.rade nesúhlasí a namieta ho, pokiaľ by boli pravdivé skutočnosti opísané ňou
v žalobe, teda že za sestru podpísala zmluvu, tak by ona sama spôsobila absolútnu neplatnosť zmluvy o
ktorej musela už v vedieť v roku 1999. Pre vysvetlenie skutkového stavu - pokiaľ ide o výpoveď žalovanej
v 1.rade na pojednávaní dňa 26.05.2015 v konaní 38C/390/2013, kde mala uviesť, že „ za byt som
platila ja, avšak bolo to všetko v jej (žalovanej) kompetencii, bola mnou v plnom rozsahu splnomocnená.
Ja som bola v tom čase v nemocnici, to znamená, že zmluvu podpisovala žalovaná.“ - tu poukázala
žalovaná v 1.rade na to, že od podpisu zmluvy o prevode družstevného bytu uplynulo viac ako 16 rokov,
pričom tak dlhý časový horizont spôsobil to, že sa žalovanej v 1.rade niektoré skutočnosti poplietli.
Je pravdou, že žalovaná v 1.rade bola hospitalizovaná, bolo to v roku 1999, avšak oveľa neskôr ako
bola zmluva o prevode družstevného bytu podpísaná, tá bola podpísaná dňa 23.07.1997 na bytovom
družstve, pričom zamestnankyne bytového družstva žalovanú v 1.rade veľmi dobre poznali a vedeli o
koho sa jedná. Niekoľko mesiacov po podpise zmluvy musela byť žalovaná v 1.rade hospistalizovaná ,
pričom z bytového družstva jej oznámili, že jej budú zasielať ja Zmluvu o prevode družstevného bytu
a mala obdržať z katastra nehnuteľnosti list vlastníctva. Nakoľko žalobkyňa a žalovaná v 1.rade sú
sestrami a v rozhodnom období boli medzi nimi dobré vzťahy, žalovaná v 1.rade požiadala žalobkyňu,
aby prípadné doručenie zmluvy aj podpísala. Toto však neznamená, že by žalobkyňu splnomocnila na
podpis samotnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. To, že žalovaná v 1.rade v rozhodnom období
nebolahospitalizovanáaleažniekoľkomesiacovnato,preukázalažalovanáv1.radezápočtovýmlistom,
ktorý aj súdu predložila, z ktorého je zrejmé, že žalovaná v 1.rade bola práceneschopná v čase od od
17.11.1999 do 06.12.1999, a od 24.01.2000 do 10.03.2000, pričom v tomto období došlo aj k povoleniu
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1.rade. Vzhľadom k tomuto má žalovaná v 1.rade
za to, že v tomto prípade absentuje naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení, má
za to, že je potrebné žalobu zamietnuť.
6. Konanie bolo začaté za účinnosti zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s
účinnosťou od 01.07.2016 zrušený zákonom číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len
C.s.p. ).
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 07.11.2017, na ktorom sa oboznámil
s listinami nachádzajúcimi sa v spise ako aj s obsahom pripojeného spisu 38C/390/2013 a zistil tento
skutkový stav:
9. Na tunajšom súde pod spisovou značkou 38C/390/2013 prebieha konanie v ktorom sa Mgr. Mária
Posypanková ako žalobkyňa domáha voči Anne Červinkovej ako žalovanej vypratania bytu číslo 22,
ktorý sa nachádza vo vchode číslo 3 na 3.poschodí v obytnom dome so súpisným číslom 1225, na
parcele registra „C“ číslo 3572, ktorý je zapísaný na LV číslo 13223, katastrálne územie Huštáky, vedný
správou Katastra Košice a to do 15 dní od rozhodnutia z dôvodu, že žalovaná užíva predmetný byt bez
právneho dôvodu. Toto konanie bolo uznesením tunajšieho súdu 38C/390/2013 - 114 zo dňa 14.04.2016
prerušené do právoplatného skončenia konania veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod spisovou
značkou 39C/78/2016 na základe návrhu žalovanej. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia o prerušení
konania vyplýva, že konajúca sudkyňa mala za to, že otázka ktorá sa rieši pod spisovou značkou
39C/78/2016 má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. V spise 38C/390/2013
je doložená výpoveď Mgr. Márie Posypankovej z nájmu bytu zo dňa 17.10.2012 adresovanú Anne
Červinkovej na byt, ktorého vypratania sa v tomto konaní Mgr. Mária Posypanková domáha. Výpoveď
bola daná z dôvodu, že nájomníčka neuhradila nájomné za viac ako tri mesiace s tým, že výpovedná
lehota bola trojmesačná.
10. Z informatívne čiastočného výpisu z LV číslo 13223 pre okres Košice I, obec Košice - Staré mesto,
katastrálne územie Huštáky, vyhotoveného prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie,
kartografie a katastra predloženého žalobkyňou bolo zistené, že vlastníkom bytu číslo 22 na 3.poschodívo vchode číslo 3 obytného domu so súpisným číslom 1225 postavenom na parcele číslo 3572 je Mária
Posypanková, nar.: 04.10.1957, titulom zmluvy o prevode bytu, ktorej vklad bol povolený pod V-3059/99
z 21.12.1999.
11. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu bolo zistené, že táto bola uzavretá dňa
23.07.1999 medzi Územným bytovým družstvom Kuzmányho Košice, ulica Vojenská číslo 14 a členom
družstva Máriou Pospynkovou nar.: 04.10.1957, bytom Košice, Novomeského číslo 3, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva bytu číslo 22 na 3.poschodí bytového domu so súpisným číslom 1225
na ulici Novomeského číslo 3 v Košiciach ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu vo veľkosti 986/100000 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku s parcelným číslom
3572 o výmere 504 m2, druh pozemku zastavaná plocha vo výmere 504 m2, na ktorom je postavený
dom a ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV číslo 13223 pre obec Košice 2, katastrálne územie Košice
- Západ, na katastrálnom úrade, Správe katastra v Košiciach. Vklad tejto zmluvy bol povolený Okresným
úradom Košice 2, Katastrálnym odborom dňa 21.12.1999 pod V-3059/99.
12. Na pojednávaní dňa 07.11.2017 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, žiadala, aby súd určil
neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou v 1.rade a žalovanou v 2.rade. Uviedla, že má
za to, že na predmetnej zmluve absentuje prejav vôle žalovanej v 1.rade ktorá podpis nevykonala a
teda absentuje vôľa a prejav vôle a pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, poukázala na to, že v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 38C/290/2013 sa žalovaná v 1.rade
ako žalobkyňa domáha vypratania bytu voči žalobkyni v tomto konaní, ktorá je v konaní o vypratanie
bytu označená ako žalovaná, pričom predpokladom úspešnosti takéhoto konania je to, aby ten kto sa
domáha vypratania nehnuteľnosti bol vlastníkom. Žalobkyňa má za to, že je spochybnené vlastníctvo
žalovanej v 1.rade k predmetnému bytu a teda je tu daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
zmluvy, lebo od toho závisí povinnosť žalobkyne vypratať predmetný byt. Advokát žalobkyne navrhol v
konaní vypočuť samotnú žalobkyňu.
13. Na tomto pojednávaní advokát žalovanej v 1.rade zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná a žiadal,
aby súd žalobu zamietol. Má za to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem, poukázal aj na
ustálenú judikatúru v tomto smere. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje svoj naliehavý právny záujem od toho,
že by takýmto určením nemusela vypratať byt, jej postavenie sa ani napriek určeniu, že zmluva je
neplatná žiadnym spôsobom nezmení, pretože ona sama nikdy nebola vlastníčkou predmetného bytu
a ani jej nevznikol nárok na odkúpenie bytu. Vlastníčkou a členkou bytového družstva bola žalovaná
v 1.rade, ktorá splnila všetky podmienky pre prevod vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu
a uhradila aj sumu investičného úveru, čím prejavila vôľu uzavrieť zmluvu o prevode družstevného
bytu. Účastníkmi zmluvy o prevode vlastníctva k tomuto bytu môžu byť len členovia družstva a bez
akéhokoľveksplnomocneniabynedošlokpodpisutakejtozmluvy.Žalobkynivžiadnomprípadenesvedčí
naliehavý právny záujem, pretože užívanie bytu bez titulu sa žalobou o určenie neplatnosti predmetnej
zmluvy len predlžuje. Poukázal na to, že v konaní o vypratanie bytu sa otázka platnosti alebo neplatnosti
predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu mohla riešiť ako prejudiciálna. Pokiaľ malo
dôjsť k podpisu zmluvy zo strany žalobkyne, žalobkyňa túto skutočnosť oprela len o výpoveď žalovanej
v 1.rade v konaní o vypratanie bytu, avšak ako už poukázali na to v písomnom vyjadrení po uplynutí 16
rokov došlo k splynutiu určitých skutočností a v tomto smere poukázali aj na dátumy v ktorom období
bola žalovaná hospitalizovaná a v ktorom období došlo k podpisu zmluvy.
14. Na tomto pojednávaní advokát žalovanej v 2.rade poukázal na svoje písomné stanovisko, ktoré
doručil súdu, a na ktorom aj zotrval. Má za to, že nie je tu daný naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti predmetnej zmluvy, pretože výsledok tohto sporu žiadnym spôsobom neovplyvní výsledok
konania o vypratanie bytu , nakoľko ak by aj súd určil, že je predmetná zmluva neplatná, žalobkyňa bude
aj naďalej predmetný byť užívať bez právneho titulu.
15. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnostitohtozákonazostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijeajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania ak boli v
neprospech strany.16. Podľa § 80 písmeno c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
17. Žaloba bola podaná ešte za účinnosti O.s.p., t.j. dňa 16.03.2016. Účinky tejto žaloby v zmysle ust.
§ 470 ods. 2 C.s.p. ostali zachované, súd preto mal za to, že sa jedná o určovaciu žalobu, podanú
podľa ešte za účinnosti O.s.p., ktorej účinok ostal v konaní zachovaný a úspešnosť ktorej je z procesno
- právneho hľadiska daná tým, že navrhovateľ na takomto určení preukáže naliehavý právny záujem.
18. Právny záujem, ktorý je podmienkou u procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80
písmeno c O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sa
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustné aj napriek tomu, že je možná (prípadne) iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Vychádzajúc
z tohto je teda pre existenciu naliehavého právneho záujmu nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo
spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pokiaľ by súdne rozhodnutie priamo či nepriamo
pozitívne alebo negatívne žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne postavenie žalobcu, nemôže byť v
takom prípade daný naliehavý právny záujem na žalobe. Významné teda je, či výrok rozhodnutia o tom,
či tu právo je alebo nie je bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v
hmotno - právnych vzťahoch.
19. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu je zrejmé, že prevodcom a vlastníkom
družstevného bytu č. 22 nachádzajúceho sa na 3. poschodí v obytnom dome so súpisným číslom 1225
na ulici Novomeského v Košiciach bolo Územné bytové družstvo Kuzmányho, Košice, Vojenská č. 14,
ktoré je právnym predchodcom žalovaného v 2.rade, čo v konaní nebolo sporné. Sporné nebolo ani to,
a takisto to vyplýva z vyššie uvedenej zmluvy, že nadobúdateľkou a kupujúcou predmetného bytu bolo
žalovaná v 1.rade, ktorá je zároveň zapísaná na liste vlastníctva č. 13223 pre okres : Košice I, obec :
Košice - Staré Mesto, katastrálne územie : Husťáky ako jeho výlučná vlastníčka. Vklad zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu bol povolený pod V 3059/99 dňa 21.12.1999. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu
38C/390/2013 bolo zistené, že medzi žalovanou v 1.rade a žalobkyňou prebieha na tomto súde konanie
o vypratanie vyššie uvedeného bytu č. 22, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná v 1.rade.
20. Ak by súd určil, že vyššie uvedená zmluva je neplatná, žiadnym spôsobom by sa nezmenilo právne
postavenie žalobkyne - táto by sa nestala vlastníčkou predmetného bytu ( v konaní nikto nerozporoval
to, že žalovaná v 1.rade bola členkou družstva a teda jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu a ani nikto v konaní netvrdil a nepreukázal, že by niekedy žalobkyňa bola členkou
družstva a jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu ) ani by sa
neodstránilo jej postavenie v konaní o vypratanie bytu - pre prípadnú súdom vyslovenú neplatnosť
zmluvy o prevode vlastníctva bytu by bola v rovnakej situácii ako je teraz t.j. bola by užívateľkou bytu
bez právneho dôvodu len s tým, že vlastníkom bytu by bol žalovaný v 2.rade a žiadnym spôsobom by
nezanikla povinnosť žalobkyne za takejto situácie vypratať predmetný byt. Vyhovujúcim rozsudkom v
tomto konaní by sa teda neodstránila žiadnym spôsobom neistota žalobkyne v konaní o vypratanie bytu,
práve naopak situácia by sa nezmenila, len ostala by spornou otázka aktívnej legitimácie v konaní o
vypratanie bytu, ktorú si však má súd vyriešiť sám predbežne v konaní 38C/390/2013. Teda vyriešenie
otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu je
len otázkou predbežnou vo vzťahu k posúdeniu, či tu je povinnosť žalobkyne vypratať byt alebo nie.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na žalobeo určenie neplatnosti zmluvy a žalobu z tohto dôvodu súd zamietol. V zmysle ustálenej judikatúry súd
následne ani žalobu vecne nepreskúmaval a zároveň aj z tohto dôvodu, a z dôvodu hospodárnosti
konania súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom zamestnanca žalovaného v
2.rade a ani nenariadil z týchto dôvodov znalecké dokazovanie na určenie pravosti podpisu žalovanej v
1.rade na zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu.
21. O nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1.rade ako aj žalovaného v 2.rade rozhodol súd podľa
§ 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci . Nakoľko boli žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade v plnom rozsahu úspešní v tomto konaní,
súd im priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 C.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( § 355 ods.1 C.s.p. ).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom
súde Košice I v dvoch vyhotoveniach ( §362 C.s.p. )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p. )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 C.s.p. )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( §365 ods.1
C.s.p. )
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods.3 C.s.p. )
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( § 366 C.s.p. )
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.