Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417201230
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417201230.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom L. XXXX/X, XXX XX M., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o.,
so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanej E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom O. č. XXX, XXX XX F. R., právne zastúpenej JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom

Nám. Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19Pc/2/2017-118
zo dňa 20.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo

dňa 20.03.2018 rozhodol, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá
do výlučného vlastníctva žalobcu osobný automobil zn. Toyota Yaris v zostatkovej hodnote 4.000,- Eur;
byt č. XX na 4. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc.
C-KN č. XXX/XX o výmere 231 m2, zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
3125/143454 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku, všetko vedené
na LV č. XXXX v k. ú. M.; fotoaparát zn. Nikon v zostatkovej hodnote 150,- Eur; nasporená suma z

komisionárskej zmluvy zo dňa 10.06.2011 uzatvorenej so spoločnosťou ATLANTIK finančné trhy, a. s.
vo výške 732,- Eur; dlh strán sporu voči Všeobecnej úverovej banke, a. s. zo zmluvy č. XXX/XXXXXX/
XX- XXX/XXX zo dňa 02.07.2007 vo výške 10.577,85 Eur a do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá
nábytok predsiene v zostatkovej hodnote 40,- Eur; obývacia zostava ASKO v zostatkovej hodnote 80,-
Eur; sedacia súprava v zostatkovej hodnote 300,- Eur; nábytok detskej izby v zostatkovej hodnote 200,-
Eur; televízor zn. Samsung v zostatkovej hodnote 200,- Eur; televízor zn. Panasonic v zostatkovej

hodnote 30,- Eur; chrómové svietidlo v zostatkovej hodnote 6,- Eur; svietidlo v zostatkovej hodnote 4,-
Eurá; počítačový stôl v zostatkovej hodnote 15,- Eur; svietidlo v zostatkovej hodnote 5,- Eur; chladnička
v zostatkovej hodnote 60,- Eur; mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote 10,- Eur; kuchynský stôl a
stoličkyvzostatkovejhodnote30,-Eur;benzínovákosačkavzostatkovejhodnote115,-Eur;automatická
pračka zn. Indesit v zostatkovej hodnote 150,- Eur; kúpeľňová zostava v zostatkovej hodnote 300,- Eur;
knižnica v zostatkovej hodnote 10,- Eur; skrinka do spálne a komoda v zostatkovej hodnote 100,- Eur;

notebook v zostatkovej hodnote 70,- Eur; nasporená suma zo zmluvy o stavebnom sporení JUNIOR
č. XXXXXXXXXX v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. vo výške 2.444,- Eur (prvý výrok). Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov zaniknutého BSM sumu vo výške 4.932,43 Eur,
do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradutrovkonania(tretívýrok)astranámsporuuložilpovinnosťzaplatiťspoločneanerozdielnesúdny
poplatok vo výške 588,50 Eur na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (štvrtý výrok).1.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo strán sporu, uzatvorené dňa 12.06.2004,
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4P 99/2014-17 zo dňa 28.01.2015,
právoplatným dňa 04.02.2015. Po zániku manželstva medzi manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Obidve strany sporu súhlasili, že byt č. 10
na 3. poschodí, vo vchode č. XX, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru
pre katastrálne územie M. je v ich podielovom spoluvlastníctve a nepatrí do BSM. Žalovaná súhlasila
aj s tým, že byt č. XX na 4. poschodí, vo vchode č. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne
územie M. patrí do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov

získaných z dedičstva žalobcu. Súhlasila s jeho prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu bez
náhrady. Strany sporu dospeli k dohode ohľadom zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, aj o ich prikázaní
do výlučného vlastníctva jednému z nich. Zhodli sa aj na výške nasporených peňažných prostriedkov zo
sporenia JUNIOR vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni (2.444,-Eur) a sporenia vedeného v spoločnosti
ATLANTIK finančné trhy, a.s. (732,-Eur), aj na výške zostatku dlhu vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.
(10.577,85Eur). Medzi bývalými manželmi zostalo sporné len to, či má byť do masy zaniknutého BSM

zahrnutá aj pohľadávka manželov voči tretím osobám (žalovanej a jej rodinným príslušníkom), auto
značky Toyota Avensis, ktoré mala žalovaná odpredať počas trvania manželstva v hodnote 2.800,- Eur,
notebook, ktorý mala žalovaná získať darom od žalobcu počas trvania manželstva a to, či sporenie
JUNIOR v Prvej stavebnej sporiteľni má patriť do masy BSM. Na Okresnom súde Žiar nad Hronom
prebieha konanie sp. zn. 9C/345/2015 o žalobe žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

žalovanej a jej rodinným príslušníkom ako podielovým spoluvlastníkom rodinného domu vo výške
16.453,20 Eur. V konaní o vyporiadanie BSM žiadal žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia
35.000,- Eur, ktorý v rámci konania znížil o sumu 16.453,20 Eur; bezdôvodné obohatenie vzniklo
zhodnotením nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve manželky a jej rodinných príslušníkov. Z
výpisuzlistuvlastníctvač.XXXXokresnýsúdzistil,žerodinnýdomsúp.č.XXXvk.ú.O. naparc.č.XXX

je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, H. W. a R. W., o veľkosti ich spoluvlastníckych podielov 1/3.

1.2. Po citácii § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) okresný
súd prikázal hnuteľné veci stranám sporu s ich súhlasom tak, ako ich užívajú po rozvode manželstva,
vychádzajúc z účelného usporiadania ich vzájomných vzťahov. Osobné motorové vozidlo značky Toyota

Avensis nebolo zahrnuté do masy BSM, nakoľko bolo predané počas trvania manželstva, takže v čase
zániku BSM neexistovalo. Notebook súd prvej inštancie do masy BSM za zostatkovú hodnotu ustálenú
v priebehu konania dohodou strán sporu zahrnul, nakoľko darovanie medzi manželmi je z prostriedkov
BSM vylúčené. Žalobcovi potom boli prikázané do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v zostatkovej
hodnote 150,- Eur a žalovanej v zostatkovej hodnote 4.725,- Eur. Strany sporu sa dohodli aj na prikázaní

pasíva - zostatku úveru vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa
02.07.2007 v čiastke ku dňu zániku BSM 10.577,85 Eur žalobcovi, ktorý ho po rozvode manželstva
spláca.

1.3. Okresný súd vyporiadal ako aktíva produkty vedené v Prvej stavebnej sporiteľni (JUNIOR) a

v spoločnosti ATLANTIK finančné trhy, a.s., ktoré zanikli po zániku BSM a boli vyplatené stranám
sporu, a to žalovanej suma 2.444,- Eur zo sporenia JUNIOR a žalobcovi vo výške 732,- Eur zo
sporenia ATLANTIK. Peňažné prostriedky v sporení JUNIOR vedené v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.
boli nasporené v priebehu BSM, z prostriedkov BSM a uvedenou sumou disponuje žalovaná. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že sporenie ATLANTIK bolo zriadené za trvania manželstva, pričom

nasporenásumavovýške732,-Eurbolavyplatenáporozvodemanželstvanaúčetžalobcu.Okresnýsúd
prikázal nasporenú sumu zo sporenia JUNIOR vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., do výlučného
vlastníctva žalovanej.

1.4. Súd prvej inštancie do masy BSM nezahrnul pohľadávku manželov voči tretím osobám, nakoľko

táto netvorí jeho masu. Uviedol, že zo zákonnej dikcie § 150 Občianskeho zákonníka jednoznačne
vyplýva, že každý z manželov má možnosť požadovať v rámci vyporiadania zaniknutého BSM len to,
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, resp. je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho výlučný majetok. V danom prípade o takúto situáciu nejde, keďže podľa žalobcu mal
byť zo spoločných prostriedkov BSM zhodnotený majetok tretích osôb. Nie je preto možné uvedenú

pohľadávku zahrnúť do masy BSM bez toho, aby sa k danej skutočnosti (základu nároku, výške
nároku ...) mali možnosť rovnocenne vyjadriť ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (jedným z
nich je žalovaná) a využiť všetky prostriedky procesnej obrany. Preto okresný súd dospel k záveru,
že žalobca dôvodne uvedený nárok uplatnil v inom konaní, vedenom na okresnom súde pod sp. zn.9C/345/2015, kde vystupuje v procesnom postavení žalobcu a podieloví spoluvlastníci rodinného domu,
ktorý mal byť z prostriedkov BSM zhodnotený, na strane žalovaných.

1.5. Spočítaním zostatkových hodnôt hnuteľných vecí a aktív, na ktorých sa strany sporu v priebehu
konania dohodli okresný súd zistil, že žalobca získal hodnotu 4.882,- Eur a žalovaná hodnotu 4.169,-
Eur, teda hnuteľné veci predstavujú hodnotu celkom 9.051,- Eur (polovica 4.525,50,- Eur). Žalovaná by
teda mala vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu 356,50 Eur. Žalobca prevzal na seba dlh -
zostatok úveru vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. ku dňu zániku BSM vo výške 10.577,85 Eur. Každý

z bývalých manželov by sa mal podieľať pri rovných podieloch na jeho úhrade čiastkou 5.288,93 Eur. Z
uvedeného dôvodu vznikla povinnosť žalovanej vyplatiť žalobcovi čiastku 5.288,93 Eur na dorovnanie
podielu žalobcu na pasívach BSM. Od uvedenej čiastky je potrebné odrátať sumu, ktorú je povinný
žalobca uhradiť žalovanej z titulu vyporiadania hnuteľných vecí - 356,50 Eur. Zrátaním aktív a pasív
BSM okresný súd dospel k záveru, že žalovaná by mala na úplné vyporiadanie BSM vyplatiť žalobcovi
sumu 4.932,43 Eur, a to do 90-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.6. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal vzhľadom na charakter
konania aj k tomu, že rozhodnutie nekorešponduje s ani jedným návrhom strán sporu, teda nemožno
hovoriť o väčšej úspešnosti v spore niektorej z nich.

1.7. Okresný súd uložil stranám sporu povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok zo
žaloby na vyporiadanie BSM podľa § 7 ods. 8 a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Za základ súdneho poplatku určil cenu všetkých vecí
a ostatných hodnôt patriacich do BSM. Pri stanovení súdneho poplatku vychádzal z hodnoty 19.628,85
Eur (hodnota hnuteľných vecí a pasív BSM), teda súdny poplatok predstavuje 588,50 Eur. Povinnosť

zaplatiť ho uložil stranám sporu spoločne a nerozdielne v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „C.s.p.“) tvrdiac, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k viacerým pochybeniam, ktorými boli

porušené základné práva žalobcu aj základné princípy konania, najmä princíp formálnej pravdy, princíp
rovnosti a princíp voľného hodnotenia dôkazov. Po zopakovaní žalobného petitu konštatoval, že súd
prvej inštancie vyporiadal hnuteľný majetok v súlade s návrhom žalobcu okrem fotoaparátu zn. Nikon
v zostatkovej hodnote 150,- Eur, ktorý prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Súdu prvej inštancie
vytkol, že neskúmal okolnosti a počínanie si strán konania predchádzajúce súdnemu sporu. Žalovaná

opakovane odmietala a nesúhlasila s vyporiadaním BSM spôsobom uvedeným v návrhu žalobcu, v
súlade s ktorým rozhodol súd prvej inštancie takmer stopercentne. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania sa preto mal okresný súd zaoberať aj touto skutočnosťou.

2.1. Žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) navrhoval zaradiť do masy BSM pohľadávku bývalých manželov

24.000,- Eur, neskôr v zmysle znaleckého posudku predloženého žalovanou 16.500,- Eur, z titulu
rekonštrukcie rodinného domu počas trvania manželstva, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve
žalovanej a jej dvoch príbuzných, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každého 1/3. Poukázal na
ustanovenie § 191 ods. 1 a § 220 ods. 2 C.s.p.. Podľa odvolateľa okresný súd vyhodnotil dôkazy
svojvoľne, v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, bez logického vysvetlenia. Odôvodnenie

jeho rozsudku v časti 16.500,- Eur považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné, keďže konajúci súd
na základe žalobcových tvrdení a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Vôbec sa nezaoberal vyporiadaním tretinového podielu z rodinného domu
prináležiaceho žalovanej, lebo pohľadávka voči tomuto tretinovému podielu mala byť zaradená do masy
BSM. Žalobca súhlasil s hodnotou rodinného domu v znaleckom posudku zabezpečenom žalovanou

napriek tomu, že v skutočnosti ako manželia investovali vyššiu sumu. Za nelogické a účelové označil
rozporovanie znaleckého posudku žalovanou. Súd prvej inštancie mal podľa odvolateľa v zmysle § 150
OZ prihliadať na to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na osobný majetok jedného z
nich. Pri vyporiadaní BSM mal potom rátať s povinnosťou žalovanej nahradiť do BSM minimálne jednu
tretinu z celkovej pohľadávky bývalých manželov voči vlastníkom rodinného domu z titulu rekonštrukcie

rodinného domu počas trvania manželstva. Znalec ohodnotil zhodnotenie rodinného domu počas trvania
manželstva na 16.500,- Eur, z čoho 1/3 vo výške 5.500,- Eur mala byť zarátaná do výpočtu podielov,
takže žalovaná je povinná nahradiť do masy BSM túto sumu. Následne mal súd prvej inštancie túto sumu
rozdeliť na polovicu z dôvodu rovnosti podielov manželov (podiel každého 2.750,- Eur) a zohľadniť jupri vyčísľovaní vyrovnávacieho podielu, ktorý by mala žalovaná žalobcovi vyplatiť sumou 7.682,43 Eur
(4.932,43 + (5.500 : 2) = 7.682,43 Eur).

2.1.1. Konajúci súd nemal podľa odvolateľa preukázanú hodnotu investícií manželov do rodinného domu
po tom, čo žalovaná výšku pohľadávky rozporovala napriek jej ustáleniu v znaleckom posudku, ktorý
predložila. Okresný súd si toto tvrdenie žalovanej osvojil, ale relevantné dokazovanie nevykonal. Za
existujúcej dôkaznej situácie mal 2/3 zo zhodnotenia rodinného domu, teda čiastku 11.100,- Eur určiť
do výlučného vlastníctva žalovanej a po následnom prepočte by bol vyrovnací podiel, ktorý by mala

žalovaná vyplatiť žalobcovi, 13.182,43 Eur. Suma z titulu rekonštrukcie rodinného domu je predmetom
konania okresného súdu sp. zn. 9C/345/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia len z opatrnosti.

2.2. Odvolateľ sa nestotožnil ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.
Zdôraznil svoj záujem na mimosúdnom riešení sporu poukážuc aj na písomnú a e-mailovú komunikáciu
sožalovanouajejprávnymzástupcom,opakovanéiniciovaniestretnutíajopakovanézasielanienávrhov

na vyporiadanie, všetko s negatívnym výsledkom. Okresný súd rozhodol o vyporiadaní takmer totožne
s návrhom žalobcu, dokonca v prospech žalobcu navyše, keď žalovanej uložil povinnosť na vyplatenie
vyrovnacieho podielu zaplatiť 4.932,43 Eur. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Revúca a
potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/12/2017 o aplikácii zásady
procesného úspechu aj v konaní o vyporiadanie BSM. Odvolateľ preto považuje za dôvodné požadovať

náhradu trov konania od žalovanej s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p.. Navrhol tiež, aby povinnosť
zaplatiť súdny poplatok bola uložená žalovanej a aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v zmysle podaného odvolania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že hodnotnejšie veci a nehnuteľnosti preberá žalobca

vzhľadom na rozsah majetku, ktorý bol pririeknutý v rámci vyporiadania BSM. Žalovaná považuje
vyplatenie sumy 13.182,43 Eur za nehorázne. Ona má podľa navrhovaného výroku rozhodnutia pre
odvolací súd majetok v hodnote 12.765,- Eur a žalovanému má vyplatiť 13.182,43 Eur vrátane prebrania
neistej investície vo výške 11.000,- Eur. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla potvrdiť ako vecne
správne.

4. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že žalovaná vo vyjadrení neuviedla žiadne relevantné
skutkové ani právne tvrdenia, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na výsledok konania. Žalovanej zostal
rodinný dom zhodnotený o investície vo výške najmenej 16.500,- Eur zo spoločného majetku manželov.
Rozhodnutím okresného súdu bol žalobca ukrátený o svoju zákonnú polovicu z investícií v zmysle

základných zásad vyporiadania BSM. Žalovanej zostal zhodnotený rodinný dom, z ktorého hodnoty jemu
nepripadla ani najmenšia čiastka.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike navrhla potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Na Okresnom súde
Žiar nad Hronom doteraz trvá konanie, ktorým sa žalobca domáha sumy 16.500,- Eur vo vzťahu k nej,

k jej bratovi a matke. V danom konaní nepreukázal financie, ktoré by boli na investície použité.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia

§ 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní
sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

7. Odvolací súd musí predovšetkým zdôrazniť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú strany sporu tak procesné postavenie žalobcu,
ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,

že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené
aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Zároveň ide o
konanie, v ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi jeho stranami
v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (rozsudok NS ČR z 28.05.2009 sp. zn. 22Cdo 410/2008, alebo Zhodnotenie praxe súdov pri výklade a aplikácii ustanovení novely Občianskeho
súdneho poriadku (zákona č. 49/1973 Sb. ), schválené uznesením pléna NS ČSSR zo 16.12.1974 sp. zn. Plsf 2/74 uverejnené

pod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Vzhľadom k tomu nemôže rozhodnutie o
vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového
poriadku iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok NS ČR z 05.02.2008 sp. zn. 22
Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa § 379 písm. c) C.s.p. nie je viazaný rozsahom, v ktorom sa
odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.

8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

9. Vyjadrením rovnakého právneho postavenia manželov po hospodárskej stránke je inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Miera účasti manželov na právach a povinnostiach,
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, nie je vyjadrená podielmi. Bezpodielovosť je teda

pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva, ktoré sa vzťahuje na všetky veci, ktoré môžu byť
predmetom vlastníctva a ktoré niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva akýmkoľvek
oprávneným spôsobom, s výnimkou vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom, resp. výmenou
za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve. Ak však na zadováženie novej
veci bola použitá čo i len časť spoločných prostriedkov, patrí takto získaná vec do bezpodielového

spoluvlastníctva.

9.1. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba zahrnúť aj pohľadávky a dlhy. Vyporiadanie
pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vykonávané pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, sa týka len vzťahu medzi manželmi a nezasahuje nijako

do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že do BSM nezahrnul pohľadávku manželov voči tretím osobám,
nakoľko netvorí jeho masu. Vychádzal pritom z ustanovenia § 150 OZ upravujúceho kritériá pre

vyporiadanie BSM, nie z § 143 OZ definujúceho rozsah majetku tvoriaceho BSM. Nezdôvodnil a ani z
vykonaného dokazovania nevyplýva, či skutočne za trvania manželstva manželom vznikla pohľadávka
vočitretímosobám,zakéhoprávnehotituluavakejvýške.Akovyplývaz §143Občianskehozákonníka,
aj pohľadávky manželov voči tretím osobám existujúce v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov do masy BSM patria. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie publikované

ako judikát č. R 6/72, podľa ktorého ak sa manželia podieľali na opravách alebo úpravách nehnuteľnosti,
ktorá je vlastníctvom iného občana, potom pre vyporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov
je rozhodné, či im vznikla a trvá voči vlastníkovi nehnuteľnosti pohľadávka z toho dôvodu, že vynaložili
na tieto práce svoje spoločné prostriedky. Odvolací súd dodáva, že je irelavantné, či pohľadávka voči
tretím osobám vznikla z dôvodu zhodnotenia ich majetku alebo napr. z dôvodu požičania finančných

prostriedkov (kedy sú bývalí manželia v pozícii veriteľov). Relevantné je, či táto pohľadávka rozvedených
manželov voči tretím osobám existovala v čase zániku BSM. Pokiaľ medzičasom došlo k tomu, že sa
bývalá manželka stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej zhodnoteniu malo dôjsť,
vo vzťahu k jej spoluvlastníckeho podielu bude potrebné ustáliť, či došlo k vynaloženiu spoločných
prostriedkov patriacich do BSM na jej výlučný majetok, alebo v časti došlo k zániku záväzku splynutím.

11. Nakoľko by pohľadávka z titulu investície vynaloženej stranami sporu na rodinný dom súpisné č. XXX
v obci O. mala byť predmetom samostatného súdneho konania Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 9C/345/2015, súd prvej inštancie z tohto spisu po jeho pripojení zistí presný predmet prebiehajúceho
súdneho konania a jeho strany, ako aj stav konania majúc na zreteli, že súd nie je viazaný právnym

posúdením veci.12. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v čase zániku BSM strán sporu existovala ich
pohľadávka voči tretím osobám, zistí jej výšku a vyporiada celé zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctva
podľa zásad uvedených v § 150 OZ.

13. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súd prvej inštancie vyporiadal v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov aj byt č. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. C-KN č. XXX/XX o výmere 231 m2, zastavané
plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3125/143454 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a k pozemku, zapísaným na LV č. XXXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru
pre k. ú. M., o ktorom ale obe strany sporu zhodne tvrdili, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nepatrí. Okresný súd, ktorá si toto nesporné tvrdenie strán sporu osvojil, potom nemohol v
konaní o vyporiadanie BSM vyporiadať majetok, ktorý do BSM nepatrí.

14. K odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodovania o trovách konania odvolací súd opakovane

poukazuje na iudicium duplex charakter konania. Aj rozhodovanie o trovách konania má potom svoje
špecifiká, pretože ide o rozhodnutie v podstate v záujme obidvoch sporových strán, ktoré majú povinnosť
uskutočniť vyporiadanie. Nedá sa preto povedať, že plný úspech v konaní má ten, kto podal žalobu.
Úspech alebo neúspech je až v tom, akého podielu sa komu dostane, a v tomto smere nezáleží
na návrhu, súd postupuje ex offo. Preto si spravidla, pri dodržaní základnej parity podielov, každá

strana sporu znáša svoje náklady zo svojho a nebude druhému nič hradiť (bližšie in Bičovský, J.
Bezpodílové spoluvlastnictví manželů. Praha: Linde Praha a. s. - Právnické a ekonomické nakladatelství
a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, 1994, 230 s., str. 225).

15. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup

podľa § 396 ods. 3 C.s.p..

16. Záverom odvolací súd apeluje na obidve strany sporu, aby poskytli všetku potrebnú súčinnosť
a vzájomne vynaložili všetko úsilie nevyhnutné na dosiahnutie súdneho rozhodnutia, resp. vzájomnej
dohody zodpovedajúcej zákonu, rešpektujúcej ich spoločnú minulosť vrátane zaužívaného spôsobu

hospodárenia, charakter konania aj dobu, ktorá uplynula od zániku ich manželstva a majetkového
spoločenstva.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).