Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/87/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911204499
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6911204499.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: O. Y., r.č.

XXXXXX/XXXX, obchodné meno: Ladislav Borzi FOTO-VIDEO-COPYCENTRUM, IČO: 10907343, so
sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 25 proti odporcovi: V. J., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
v L., S.. H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so sídlom v Brezne, Rázusova 79
o zaplatenie sumy 3.225,97 Eur (pôvodne 3.186,43 Eur) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 40,- Eur spoločne s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40,- Eur od 01.05.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.183,42 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť JUDr. Miroslavovi Kriškovi, zástupcovi odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 14.04.2011, v zmysle jeho zmeny zo dňa 11.05.2012, domáhal
proti odporcovi zaplatenia sumy 3.225,97 Eur z dôvodu škody spôsobenej odporcom dňa 27.04.2010
na štočkoch navrhovateľa spolu vo výške 3.169,47 Eur, ďalej z dôvodu nezaplatenej ceny odporcom za

poskytnuté služby vo výške 40,- Eur, ako aj z dôvodu súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom vo
výške 16,50 Eur, pričom navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil tiež nárok na úrok z omeškania vo výške
9,25 %, resp. 9 % z každého jednotlivého žalovaného nároku (vrátane súdneho poplatku, ktorý urobil
súčasťou žalovanej istiny).
V návrhu sa poukazovalo na to, že odporca dňa 27.04.2010 odcudzil z prevádzky navrhovateľa
mosadzné štočky, ktoré poškodil, pričom za tento skutok bol odsúdený Okresným súdom Rimavská
Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/188/2010.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2011, v zmysle jeho doplnenia zo dňa 19.08.2011, uviedol,
že navrhovateľ jednotlivé žalované nároky právne neodôvodnil a nepredložil dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení obsiahnutých v návrhu. Ďalej spochybnil trestný rozkaz č.k. 2T/188/2010-52
zo dňa 15.10.2010, ktorým bol odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu krádeže a
prečinupoškodzovaniacudzejveci,atiežspochybnilvýškucienurčenýchnavrhovateľomzajehoslužby,
z ktorých vychádzal pri vyčíslení ušlého zisku vo výške 2.250,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle jeho zmeny zo dňa 11.05.2012,
originálom diplomovej práce pod názvom "Volebný systém pomerného zastúpenia a jeho uplatnenie
vo vybraných štátoch", vyjadrením odporcu zo dňa 16.08.2011 v zmysle jeho doplnenia zo dňa19.08.2011, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/188/2010, vyjadreniami odporcu zo
dňa 16.08.2011 a 19.08.2011, vyjadreniami navrhovateľa zo dňa 15.09.2011, 28.11.2011, 11.05.2012 a
27.05.2013, živnostenským listom navrhovateľa, faktúrou č. 2011/590 zo dňa 22.03.2011, dokladom o

zaplatení zo dňa 18.04.2011, vyúčtovaním ciest zo dňa 23.03.2011, cenníkom navrhovateľa za tlač a
viazaniediplomovýchprác,písomnýmipoznámkaminavrhovateľaozákazkáchvmájiajúni2009,kópiou
peňažného denníka navrhovateľa za mesiace máj a jún 2009 a za máj 2010, vyjadrením spoločnosti
TECHGRAPH, s.r.o. zo dňa 14.02.2012, oznámením Mincovne Kremnica, š.p. zo dňa 04.07.2012,
vyjadreniami účastníkov konania a zástupcu odporcu na pojednávaniach dňa 22.08.2011, 21.11.2011 a

27.06.2013 (v závislosti od ich účasti na tom ktorom pojednávaní).

Z návrhu na začatie konania v spojení s jeho zmenou zo dňa 11.05.2012, súd zistil, že navrhovateľ žiadal
zaviazať odporcu na zaplatenie nasledovných nárokov:
- náklady za znovu vyrobenie kompletnej sady mosadzných razidiel (štočkov) vo výške 646,21 Eur,
predstavujúcej rozdiel medzi cenou za ich vyrobenie - 1.290,- Eur a už zaplatenou sumou odporcom

- 643,79 Eur,
- náhrada cestovných výdavkov v súvislosti so zabezpečovaním výroby nových razidiel spoločnosťou
FOLKEM Kft. v Maďarsku a ich následným prevzatím vo výške 273,26 Eur,
- priemerný ušlý zisk za mesiace máj a jún 2010 vo výške 2.250,- Eur,
- doplatok ceny za objednané viazanie diplomových prác v počte 2 ks vrátane razenia textu zlateným

písmom vo výške 40,- Eur,
- zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur.

Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 2T/188/2010, konkrétne z výsluchu odporcu pred vyšetrovateľom
dňa 28.04.2010, ako aj dňa 24.06.2010, súd zistil, že odporca si u navrhovateľa dňa 26.04.2010 objednal

pre svoju priateľku zviazanie diplomových prác vrátane razenia zlateného písma na obale, pričom
navrhovateľovi zaplatil zálohu 20,- Eur s tým, že zvyšok ceny doplatí zajtra. Cena poskytnutej služby
medzi navrhovateľom a odporcom však v presnej sume dohodnutá nebola. Keď si dňa 27.04.2010 prišiel
pre diplomovú prácu, navrhovateľ si od neho vypýtal doplatok ceny služby vo výške 40,- Eur, čo však
odporcanebolochotnýzaplatiť,nakoľkosamucena(spoluvovýške60,-Eur)zdalaneprimeranevysoká.

Keďže odporca nechcel uhradiť navrhovateľovi doplatok 40,- Eur, tak mu navrhovateľ odmietol vydať
diplomové práce. Odporca ďalej uviedol, že konal v afekte, keď podložku s kompletnou sadou štočkov
vzal navrhovateľovi z pultu, pričom bol na neho nahnevaný kvôli tomu, že mu navrhovateľ odmietal vydať
diplomové práce, ktoré už museli byť odovzdané do školy v Košiciach. Zároveň uviedol, že bol ochotný
zaplatiť navrhovateľovi cenu za služby vo výške maximálne 40,- Eur a nie 60,- Eur, ako neadekvátne

od neho žiadal navrhovateľ.
Trestným rozkazom č.k. 2T/188/2010 zo dňa 15.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.12.2010, bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods.
1 Trestného zákona a zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, z toho dôvodu, že dňa 27.04.2010 v prevádzke navrhovateľa (v Rimavskej

Sobote, Hviezdoslavova 25) odcudzil držiak so 46 mosadznými razidlami, ktoré následne odhodil do
odpadkového koša. Navrhovateľ bol s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie.

V súvislosti so žalovaným nárokom na zaplatenie sumy 40,- Eur, dospel súd na základe vykonaného

dokazovania k nasledovným skutkovým zisteniam:
Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca si dňa 26.04.2010 objednal u navrhovateľa
viazačské práce vrátane razenia zlateného písma na obale 2 diplomových prác a navrhovateľ tieto práce
vykonal. Taktiež bolo nesporné, že odporca zaplatil navrhovateľovi pri objednávaní služby zálohu 20,-
Eur, pričom doplatok ceny služby vo výške 40,- Eur nebol navrhovateľovi uhradený.

Navrhovateľ predložil súdu, ako dôkaz, diplomovú prácu U. Z. z roku 2010 pod názvom "Volebný systém
pomerného zastúpenia a jeho uplatnenie vo vybraných štátoch", ktorá je viazaná v čiernej koženke s
vyrazeným textom na jej obale vo forme zlateného písma v počte 6 riadkov.
Na pojednávaní dňa 27.06.2013 uviedol zástupca navrhovateľa, že nemajú výhrady voči zaviazaniu
odporcu na zaplatenie sumy 40,- Eur s prináležiacim príslušenstvom v prospech navrhovateľa za

objedané služby odporcom dňa 26.04.2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 40,- Eur spoločne s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 01.05.2010 až do zaplatenia.Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 01.05.2010, tak ako to žiadal navrhovateľ vo
svojom podaní zo dňa 11.05.2012 (aj hoci sa odporca dostal do omeškania už od 28.04.2010). Priznaná
výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.,

ako aj s výškou základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 28.04.2010 (osem percentuálnych bodov + 1
% = 9 %).

Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu

za zhotovenie veci.

Podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

V súvislosti s čiastkovými žalovanými nárokmi na náhradu škody vo výške 646,21 Eur a 273,26 Eur
dospel súd na základe vykonaného dokazovania k nasledovným skutkovým zisteniam:
Na pojednávaní dňa 22.08.2011 navrhovateľ uviedol, že dňa 10.02.2011 vykonal osobnú objednávku
výroby kompletnej sady razidiel v spoločnosti FOLKEM Kft. so sídlom v Debrecene (Maďarsko), pretože
bolo nevyhnutné tam doniesť a aj nechať zlatiaci stroj s príslušenstvom. Dôvodom tejto objednávky bolo

rozhodnutie navrhovateľa nahradiť celú pôvodnú sadu razidiel, z ktorej časť dňa 27.04.2010 poškodil
odporca, novou sadou (všetkých) razidiel.
Faktúrou č. 2011/590 vystavenou spoločnosťou FOLKEM Kft. dňa 22.03.2011 bola navrhovateľovi
vyúčtovaná cena 1.290,- Eur za gravírovanie mosadze - štočok v rozsahu 215 m2, pričom ako deň
plnenia bol uvedený 21.03.2011.

Z debetného avíza VÚB, a.s. zo dňa 18.04.2011 súd zistil, že v uvedený deň uhradil navrhovateľ
spoločnosti FOLKEM Kft. sumu 1.290,- Eur, pričom účel platby bol uvedený ako "2011/590 SEPA".
Odporca predložil súdu šekový ústrižok, z ktorého vyplýva, že dňa 27.08.2010 zaplatil navrhovateľovi
sumu 643,79 Eur predstavujúcu náhradu škody za 21 razidiel.

Z vyúčtovania ciest zo dňa 23.03.2011 súd zistil, že navrhovateľ okrem cesty dňa 10.02.2011 do sídla
tejto spoločnosti, vykonal dňa 22.03.2011 ďalšiu cestu, a to za účelom prevzatia vyhotovených razidiel
a zlatiaceho stroja, pričom celkové náklady na tieto cesty boli vyčíslené na sumu 250,22 Eur.
V zmene návrhu zo dňa 11.05.2012 už navrhovateľ vyčíslil náhradu cestovných nákladov na sumu
273,26 Eur.

Navrhovateľ vo svojich ústnych aj písomných vyjadreniach v priebehu konania (najmä však v písomnom
podaní zo dňa 28.11.2011) tvrdil, že z jeho strany bolo nevyhnutné dať si vyrobiť novú kompletnú sadu
všetkýchmosadznýchrazidiel,namiestopôvodnejsadyobsahujúcejpoškodenéajnepoškodenérazidlá,
pretože "poškodenie určitej časti zo 46 kusov štočkov spôsobuje nepoužiteľnosť/nefunkčnosť celého

systému sady štočkov na ten účel, na ktoré boli vytvorené". Taktiež tvrdil, že "žiadny výrobca nevie
zaručiť, že vie vyrobiť časť štočkov presne v tej výške, ako boli predošlé, vzhľadom k tomu, že stroje
majú určitú toleranciu (ne)presnosti výroby; preto je nutné aj podľa posudku (spoločnosti TECHGRAPH,
s.r.o. zo dňa 13.05.2010) vyrobiť všetky štočky znova, v jednom pracovnom cykle."

Z odborného vyjadrenia spoločnosti TECHGRAPH, s.r.o. zo dňa 13.05.2010 ku spôsobenej škode na
mosadzných razidlách navrhovateľa (ktoré bolo vyhotovené pre potreby trestného konania a je súčasťou
spisu 2T/188/2010) vyplýva, že z celkového počtu 46 razidiel bolo poškodených a pre kvalitnú razenú
tlač nepoužiteľných 21 razidiel, pričom cena na výrobu nových razidiel (namiesto 21 poškodených) bola
určená na sumu 643,79 Eur vrátane DPH. Vo vyjadrení sa tiež uvádza, že 90 % z poškodených razidiel

je pre kvalitnú tlač nepoužiteľných.

Súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 28.11.2011 k odbornému stanovisku zo dňa
13.05.2010, v ktorom sa nepravdivým a skresľujúcim spôsobom uvádza, že:- odborným stanoviskom sa určila miera poškodenia celého súboru štočkov v percentách na cca 90 %
(v skutočnosti sa táto miera stanovila len v súvislosti s poškodenými razidlami v počte 21 ks),
- podľa posudku je nutné vyrobiť všetky štočky znova v jednom pracovnom cykle a nastavení stroja (v

skutočnosti odborné stanovisko žiadny takýto záver neobsahuje).

Súd listom zo dňa 26.01.2012 vyzval spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o., aby sa vyjadrila k otázke, či nimi
skúmaných 46 razidiel navrhovateľa tvorilo taký jednotný celok, že pri poškodení časti tohto celku v
podobe 21 razidiel (tak ako ich vymenovali v ich odbornom vyjadrení zo dňa 13.05.2010) by bola zvyšná

časť celku v podobe 25 nepoškodených razidiel nepoužiteľná, resp. či poškodenému navrhovateľovi
stačilo dať u príslušného výrobcu vyrobiť len nové razidlá namiesto poškodených v počte 21 kusov,
alebo bol navrhovateľ dôvodne nútený dať si vyhotoviť u výrobcu kompletnú sadu 46 razidiel. Súd dal k
dispozícii spoločnosti TECHGRAPH, s.r.o. aj písomné podanie navrhovateľa zo dňa 28.11.2011.

Spoločnosť TECHGRAPH, s.r.o. vo svojom liste zo dňa 14.02.2012 uviedla, že:

- razidlá sú skladané na razbu celistvých nápisov; nepoškodené razidlá sú použiteľné za podmienky
výroby chýbajúceho (poškodeného) razidla; len poškodené razidlá nie sú vhodné na kvalitnú razbu,
- nové razidlá sa dajú vyrobiť podľa vzoru poškodeného razidla, pričom sa dajú kombinovať s pôvodnými
razidlami bez straty kvality razby; tolerancia na výrobu razidiel je bežná do 0,02 mm a toto nemá žiadny
vplyv na kvalitu razby.

Súd listom zo dňa 22.06.2012 vyzval Mincovňu Kremnica, š.p., ktorá má vo svojom výrobnom programe
aj výrobu štočkov a ručných razidiel, aby sa vyjadrili, či v prípade poškodenia razidiel - pri zachovaní
kvality razby - stačí dorobiť iba tie razidlá, ktoré boli poškodené, alebo je nutné v záujme zachovania
kvality razby dať vyrobiť kompletne celú novú sadu razidiel. Súd dal mincovni k dispozícii odborné

vyjadreniezodňa13.05.2010avyjadreniezodňa14.02.2012-vyhotovenéspoločnosťouTECHGRAPH,
s.r.o.

Mincovňa listom zo dňa 04.07.2012 poukázala na nevyhnutnosť mať k dispozícii poškodené razidlá, aby
vo veci vedeli zaujať relevantné stanovisko.

Súd listom zo dňa 22.03.2013 vyzval navrhovateľa na predloženie poškodených aj nepoškodených
štočkov v počte 46 kusov za účelom ich posúdenia Mincovňou Kremnica, š.p.

Navrhovateľ listom zo dňa 29.05.2013 súdu oznámil, že "požiadavku súdu, na kontrolu štočkov zo stany

Mincovňa Kremnica, š.p. považuje za irelevantnú," pretože ich názor by bol "len neakceptovateľným
laickým názorom." Z uvedeného dôvodu navrhovateľ odmietol poskytnúť súdu predmetné razidlá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že celá sada razidiel je nepoužiteľná na určený účel, ak dôjde

ku poškodeniu hoci aj len určitého počtu razidiel z tejto sady, a preto je nevyhnutné dať vyrobiť celú
úplne novú sadu razidiel.
Súd s poukazom na stanovisko spoločnosti TECHGRAPH, s.r,o. v listine zo dňa 14.02.2012, ktoré
navrhovateľ žiadnym dôkazom nevyvrátil, dospel k záveru, že ak by dal navrhovateľ vyrobiť nové razidlá
len namiesto poškodených, boli by tieto kombinovateľné s nepoškodenými razidlami bez straty kvality

razby. Nebolo preto dôvodné, ale ani účelné zo strany navrhovateľa dať vyrobiť kompletnú sadu nových
razidiel, a to aj v súvislosti s nepoškodenými razidlami.

Ďalej súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že na
Slovensku nie je taký výrobca, ktorý by mu vedel vyrobiť razidlá vhodné na kvalitnú razbu, a preto ich

musel dať vyrobiť v Maďarsku a v súvislosti s tým absolvovať cesty s celkovými nákladmi vo výške
273,26 Eur.
Na pojednávaní dňa 21.11.2011 uvádzal navrhovateľ skutočnosti týkajúce sa len jeho zisťovaní z rokov
2007 a 2008 za účelom vyrobenia držiakov na razidlá a súčasne týkajúce sa spoločnosti BOST SK, a.s.
so sídlom v Trenčíne, ktorá mu v roku 2009 vyrobila držiaky na razidlá, avšak tieto boli vadné.

Súd poukazuje na to, že predmetné tvrdenia navrhovateľa súviseli len s výrobou držiakov na razidlá, nie
však s výrobou razidiel ako takých, pričom aj aktuálnosť týchto tvrdení ostala nejasná, keďže vychádzali
z informácii získaných navrhovateľom v rokoch 2007 až 2009.V súvislosti s čiastkovým žalovaným nárokom na náhradu škody (ušlý zisk) vo výške 2.250,- Eur, dospel
súd na základe vykonaného dokazovania k nasledovným skutkovým zisteniam:
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že pri výpočte nároku na ušlý zisk vo výške 2.250,- Eur (45 zákaziek

krát 50,- Eur) vychádzal navrhovateľ:
- z priemeru ním určených cien za zviazanie 2 ks diplomových prác vrátane razenia zlateného písma
vo výške 60,- Eur pri dodacej lehote 1 deň),
- z jeho čistého zisku vo výške 50,- Eur, nakoľko z určenej ceny 60,- Eur predstavujú priame materiálové
náklady na vykonanie obdobnej služby 10,- Eur a jeho zisk 50,- Eur,

- z priemeru ním určeného počtu zákaziek na mesiace máj a jún v rozsahu 45 (minimálne 30 zákaziek,
maximálne 60 zákaziek).
Vo vyjadrení zo dňa 15.09.2011 už však navrhovateľ uviedol, že pri výpočte ušlého zisku nepoužil
cenu za práce vyhotovené za jeden deň, ale použil priemernú cenu najčastejšie objednaných prác za
zviazanie. Súd poukazuje na to, že v skutočnosti sa stále jednalo o sumu 60,- Eur (ako cenu) pripadajúcu
na poskytnutú službu za 1 deň.

V rámci vykonaného dokazovania predložil navrhovateľ súdu vlastnoručne vyhotovené poznámky na
dvoch stranách, s uvedením mesiaca máj 2009 a jún 2009 v ich záhlaví, obsahujúce dátumy, priezviská
(miestami nečitateľné), "popis zákazky", termín zhotovenia a cenu.
Súd poukazuje na to, že v uvedených poznámkach sa spomína spolu 38 zákaziek na viazačské práce,

pričom až v 23 zákazkách (čo je vyše 60 %) bola dohodnutá dodacia lehota v rozsahu viac ako jeden
deň (od 2 do 11 dní).

Možno preto konštatovať, že výpočet ušlého zisku navrhovateľom, ktorý vychádza z priemerom
určeného počtu zákaziek na mesiace máj a jún 2010 v rozsahu až 45 zákaziek, ako aj z priemernej

ceny pripadajúcej na jednu zákazku vybavenú navrhovateľom za 1 deň vo výške 60,- Eur, je nesprávny,
pretože tento výpočet nekorešponduje s poznámkami, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Relevantné
dôkazy na zdôvodnenie správnosti výpočtu ušlého zisku navrhovateľ v konaní nepredložil ani nenavrhol
vykonať.

Navrhovateľ síce súdu predložil aj dve strany peňažného denníka týkajúce sa mesiacov máj a jún 2009,
kde sa uvádza, že "za viazacie práce" mal súhrnne príjem 1.939,70 Eur, resp. 504,- Eur, avšak tieto
listiny neobsahovali žiadne skutočnosti potrebné na zistenie správnosti takého výpočtu ušlého zisku,
aký uskutočnil navrhovateľ.

Súd len pre úplnosť poznamenáva, že navrhovateľ, ako podnikateľ poskytujúci služby razenia zlateného
písma, si objednal vyhotovenie razidiel nevyhnutných na poskytovanie takejto služby až dňa 10.02.2011,
t.j. po vyše 9 mesiacoch od poškodenia časti pôvodnej sady razidiel.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd zamietol návrh navrhovateľa v časti náhrady škody

(vrátane prináležiaceho príslušenstva):
- v sume 646,21 Eur predstavujúcej doplatok do ceny za novú sadu razidiel, nakoľko navrhovateľ
nepreukázal potrebu vyhotovenia kompletnej sady razidiel vrátane náhrady za tie, ktoré vôbec
poškodené neboli,
- v sume 273,26 Eur predstavujúcej cestovné pri dvoch cestách do sídla spoločnosti FOLKEM Kft.,

nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by náhradné razidlá nebolo možné vyrobiť v adekvátnej kvalite aj
na Slovensku,
- v sume 2.550,- Eur predstavujúcej ušlý zisk navrhovateľa za máj a jún 2010, nakoľko navrhovateľ
nepreukázal správnosť a dôvodnosť ním vyčísleného ušlého zisku.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jehotvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 442 ods. 1 občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

V súvislosti s čiastkovým žalovaným nárokom vo výške 16,50 Eur, má súd za to, že predmetná
suma predstavujúca zaplatený súdny poplatok za návrh bola navrhovateľom v zmene návrhu zo dňa
11.05.2012 nesprávne zahrnutá do žalovanej istiny, a taktiež nesprávne bol z nej žiadaný aj úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne od 15.09.2011. Súd musel návrh aj v tejto časti zamietnuť, nakoľko
predmetná suma nemôže byť súčasťou žalovanej istiny a neprináleží z nej nárok na úrok z omeškania,

pričom súd o nej môže rozhodovať len v rámci trov konania.

O náhrade trov konania odporcovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko odporca bol v
konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech v prevažnej časti (98,8 %), pričom neúspech mal len
v nepatrnej časti. Jeho miera úspechu preto predstavuje 97,6 %.

Z uvedeného dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur z
titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh v časti týkajúcej sa priznanej sumy 40,- Eur s prináležiacim
príslušenstvom.
Náhrada trov konania z titulu trov právneho zastúpenia priznaná v prospech odporcu vo výške 1.183,42
Eur predstavuje odmenu za prípravu a prevzatie veci, za vyjadrenie odporcu dňa 16.08.2011 k návrhu,

za účasť na 3 pojednávaniach dňa 22.08.2011, 21.11.2011 a 27.06.2013 - 5krát po 121,17 Eur, režijný
paušál 4krát po 7,41 Eur a 1krát 7,81 Eur, náhradu za stratu času pri cestách na pojednávanie 2krát
po 74,10 Eur a 1krát 78,06 Eur, cestovné náhrady pri cestách na pojednávanie 2krát po 38,78 Eur a
1krát 39,06 Eur a 20 % DPH).
Súd nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za:

- doplnenie vyjadrenia k návrhu zo dňa 19.08.2011, nakoľko súd odporcu o takéto doplnenie nežiadal,
pričom zástupcovi odporcu nič nebránilo v tom, aby svoje vyjadrenie k návrhu urobil naraz v jednej listine
a nie v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich listinách,
- návrh na prerušenie konania, nakoľko ide len o iniciatívny procesný návrh zástupcu odporcu, ktorý bol
pre nedôvodnosť zamietnutý,

- vyjadrenie odporcu zo dňa 26.06.2013, t.j. tesne pred pojednávaním, ktorého podstatné myšlienky
predniesol zástupca odporcu na samotnom pojednávaní, pričom uvedené podanie je len iniciatívou
zástupcu odporcu bez reálnej možnosti oboznámenia navrhovateľa s jeho obsahom.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzby tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca a navrhovateľ dobrovoľne nesplnia povinnosti uložené týmto rozhodnutím, majú obaja
účastníci možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.