Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/271/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111217632.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu 1/ R. R. Y. Z. J. G. R. Z.K. R., R. R. F. Č.. XX, J., A.
XX XXX XXX (predtým R. R. Y. J. Z. R. Z. R., R. R. X. R. XX, L., A.: XX XXX XXX), 2/ H.. A. Y., X..
X.X. XXXX, L. L., X. Z. Č.. XX, zastúpená E.. R. K., C., C. F., P. Č.. X, F. proti žalovaným 1/ H.. B. X.,
X.. XX.E. XXXX, L. J., F. Č.. X, 2/ H.. Y. M., X.. X.R. XXXX, L. R. X. Y., R. Č.. X, 3/ H.. A. P., X.. XX.C.
XXXX, L. Z., N.. E. C. Č.. X, 4/ H.. U. E., J.., X.. XX.C. XXXX, L. J., Š. Č.. XXX, 5/ H.. Š. Z., X.. XX.E.,
L. H.M., H. K. Č.. X, 6/ H.. J. H., H., X.. X.H. XXXX, L. F., E. B. Č.. X, 7/ H.. K. K., X.. X.H. XXXX , L.,
H. Č.. XX, 8/ H.. Y. Y., X.. X.G. XXXX, L. F., P. Č.. X, 9/ H.. Š. R., X.. XX.E. XXXX, L. K., L. M. Č.. XXX,
o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1,2 proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I. zo dňa 28.septembra 2011, č.k. 18C/172/2011-53 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu 1/.

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol návrh žalobkyne 2/ na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnutý.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 28.septembra 2011, č.k. 18C/172/2011-53 konanie o „vydanie“
predbežného opatrenia a o žalobe žalobcu 1/ zastavil. Návrh žalobkyne 2/ na „vydanie“ predbežného
opatrenia zamietol. V právnom vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/-9/ náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 1/ ako právnická osoba - občianske združenie pod označením
R. R. Y. J. Z. R. Z. R. (ďalej len „SSVPL SLS“) so sídlom X. R. XX, L., ako aj žalobkyňa 2/ (H.. A. Y.), ako
členka tohto združenia žalobou zo dňa 15.júna 2011, (ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice I.
dňa 27.júna 2011) domáhali sa vydania rozsudku, ktorým súd uloží žalovaným 1/ až 9/ povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania v mene žalobcu 1/, najmä vystupovať v mene žalobcu 1/ vo vzťahu k štátnym
orgánom, orgánom miestnej samosprávy, ako aj organizovať podujatia v mene žalobcu 1/, vrátane
organizovania členských schôdzí, či zasadnutí iných orgánov žalobcu 1/, vyberať členské príspevky
a príspevky od sponzorov. Zároveň žalovanej 1/ žiadali nariadiť povinnosť vydať žalobcovi 1/ finančné
prostriedky žalobcu 1/, ktoré boli v jej faktickej dispozícii a ktoré bola povinná zúčtovať ku dňu zániku jej
mandátu prezidentky SSVPL SLS, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ -
9/ žiadali uložiť povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanej 1/ žiadali uložiť povinnosť vydať žalobcovi 1/ všetky písomnosti, týkajúce sa žalobcu 1/, ktoré
mala vo svojej dispozícii titulom bývalej prezidentky žalobcu 1/, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V žalobe sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali aj „vydania“ (správne malo byť - nariadenia - poznámka
odvolacieho súdu) predbežného opatrenia, v ktorom súd mal uložiť žalovaným 1/ - 9/ povinnosť
„zdržiavať“ sa akéhokoľvek konania v mene žalobcu 1/, najmä vystavovať (zrejme malo byť „vystupovať“
- poznámka odvolacieho súdu) v mene žalobcu 1/ vo vzťahu k štátnym orgánom, orgánom miestnej
samosprávy, ako aj organizovať podujatia v mene žalobcu 1/ vrátane organizovania členských schôdzi,
či zasadnutí iných orgánov žalobcu 1/, vyberať v mene žalobcu 1/ členské príspevky a príspevky
od sponzorov do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žalovanej 1/ navrhli zakázať akýmkoľvek
spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu 1/ do právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ bol založený dňa 7.6.2006 na ustanovujúcom zasadnutí výboru
SSVPL SLS, na ktorom bol za prezidenta zvolený H.. J. Z.. Dňa 6.3.2010 na zasadnutí výboru SSVPL
SLS bol z funkcie prezidenta odvolaný MUDr. Peter Lipták, a za novú prezidentku bola zvolená H.. B.
X.. Nakoľko mandát výboru zanikol (ex lege) uplynutím 4-ročného funkčného obdobia ku dňu 7.6.2010,
konali sa voľby do orgánov SSVPL SLS v období od 15.mája 2010 do 15.júna 2010. Výsledky volieb boli
vyhlásené dňa 19.júna 2010, a na ustanovujúcej schôdzi nového výboru bola za prezidentku zvolená H..
A. Y. (žalobkyňa 2/). Ministerstvo vnútra SR ako registrový orgán dňa 15.júla 2010 zapísalo do registra
občianskych združení u žalobcu 1/ štatutárneho zástupcu - prezidenta - ako prezidentku H.. A. Y.. Dňa
31.júla 2010 sa konalo v Banskej Bystrici zasadnutie „starého“ výboru SSVPL SLS, ktorému zaniklo 4-
ročné funkčné obdobie, a tento neuznal voľbu H.. A. Y. za prezidentku SSVPL SLS a uložili H.. X., aby
predložila Ministerstvu vnútra SR zápisnicu zo zasadnutia výboru SSVPL SLS zo dňa 6.marca 2010,
a požiadala o výmaz prezidentky H.. Y. a zapísať H.. X.Y. ako prezidentku žalobcu 1/. Ministerstvo
vnútra SR dňa 3.augusta 2010 zaregistrovalo H.. X. ako prezidentku žalobcu 1/. Na list Ministerstva
vnútra SR reagovali žalobcovia 1/, 2/ žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorou sa domáhali zmeny
zapísaných údajov v Registri občianskych združení, a ešte pred prvým pojednávaním Ministerstvo vnútra
SR vykonalo opravu zapísaných údajov v Registri občianskych združení v časti štatutárny zástupca
SSVPL SLS z H.. X. X. H.. Y..

Žalovaná 1/ napriek týmto skutočnostiam zvolala mimoriadnu členskú schôdzu žalobcu 1/, ktorá sa
uskutočnila dňa 16.10.2010. Na tejto bolo prijaté rozhodnutie o riadnej voľbe výboru SSVPL SLS a
revíznej komisie SSVPL SLS v termíne od 1.apríla 2011 do 30.apríla 2011. Voľby sa uskutočnili v
uvedenom termíne a bol zvolený výbor v zložení pozostávajúcom zo žalovaných 1/ - 9/. Žalobcovia
tvrdili, že žalovaná 1/ porušila právo žalobkyne 2/ konať a vystupovať v mene žalobcu 1/ ako štatutárny
orgán, ktoré bolo založené voľbou výboru na jeho ustanovujúcom zasadnutí 5.júla 2010. Pre následné
zmeny, ktoré nastali žalobcovia 1/, 2/ popierajú existenciu relevantného právneho dôvodu, ktorý by
založil právo žalovanej 1/ konať a vystupovať v mene žalobcu 1/ s účinnosťou po 5.júli 2010.

Návrh na „vydanie“ (správne malo byť nariadenie - poznámka odvolacieho súdu) predbežného opatrenia
žalobcovia 1/, 2/ odôvodnili tým, že podľa nich sú splnené materiálne i formálne podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to neoprávnený zásah do práva žalobkyne 2/ konať a vystupovať
v mene žalobcu 1/ ako štatutárneho zástupcu tým, že žalovaná 1/ v súčinnosti so žalovanými
2/ - 9/ zorganizovala voľby do orgánov žalobcu 1/ bez existencie mandátu, ktorý jej medzičasom
zanikol. Vydanie (správne nariadenie) predbežného opatrenia je naliehavé, lebo žalobcom hrozí škoda
spočívajúca v neoprávnenej majetkovej dispozícii s finančnými prostriedkami žalobcu 1/, ktoré sú vo
výlučnej dispozícii žalovanej 1/ a ktoré žalobcovi 1/ neodovzdala. Naliehavosť osvedčuje podľa žalobcov
aj tá skutočnosť, že žalovaní oslovujú v mene žalobcu 1/ viacerých potenciálnych sponzorov, v ktorých
sa uchádzali o získanie sponzorských príspevkov na zabezpečenie činnosti žalobcu 1/.

Súd z Registra občianskych združení Ministerstva vnútra SR zistil, že pod názvom Slovenská spoločnosť
všeobecného lekárstva pre dospelých Slovenskej lekárskej spoločnosti (ďalej len SSVLD SLS) sa
uvádza dátum vzniku dňa 29.apríla 1996 a adresa sídla (je) F. Č.. XX, J., A. XX XXX XXX. Ako osoba
konať v mene združenia je zapísaná H.. B. X..

Právna úprava občianskych združení je obsiahnutá v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“). Občianske združenia sú právnickými
osobami a ich členmi môžu byť fyzické osoby, ako aj právnické osoby.

Žalobca 1/ je občianskym združením, teda právnickou osobou, ktorého členmi sú fyzické osoby.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., práva a povinnosti členov združenia upravujú Stanovy združenia
(ďalej len „Stanovy“). Z predložených Stanov vyplýva, že v článku V. ods 1, 3 je úprava, že členovia
združenia majú povinnosť dodržiavať stanovy, a právo voliť a byť volenými do orgánov (odbornej)
spoločnosti. Orgánmi (odbornej) spoločnosti podľa čl. VIII. ods 1/ sú Členská schôdza, Výbor a Revízna
komisia. Podľa čl. IX. ods 1 Členská schôdza je najvyšším orgánom spoločnosti, tvoria ju všetci členovia
odbornej spoločnosti. Rozhoduje formou uznesení a okrem iného volí Výbor a Revíznu komisiu. Podľa čl.
X. ods 1 Výbor je výkonným orgánom odbornej spoločnosti a funkčné obdobie Výboru sú 4 roky. Podľa
ods.2 (čl. X.) členovia Výboru si volia Prezidenta, Vedeckého sekretára a Viceprezidenta. Prezident
zastupuje spoločnosť navonok a koná v jej mene. Súd po citácii § 15 ods. 1,2 zákona č. 83/1990
Zb. dospel k záveru, že žalobca 1/ ako právnická osoba sa domáha v tomto konaní súdnej ochrany
ako právnická osoba, pričom ako taká vystupuje iba prostredníctvom svojich orgánov (ktorých si volí
členská základňa tohto združenia). Súd zistil, že žalobca 1/ je v súčasnosti zastúpený inou štatutárnou
zástupkyňou - prezidentkou združenia - než je uvedené v žalobe a než je žalobkyňa 2/, ktorá žalobu
vo veci, aj návrh na „vydanie“ predbežného opatrenia podávala nielen vo svojom mene, ale aj v mene
tohto občianskeho združenia.

Späťvzatie žaloby za žalobcu 1/ ako právnickú osobu uskutočnila H.. B. X. - registrovaná prezidentka
združenia, čo je právne významné, a preto súd o späťvzatí žaloby rozhodol. V súlade s týmto späťvzatím
žaloby, konanie o žalobe žalobcu 1/ zastavil v zmysle § 96 ods. 1,3 O.s.p., lebo k nemu došlo ešte pred
začatím pojednávania vo veci samej a rovnako zastavil aj konanie o nariadení predbežného opatrenia,
čím rešpektoval prejav vôle žalobcu 1/. Súd poukázal na znenie § 15 ods.1 zákona č.83/1990 Zb., v
ktorom je vymedzená právomoc súdu, podľa ktorého iba člen združenia, v tomto prípade žalobkyňa 2/,
má právo domáhať sa rozhodnutia súdu (pokiaľ sú splnené ďalšie zákonné podmienky - že existuje
rozhodnutie niektorého z orgánov občianskeho združenia, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať
opravný prostriedok) a jej žaloba by mala smerovať proti právnickej osobe, ktorej orgán nezákonne
alebo podľa nej nesprávne rozhodol. Konštatoval, že aj v prípade, ak by súd nezastavil konanie vo veci
samej, zamietol by návrhy pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, lebo zákon také práva,
aké sú tvrdené v žalobe nepriznáva. Najviac súd zistil aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaných 1/ - 9/, lebo návrh smeruje voči žalovaným ako voči fyzickým osobám, a nie proti orgánu
právnickej osoby. Zaoberal sa aj posúdením svojej právomoci v súvislosti so žalobou žalobkyne 2/, ktorá
sa považuje za štatutárnu zástupkyňu žalobcu 1/, aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je zapísaná ako
oprávnená konať za žalobcu 1/ v Registri občianskych združení Ministerstva vnútra SR.

Po citácii § 4 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), § 15 ods.1,2 zákona č. 83/1990 Zb. a § 76 ods.1
písm.f/ O.s.p. súd uviedol, že žalobkyňa 2/ neosvedčila svoje nároky na vydanie (správne nariadenie)
predbežného opatrenia, jednak z toho dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, aké rozhodnutie by mal
súd vo veci samej preskúmavať tak, ako to upravuje § 15 ods. 1 zákona č.83/1990 Zb. Pre právne
posúdenie nároku žalobkyne 2/ je treba vyriešiť ako predbežnú otázku výsledky volieb do orgánov tohto
občianskeho združenia a otázku, kto na základe výsledkov volieb je oprávnený zastupovať občianske
združenie navonok. Zákon č. 83/1990 Zb. sa touto otázkou nezaoberá, a zo Stanov občianskeho
združenia (však) nie je možné zistiť, ktorý orgán by mal o výsledkoch volieb rozhodovať. Iba v čl. XIII. ods
1/ je upravené „Uplatňovanie návrhov a pripomienok“, kde sa uvádza, že každý člen združenia má právo
ich uplatniť. Zo žaloby je zrejmé, že žalobkyňa 2/ sa žiadnym návrhom na členskú schôdzu občianskeho
združenia ako jeho najvyšší orgán neobrátila. Ak nie je podľa zákona č. 83/1990 Zb. a Stanov žalobkyne
1/ určený orgán, ktorý by mal vo veci rozhodnúť, je daná právomoc súdu. Pretože žalobkyňa 2/ svoj
nárok neosvedčila, chýba pasívna vecná legitimácia žalovaných 1/ - 9/ a ani nepreukázala naliehavú
potrebu na nariadenie predbežného opatrenia, nemohla byť s návrhom na nariadenie predbežného
opatrenia úspešná. Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a medzi žalovanými
1/ - 9/ odôvodnil súd aplikáciu § 146 ods.1 písm.c/ Os.p. V právnom vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a
žalovanými 1/ - 9/, bude o trovách rozhodnuté až v konaní vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podali „žalobcovia“ - žalobkyňa 2/ [(aj za žalobkyňu 1/) (ďalej len „žalobcovia“)]
odvolanie. Navrhli zmeniť napadnuté uznesenie a nariadiť predbežné opatrenie v súlade s obsahom
(návrhu) petitu predbežného opatrenia, t.j. že žalovaní 1/ - 9/ sú povinní zdržiavať sa akéhokoľvek
konania v mene žalobcu 1/, najmä vystavovať (správne pravdepodobne vystupovať) v mene žalobcu
1/ vo vzťahu k štátnym orgánom, orgánom miestnej samosprávy, ako aj organizovať podujatia v mene
žalobcu 1/, vrátane organizovania členských schôdzi, či zasadnutí iných orgánov žalobcu 1/, vyberať
v mene žalobcu 1/ členské príspevky a príspevky od sponzorov do právoplatnosti rozsudku vo veci

samej. Žalovanej 1/ zakázať akýmkoľvek spôsobom nakladať s finančným prostriedkami žalobcu 1/ do
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Vyslovili názor, že súd prvého stupňa pri vyvodení predmetného právneho záveru vychádzal z
nesprávnej premisy, že právnym dôvodom, na základe ktorého sa mali žalobcovia 1/, 2/ domáhať
svojho nároku, je daný v § 15 ods.1,2 zák.č. 83/1990 Zb. Ustanovenie § 15 ods.1,2 zák.č. 83/1990
Zb. predpokladá, že člen združenia sa môže domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia niektorého
z jeho orgánov. Žalobcovia tvrdia, že rozhodnutia, ktoré boli prijaté na členskej schôdzi konanej dňa
26.októbra 2010 v Žiline neboli rozhodnutiami orgánov združenia, lebo predmetnú členskú schôdzu
zvolávala žalovaná 1/, ktorá po 7.júni 2010 nemohla (už) účinne konať v mene žalobcu 1/, lebo jej
mandát ako aj mandát „starého“ výboru, ktorý ju splnomocnil, na takýto úkon zanikol uplynutím 4-ročného
funkčného obdobia ku dňu 7.júnu 2010. Z toho dôvodu voľba orgánov združenia, ktorá sa uskutočnila na
predmetnej členskej schôdzi, nemá žiadne účinky, je „paatkom“ a rovnaký charakter majú aj uznesenia,
ktoré boli následne prijaté. Z tohto dôvodu na daný skutkový stav a nezákonnosť založenú popísaným
postupom žalovaných 1/ - 9/ nemožno aplikovať ust. § 15 ods.1,2 zák.č. 83/1990 Zb. Z tohto dôvodu sa
„žalobcovia“ domáhali ochrany dotknutých práv podľa § 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „proti
tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je k tomu povolaný,
a ak nie je v zákone ustanovené inak, je takýmto orgánom súd“. To deklarovali aj v žalobe v čl. III.
Žalovaní 1/ - 9/ ako členovia „domnelého výboru“ žalobcu 1/, konali „contra legem“, a tým zasiahli
do práva žalobkyne 2/ nerušene vykonávať mandát prezidentky žalobcu 1/ a prijatými rozhodnutiami,
keď zmenili názov a sídlo združenia zasiahli do práva žalobkyne 1/. Súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď návrh žalobcov právne kvalifikoval ako nárok uplatňovaný podľa § 15 ods.1,2
zák.č. 83/1990 Zb., pričom správne uplatnený nárok mal právne kvalifikovať podľa § 4 OZ. V dôsledku
nesprávnej právnej kvalifikácie dospel súd prvého stupňa aj k nedostatku tak aktívnej legitimácie na
strane žalobcu 1/ ako aj nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaných 1/ - 9/. Nesprávnosť
namietaných právnych záverov týkajúce sa aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania založila
aj nesprávnosť právnych záver týkajúcich sa osvedčenia nároku žalobcov na „vydanie“(správne malo
byť nariadenie) predbežného opatrenia.

K uvedeným názorom súdu prvého stupňa „žalobcovia“ uviedli, že ani len nedeklarovali, že nárok vo veci
samej uplatňujú podľa § 15 ods.1 zák.č. 83/1990 Zb. Opätovne poukázali na obsah (čl. III.) žaloby, kde
„žalobcovia“ explicitne deklarujú, že aktívnu vecnú legitimáciu a aj právny dôvod vo veci samej opierajú
o § 4 OZ. Žalobcovia 1/, 2/ sa ani objektívne nemohli domáhať neplatnosti rozhodnutí, ktoré boli prijaté
na členskej schôdzi, konanej dňa 26.októbra 2010 v Žiline, postupom podľa § 15 ods.1,2 zák.č. 83/1990
Zb. , lebo nešlo o rozhodnutie orgánov žalobcu 1/, ale tieto rozhodnutia mali charakter „paaktu“, bez toho,
aby zakladali akékoľvek účinky, vrátane povinnosti žalobkyne 2/ domáhať sa ich neplatnosti postupom
podľa § 15 ods.1,2 zák.č. 83/1990 Zb. Súd v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci,
neskúmal podmienky a dôvody na vydanie (správne „nariadenie“) predbežného opatrenia.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie „žalobcov“ bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods.1,3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie „žalobcov“ nie je dôvodné.

Podaním zo dňa 26.10.2011 žalobca 1/ sa vzdal práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu
Okresného súdu Košice I zo dňa 28.9.2011.

Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 28.9.2011 č.k. 18C 172/2011-53 napadol odvolaním aj
žalobca 1/, v mene ktorého odvolanie podala žalobkyňa 2/.

Vzhľadom na to, že žalobca 1/ sa účinne vzdal odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 28.9.2011, č.k. 18C/172/2011-53 a naviac odvolanie za žalovaného 1/ podala neoprávnená osoba,
neostala odvolaciemu súdu iná možnosť len odvolanie žalobcu 1/ odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm.
b/ O.s.p..

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený (v mene žalobcu 1/ je oprávnená konať H.. B. X. - viď dôvody nižšie).

Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu 1/ odmietnuté.

Výrok uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým bol návrh žalobkyne 2 na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnutý, je vecne správny, a preto ho v tejto časti odvolací súd podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 102 ods.1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ani nemusí
dodržať formálny postup stanovený na dokazovanie. Avšak ani predbežné opatrenie nemožno nariadiť
len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej ujmy.

Dôkazné bremeno pritom spočíva výlučne na „navrhovateľovi“ predbežného opatrenia a jeho návrh by
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Pretože občianskym združením registrovaným Ministerstvom vnútra SR je SSVLD SLS so sídlom F. XX,
J., A.: XX XXX XXX zaoberal sa odvolací súd tým, či žalobca 1/ označený ako SSVPL SLS so sídlom
X.. R. XX, L., A.: XX XXX XXX je oprávnený v konaní vystupovať pod týmto označením a sídlom.

Z výpisu Registra občianskych združení, ktoré vedie Ministerstvo vnútra SR vysvitá, že občianske
združenie od 3.júna 2011 má názov Slovenská spoločnosť všeobecného lekárstva pre dospelých
Slovenskej lekárskej spoločnosti - ďalej SSVLD SLS. Sídlo tejto spoločnosti je F. XX, J. C. A.: XX XXX
XXX. Osobou oprávnenou konať v mene združenia je H.. B. X.Á., bytom Komenského 2, Piešťany.

Zmena názvu a sídla spoločnosti bola vykonaná na základe Dodatku č.5 Stanov občianskeho združenia,
ktoré Ministerstvo vnútra SR vzalo na vedomie dňa 3.júna 2011, č.spisu VVS/1-900/90-115 64-8.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods.1 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 18 ods.1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 18 ods.2 OZ právnickými osobami sú a) združenia fyzických alebo právnických osôb b), účelové
združenia majetku c), jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

SSVLD SLS je občianskym združením podľa zákona č. 83/1990 Zb., a je teda aj právnickou osobou.
Táto spoločnosť vznikla registráciou. Registrovaným orgánom je Ministerstvo vnútra SR, (sekcia verejnej
správy, odbor všeobecnej vnútornej správy G. XX, L. XX).

Z ustanovenia § 6 ods.2 zákona č. 83/1990 Zb. vyplýva, že v Stanovách občianskeho združenia musia
byť uvedené:
a/ názov združenia,
b/ sídlo,
c/ cieľ jeho činnosti,
d/ orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať
v mene združenia,
e/ ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
f/ zásady hospodárenia.

V Stanovách predmetného občianskeho združenia sú upravené vyššie uvedené náležitosti a v Dodatku
č.5, ktorý bol vzatý Ministerstvom vnútra SR na vedomie dňa 3.júna 2011 bol zmenený názov
občianskeho združenia a jeho sídlo. Okrem iných zmien je v Dodatku č.5 čl. IX. ods.5 upravený aj

prípad, ak predseda volebnej komisie nezvolá ustanovujúcu schôdzu novozvoleného výboru SSVLD
SLS, pokračuje vo svojej činnosti pôvodný výbor SSVLD SLS.

V čl. X. ods.2 Stanov je úprava, že členovia výboru SSVLD SLS si volia Prezidenta, Vedeckého sekretára,
Viceprezidenta a v prípade potreby aj ďalších funkcionárov. Prezident združenia zastupuje SSVLD SLS
navonok a koná v jej mene. Toto je konštatované nielen vo výpise z Registra občianskych združení, kde
ako osoba oprávnená konať v mene združenia je uvedená H.. B. X., ale vyplýva to aj zo spomínaných
Stanov.

Z uvedeného je zrejme, že ešte pred doručením žaloby na súd malo občianske združenie iný názov a
sídlo, než žalobcovia uviedli v žalobe. Naviac už niekoľko mesiacov prezidentkou združenia bola H.. B.
X., ktorá je oprávnená konať v mene združenia.

Pri posudzovaní uznesenia súdu prvého stupňa, pokiaľ ním bolo konanie (o nariadení predbežného
opatrenia žalobcu 1/ a o žalobe žalobcu 1/) zastavené, odvolací súd vychádzal z toho, že preskúmavané
uznesenie okresného súdu v sebe zahŕňa kladné posúdenie subjektivity žalobcu 1/, ktorý vzal svoj
návrh na nariadenie predbežného opatrenia a žalobu späť ešte predtým, než sa začalo pojednávanie
(v predmetnej veci nebolo ešte nariadené ani pojednávanie vo veci) a tak okresnému súdu neostala iná
možnosť, len zastaviť konanie o nariadení predbežného opatrenia zo strany žalobcu 1/ ako aj konanie
o žalobe žalobcu 1/ podľa § 96 ods.1,3 O.s.p.

K odvolacím námietkam žalobkyne 2/ ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého
stupňa, t.j. že súd nemal vec posudzovať podľa zákona č. 83/1990 Zb., ale podľa § 4 OZ odvolací súd
uvádza:

Podľa § 4 OZ proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je
na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Občiansky zákonník chráni práva, ktoré patria osobám a ich nerušené vykonávanie. Každý je povinný
správať sa tak, aby práva iného neporušoval, nesťažoval ich výkon alebo iného nerušil pri ich výkone.
Zákon zakazuje aj také správanie, ktorým dochádza k ohrozeniu práva. Ohrozenie práva znamená také
správanie subjektu alebo taký stav, na základe ktorého dôjde alebo dôvodne možno predpokladať, že
môže dôjsť k porušeniu práva.

Pokiaľ z právnych predpisov vymedzujúcich právomoc súdov a iných štátnych orgánov nevyplýva niečo
iné, orgánom príslušným na ochranu práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov je súd.

Z uvedeného teda vysvitá, že námietka žalobcu ohľadom právneho posúdenia veci nie je po práve.

Podľa § 15 ods.1 zák.č. 83/1990 Zb., ak považuje člen združenia rozhodnutie niektorého z jeho orgánov,
proti ktorému už nemožno podať podľa stanov opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce
Stanovám, môže sa do 30-tich dní odo dňa, kedy sa o ňom dozvedel, najneskoršie však do 6-tich
mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o určenie, či je toto rozhodnutie v súlade so zákonom
a Stanovami.

Z citovaného ustanovenia sa javí, že súdu je daná právomoc prejednať a rozhodnúť iba o takej žalobe,
v ktorej sa uplatňuje:
1/ nezákonnosť rozhodnutia orgánov združenia alebo
2/ rozpor tohto rozhodnutia so stanovami.

Podľa názoru odvolacieho súdu výklad § 15 ods.1 zák.č. 83/1990 Zb. podľa vyššie uvedenej citácie
je neudržateľne striktný, lebo nedopadá na prípady, kde je tvrdené porušenie základného práva, ku
ktorému došlo iným konaním, než rozhodnutím orgánov združenia. Napríklad úkonom, ktorý nemá
povahu rozhodnutia (viď list - dopis) alebo naopak nevydaním rozhodnutia, hoci podľa vnútorných
(interných) predpisov združenia malo byť vydané, prípadne sa tak stalo faktickým konaním (činnosťou
- úkonom) a že takéto situácie zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené.

Rozmanité spoločenské vzťahy prinášajú stále nové situácie, pri ktorých by lipnutie na jedinom
žalovanom petite podľa § 15 ods.1 zák.č. 83/1990 Zb. znamenalo v konečnom dôsledku odopretie
spravodlivosti, teda popretie záruky procesnej ochrany účastníckych práv podľa čl. 36 ods.1 Listiny
základných práv a slobôd.

Ustanovenie § 15 ods.1 zák.č. 83/1990 Zb. je teda možné využiť ako lex specialis, t.j. ako právny
prostriedok umožňujúci napadnúť (inak rešpektované) rozhodnutie občianskeho združenia. Neznamená
to však, že by nemohla byť v takýchto veciach podaná žaloba s iným znením petitu, samozrejme za
predpokladu, že vyhovuje reštriktívnym výkladovým kritériám.

Za takéto kritéria posudzovania oprávnenosti žaloby, okrem zákonom prezumovej protiprávnosti
rozhodnutí orgánov občianskeho združenia, osobnostná alebo materiálna ujma, ktorú utrpel člen
združenia, vyčerpanie prípadných interných zmierovacích, či rozhodcovských prostriedkov, spoločenský
záujem na prejednávanej veci, a to všetko pri dostatočne vysokom stupni intenzity naplnenia týchto
kritérií. Nie je pochýb o tom, že uvedený výpočet je otvorený a nemožno ani predpokladať, že by
jednotlivé kritériá mali byť splnené kumulatívne. Interpretácia rozhodných právnych prameňov zahrňuje
tiež podporné použitie uvedených meradiel a musí brať do úvahy i konkrétne okolnosti jednotlivého
prípadu.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ak dôjde k „významnému“ zásahu do práv člena
občianskeho združenia, nesmie byť jeho súdna ochrana redukovaná. V prípade málo intenzívnom
konflikte rozhodnutia orgánu občianskeho združenia s „čiastkovým“ členským právom, člen musí zobrať
do úvahy, že do združenia vstúpil dobrovoľne a že súčasťou vnútro“združenárskej“ demokracie je tiež
podrobenie sa rozhodnutiu orgánu občianskeho združenia.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvlášť pokiaľ ide o
nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných 1/ - 9/, pretože návrh smeruje voči žalovaným ako
fyzickým osobám a nie ako voči orgánu občianskeho združenia, neostala odvolaciemu súdu iná možnosť
len napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý,
ako vecne správny potvrdiť. Tým ale nie je prejudikované konečné rozhodnutie vo veci samej medzi
žalobkyňou 2/ a žalovanými 1/ - 9/.

O trovách predbežného opatrenia (včítane trov odvolacieho konania) v súvislosti s predbežným
opatrením bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí (§ 145 O.s.p.).

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanoveniach § 224 ods.1 O.s.p., v spojení s §
142 ods.1 O.s.p. a contrario. Žalobca 1/ nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaní 1/-9/ návrh na
priznanie trov nepodali.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.