Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213486
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214213486.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., Z. XXXX/X, zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom v Nových
Zámkoch, Hlavné námestie 7, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. 15Ro/418/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 28. októbra 2016, č. k. 10C/184/2014-68, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti navrhovateľovi obnovy konania nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu na obnovu konania a návrh na
odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 09. 2013, č. k.
15Ro/418/2013-62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. 11. 2013. Rozhodnutie vo veci samej
právne odôvodnil s poukazom na § 397, § 398, § 399, § 400, § 403 ods.1, § 404, § 405, § 406, §
411, § 412 ods. 1, § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Komárno, sp. zn. 15Ro/418/2013 zistil, že platobným rozkazom

zo dňa 19. 09. 2013 v spojení s opravným uznesením z 19. 11. 2013 bol žalovaný (v tomto konaní
žalobca) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní v postavení žalovaného) sumu 6 777,07 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30. 07. 2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 406,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 588,36
eura. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený 25. 09. 2013. Odpor, ani odvolanie proti trovám konania
nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 11. 10. 2013. Exekučné konanie na vymoženie
tejto pohľadávky oprávneného sa začalo na návrh doručený súdu prvej inštancie dňa 04. 03. 2014, je

vedený pod sp. zn. 7ER/276/2014, pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené
16. 05. 2014. Po vyše 7 mesiacoch po právoplatnosti platobného rozkazu a po začatí exekúcie sa
obrátil o pomoc na právne vzdelanú osobu namietajúc rozpor platobného rozkazu s platnou judikatúrou
slovenských súdov a so Zákonom na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že aktuálna právna úprava definuje
v ustanovení § 397 CSP šesť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania. Z dôvodu, že
navrhovateľ návrh na obnovu konania zdôvodnil len ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), b), e) zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) ostatnými zákonnými dôvodmi obnovy
konania sa nezaoberal. Konštatoval, že navrhovateľ musí dostatočne presne vymedziť dôvod obnovy,
teda je potrebné, aby konkrétne označil skutočnosti, ktoré, podľa jeho názoru odôvodňujú povolenieobnovy konania. Na podanie takéhoto návrhu zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu prekluzívnu
lehotu, v ktorých treba podať návrh na súd. Subjektívna trojmesačná lehota sa počíta odo dňa, keď sa
ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna

trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia. Z objektívnej lehoty pripúšťa zákon výnimky
a návrh možno podať aj po uplynutí troch rokov, a to ak sa návrh opiera o dôvod obnovy v zmysle
v ustanovenia § 397 písm. c) a e). Zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu spočívajúci v rozsudku
ESĽP aj po tejto objektívnej lehote, avšak pri dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty počítanej od
okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy dozvedel alebo mohol dozvedieť o tomto rozsudku. Z judikatúry

Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy členského štátu sú povinné preskúmať svoje právoplatné
rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú
súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátne právo umožňuje preskúmanie konečného
rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora
z nesprávneho výkladu práva únie alebo bolo vyhlásené bez toho, aby bola Súdnemu dvoru položená
prejudicionálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh na preskúmanie rozhodnutia ihneď po tom, ako

sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora a ak novým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy tretích
strán (rozhodnutie SD C-2/2006 vo veci Kempter z 12. 02. 2008). Vychádzajúc zo zásady res iudicata,
ako zásady právnej istoty je preto možné zasahovať do právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a
tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné s právom únie len vtedy, ak sa vyčerpali všetky
dostupné opravné prostriedky, alebo ak uplynuli lehoty, ktoré sú pre ich podanie stanovené (C-224/01

z 30.9.2003 vo veci Köbler). Vzhľadom na uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že ak bolo
vydané rozhodnutie okresného súdu v čase, kedy boli rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na
ktoré odkazuje navrhovateľ zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, ako aj v zbierke súdnych rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ a aj na internete, pričom tieto sa stali pre Slovenskú republiku právne záväzné
už od 01. 05. 2004, kedy sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, mal podať

proti platobnému rozkazu odpor a namietať túto skutočnosť už v odpore. Z uvedeného vyplýva, že v
prejednávanej veci sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa mal navrhovateľ dozvedieť po
vydaní platobného rozkazu. Trojmesačná doba na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 403 CSP
(§ 230 ods. 1 OSP) začína plynúť uplynutím dvadsiateho dňa od zverejnenia podľa úradného vestníka
EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú aj právnickú

osobu. Jedinou výnimkou, kedy Súdny dvor ES zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata, je
situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, alebo orgánu Európskej
únie. Ďalej konštatoval, že rozhodnutie Súdneho dvora ES zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania
len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnutého rozhodnutia alebo ak odlišne, hoci vo
veci inej, rieši otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Aj keby

sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal,
alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor a európskou judikatúrou.
Takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu
konania nemožno sa domáhať prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti
procesnej povahy. Domnienka o znalosti uverejnených aktov je nevyvrátiteľná. Obnova konania je

prostriedkomnanápravurozhodnutia,ktoréhonesprávnosťspočívavnedostatkochvskutkovomzistení,
ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu alebo okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne
neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou
vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. V pôvodnom konaní mal možnosť žalobca podať odpor proti
platobnému rozkazu v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy,

ktorými spochybňuje nárok oprávneného a ktorých sa vraj dozvedel až z rozhodnutí Súdneho dvora
EÚ, alebo z rozhodnutí súdov SR. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C 234/2004 zo dňa 16. 03.
2006 vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne
rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Toto rozhodnutie vydal súdny
dvor ES po tom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca nepreukázal, že návrh na obnovu konania podal
v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. od toho času, keď
mohol tento dôvod uplatniť. Nepreukázanie zachovania subjektívnej doby má za dôsledok zamietnutie
návrhu na obnovu konania. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v návrhu na obnovu konania
neuvádza také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by v pôvodnom konaní v prípade využitia

opravného prostriedku proti platobnému rozkazu nemohol použiť. Nepreukázal ani to, že predmetný
platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie
alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatnenia
tohto právneho nároku v zákonom stanovenej subjektívnej dobe. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodna povolenie obnovy konania v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP, preto návrh žalobcu ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

2. Žalobca v zákonnej lehote napadol vyššie citovaný rozsudok odvolaním domáhajúc sa, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 15Ro/418/2013 a povoľuje odklad vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Ro/418/2013-62 zo dňa 19. 09. 2013 v znení opravného
uznesenia sp. zn. 15Ro/418/2013-62 z 19. 11. 2013 do právoplatného skončenia konania o obnove

konania 15Ro/418/2013, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne v rozhodnutí uvádza, že žaloba
na obnovu konania bola podaná žalovaným (ktorého súd prvej inštancie označuje v celom konaní
nesprávne ako žalobcu) dňa 15. 07. 2014, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa
11. 07. 2014. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie hodnotil splnenie podmienok na obnovu konania
podľa CSP, a nie podľa zásad platných v čase konania (OSP). Preto je mechanická aplikácia CSP
na žalobu, ktorá bola podaná podľa pravidiel platných v čase jej podania (OSP), neprípustná, a to aj

s prihliadnutím na § 470 ods. CSP. Poukázal na rozdielnosť vo formulácii § 397 písm. e) CSP a §
230 ods. 1 OSP. Uviedol, že skutočnosť, že po vydaní platobného rozkazu, dokonca po nadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, bude porovnateľná zmluvná podmienka, na základe ktorej bolo
žalovanému v pôvodnom konaní priznané plnenie, vyhlásená za neplatnú právoplatným rozsudkom
iného súdu, nemohol ani predpokladať, nieto ešte uplatniť v pôvodnom konaní. Ďalej žalovaný apeloval

na § 53a) Občianskeho zákonníka. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s právnymi závermi súdu, odkazujúcimi
na nemennosť právoplatných rozhodnutí a nemožnosť do nich zasahovať a v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Co/259/2012 v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 212/2013, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15
z 09. 12. 2010 a uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/15/2013. Uviedol, že žalovanému

nemožno vytýkať, že v konaní neuplatnil v rámci svojej obrany poukázanie na rozhodnutie, ktoré v
čase skráteného konania (platobný rozkaz) prebiehalo a nebolo ukončené a preto sa ani o rozhodnutí
súdu ani dozvedieť nemohol. Poukázal na skutočnosť, že aj keď v skrátenom konaní, akým je konanie o
vydanie platobného rozkazu, sa dokazovanie nevykonáva, súd je povinný skúmať súlad uplatňovaného
nárokuz hľadiskajehomožnéhorozporusozákonom,spotrebiteľskéhoprávanevynímajúc.Zamietnutie

žaloby na povolenie obnovy konania v tejto súvislosti považuje žalovaný za fixovanie protiprávneho
stavu, keď súd bez posúdenia zákonnosti uplatňovaného nároku prevzal do výroku rozhodnutia návrh
žalobcu, bez zohľadnenia, že ide o spotrebiteľský spor, a bez preskúmania súladu uplatňovaného
nároku s hmotným právom. Namietal, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s
odvolacou námietkou založenou na nedodržaní povinnosti súdu podľa § 172 ods. 9 OSP, teda že

platobný rozkaz vôbec nemal byť vydaný a ani s interpretáciou tohto ustanovenia cez dôvodovú správu
k zákonu č. 384/2008 Z. z. Uviedol, že súd je viazaný nielen samotným návrhom na povolenie obnovy
konania, ale aj obsahom celého súdneho spisu, pretože už v predchádzajúcom odvolaní poukázal na
ďalšiedôvodyobnovykonania.Záveromopätovnenamietal,žesasúdprvejinštancie,napriekviazanosti
právnym názorom odvolacieho súdu znova nevysporiadal s existenciou dôvodov na obnovu konania

podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) a e) OSP a že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania mu
bolo doručované tak, aby lehota na podanie odvolania uplynula v čase vianočných a novoročných
sviatkov, čo je všeobecne vnímané ako obdobie čerpania dovoleniek (súdy, právni zástupcovi strán
konania), čo vzbudzuje v žalovanom dôvodnú pochybnosť o účelnosti takéhoto postupu. Na dôvažok
uviedol, že v označení rozhodovanej veci nie je obnova konania označená spisovou značkou konania, o

obnovu ktorého žalovaný žiada (15Ro/418/2013) a takto nie je identifikované ani vo výroku rozhodnutia,
čo spôsobuje, že je neurčité a do budúcnosti nevykonateľné.

3. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), v súlade s § 378 a § 385 ods.1,2
CSP na nariadenom odvolacom pojednávaní viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté
predo dňom jeho účinnosti, teda pred 01. 07. 2016.6. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

7.Odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ženávrhnaobnovukonaniabolsúduprvejinštanciedoručený
dňa 11. 07. 2014, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„OSP“). Súd prvej inštancie už raz o návrhu na obnovu konania rozhodol tak, že uznesením zo dňa 01.
12. 2014 návrh na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného

súdu Komárno zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 15Ro/418/2013-62 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.
11. 2013 zamietol. Na základe odvolania žalobcu napadnuté uznesenie preskúmal odvolací súd, ktorý
ho uznesením zo dňa 02. 02. 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O veci
opätovne rozhodol súd prvej inštancie v poradí druhým napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 10. 2016 č.
k. 10C/184/2014-68, už za účinnosti nového právneho predpisu - Civilného sporového poriadku, ktorým
opätovne zamietol žalobu na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu

Okresného súdu Komárno zo dňa 19. 09. 2013 č. k. 15Ro/418/2013-62 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 19. 11. 2013. Žalovaným uplatnenú žalobu o obnovu konania v intenciách odvolacích dôvodov
preskúmal odvolací súd na základe § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, účinného v čase jeho podania. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základným
princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol

naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania,
ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP),
ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok
3 ods. 1 CSP). Avšak zároveň na odvolacie konanie musí aplikovať ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

9. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie už raz zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, odvolací súd musí sám vo veci rozhodnúť, aj v prípade, ak zistil, že súd prvej inštancie
sa dopustil prípadných pochybení.

10. Predmetom konania je návrh na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Komárno pod
sp. zn. 15Ro/418/2013 na návrh žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438 (ďalej len „VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko
s.r.o.“ a v konaní o návrhu na obnovu konania žalovaný) proti žalovanému Z. A., nar. XX.. XX. XXXX,
bytom J., Z. XXXX/X (v konaní o návrhu na obnovu konania žalobca) o zaplatenie 6 777,07 eura s

príslušenstvom v ktorom bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 19. 09. 2013 sp. zn. 15Ro/418/2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 10. 2013 v spojení s opravným uznesením sp. zn.
15Ro/418/2013-66 zo dňa 19. 11. 20013 (ďalej aj ako „platobný rozkaz“ alebo „exekučný titul“). Podľa
žalobcu dôvodmi na obnovu konania podľa § 228 OSP:
a) sú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom nemožnosť vznikla porušením
povinnosti súdu ex offo preskúmať žalovaný nárok podľa § 172 ods. 9 OSP,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy nebolo možné vykonať pre porušenie povinnosti súdu
podľa § 172 ods. 9 OSP,

e) platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného
orgánu Európskych spoločenstiev, pričom sa jedná o rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione
delle finanze dello Stato c/a S.p.A Simmenthal, rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet
Sustikné Györfi ESD, rozsudok C484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid c/a Asociación
de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc), Mostaza Claro C 168/05, Oceáno Group Editorial SA C

240/98 - C244/98, C-429/05 - Max Rampion, Marie-Jeanne Godard, vydatá Rampion, proti Franfinance
SA, K par K SAS, C-473/00 - Cofidis SA and Jean-Luis Fredout a vyplývajú aj zo znenia dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.,pričom potenciálu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej preukázal aj znením bodu č. 85
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak bolo vydané rozhodnutie okresného súdu v čase, kedy boli
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré odkazuje navrhovateľ zverejnené v Úradnom vestníku
EÚ, ako aj v zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a aj na internete, pričom tieto sa stali pre
Slovenskú republiku právne záväzné už od 01. 05. 2004, mal žalobca podať proti platobnému rozkazu
odpor a namietať túto skutočnosť už v odpore a preto je zrejmé, že sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť,

o ktorej sa mal navrhovateľ dozvedieť po vydaní platobného rozkazu. Trojmesačná doba na podanie
návrhu na obnovu konania podľa § 403 CSP (§ 230 ods. 1 OSP) začína plynúť uplynutím dvadsiateho
dňaodzverejneniaúradnéhovestníka,vktoromjekaždérozhodnutieESDpublikovanéatýmajzáväzné
pre každú fyzickú aj právnickú osobu. Záverom zdôraznil, že nepreukázal, že návrh na obnovu konania
podal v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa dozvedel o dôvode obnovy, resp. od toho času keď
mohol tento dôvod uplatniť. Nepreukázanie zachovania subjektívnej lehoty má za dôsledok zamietnutie

návrhu na obnovu konania.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie
len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci postupom podľa
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že mu nemožno vytýkať, že v konaní neuplatnil v rámci svojej obrany
poukázanie na rozhodnutie, ktoré v čase skráteného konania prebiehalo a nebolo ukončené (OS
Dunajská Streda, sp. zn. 9C/88/2013), preto nie je zrejmé, ako posúdil súd prvej inštancie začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto rozsudku. Ďalej namietal, že sa súd prvej

inštancie žiadny spôsobom nevysporiadal s odvolacou námietkou založenou na nedodržaní povinnosti
súdu podľa § 172 ods. 9 OSP. Zároveň poukázal, že aj v odvolaní proti prvému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie uviedol ďalšie dôvody obnovy konania - ďalšie rozhodnutia súdov (napr. rozsudok Okresného
súdu Nitre sp. zn. 12C/227/2013 z 27. 10. 2014), na ktoré nemohol poukázať v pôvodnom konaní a
teda spĺňa kritérium nového dôkazu podľa § 205 ods. 1 písm. a) OSP.

14. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Je ňou prelomený princíp záväznosti a
nezmeniteľnostiprávoplatnéhorozhodnutiaakojednejzozárukprávnejistoty,apretojuzákonumožňuje
len v mimoriadnych prípadoch z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 228 ods. 1

OSP. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové: Najprv súd rozhodne o tom, či návrhu
na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. V tomto štádiu súd skúma, či sú
splnené podmienky pre obnovu konania z hľadiska § 228 až § 230 OSP, t. j. či návrh bol podaný z
dôvodov vyplývajúcich z § 228 ods. 1 OSP, či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je
možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné

podmienkyobnovykonania,rozhodnesúdtak,žeobnovukonaniapovolí.Vdruhejfázepoprávoplatnosti
rozhodnutia o povolení obnovy konania potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná.

15. Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o
rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. V prejednávanej

veci žalobca namieta, že nebolo aplikované spotrebiteľské právo pri rozhodovaní vo veci resp.
nedodržanie povinnosti súdu podľa § 172 ods. 9 OSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci.

16. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne

alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posúdení veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia
podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietané nesprávnosti iné opravné prostriedky. Všeobecne
zaužívaným záverom je, že vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (Zo súdnej praxe č. 2/2000,

s. 29).

17. Platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy konania
vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný. V skrátenom konaní podľa § 172 - § 174 OSPsa nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia dôvodu uvedeného v § 228
ods. 1 písm. b) OSP, ale ani poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP. Nové
dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú

skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh podal, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a
ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny ich nemohol
použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil
nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová skutočnosť musí byť vždy spojená s
novým dôkazom. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia

rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti ktoré nastali až po tom, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy
konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadať. Za nové rozhodnutie
sa považuje nielen rozhodnutie iného súdu alebo iného príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase
vydania pôvodného konania a ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť, ale aj rozhodnutie, ktoré
bolo vydané po skončení pôvodného konania. Môže ísť o prípad, keď súd vyriešil určitú otázku ako
predbežnú a po skončení pôvodného konania. Môže ísť o prípad, keď súd vyriešil určitú otázku ako

predbežnú a po skončení pôvodného konania rozhodol o nej iný príslušný orgán odlišne, alebo, keď súd
vychádzal z rozhodnutia iného orgánu (§ 135 ods. 1), ktoré bolo neskôr zrušené a rovnaké skutkové
okolnosti boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého vychádzal. Preto, ak žalovaný poukazuje
na rozhodnutia súdov vydané až po právoplatnosti platobného rozkazu, nemôže na ne odvolací súd
prihliadať ako na nové rozhodnutia, pretože v čase pôvodného konania neexistovali, ale ani sa nejedná

o predbežnú otázku, ktorú by príslušný orgán posúdil odlišne a ani nejde o rozhodnutie iného orgánu,
z ktorého by súd vychádzal a ktoré bolo neskôr zrušené. Vzhľadom k tomu, že návrhom na obnovu
konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohol použiť bez
svojej viny v pôvodnom konaní, a pretože o nedostatku tohto procesného zavinenia nemožno hovoriť
tam, kde nebol podaný odpor, je možné povoliť obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1

písm. a) OSP len vtedy, ak sú tu nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ obnovy nemohol použiť do uplynutia
lehoty k podaniu odporu alebo námietok (napr. pretože o nich nevedel) alebo ak neskoršie rozhodnutie
príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty k podaniu odporu, rieši inak
predbežne otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu (§ 135 ods. 1 OSP) alebo
v ktorej bol povinný z rozhodnutia iného orgánu vychádzať (§ 135 ods. 2OSP) (Rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. Cpj/67/82). Obdobne ten istý Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 20Cdo/322/98
uviedol, že okolnosť, že odôvodnenie nálezu Ústavného súdu zahrňuje posúdenie právnej otázky, ktorú
odvolací súd posúdil v inej veci skôr inak, nerobí z nálezu rozhodnutie, ktoré by bolo dôvodom obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP.

18. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno subsumovať pod dôvod obnovy konania podľa § 228
ods. 1 písm. a) OSP a ani pod iný dôvod povolenia obnovy konania. Nesprávne právne posúdenie veci
je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a tento dôvod bolo možné namietať iba v odpore
proti platobnému rozkazu resp. v odvolaní proti rozsudku, ak by došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
Samotná skutočnosť, že súd mal ex offo skúmať pred vydaním platobného rozkazu neprijateľné zmluvné

podmienky a takto nepostupoval, teda nie je dôvodom pre obnovu konania. Obnova konania totiž nie je
prostriedkom nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci. Dôvody obnov konania sú v §
228 ods. 1 OSP určené taxatívne a nie je prípustné ich rozširovať. Nesprávne právne posúdenie veci, t. j.
chyba v aplikácii práva na zistený skutkový stav, nie je skutočnosťou (ani rozhodnutím alebo dôkazom),
ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní s odôvodnením, že nepoznal obsah

spotrebiteľského práva.

19. Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev, a podľa ods. 2 § 228 OSP. návrhom na obnovu konania môže účastník

napadnúť i právoplatné rozhodnutie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1
vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný
rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016 podľa § 397 písm. e) CSP proti právoplatnému rozsudku a podľa

§ 398 CSP aj platobnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie, ktoré je pre strany
záväzné. Z citovaného ustanovenia CSP účinného od 01. 07. 2016 vyplýva potreba personálneho súvisu
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.21. Kým zákonodarca s účinnosťou od 01. 07. 2016 výslovne zakotvil, že medzi rozhodnutím Súdneho
dvora EÚ, Rady EÚ alebo Komisie a právoplatným rozsudkom (v danom prípade právoplatným

platobnýmrozkazom)kuktorémuvedúcekonaniesamáobnoviť,savyžadujeosobnéivecnéprepojenie
vyjadrené slovami „ktoré je pre stranu záväzné“, znenie § 228 ods. 1 písm. e) OSP evokuje záver,
že takéto vecné a personálne prepojenie možno chápať aj abstraktne, vzhľadom na princíp priority
Európskeho (komunitárneho) práva, keďže každé rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu musí byť
konformné s judikatúrou Súdneho dvora ES, resp. s rozhodovacou činnosťou iných orgánov ES.

22. Judikatúra Súdneho dvora stanovuje výnimky z uplatňovania prejudicionálneho konania zo strany
súdov členských štátov, ktorými sú „doktrína acte éclairé“ a „doktrína acte claire“. Doktrína acte éclairé
(akt objasnený) stanovuje, že ak nastane situácia podľa článku 177 ods. 3 (dnes článok 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie), je možné zbaviť súd členského štátu povinnosti, ktorú táto požaduje, a to v
prípade, ak už existuje materiálne identická otázka, o ktorej Súdny dvor rozhodol. Identická otázka sa

nemyslí otázka úplne totožná. Rozumie sa ňou rovnaká právna otázka, ktorá nemusela vyplynúť ani z
rovnakého druhu konania než z prejudiciálneho.

23.Odvolacísúd,takakoajsúdprvejinštanciepovažovalzapotrebnépreskúmaťdôvodobnovykonania
podľa § 228 písm. e) OSP z hľadiska dodržania subjektívnej premlčacej doby a rovnako ako súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobca nedodržal subjektívnu premlčaciu dobu na podanie návrhu na
obnovu konania (podľa CSP žaloby na obnovu konania). Aj keď žalobca tvrdil, že o skutočnosti, že
platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonnými ustanovenia ochrany spotrebiteľa aj so súdnymi
rozhodnutiami v spotrebiteľských veciach sa dozvedel, až po tom, keď vyhľadal právnu pomoc, a to až
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, teda najskôr 02. 07. 2014, súd prvej inštancie však vo

vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby uviedol, že trojmesačná doba na podanie návrhu na obnovu
konania začína plynúť uplynutím 20teho dňa od zverejnenia podľa úradného vestníka EÚ, v ktorom je
každé rozhodnutie ESD publikované a tým aj záväzné pre každú právnickú aj fyzickú osobu. Odvolací
súd v tejto súvislosti preskúmal, kedy boli rozhodnutia, na ktoré žalobca v návrhu na obnovu konania
poukazoval, zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a zistil, že:

- rozsudok Súdneho dvora č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S.p.A
Simmenthal zo dňa 09. 03. 1978 bol zverejnený v Úradnom vestníku ako C 87 z 11. 04. 1978 s.5 (nebol
zverejnený v slovenskom jazyku),
- rozsudok Súdneho dvora C 243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi ESD bol zverejnený
v Úradnom vestníku EÚ C 180 z 01. 08. 2009 s.19 (bol publikovaný v slovenskom jazyku),

- rozsudok Súdneho dvora C484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid c/a Asociación
de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ C 209 z 31. 07.
2010 s. 6 (bol publikovaný v slovenskom jazyku),
- rozsudok Súdneho dvora Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. C 168/05 z 26. 10.
2006 zverejnený v Úradnom vestníku C 326 z 30. 12. 2006 s.9 (bol publikovaný v slovenskom jazyku),

- rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených prípadoch C 240/98 - C244/98 Oceáno Group
Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero a ďalší zo dňa 27. 06. 2000 bol zverejnený v č. I/2000 Zbierky
súdnych rozhodnutí ESD na strane 4941 dňa 27. 06. 2000 a v Úradnom vestníku EÚ bolo zverejnené
21. 10. 2010 (nebol publikovaný v slovenskom jazyku),
- rozsudok Súdneho dvora Max Rampion a Marie-Jeanne Godard, vydatá Rampion proti Franfinance

SA a K par K SAS C-429/05 zo dňa 04. 10. 2007 zverejnený v Úradnom vestníku EÚ C 297 z 08. 12.
2007 s.7 (bol publikovaný v slovenskom jazyku),
- v Journal officiel des Communautés europeénnes publikovanom vo francúzskom jazyku, a teda
v Úradnom vestníku EÚ bolo dňa 11. 01. 2003 oficiálne publikované rozhodnutie Súdneho dvora
ES C-473/00 vo veci Cofidis SA and Jean-Luis Fredout. V Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a

Všeobecného súdu bolo zverejnené rozhodnutie zverejnené na strane 10875 pod číslom I/2002.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2016 sp.
zn. 2Obdo/60/2014, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 04. 2013, č.
k. 43Cob/236/2012-142 s tým, že práve zverejnenie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ považoval dovolací

súd jednoznačne za podmienku prezumpcie znalosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.

25. Podľa čl. 297 /pôvodne čl. 254/ Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa legislatívne akty
(nariadenia,smernice, rozhodnutia), ako aj nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníca rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.
Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym
dňom po ich uverejnení.

26. Podľa § 1 zák. č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie z 24. 06. 2004, právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku
Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len „úradný vestník“) sú v
súlade s medzinárodnými zmluvami1) účinné na území Slovenskej republiky.

27. Podľa § 2 ods.1 cit. zák. o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.

28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný 11. 07. 2014 e-mailom

bez zaručeného elektronického podpisu a písomne doplnené tak, že bolo súdu prvej inštancie doručené
dňa 15. 07. 2014, pričom podľa času zaevidovania návrhu 8 hod. 32 min je možné domnievať, že na
poštovú prepravu bolo podané včas, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v trojročnej objektívnej
lehote, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (11. 10. 2013).
Začiatok trojmesačnej subjektívnej doby je stanovený buď subjektívnym momentom získania vedomosti

o dôvode obnovy konania alebo subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol
uplatniť. Skutočnosť, že sa žalobca sa vyhľadal právnu pomoc až po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie, teda najskôr dňa 02. 06. 2014 a až vtedy sa dozvedel o skutočnosti, že platobným rozkazom
bolo priznané plnenie, ktoré je v rozpore so zákonnými ustanovenia týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa,
je právne bezvýznamné, pretože tieto boli účinné a zverejnené na internete dávno predtým.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie návrh žalobcu na obnovu
konania zamietol, keď správne dospel k záveru, že ak bolo vydané rozhodnutie okresného súdu v čase,
kedy boli rozhodnutia Súdneho dvoru na ktoré odkazuje žalobca, zverejnené v Úradnom vestníku EÚ,
ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí EÚ a aj na internete, pričom tieto sa pre Slovenskú republiku

stali právne záväzné od 01. 05. 2004, mal proti platobnému rozkazu podať odpor a namietať túto
skutočnosť už v odpore. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa
mal navrhovateľ obnovy konania dozvedieť po vydaní platobného rozkazu a posúdil správne začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na podanie návrhu na obnovu konania podľa dôvodom uvedenom
v § 228 ods. 1 písm. e) OSP, tak že začína plynúť uplynutím 20teho dňa od zverejnenia podľa Úradného

vestníka EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú aj právnickú
osobu.

30. Odvolací súd záverom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16. 03. 2006
(Rozmarie Capférer/Schlang & Schick GmbH), podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd

povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v
rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor EÚ pripomenul dôležitosť zásady
res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné

prostriedky. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor EÚ dávno potom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla
účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na obnovu konania v predmetnej veci a s tým súvisiaceho návrhu na odklad vykonateľnosti, ako

vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP.

32. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).