Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107239828
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1107239828.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr. Juraja

Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: 1/ Y. M., O.. XX.X.XXXX, V. V., G. Č..
XX, 2/ V. M., O.. XX.X.XXX, V. X. V., M. Č.. XX a 3/ U. M., O.. XX.X.XXXX, V. X. V., G. Č.. XX, všetci
zastúpení JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti žalovanému:
Fond ochrany vkladov, so sídlom v Bratislave, Kapitulská č. 12, IČO: 357 070 0564, o zaplatenie úrokov z
omeškania, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. 11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti zaplatiť každému zo žalobcov 3.267,37
€ m e n í tak, že

žalovanýjepovinný zaplatiť každémuzožalobcovosobitne3.267,37€dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku; vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobcovia (po skoršom
rozhodnutí súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú istinu) uplatňovali i úrok z omeškania u
každého žalobcu 15,5 % ročne z judikovanej pohľadávky 100.170,80 Sk odo dňa 25.02.20002 do

04.08.2002 vo výške, spolu vo výške 9.954,66 €.
2. V odôvodnení uviedol, že žalovaný sa do omeškania s požadovanou náhradou za nedostupný vklad
právneho predchodcu žalobcov L.. L. M.Í., zomrelého pred vyhlásením nedostupnosti vkladov v Devín
banka, a.s., nedostal do omeškania. Dospel k záveru, že až do právoplatného rozhodnutia súdu podľa
§ 10 ods. 11 zák. č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov žalovaný nemohol poskytnúť náhradu výplaty
za nedostupný vklad, keďže v Devín banka, a. s. boli vedené zákonom vyžadované identifikačné údaje
(meno, priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo, adresa trvalého pobytu, § 3 ods. 2 písm. a) a § 3

ods. 4 písm. a) bod 1 zákona), na osobu od žalobcov rozdielnu (na ich predchodcu) a žalovaný nemohol
vyplácať vklady žalobcom ako dedičom. Vkladateľom bol podľa zákona o ochrane vkladov iba poručiteľ,
avšak tento už nežil v čase vyplácania náhrad. Dedičom bol vyplatený limitovaný nedostupný vklad v
sume 355.000 Sk a až na základe súdneho rozhodnutia bolo možné vyplatiť rozdiel medzi náhradou
za nedostupný vklad a plnú výšku vkladu vkladateľa. Postavenie spoločných majiteľov majú len osoby,
ktorých vklad bol zriadený pred vznikom neschopnosti banky vyplácať vklady.
3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci a odklonu súdu od právnych záverov dovolacieho súdu v uznesení zo dňa 19.06.207 sp. zn.
3Cdo/332/06, v zmysle ktorého žalobcovia ku dňu vzniku nedostupnosti vkladu boli v rovnakom právnom
postavení ako spoloční majitelia vkladu podľa § 3 ods. 2 a § 9 ods. 3 veta druhá zákona o ochrane
vkladov. Vyhlásením Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady preto každý zo žalobcov v 1. až3. rade samostatne nadobudol právo na náhradu za nedostupný vklad. Zastávali názor, že v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 3 zákona pri spoločnom vklade platí nielen to, že každý z majiteľov má rovnaký
podiel, ak sa nepreukáže inak, ale tiež to, že pri výpočte náhrady sa podiel spoločného majiteľa na

spoločnom vklade považuje za samostatný vklad. Žalobcom, ako preukázali z osvedčenia o dedičstve,
potom každému samostatne vzniklo právo na náhradu za nedostupný vklad. Pri výpočte náhrady bolo
preto potrebné vychádzať z toho, že vklad každého z nich samostatne predstavoval 1/3 zo sumy, ktorá
tvorila ich spoločný vklad. Za nesprávny preto považovali názor súdu prvej inštancie, že žalovaný sa
nedostal do omeškania s výplatou náhrady. Zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane vkladov, vrátane

§ 9 ods. 10 nevyplýva nemožnosť žalovaného správne právne posúdiť uplatnený nárok žiadateľmi
náhrady alebo jeho povinnosť čakať na rozsudok súdu.
4. Žalovaný žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal premlčanie nároku na úroky z
omeškania z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobcovia mienili úroky z omeškania uplatniť.
Zastával tiež názor, že kým v spletitej spornej veci nebolo právoplatne rozhodnuté, nemal objektívne
právny titul na plnenie. Poukázal na náležitosti zmluvy o terminovanom vklade i zmluvy o vklade, pri

ktorých sa vyžadujú osobné údaje ako meno, priezvisko, dátum narodenia alebo rodné číslo každého
vkladateľa, ktorý je fyzickou osobou. Dedičia sa nestali zákonom chránenými vkladateľmi banky ale iba
poručiteľ, v dôsledku smrti ktorého nadobudli len peňažnú pohľadávku voči banke na výplatu zostatku
vkladu. Dedičia ako tri osoby nemohli ďalej komplexne naskočiť do pozície poručiteľa (jednej osoby) ako
zákonom chráneného vkladateľa.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie považoval žalobu v časti úrokov z omeškania za neopodstatnenú, stotožniac
sa s argumentáciou žalovaného, že dedičia po poručiteľovi chráneného vkladu nezískali postavenie
spoločných majiteľov vkladu z dôvodu, že v údajoch v banke v rozpore so zákonom neboli uvedené ich

identifikačné údaje. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že až do rozhodnutia súdu žalovaný teda
nemohol náhradu za nedostupný vklad poskytnúť.
7. Uvedené závery súdu prvej inštancie neobstoja, sú v rozpore so závermi dovolacieho súdu v tejto veci,
ktoré sú pre súd prvej inštancie záväzné. Pokiaľ sa súd prvej inštancie (pri zmene skutkového stavu) od
nich odklonil, bol povinný sa v odôvodnení rozhodnutia s preň záväznými názormi súdov vyššej inštancie

vyporiadať, čo však neurobil.
8. Ako správne poukázali odvolatelia, dovolací súd v uznesení zo dňa 19.09.2007 sp. zn. 3Cdo/332/06
dospel k jednoznačnému záveru, že neanonymný vklad právneho predchodcu žalobcu L.. L. M. spĺňa
všetky náležitosti požadované pri takomto vklade a po celý čas nevykazoval znaky vkladu, za ktorý
sa náhrada neposkytuje. Smrťou L.. L. M., ktorá nastala ešte pred nedostupnosťou vkladu, predmetný

záväzkový vzťah ako taký nezanikol, zmenili sa len jeho subjekty na strane veriteľa. Z hľadiska vedenia
záznamov o vklade bankou sa smrťou L.. L. M. z neanonymného vkladu nestal vklad anonymný,
alebo vklad, pri ktorom by neboli vedené zákonom vyžadované údaje. V čase vyhlásenia Devín banky,
a.s. za neschopnú vyplácať vklady, sa neanonymný vklad stal nedostupným. Žalobcovia 1/ až 3/ do
predmetného záväzkového právneho vzťahu vstúpili už skôr, smrťou svojho právneho predchodcu a

mali v ňom už v čase vyhlásenia nedostupnosti vkladov právne postavenie spoločných veriteľov. V
deň svojej smrti L.. L. M. nemal právo na náhradu za nedostupný vklad, smrťou nemohli nadobudnúť
neexistujúceprávotohtoporučiteľa.Právožalobcovnanáhradusavšakneodvodzujeodprávporučiteľa,
ale sa vyvodzuje z priamo im patriacich práv majiteľov vkladu, ktoré im vznikli vyhlásením Devín
banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady. Žalobcovia boli majiteľmi vkladu aj v čase, keď sa stal vklad

nedostupný; pritom podľa záverov dovolacieho súdu nie je právne významné, že táto skutočnosť nebola
zaznamenaná v technickoevidenčných nástrojoch banky. Každý zo žalobcov 1/ až 3/ ako spoluveriteľov
mal čo do svojho podielu rovnaké právne postavenie, ako keby bol samostatným veriteľom podľa §
512 OZ. V prípade, že na jednu vkladnú knižku uložia peňažné prostriedky viacerí vkladatelia, pôjde
o spoločný vklad, pri ktorom každý z majiteľov má rovnaký podiel, ak sa nepreukáže opak (§ 39 ods.

3 veta druhá zákona). Medzi ochranou, ktorá je poskytovaná jedinému vkladateľovi a ochranou, ktorá
je poskytovaná namiesto vkladateľovi inej osobe, ktorej právo na nedostupný vklad vzniklo napr. podľa
osvedčenia notára o dedičstve, nemôže byť rozdiel. Podľa záverov dovolacieho súdu rovnako nemožno
robiť rozdiely medzi ochranou viacerých vkladateľov a ochranou viacerých „iných osôb“, ktoré sa smrťou
poručiteľa stali spoločne majiteľmi vkladu. Vyhlásením Devín banky, a.s. za neschopnú vyplácať vklady

pretokaždýzožalobcov1/až3/samostatnenadobudolprávonanáhraduzanedostupnývklad.Vdanom
prípade treba aplikovať § 9 ods. 3. Pri výpočte náhrady sa podiel spoločného majiteľa na spoločnom
vklade považuje za samostatný vklad. Vklad každého z nich samostatne predstavoval 1/3 zo sumy, ktorá
tvorila ich spoločný vklad ku dňu vyhlásenia banky za neschopnú vyplácať vklady.9. Pokiaľ teda žalovaný na výzvu žalobcov, resp. po doručení žaloby neposkytol plnenie v judikovanej
výške, dostal sa do omeškania. Zo zákona o ochrane vkladov nevyplýva, že v prípade „inej osoby“ je
žalovaný oprávnený poskytnúť plnenie až na základe rozhodnutia súdu.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v neprávoplatnej časti úrokov z
omeškania zmenil a priznal úrok z omeškania zo sumy 100.170,80 Sk, čo predstavuje 3.325,03 €, odo
dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému na plnenie, v ktorej bola pohľadávka jednoznačne
špecifikovaná (03.04.2002). Za 2314 dní omeškania (úhrada istiny dňa 4.8.2008) pri úrokovej sadzbe
15,5 % úrok z omeškania potom predstavuje 3.267,37 €.

11. Za prvý deň omeškania odvolací súd v súlade s § 563 OZ považoval deň 04.04.2002, keďže výzva
bez stanovenej lehoty na plnenie bola žalovanému doručená dňa 03.04.2002.
12.Vozvyšnejčasti(požadovanýúrokzomeškaniaužododňa25.02.)odvolacísúdnapadnutýrozsudok
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
13. V odvolacom i prvoinštančnom konaní úspešným žalobcom (neúspešní len v nepatrnej časti) súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).