Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19Csp/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317204574
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317204574.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: X. M., J..

XX.X.XXXX, G. U. XXX/X, XXX XX N., zast. Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252
151, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava 811 04, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy vyplývajúce z dohody o zrážkach podľa čl. 7 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.12.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 587,40 Eur s úrokom z
omeškania 5,00% p.a. zo sumy 321,08 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia a zo sumy 266,32 Eur od 1.4.2017
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobu v ostatnej časti zamieta.
V. Strany nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.2.2017, doručenou dňa 27.2.2017 domáhal určenia neplatnosti

Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.12.2006, č. XXXXXXXXXX
v časti Dohody o zrážkach zo mzdy; určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania dňa 5.12.2006, č. XXXXXXXXXX ako celku; určenia revolvingového úveru
za bezúročný a bez poplatkov; vydania bezdôvodného obohatenia; priznania primeraného finančného
zadosťučinia a náhrady trov konania. V priebehu konania vzal žalobca žalobu v časti späť, pričom
o zastavení konania v časti súd už právoplatne rozhodol uznesením č.k 19Csp/100/2017-96 zo dňa
22.11.2017, nakoľko predmetným uznesením súd pripustil aj zmenu žalobu. Súd teda nasledovne

konal o nároku žalobcu, a to, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy vyplývajúce z dohody
o zrážkach zo mzdy včlenenej do čl. 7 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj
„Zmluva“), o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 642,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 642,16 Eur od 1.1.2017, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur
a o náhradu trov konania. Žalobca považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu, že
táto nebola individuálne dojednaná, neprimerane zasahuje do majetkových práv žalobcu bez potreby
zásahusúdomažalovanýtýmzneužilsvojepostavenievočižalobcoviakospotrebiteľovi.Zamestnávateľ

žalobcu vykonal prvú zrážku zo mzdy v prospech žalovaného za obdobie 01/2017 vo výške 321,08
Eur. Zmluvu považuje žalobca za bezúročnú a bez poplatkov a neplatnú ako celok pre rozpor RPMN
s dobrými mravmi, neprijateľné zmluvné podmienky, nezrozumiteľnosť, nečitateľnosť, žalobca nebol
pred uzavretím Zmluvy písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami, v Zmluve nie je uvedenáadresa dodávateľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nie sú uvedené
podmienky upravujúce čerpanie úveru, nie je uvedená konečná splatnosť úveru, nie je uvedená ročná
úroková sadzba, nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie

je uvedená priemerná hodnota RPMN, nie je uvedené veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
nie je uvedené oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho
splatení pred lehotou splatnosti a výška poplatku za splatenie pred lehotou splatnosti, nie sú uvedené
žiadne práva spotrebiteľa, nie je uvedený spôsob zániku záväzku zo Zmluvy, nie je uvedený názov a
adresa príslušného kontrolného orgánu, absencia náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k)

a I) zákona č. 256/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase podpisu zmluvy). Žalobca ďalej
poukazuje na potrebu aplikácie § 551 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 37 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a právnu úpravu ohľadne práv spotrebiteľa. Spolu so žalobou žalobca žiadal vydanie neodkladného
opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel uznesením č.k. 19Csp/100/2017-38 zo dňa 16.3.2017 (ppl. dňa
12.4.2017) v časti tak, že uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3.4.2017, doručeným dňa 10.4.2017. Nakoľko žalobca
v priebehu konania vzal žalobu v časti späť a zároveň navrhol zmenu žalobu, súd zhrnie argumentáciu
žalovaného iba vo vzťahu k zmenenej žalobe. Žalovaný namieta miestnu príslušnosť, nakoľko vzťah

bezdôvodného obohatenia je osobitným vzťahom, nie spotrebiteľským vzťahom (rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline, sp. zn. 9Co/516/2015). Obsah žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný. Žalobca sa odvoláva
na početné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému však nie je
zrejmá žiadna bližšia spojitosť namietaných ustanovení s predmetom žaloby, nakoľko žalobca svoje
námietky bližšie nekonkretizuje, čo znemožňuje možnosť podania objektívneho vyjadrenia v predmetnej

veci. Žalovaný poukázal na aplikáciu § 4 ods. 4, písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase
uzatvorenia Zmluvy. Žalobca poskytnutý úver čerpal, čiže aj pri prípadnom prihliadnutí na jeho tvrdenia
(ktoré sú neurčité) nie je možné v zmysle relevantnej právnej úpravy vysloviť záver o neplatnosti
právneho úkonu. Žalovaný popiera dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z prehľadu úhrad realizovaných žalobcom je zrejmé, že žalobca si do dňa vyjadrenia žalovaného, t.j. v

období 10 rokov od okamihu uzatvorenia Zmluvy, neuhradil ani istinu, bez prihliadnutia na dohodnutú
odplatu a príslušenstvo. Žalovaný popiera dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Pre možnosť priznania nároku v zmysle § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebný úspech v konaní, avšak žalobca neuniesol ani v minimálnom
rozsahu dôkazné bremeno, a teda ani v tomto nároku mu nemôže byť priznaný úspech. Žalovaný žiadal

žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo
dňa 25.4.2017, doručeným súdu dňa 26.4.2017. Aj v tomto prípade súd zhrnie iba skutočnosti relevantné
z hľadiska súčasného predmetu konania. Žalobca sa žalobným návrhom domáha od žalovaného plnenia
(bezdôvodného obohatenia), ktoré žalovaný získal protiprávnym konaním v takom rozsahu, že zneužil
inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú si žalovaný so žalobcom individuálne nedojednal, ale ju

vopred predformuloval nepreskúmateľným, t.j. nečitateľným písmom do zmluvy a využil tak povinnosť
zamestnávateľa žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný si výšku
dlhu viac ako 10.000 Eur sám jednostranne nadiktoval, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom,
naviac premlčaného dlhu. Žalovaný vo vyjadrení sám uvádza, že žalobca si svoje povinnosti 10 rokov
neplnil, a preto nastáva otázka, prečo si žalovaný v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty neuplatnil svoj

nárok (istinu) na príslušnom súde. Žalovaný vie, že jeho nárok sa stal premlčaným a preto zneužil
inštitút nezákonnej podmienky (Dohody o zrážkach zo mzdy) a mal úmysel si premlčaný nárok vymôcť
prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, získať tak aj bezdôvodné obohatenie a úžernú odplatu, ktorá
mu však nepatrí. Žalobcovi boli vykonané dve zrážky zo mzdy na účet žalovaného, a to na základe
žiadosti žalovaného, ktorú žalovaný doručil zamestnávateľovi dňa 3.2.2017. Zamestnávateľ vykonal

žalobcovi zrážky zo mzdy v mesiaci 02/2017 a 03/2017 v celkovej výške 642,16 Eur, ktorú poukázal
na účet žalovaného. Túto sumu žiada žalobca od žalovaného. Žaloba bola podaná dňa 27.02.2017
a k dnešnému dňu uplynuli z plynutia premlčacej lehoty necelé dva mesiace. Vznesenú námietku
premlčania preto žalobca považuje za irelevantnú a žiada, aby súd na námietku neprihliadal. Žalobca
s námietke miestnej nepríslušnosti vyjadril tak, že v predmetnom konaní ide aj o nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorý má základ v spotrebiteľskej veci (rozhodnutie Krajského súdu Prešov,
sp.zn.20Co/119/2011,21Co/171/2015,7Co/61/2016),ztohodôvodužiada,abysúdvznesenúnámietku
miestnej nepríslušnosti súdu žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. O tom, či súd prizná žalobcovi
finančné zadosťučinenie a v akej výške ho prizná, prináleží jedine súdu a nie žalovanému. Aj žalobcalen výšku finančného zadosťučinenia predkladá súdu ako svoj návrh, o ktorom súd rozhodne po
tom, čo zistí k akému porušeniu práva spotrebiteľa došlo a v akej miere. Taktiež, či žalobca uniesol
bremenosvojhouplatnenéhonároku(finančnéhozadosťučinenia),rozhodnevýlučnesúdaniežalovaný.

Žalovaný sa bránil voči tvrdeniam žalobcu podaním zo dňa 10.7.2017, doručeným súdu 13.7.2017.
Žalovaný trvá na tom, že predmetná dohoda bola ako samostatný a individuálne dojednaný právny úkon
platne uzatvorená medzi oboma zmluvnými stranami. Žalobca bol v dostatočnom časovom predstihu
pred uzatvorením Zmluvy oboznámený s tým, že žalovaný vyžadoval na zabezpečenie poskytnutého
úveru aj eventuálne uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko mu boli poskytnuté všetky

zmluvné dokumenty na preštudovanie. Z obsahu vykonanej vôle žalobcu aj z ustanovení samotnej
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorých obsah na znak súhlasu svojim podpisom verifikoval nemožno
hodnoverne preukázať, že by s takýmto dojednaním nesúhlasil, mal k nemu výhrady alebo námietky,
resp. že by sa s jeho obsahom neoboznámil, pričom k tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že až do
podania žaloby obsah dohody nespochybnil, iné začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Poukázal
na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného

spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená,
informovaná a obozretná. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani
súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi.
Žalovaný zároveň namieta argumentáciu žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná aj preto, že bola žalovaným vopred predformulovaná. Žalovaný poukazuje na skutočnosť,

že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred
naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľský ch vzťahov,
a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Poukázal na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
prípade, ak zmluvné podmienky (vrátane zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy) žalobcovi
nevyhovovali, nič mu nebránilo obrátiť sa na iného poskytovateľa úverových produktov (resp. odmietnuť

uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy). Zákon presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na
základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie
jeho základných životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú
hranicu. Žalobca pritom v obsahu žaloby neuvádza okolnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosť
o zákonnosti vykonávaných zrážok. Na použitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy sa neviaže

schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr.
porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento
zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako
sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Ďalej, v čase uzavretia zmluvy
medzi stranami sporu (5.12.2006) neexistovala žiadna právna regulácia výšky písma v spotrebiteľských

zmluvách. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že v tomto prípade ide teda u uplatnenie nároku
z platne uzatvoreného zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedeného dôvodu je vylúčený záver o tom, že
nárok žalovaného je premlčaný. Žalobca v podaní zo dňa 17.10.2017, doručeným súdu dňa 18.10.2017
uviedol, že žalovaný, ktorý bol pasívny viac ako 6 rokov od konečnej splatnosti úveru, svojho nároku
sa nijakým spôsobom nedomáhal, až následne uplatnil svoj nárok predložením včlenenej zmluvnej

podmienky priamo v úverovej zmluve zamestnávateľovi, čím mal v úmysle dosiahnuť neprimeraný zisk
bez súdnej kontroly vo výške 12.630,66 Eur pri poskytnutom úvere 1.792,47 Eur, čo sa nedá inak
považovať len za úžeru v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úrok by bol vo výške viac ako 600 % p.a.
Nárok (teda zisk), ktorý mal žalovaný v úmysle získať prostredníctvom zamestnávateľa, je v zmysle §
5b zákona č. 250/2007 nielen že oslabený, ale aj neuplatniteľný. Žalobca poukázal na odlišné údaje

uvedené v listine „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
číslo 8000062149 zo dňa 5.12.2006” a v Zmluve. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila zrážkami zo
mzdy, bola vo výške 12.630,66 Eur. Účelom finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá
bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Pri jeho nároku postačuje
samotná hrozba ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 17Co/117/2016 zo dňa 04. 10. 2016).

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.10.2017, 29.1.2018 a 1.3.2018, na ktorom bol
prítomný iba zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a
rozhodnutím súdu bez jeho prítomnosti. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: žiadosť žalovaného
o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu zo dňa 20.1.2017, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, výplatné pásky žalobcu za 1-2/2017, potvrdenie
o plnení (Potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov) zo dňa 10.5.2009 vo výške 35,00 Eur s
VS: XXXXXXXXXX. Žalovaný predložil súdu ako listinné dôkazy aj zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovomúvere,oznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,prehľadplatiebžalobcuzoZmluvy.4. Súd má za to, že v danom prípade je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 19, písm. d) CSP,
nakoľko si žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so

žalovaným, pričom je bezpredmetná právna kvalifikácia uplatňovaného nároku. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 54.000 SKK (1.792,47 Eur) z titulu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č.l. 76). V zmluve sa uvádza schválená výška úveru 108.000
SKK, pričom suma revolvingu má byť podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ďalej
len “Oznámenie”; č.l. 78) 72.000 SKK. V zmluve sa uvádza splatnosť úveru (počet/splatnosť) 36/28,

v Oznámení sa uvádza splatnosť úveru 36 mesiacov, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy
splácania 28. Ani z jedného z dokumentov nie je zrejmé členenie splátky na istinu, úroky a poplatky.
Na základe uvedeného má súd za to, že zmluva nespĺňa náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti podľa
§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len “OZ”) a § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov v znení v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len “ZoSÚ”). Ďalej, na žiadosti/Zmluve sú
uvedené dva dátumy podpisu: 29.11.2006 a 5.12.2006; pod dátumami sú dva podpisy, jeden za dlžníka
a jeden za veriteľa. Súd, berúc na zreteľ čl. 6 Zmluvy s poznámkou (nevyplňujte), má za to, že dlžník
podpísal formulár v časti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dňa 29.11.2006 a následne veriteľ
doplnil časť ohľadne schváleného úveru a podpísal formulár dňa 5.12.2006, pričom takto zmenený návrh

nebol dlžníkovi predložený k podpisu. Uvedené zodpovedá aj textu “Miesto a dátum podpisu Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru a za lomítkom, Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvnými stranami.
Ani v časti žiadosti a ani Zmluvy sa nenachádzajú dva podpisy. Na Oznámení zo dňa 5.12.2006 je iba
podpis veriteľa, čiže ani v danom prípade nemožno konštatovať zachovanie písomnej formy. Na základe
uvedeného súd vyhodnotil, že Zmluva nespĺňa ani náležitosť potreby písomnej formy zmluvy (§ 40 ods.

1, ods. 3, § 43a a nasl. OZ, § 4 ods. 1 ZoSÚ). Súd sa nevyjadril ku všetkým nedostatkom Zmluvy, ale už z
výpočtu uvedených nedostatkov je zrejmé, že Zmluva je s odkazom na citované ustanovenia absolútne
neplatná.

5. Pokiaľ súd deklaroval, že základný zmluvný vzťah, t.z. Zmluva je absolútne neplatným právnym

úkonom, nemôže byť následne platným právnym úkonom samotná dohoda o zrážkach ako záväzok
akcesorický k záväzku hlavnému, ktorá je navyše súčasťou formulárovej Zmluvy. Navyše, v zmysle §
551 ods. 1 OZ, aj táto vyžaduje písomnú formu. Žalobca požaduje určenie, že žalovaný nemá právo
na zrážky zo mzdy. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 16. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z

neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). 17. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS
jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu akým
je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za

účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako
zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana /rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/304/2016 zo dňa 17.5.2017/. Na základe uvedeného súd dospel k tomu
právnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prejednávanej veci je daný,
preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I rozsudku.

6. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má predstavovať sumu zrážok
zo mzdy v mesiaci 02/2017 a 03/2017 v celkovej výške 642,16 Eur, ktorú zamestnávateľ žalobcu
poukázal na účet žalovaného. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ods. 2 predmetného ustanovenia aj majetkový

prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Z výplatných pások žalobcu za 1/2017 a
2/2017 vyplýva, že zamestnávateľ zrazil celkovo sumu 587,40 Eur. Uvedená suma predstavuje sumu
bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalovaný namietal premlčanie
nároku, avšak v súlade s argumentáciou žalobcu, žaloba bola podaná dňa 27.2.2017, teda k premlčaniuvo vzťahu k zrážkam uskutočneným v 1-2/2017 nemohlo dôjsť (§ 107 OZ). Súd teda priznal časť nároku
žalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaavozvyškunárokzamietol.Úrokzomeškaniasúdpriznal
v zákonnej výške 5,0% p.a. (§ 517 ods. 2 OZ) v prípade sumy 321,08 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia a

sumy 266,32 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia. Súd posúdil splatnosť mzdy podľa § 129 ods. 1 zákona č.
311/2001 Z.z., Zákonník práce, nakoľko žalobca nešpecifikoval na základe čoho si uplatnil nárok počnúc
dňom 1.1.2017. Vo zvyšnej časti nároku súd nárok zamietol.

7. Žalobca si ďalej uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur. Účelom finančného

zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu
spotrebiteľa spôsobená. Žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné
zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný
skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť
žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o

nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy.
Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Ujma, ktorá mu objektívne hrozila, bola vo
výške 12.630,66 Eur (č.l. 11), pritom žalovaný poskytol žalobcovi sumu (1.792,47 Eur!). Z uvedených
dôvodov má preto žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané

finančnézadosťučinenie.Výškapriznanéhofinančnéhozadosťučineniazávisíodúvahysúduanemožno
juobjektívnepreukázať.Priznanéfinančnézadosťučineniejevyrovnanímujmyžalobcoviajeajsankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca
nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo
na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na

porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom
prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre priznanie finančného zadosťučinenia. Z uvedených dôvodov preto súd žalobcovi priznal primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 200 Eur, ktoré sa s ohľadom na skutočnosti uvádzané vyššie javí ako
primerané.

8. Ohľadne trov konania súd postupoval podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že zastavenie
konania bolo z časti zavinené žalobcom. Súd nevyhodnotil zavinenie ani jednej zo strán vo vzťahu
k výrokom 1. písm. a) a b) uznesenia č.k. 19Csp/100/2017-96 zo dňa 22.11.2017, nakoľko v čase
vyhlásenia rozsudku je v účinnosti nová právna úprava, ktorá umožňuje uplatnenie predmetných

nárokov. Teda žalobca si pôvodne uplatnil sumu 2.642,16 Eur a bol úspešný v sume 787,40 Eur. Úspech
žalovanéhoje1.854,76Eur,tedaprevyšujeúspechžalobcu.Nakoľkovšakzákonneurčuježiadnekritériá
výpočtu finančného zadosťučinenia a výšku určí súd na základe vykonaného dokazovania, je obtiažne
posúdiť primeranosť nároku. Žalobca po predbežnom posúdení súdom vzal nárok z časti späť a trval
na sume, ktorú sa súdu javí vzhľadom na okolnosti primeraná. Na základe uvedeného súd nepriznal

náhradu trov konania ani jednej zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).