Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 30Cb/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200031
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7116200031.6

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: International Investment Development Holding a. s.,
so sídlom Trenčianska 57, Bratislava 821 09, IČO: 35 875 551, právne zastúpený KRAL PARTNERS
s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143 proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská
lekárnickáakciováspoločnosť,Opatovskácesta4,Bojnice97201,IČO:31625657,2/PHARMAEDUCA
s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice 972 01, IČO: 36 304 697, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení:

JUDr. Oľga Rosulegová, advokátka, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o.,
Moldavská cesta 21/A, Košice 040 11, IČO: 36 751 103, v konaní o náhradu škody o návrhu žalovaných
v 1/ a 2/ rade na zrušenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 08.01.2016 navrhol, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,- Eur ako náhradu škody, žalovanému v 3/ rade
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,- Eur.

2. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného

opatrenia.

3. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Košice II uznesením č.k.
30Cb/1/2016-219 z 02.02.2016, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu
vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (v tom čase súd prvého stupňa) uviedol, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom
súdnom konaní, slúžiacich na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv
účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady
nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v právnej úprave a jednak ich vyvodila

zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia v smere, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov konania prichádza do úvahy vtedy, ak sú osvedčené aspoň
základne skutočnosti umožňujúce urobiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana (aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je nárok očividne vylúčený) a
záver, že bez okamžitej i keď dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo (nárok) účastníka
ohrozené. Ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy, musí byť konkrétne,

a ten, kto predbežné opatrenie navrhuje, musí uviesť také údaje, ktoré toto ohrozenie osvedčujú.
Zároveň v prípade, ak ide o nariadenie predbežného opatrenia v smere, aby boli dočasne upravenépomery účastníkov, v konaní musí byť navrhovateľ vecne legitimovaný, pričom z dočasného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený pre dokazovanie. Nakoľko ide o predbežné opatrenie, nemusia byť navrhovateľom
uvádzané údaje preukázané, postačuje ich osvedčenie. Ak by sa pred vydaním predbežného opatrenia
vyžadovalo nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by rozdiel medzi konečným
rozhodnutím a predbežným opatrením. Z obsahu žaloby vo veci samej, návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a po oboznámení s predloženými a označenými listinnými dôkazmi mal súd za

to, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúťpredbežnáochrana,abybolozrejmé,ževkonanívovecisamejniejenárokočividnevylúčený.
Zároveň osvedčil aj konkrétne ohrozenie, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku nenahraditeľnej ujmy.
V tomto prípade osvedčenie skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, vyplýva z toho, že žalobca na základe správania druhej potenciálnej
zmluvnej strany v dobrej viere, že predpokladaná zmluva bude uzavretá, zamýšľal a skutočne mal

reálne dojednanú možnosť nehnuteľnosti prenajať, dať do podnájmu, a inkasovať dohodnuté nájomné,
kedy iba konanie žalovaných v 1/ a 2/ rade mu znemožnilo tak urobiť. Podľa súdu v tomto prípade
teda osvedčil existenciu protiprávneho úkonu (porušenie prevenčnej povinnosti), vznik škody, príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaných v 1/ a 2/ rade a vznikom škody a zavinenie žalovaných v 1/ a
2/ rade. V tomto prípade osvedčenie konkrétneho ohrozenia, spočívajúce v nebezpečenstve vzniku

nenahraditeľnej ujmy, vyplýva z konania žalovaného v 1/ rade, ktorý verejne prezentuje uskutočnenie
racionalizačných opatrení smerujúcich predovšetkým k sústredeniu podnikateľskej činnosti žalovaného
v 1/ rade výlučne a len na tzv. core business (verejné vyhlásenie o predaji nemocníc pre TA SR), ako
aj z konania žalovaného v 1/ a 2/ rade, kedy žalovaný v 1/ rade po uzatvorení Dohody previedol na
žalovaného v 2/ rade nehnuteľnosti, ktoré mali byť zamenené za Športhotel, z čoho možno dôvodne

uvažovať, že žalovaný v 2/ rade, ktorého jediným spoločníkom je žalovaný v 1/ rade, mieni svoj majetok
znížiť resp. zmeniť jeho zloženie. Z uvedených dôvodov sa preto súd stotožnil zo skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade v smere
dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej
časti rozhodnutia, avšak iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke

právo žalovaného v 1/ rade. Súd sa stotožnil aj zo skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu
nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, avšak tiež iba vo
vzťahu k nehnuteľnostiam, kde mal preukázané nepochybne vlastnícke právo žalovaného v 2/ rade.
Zároveň, nariadením predbežného opatrenia v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať

s nehnuteľnosťami v rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia, nevzniká žalovanému v
1/ a 2/ rade taká ujma, ktorá by bola neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia
získal navrhovateľ t.j. takéto dočasné obmedzenie vlastníckeho práva možno od neho spravodlivo
požadovať. Primeranosť rozsahu navrhovaného predbežného opatrenia súd vyvodil zo skutočnosti, že
žalovanému v 1/ rade, ani žalovanému v 2/ rade, nevznikne žiadna ujma na ich vlastníckom práve,

nakoľko dotknuté nehnuteľnosti môžu užívať na účely, na ktoré sú určené, a na ktoré ich užívajú aj v
čase do nariadenia predbežného opatrenia, pričom ich podnikateľská činnosť nie je obmedzená. Súd
ale nevyhovel žalobcovi v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému
v 1/ a 2/ rade v smere dočasnej úpravy pomerov - zákazu nakladať aj so spoluvlastníckymi podielmi
nehnuteľností, pretože pokladal za primerané a spravodlivé obmedziť nakladanie iba pre nehnuteľnosti

vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ a 2/ rade. Pokiaľ sa žalobca v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému v 1/ a 2/ rade zdržať sa nakladania
s finančnými prostriedkami na ním vymedzených bankových účtoch, súd návrhu v tejto časti nevyhovel,
pretože by účastníkovi konania takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho práva
(podstatným spôsobom by mohol obmedziť resp. zamedziť podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a

2/ rade v smere predmetov činnosti zapísaných v obchodnom registri). Zároveň, pokiaľ sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 2/ rade zdržať sa nakladania s finančnými prostriedkami na
bankových účtoch, ktorých je majiteľom, súd návrhu tiež v tejto časti nevyhovel, pretože rovnako, ako
v prípade žalovaných v 1/ a 2/ rade by takýmto spôsobom neprimerane zasiahol do jeho vlastníckeho
práva,navyšetaktovymedzenýpetitjeneurčitýanevykonateľný,keďženiejezrejmé,ktorýmibankovými

účtami a v ktorých peňažných ústavoch mu súd má zakázať nakladať.

5. Proti rozhodnutiu, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol podal odvolanie žalobca.6. Proti výrokom rozhodnutia, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podali
odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Cob/45/2016-383 z 18.04.2016 potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

8. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Košiciach okrem iného uviedol, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a preto nepovažuje
za potrebné jeho znenie znovu opakovať. Len na zdôraznenie správnosti odvolaniami žalovaného v
1/ a 2/ rade napadnutého výroku rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že účelom
predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a
povinnostiach účastníkov konania v predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než

v konaní o predbežnom opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov
konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného
opatrenia domáha. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a
môže byť kedykoľvek za návrh zrušené. Vo vzťahu k názoru súdu prvého stupňa o osvedčení nároku
žalobcu pre potreby predbežného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade neuviedli okrem nesúhlasu s týmto

názoromžiadnuprávnurelevantnúargumentáciu,ktorábyuvedenýnázorvychádzajúcizprávnejúpravy
predbežného opatrenia podľa O.s.p. spochybnila. K žalovaným v 1/ a 2/ rade uvádzaným nesprávnym
skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd pred nariadením
predbežného opatrenia nevykonáva dokazovanie v rozsahu ako pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej, pretože ak by súd mal povinnosť vykonať pred nariadením predbežného opatrenia dokazovanie,

potom by nebol rozdiel medzi nariadeným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ
ide o námietku miestnej príslušnosti, súd prvého stupňa nepochybil, pretože podľa § 74 ods. 2 O.s.p.
na nariadenie predbežného opatrenia je príslušný súd, ktorý je príslušný aj na konanie vo veci samej.
Žalovaný v 3/ rade má sídlo v obvode Okresného súdu Košice II, preto na nariadenie predbežného
opatrenia bol miestne príslušný Okresný súd Košice II. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd

prvého stupňa predbežným opatrením zakázal nakladať žalovaným v 1/ a 2/ rade s majetkom alebo
jeho časťou len v takom rozsahu, ktorý s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v 1/ a 2/
rade je primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený. Odvolací súd taktiež dospel k záveru,
že nariadeným predbežným opatrením, a to aj s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaných v
1/, 2/ a 3/ rade je nariadené predbežné opatrenie dostatočné.

9. Návrhom doručeným súdu 11.01.2017 sa žalovaní v 1/ a 2/ rade domáhali zrušenia neodkladného
opatrenia, kedy navrhli, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.
30Cb/1/2016 zo dňa 02.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Cob/45/2016 zo dňa 18.04.2016, v plnom rozsahu.

10. Svoj návrh žalovaní v 1/ a 2/ rade odôvodnili tým, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia
neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie, minimálne z nasledovných dôvodov:
- žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko dohodu o budúcom vysporiadaní zo dňa 23.12.2014
parafoval jednoznačne Mgr. Marián Kočner, z čoho vôbec nevyplýva, že skutočne mal v tom čase

konať za žalobcu; žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, z dôvodu, že sa žiadnych rokovaní
so žalobcom nezúčastnil, pričom dohodu o budúcom vysporiadaní zo dňa 23.12.2014 parafoval iba
Mgr. Juraj Nikodémus ako vedúci právneho odboru a člen predstavenstva právneho odboru a člen
predstavenstva žalovaného 1/ (ako za subjekt ovládajúci žalovaného 2/), aj napriek platnému zápisu v
obchodnom registri (v mene spoločnosti najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jedným je

vždy predseda predstavenstva); štatutárny orgán, ktorý zaväzuje spoločnosť a spôsob, ktorým tak koná,
sa zapisuje do obchodného registra; obchodný register je verejným zoznamom, založeným na princípe
materiálnej publicity, ktorého pozitívna stránka je zakotvená v § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, z
ktorého ustanovenia vyplýva, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia,
a teda skutočnosti zapísané do obchodného registra sú účinné voči každému odo dňa ich zverejnenia;

- voči žalovanému 2/ nemohol vzniknúť nárok na z titulu predzmluvnej zodpovednosti za nedôvodné
prerušenie rokovania, nakoľko nie on ukončil rokovania, ale žalobca, resp. Mgr. Marián Kočner, a to ešte
v rannom štádiu rokovania;- účelovo založená miestna príslušnosť Okresného súdu Košice II cez sídlo žalovaného 3/, navyše na
základe neexistujúceho právneho úkonu;
- pri nakladaní neodkladného opatrenia došlo k porušeniu zásady proporcionality, ktorej rešpektovanie

je nevyhnuté, vzhľadom na to, že dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv, nakoľko
žalovaný 1/ a 2/ nariadením neodkladného rozhodnutia utrpeli ujmu, ktorá nie je v rozumnom pomere s
ochranou, ktoré má neodkladné opatrenie poskytovať, nakoľko minimálne žalovaný 1/ nemôže rozvíjať
svoje podnikateľské aktivity z dôvodu obmedzenej možnosti pre získanie strednodobých a dlhodobých
zdrojov financovania a obnovenie krátkodobých (ročných) zdrojov financovania, z dôvodu, že nemôže

poskytnúť ručenie úverujúcim bankám nehnuteľným majetkom resp. banky vnímajú toto neodkladné
opatrenie negatívne a snažia sa znížiť súčasné úverové linky; negatívny dopad neodkladného opatrenia
sa prejavuje aj v cene úverových služieb, kde banky navrhujú od roku 2017 ich výrazné zvýšenie;
- neexistencia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej porušením
predzmluvnej povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa na procese rokovania o uzavretí zmluvy, ktoré
navyše skončilo na samotnom začiatku vinou žalobcu, resp. Mgr. Mariána Kočnera, teda zmluva sa

nikdy nedostala ani do finálneho štádia, keďže jednoznačne neboli dohodnuté jej podstatné náležitosti,
a to (i) aké rekonštrukcie Športhotela a jeho hospodárskeho pavilónu budú vykonané, (ii) výška doplatku
žalovaného 2/ žalobcovi v rámci zámeny nehnuteľností, ani spôsob akým tak urobia;
- neosvedčenie takého správania sa žalovaného 1/ a 2/, ktoré by svedčalo o reálnom zbavovaní
sa svojho majetku (predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a

pod), navyše s cieľom ohroziť výkon rozhodnutia o náhradu škody, resp. výkon exekúcie, nakoľko
nie každé realizovanie svojho práva vlastniť a scudziť svoj majetok znamená nevyhnutne konať tak s
cieľom ohroziť budúcu potenciálnu exekúciu (tu dubióznej pohľadávky) a navyše neosvedčenie reálneho
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11. K podanému návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalobca v podaní doručenom
súdu 31.01.2017 v ktorom okrem iného uviedol, že:
- žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v úvodných statiach návrhu poukazujú na to, že písomným podaním zo
dňa 12.05.2016 namietali miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice II; žalobca v celom rozsahu
zotrváva na svojej doterajšej argumentácii k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného

súdu Košice II, ktorá tvorí obsah jeho písomného podania označeného ako vyjadrenie žalobcu k
námietke žalovaného 1/ a žalovaného 2/ voči miestnej nepríslušnosti zo dňa 15.06.2016 (ďalej aj len ako
„vyjadrenie“); nakoľko žalobca nepovažuje na tomto mieste za hospodárne (opätovne) reprodukovať už
raz ním prezentovanú argumentáciu k vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti, preto vo vzťahu k
tejto argumentácii v podrobnostiach odkazuje na obsah vyjadrenia;

- žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa domáhajú zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, podľa
ktorého „súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“,
zastávajúc názor, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na
jeho nariadenie z dôvodov bližšie špecifikovaných v návrhu; s týmto názorom sa žalobca nestotožňuje;
- súd pri rozhodovaní o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP skúma, či medzi spornými

stranami došlo k relevantnej zmene pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, či tieto
dôvody celkom odpadli; súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia teda znovu
v plnom rozsahu dôvody opodstatňujúce nariadenie neodkladného opatrenia neskúma;
- vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd len z osvedčených
skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe

riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia;
- žalovaný tvrdí, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na
jeho nariadenie (minimálne) z týchto dôvodov: (a) žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, (b)
žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, (c) nárok z titulu predzmluvnej zodpovednosti za

nedôvodné prerušenie rokovania voči žalovanému 2/ nemohol vzniknúť, (d) účelovo založená miestna
príslušnosť Okresného súdu Košice II, (e) pri nariadení neodkladného opatrenia došlo k porušeniu
zásady proporcionality, (f) neexistencia zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody
spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti a (g) neosvedčenie takého správania sa žalovaného 1/
a žalovaného 2/, ktoré by svedčalo o reálnom zabavovaní sa majetku a tiež neosvedčenie reálneho

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy;
-žalobcazastávanázor,ženesplneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
musí byť súdu plne preukázané - nestačí tieto skutočnosti len osvedčiť; dôkazné bremeno v tomto
smere znášajú žalovaný 1/ a žalovaný 2/, ktorí však ako dôvody preukazujúce nesplnenie zákonnýchpredpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú výlučne a len skutočnosti, ktoré budú
(musia byť) predmetom riadneho dokazovania; v tomto štádiu konania osvedčené skutočnosti, z ktorých
súd prvej inštancie pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal, neboli preukázané (postavené

naisto) inak;
- žalobca je presvedčený, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia malo zákonný podklad,
bolo vydané príslušným orgánom a nie je prejavom svojvôle, nakoľko dostatočne uvádza dôvody, na
ktorých je založené; žalobca vychádzajúc z odôvodnenia neodkladného opatrenia má za to, že súd
prvej inštancie sa existenciou zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal

(v tomto smere možno plne odkázať na dôvody uvedené v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie
na str. 36 a 37);
- žalobca pri tejto príležitosti len na okraj dodáva, že zákon nepredpokladá (a ani nepožaduje), aby súd
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vykonával dokazovanie, lebo rozhodné skutočnosti
je povinný súdu preukázať, poprípade aspoň osvedčiť žalobca; z povahy konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd vzhľadom ku krátkej lehote, v ktorej musí o takom návrhu

rozhodnúť, nemôže vykonávať dokazovanie a vyjde iba zo skutočností tvrdených v návrhu, ktoré sú
v dobe jeho podania osvedčené; neodkladné opatrenie však môže byť nariadené len vtedy, ak bolo
preukázané(osvedčené),žeexistujepotrebabezodkladneupraviťpomeryúčastníkovaleboakjeobava,
že exekúcia bude ohrozená, pričom procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno)
v tomto smere má žalobca ostatné rozhodné skutočnosti (najmä nárok sám) nemusí byť spoľahlivo

preukázaný;knariadeniuneodkladnéhoopatreniapostačuje,aksútakétoskutočnostiaspoňosvedčené,
t.j. ak sa javia aspoň ako pravdepodobné;
- navyše, žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neodkladným opatrením vlastnícke právo k predmetnému
majetku odňaté nebolo; obmedzenie dispozičného práva nie je možné v danom prípade chápať ako
porušenie zásady proporcionality;

- žalobca si záverom dovoľuje súdu dať do pozornosti tú skutočnosť, že lustráciou webovej stránky:
www.katasterportal.sk zistil, že: (i) dňa 16.05.2016 o 10:45 hodine bol na
Okresnú úrad Prešov, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe
ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: S., Obec: S., Katastrálne
územie: S. vyznačená plomba V 3302/2016; (ii) dňa 16.05.2016 o 12:56 hodine bol na Okresný úrad

Bratislava, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého
(návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Bratislava V, Obec: BA-m.č. S.,
Katastrálne územie: S. vyznačená plomba V 14393/2016; (iii) dňa 19.08.2016 o 12:57 hodine bol na
Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, na základe
ktorého (návrhu) bola na List vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Kežmarok, Obec: N. F.,

Katastrálne územie: N. F. vyznačená plomba V 1827/2016; z čoho je zrejmé, že žalovaný 1/ napriek
existencii Neodkladného opatrenia, prejavil vôľu nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťami zapísanými
na Liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: S., Obec: S., Katastrálne územie: S., Liste
vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Bratislava V, obec: BA-m.č. S., Katastrálne územie: S. a
Liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre Okres: Kežmarok, Obec: N. F., Katastrálne územie. N. F. a

tieto (nehnuteľnosti) previesť na tretie osoby prípadne ich zaťažiť.

12. Žalovaný v 1/ a 2/ rade podaním doručeným súdu 31.01.2017 označeným ako Doplnenie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia o dôkaz listinou predložili súdu listinné dôkazy:
- dôvody predaja apartmánov v SKI HOTEL UNIPHARMA APARTMENS, súp. č. 198, k. ú. M.

zo spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť na dcérsku spoločnosť
PHARMAEDUCA s.r.o. zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohami;
- stanovisko k dopadu predbežného opatrenia na čerpanie úverov zo dňa 18.01.2017;
- použitie prostriedkov z predaja nemocníc v roku 2014 zo dňa 18.01.2017 spolu s prílohou;
- investičné aktivity spoločnosti UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť v roku 2015

- 2017.

13. Žalobca sa k podaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade doručenom súdu 31.01.2017 označeným ako
Doplnenie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia o dôkaz listinou, ktoré mu bolo doručené
16.02.2017, po uplynutí 15 - dňovej lehoty písomne nevyjadril.

14. Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. [§ 334
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].15. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch
neodkladnéhoopatreniapodľa§334a338majúdotknutésubjektyprávovyjadriťsaknávrhunazrušenie
neodkladného opatrenia. [§ 339 CSP]

16. Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. [§ 471 ods.
1 CSP].

17. Nová právna úprava (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
(v tomto prípade došlo k nariadeniu predbežného opatrenia 02.02.2016), k zrušeniu neodkladného
(predbežného) opatrenia teda môže dôjsť iba na základe príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku.

18. Od zániku neodkladného opatrenia je potrebné odlišovať jeho zrušenie súdom. Súd neodkladné
opatrenie zruší na návrh alebo aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade,
ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže teda súd rozhodnúť výlučne
na návrh. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje
na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch
prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý

bolo pôvodne nariadené.

20. V tomto konaní bolo predbežné opatrenia (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) nariadené
z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery. V zásade k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda
viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Zároveň však môže odpadnutie

dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia spočívať aj vtom, že medzi dotknutými subjektmi sa
zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom. Vzhľadom na skutočnosť, že pri
nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle §
334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa následne na základe riadneho dokazovania preukázalo

nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia t.j. procesné dokázanie toho, že
neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného hľadiska považovať za odpadnutie
dôvodov sui generis.

21. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej (ktorejkoľvek vyššie uvedenej) podmienky však vždy

zaťažuje stranu, ktorá sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha.

22. Svoj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade však odôvodňujú výlučne
tým, že v čase nariadenia predbežného opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie.
Ako bolo už vyššie uvedené, keďže pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z

osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa
následne na základe riadneho dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia
neodkladného opatrenia t.j. musí dôjsť k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo
byť nikdy nariadené. V návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dôvody
preukazujúce nesplnenie zákonných predpokladov však uvádzajú len skutočnosti, ktoré budú a musia

byť predmetom riadneho dokazovania, ktoré doteraz riadne neprebehlo.

23. So skutočnosťami uvádzanými žalovanými v 1/ a 2/ rade, že v čase nariadenia neodkladného
opatrenia neexistovali zákonné predpoklady na jeho nariadenie, sa súd prvej inštancie, vrátane súdu
druhej inštancie, vysporiadal v odôvodnení svojich rozhodnutí (body 4, 8 tohto odôvodnenia), ktoré

(rozhodnutia) vychádzali z osvedčených skutočností. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne nové (iné) skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom
zrušenia neodkladného opatrenia a s ktorými sa súdy vo svojich rozhodnutiach už nevysporiadali.24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože
v tomto štádiu konania nedošlo k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne neodkladné opatrenia
nariadené (nedošlo k procesnému dokázaniu toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy

nariadené).

25. O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP
v spojení s § 354 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu odvolanie nie je prípustné. [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. e) CSP].